Rozsudok Judgement was issued on Monday, November 20, 2017

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 10C/20/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814200870
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Tengely

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7814200870.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Marian Tengely, v právnej veci žalobcu: GENERAL FACTORING,

a.s., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35838825, zastúpeného: Jakubčák, advokátska
kancelária, s.r.o. so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47255706, proti žalovanému: B. M.,
G., XX.XX.XXXX, E. K.: B. XXX/X, XXX XX P., zastúpenému: JUDr. Hedviga Gallová so sídlom Zámocká
26, 811 01 Bratislava, IČO: 35526343, o neúčinnosť právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu žalobcu z a m i e t a.

II. P r i z n á v a žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že Kúpna zmluva č.

V 11/12-178/12 uzatvorená medzi B. W., G. X.X.XXXX a J. W., rodenou W., G. X.X.XXXX, obaja bytom
P., J. XX, ako predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim, na základe ktorej previedli na žalovaného
vlastnícke právo k bytu č. XX, vchod XX na 4. poschodí s podielom priestoru na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel na pozemku 312/10000, nachádzajúci sa v
bytovom dome súpisné číslo XXXX, stojacom na parcele 4074, zastavané plochy a nádvoria o výmere
381 m2, v k.ú. P., zapísané na LV č. XXXX, zavkladovaná pod č. V 11/12-178/12, je voči žalobcovi právne
neúčinná. Uplatnil si zároveň náhradu trov konania.

2. Žalobca poukázal na to, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, 23Cb/279/2008 zo dňa
5.10.2010 súd zaviazal dlžníka B. W. zaplatiť žalobcovi 11.661,52 Eur s 8,50 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 9.571,78 Eur od 11.1.2004 do zaplatenia a náhradu trov konania 1.983,54 Eur v
lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave 3Cob/17/2011
zo dňa 22.6.2011 bol rozsudok súdu I. inštancie potvrdený. Na základe uvedených rozsudkov bolo
začaté exekučné konanie pred exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým EX/15436/11 a exekútor dňa

16.1.2012 vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré doručoval dlžníkovi B. W.. V čase vydania
rozsudku 23Cb/279/2008 zo dňa 5.10.2010 bol dlžník aj so svojou manželkou vlastníkom sporného
bytu. Kúpnou zmluvou zavkladovanou pod V11/12-178/12 v krátkom čase po vydaní exekučného titulu
a bezprostredne po začatí exekučného konania previedol dlžník spolu so svojou manželkou spornú
nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalovaného. Žalobca poukázal na ustanovenie § 42a ods. 1 a
nasledujúcich Občianskeho zákonníka a mal zato, že žalobca v čase prevodu spornej nehnuteľnosti
na žalovaného už mal nárok voči dlžníkovi priznaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu a

voči dlžníkovi už bolo začaté exekučné konanie. Žalobca má preto nárok ako veriteľ účinne sa domáhať
určenia, že napadnutý právny úkon je voči nemu právne neúčinný. Naviac žalobca tvrdil, že z konania
dlžníka je jasne badať úmysel zbaviť sa svojho jediného majetku a tým docieliť, aby sa žalobca ako
veriteľprivymáhanísvojejpohľadávkynemalzčohouspokojiť.Ajvprípade,žebyžalovanýnebolblízkouosobou dlžníka a jeho manželky, jeho vedomosť o úmysle dlžníka previesť nehnuteľnosť na inú osobu
s úmyslom ukrátiť veriteľa vyplýva zo skutočnosti, že kúpnou zmluvou V 1604/2013-1550/13 previedol
byt späť do výlučného vlastníctva manželky dlžníka J. W.. V dôsledku realizácie prevodov spornej

nehnuteľnostidlžníknevlastnínehnuteľnosti,alemôžeichužívať,keďžesúvovlastníctvejehomanželky.
V prebiehajúcom exekučnom konaní doteraz nebola vymožená pohľadávka súdnym exekútorom a preto
prevodom nehnuteľností na žalovaného došlo k ukráteniu veriteľa. Dlžník žalobcu B. W. úmyselne
a kvalifikovane zmenšil svoj majetok do takej miery, že ukrátil žalobcu na uspokojení pohľadávky,
nakoľko nevlastní žiadny iný majetok, z ktorého by mohol byť žalobca uspokojený. K úkonu došlo v

posledných troch rokoch od vkladu vlastníckeho práva pod V 11/12, existovala vedomosť žalovaného
o úmysle ukrátiť veriteľa z dôvodu správania sa žalovaného, keď sporné nehnuteľnosti previedol
späť na manželku dlžníka, pričom existuje pohľadávka žalobcu, ktorá bola priznaná právoplatným a
vykonateľným rozhodnutím súdu.

3. Žalobca k námietke pasívnej legitimácie žalovaného uviedol, že v súlade s § 42b ods. 2 Občianskeho

zákonníka existuje právo odporovať právnemu úkonu voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho
úkonu dlžníka prospech. Zákon počíta s tým, že osoba, ktorá mala z odporovateľného právneho úkonu
prospech, už nie je vlastníkom veci a pre takýto prípad je upravené právo veriteľa voči takejto osobe
na náhradu. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4Cdo/44/2007. Vedomosť
žalovaného o úmysle dlžníka B. W. ochrániť nehnuteľnosť pred postihom vo výkone rozhodnutia zo

strany žalobcu vyplýva zo skutočnosti, že žalovaný nehnuteľnosť previedol na manželku dlžníka a nie
na oboch predávajúcich manželov W. a ďalej z výšky kúpnej ceny za nehnuteľnosť, ktorá je absolútne
neprimeraná cene prevádzanej nehnuteľnosti. Kúpna cena vo výške 3.000,00 Eur, uvedená v zmluve,
je prezentovaná ako dohodnutá kúpna cena a v zmluve nie je zmienka, že by sa malo jednať len
o časť kúpnej ceny. Nie je logické ani tvrdenie žalovaného, že si chcel vybaviť hypotekárny úver na

kúpu bytu, nakoľko v tom čase mal byť nezamestnaný a je nedôveryhodné tvrdenie žalovaného, že
si chcel vybaviť hypotekárny úver na sumu 20.000,00 Eur, pričom sa banke mohol preukázať kúpnou
zmluvou, kde je uvedená dohodnutá suma 3.000,00 Eur. Tiež je nedôveryhodné, že žalovaný mal
doplatiť sumu 20.000,00 Eur len na základe ústnej dohody. Žalovaný v konaní nevedel preukázať, že
bola dohodnutá iná kúpna cena, ako je uvedená v kúpnej zmluve, nevedel preukázať, že hľadal vhodnú

nehnuteľnosť na kúpu formou inzercie, nepreukázal, že v banke žiadal hypotekárny úver, resp. iné
tvrdenia. Žalobca mal zato, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, ktoré zakladali
jeho procesnú obranu. Ďalej žalobca namietal skutočnosť, že obsahom prevodu bol štvorizbový byt,
ktorý podľa inzerátov realitných kancelárií sa na rovnakej ulici a v rovnakej výmere predával za cenu
od 30.000,00 Eur vyššie. Dohodnutá cena v kúpnej zmluvy by tak predstavovala len desatinu skutočnej

ceny nehnuteľnosti. Skutočnosť, že dohodnutá cena nehnuteľností ani približne nezodpovedala reálnej
cene prevádzanej nehnuteľnosti, je potrebné vyhodnotiť ako podstatnú skutočnosť vypovedajúcu v
neprospech žalovaného, nakoľko nešlo o ekvivalentný právny úkon, ktorý by neviedol k zmenšeniu
majetku dlžníka a k ukracovaniu uspokojenej pohľadávky, nakoľko dlžník reálne nedostal cenu, v akej
hodnote bol byt. Žalobca ďalej zdôraznil, že kúpna zmluva medzi dlžníkom B. W. a jeho manželkou J. W.,

bola uzatvorená dňa 4.1.2012 a vlastnícke právo bolo zapísané do katastra dňa 6.2.2012 pod položkou
178/12. Druhá kúpna zmluva medzi žalovaným a J. W. bola uzatvorená dňa 3.2.2012, teda ešte skôr
ako nastali účinky vkladu vlastníckeho práva prvej zmluvy.

4. Žalobca zdôraznil, najmä skutočnosti, ktoré odôvodňovali jeho žalobu tak, že dlžník s manželkou

previedol sporný byt na žalovaného bezprostredne po tom, čo dlžník bol právoplatným rozhodnutím
súdu zaviazaný na úhradu dlžnej sumy 11.661,52 Eur. Dohodnutá kúpna cena bola len 3.000,00
Eur napriek reálnej cene bytu najmenej 30.000,00 Eur. Žalovaný následne previedol nehnuteľnosť
späť len na manželku dlžníka, pričom dlžník môže užívať byt bez možnosti postihnutia výkonom
rozhodnutia. Skutočnosť, že žalovaný nepreviedol byt späť na pôvodných vlastníkov, ale iba na

manželku dlžníka jednoznačne preukazuje úmysel ochrániť nehnuteľnosť pred výkonom rozhodnutia.
Tento zámer preukazuje aj uzatvorenie druhej zmluvy ešte pred tým, než prvá bola zapísaná do katastra.
Žalovaný nevierohodne tvrdil, že mal doplatiť z titulu kúpnej ceny sumu 20.000,00 Eur, keď to nie je
uvedenévpísomnejkúpnejzmluveatátookolnosťnebolapreukázaná.Ztýchtodôvodovvyplývaúmysel
dlžníka ukrátiť veriteľa a vedomosť žalovaného o tomto úmysle dlžníka.

5. Žalovaný nesúhlasil s podanou žalobou a navrhol ju zamietnuť. Namietal svoju pasívnu legitimáciu
z dôvodu, že nie je vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Ďalej uviedol, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy
bol dobromyseľný a nevedel o tom, že dlžník žalobcu má dlhy aj exekučný titul. Žalovaný uviedol, že bytkúpil preto, lebo sa potreboval osamostatniť. Poznal syna predávajúcich s tým, že cez neho sa pýtal,
či nepredajú byt. Okrem toho byt hľadal aj cez inzeráty. S predávajúcimi sa dohodli na predaji bytu tak,
že oni určili kúpnu cenu vo výške 23.000,00 Eur s tým, že bola im vyplatená záloha vo výške 3.000,00

Eur. Následne si žalovaný začal vybavovať hypotéku, avšak ju nedostal a nedostala ju ani jeho matka.
Spätnýprevodbytusaurobilzdôvodu,žemunebolaposkytnutáhypotékaapretooznámilpredávajúcim,
že im vráti späť byt a oni mu vrátia finančné prostriedky. Nevedel uviesť dôvod, prečo byt previedol späť
len na jedného predávajúceho, pričom zmluvu pripravovali predávajúci a jemu bolo jedno, na koho sa
byt prepíše. V čase uzavretia kúpnej zmluvy nemal žiadnu vedomosť o tom, či predávajúci majú dlhy

voči žalobcovi. Uplatnil si nárok na náhradu trov konania.

6. Súd v konaní vykonal dokazovanie aj výsluchom svedkov a zistil nasledovné:

7. Svedkyňa N. M., matka žalovaného, uviedla, že žalovaný sa u nej dotazoval, či by nemohla vybrať
úver na kúpu bytu, nakoľko on si nemohol vybrať úver. Svedkyňa mu pomôcť nemohla, nakoľko tiež bola

úverovo zaťažená a tak by jej úver nedali. Mala vedomosť o tom, že jej syn býval v byte, ktorý chcel aj
kúpiť, ale bližšie okolnosti nevedela.

8. Svedok B. W. - predávajúci a dlžník žalobcu - uviedol, že žalovaný mal záujem o užívanie bytu a
keďže ich byt bol neobývaný, tak sa dohodli na predaji bytu. Cena bytu bola určená na 23.000,00 Eur s

tým, že sumu 3.000,00 Eur mal žalovaný zložiť ako zábezpeku. Žalovaný jednal s manželkou svedka a
oznámil,žesamunepodarilozabezpečiťďalšiepeniaze,takžeakokebyodstúpilodzmluvy.Žalovanému
bola vrátená zábezpeka a on opustil byt. Žalovaného z videnia poznal a žalovaný býval v byte po kúpe
bytu. Svedok uviedol, že mal nejaký dlh u žalobcu, ale podľa jeho vedomostí je to už vyrovnané. Pred
uzavretím kúpnej zmluvy svedok neoboznámil žalovaného o tom, že by mal nejaké dlhy z dôvodu, že

predsa nebude hovoriť cudzím ľuďom o tom, že má nejaké dlhy. Svedok ďalej uviedol, že pracovne je
väčšinou v zahraničí a s manželkou síce nie sú rozvedení, ale nežijú spolu. V tom čase nebol doma a
preto sa byt napísal späť len na manželku.

9. Svedkyňa J. W. - predávajúca - uviedla, že mali s manželom dlžoby, ktoré chceli uhradiť po predaji

bytu. O kúpu bytu prejavil záujem žalovaný, s ktorým sa dohodli na kúpnej cene 23.000,00 Eur s tým,
že im zaplatí zálohu 3.000,00 Eur a následne išli byt prepísať. Žalovaný sa do bytu nasťahoval s tým,
že si vybaví úver a potom zaplatí zbytok peňazí. Možno po roku oznámil, že úver nezohnal a že vráti
byt. Byt bol vrátený svedkyni preto, že jej manžel vtedy nebol doma, nakoľko pracoval v zahraničí a
niekedy odchádzal až na šesť týždňov preč. Žalovaný jej oznámil, že mu úver nedajú a že on nechce

ďalej držať byt a preto sa dohodli tak, že byt vráti svedkyni. Boli sa spolu spýtať aj na katastri, či je to
možné a preto to tak urobili. Svedkyňa pozná žalovaného len z videnia, pričom žalovaný sa poznal s ich
synom. Svedkyňa uviedla, že žalovanému neoznámili v čase uzavretia kúpnej zmluvy, že majú nejaké
dlhy, nakoľko prečo by to hovorili cudziemu človeku. Nevedela sa vyjadriť, prečo už mesiac po uzavretí
prvej zmluvy, bol overený podpis žalovaného na druhej zmluve. Ku kúpnej cene svedkyňa uviedla, že

sa dohodli na cene 23.000,00 Eur a suma 3.000,00 Eur bola poskytnutá ako záloha. Nevie prečo to
ináč uviedli v zmluve.

10. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

11. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava II 23Cb/279/2008-140 zo dňa 5.10.2010 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave 3Cob/17/2011-156 zo dňa 22.6.2011, ktorý nadobudol
právoplatnosť 9.8.2011, vyplýva, že svedok a zároveň predávajúci B. W. bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi
11.661,52 Eur s 8,5 % ročným úrokom zo sumy 9.571,78 Eur od 11.1.2004 do zaplatenia a 1.983,54
Eur náhrady trov konania.

12. Z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. P. zo dňa 5.8.2011 vyplýva, že pod B 28 bol vlastníkom bytu č. 15
B. W. a J. W. v podiele 1/1. Z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. P. zo dňa 24.11.2012 vyplýva, že pod B 28
bol vedený ako vlastník žalovaný pri byte č. 15 v podiele 1/1.

13. Z upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 16.1.2012 vo veci EX/15436/11 vyplýva, že sa začala
exekúcia proti B. W. - predávajúcemu sporného bytu v prospech žalobcu a exekučným titulom bol
rozsudok Okresného súdu Bratislava II 23Cb/279/2008-140 zo dňa 5.10.2010.14. Z kúpnej zmluvy o prevode sporného bytu zo dňa 3.1.2012, ktorú podpísali predávajúci pred notárom
4.1.2012 vyplýva, že predávajúci B. W. a J. W. odpredali žalovanému byt č. 15 zapísaný na LV č. XXXX
k.ú. P.. Návrh na vklad do katastra bol podaný 4.1.2012. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 3.000,00

Eur.

15. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 3.2.2012, ktorou žalovaný previedol na J. W. sporný byt vyplýva, že podpis
žalovaného bol overený dňa 8.2.2012 a návrh na vklad kúpnej zmluvy bol podaný na Správu katastra
dňa 30.9.2013. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 3.000,00 Eur.

16. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto
ju zamietol.

17. Žalobca sa domáhal podanou žalobou určenia, že kúpna zmluva uzatvorená medzi predávajúcimi
B. W. a J. W.U. a kupujúcim - žalovaným, ktorej vklad bol povolený pod V 11/12-178/12 je voči žalobcovi

právne neúčinná.

18. Podľa § 42a ods. 1 až 5 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov - Občianskeho
zákonníka (1) Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5,
ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má

veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo
ak už bol uspokojený. (2) Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch
rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu
úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom
a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb

s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti
nemohla poznať. (3) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku
ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou jemu blízkou ( § 116 a 117), b)
právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10%
v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba

uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo
likvidátorom, d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň
34%včase,keďsauskutočňujetentoprávnyúkon,aleboktorýdlžníkurobilvuvedenomčasevprospech
osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla
ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. (4) Odporovať možno tiež

právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch
medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom,
likvidátorom alebo spoločníkom, b) osobou blízkou ( § 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a), c)
právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť
aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, d) právnickou osobou, v ktorej je osoba

uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom
alebo likvidátorom, e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť
aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom
čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana
preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. (5)

Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch, na ktorého
základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to najmenej vo výške určenej znaleckým
posudkom 2b) alebo odborným odhadom, a ktorý: a) spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším
veriteľom platobne neschopným, 2c) alebo b) bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo
zmariť platbu veriteľovi, alebo c) bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný

splniť v čase jeho splatnosti.

19. Podľa § 42b ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka: (1) Právo odporovať právnym úkonom môže
uplatniť veriteľ žalobou. (2) Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z
odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. (3) Právo odporovať právnemu úkonu možno

uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti
ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti
odôvodňujúceodporovateľnosťprávnemuúkonuprotiichpredchodcovi.(4)Právnyúkon,ktorémuveriteľ
s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky ztoho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na
náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

20. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení a vykonaného dokazovania je možné
konštatovať, že žalobca bol aktívne legitimovaný na podanie žaloby o odporovateľnosť právneho úkonu.
Žalobu podal voči žalovanému, ktorý nadobudol napadnutým právnym úkonom nehnuteľnosť do svojho
výlučného vlastníctva. Keďže z dokazovania nevyplýva, že by medzi dlžníkom a žalovaným bol vzťah
blízkej osoby, v prejednávanej veci sa jedná o prípad podľa ustanovenia § 42a ods. 2, kde odporovať

možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa,
ak tento úmysel musel byt druhej strane známy. Dôvodmi na odporovateľnosť právneho úkonu sú,
že žalobcova pohľadávka je vymáhateľná, právny úkon dlžníka bol uskutočnený v posledných troch
rokoch, právny úkon bol uskutočnený v úmysle ukrátiť veriteľa a právnym úkonom došlo k ukráteniu
vymáhateľnej pohľadávky.

21. Všeobecne platným predpokladom pasívnej legitimácie však je, že je to osoba, ktorá mala z
odporovateľného úkonu prospech.

22. Konaním bolo preukázané, že žalobca je veriteľom predávajúceho, čo vyplýva z oboznamovaných
rozsudkov a právny úkon - kúpna zmluva - bol uskutočnený v trojročnej lehote.

23. Ďalším predpokladom úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu je existencia úmyslu dlžníka
ukrátiť svojho veriteľa. Dôkazné bremeno spočíva v povinnosti preukázať úmysel a zaťažuje žalobcu,
okrem prípadov, ak došlo k úkonu medzi dlžníkom a jemu blízkymi osobami, kde zákon úmysel
predpokladá. Jednou zo základných podmienok odporovateľnosti a predpokladom pre možnosť

uplatnenia tohto práva je, že došlo skutočne k ukráteniu veriteľa. Treba tým rozumieť také zmenšenie
majetku dlžníka, ktoré neumožní uspokojenie pohľadávky veriteľa celkom alebo aj sčasti. Dôkazné
bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že došlo k ukráteniu zaťažuje žalobcu. V tejto súvislosti
súd poukazuje na to, že žalobca preukázal, že začalo exekučné konanie na vymoženie jeho pohľadávky,
avšak v konaní nepreukazoval, že dlžník by nemal žiaden majetok, z ktorého by mohla byť pohľadávka

uspokojená. Súd naviac pri zisťovaní pobytu dlžníka lustráciou v sociálnej poisťovni zistil, že je
zamestnaný v spoločnosti SLOVBEN-DASSA s.r.o. od 25.5.2017 a preto nie je zrejmé tvrdenie žalobcu,
že od dlžníka nie je možné vymôcť pohľadávku, prípadne zrážkami zo mzdy. Žalobca totiž v konaní
nepredložil správu od exekútora, z ktorej by vyplývalo, že dlžník nemá žiaden majetok, prípadne, že je
nezamestnaný a že exekúcia je neúspešná.

24. Ďalšou povinnosťou žalobcu v konaní bolo preukázať, že žalovaný ako nadobúdateľ spornej
nehnuteľnostimalvedomosťoúmysledlžníkaukrátiťsvojhoveriteľa.Žalovanýtotižniejeblízkouosobou
dlžníka a preto žalobca mal v konaní poskytnúť dôkaz, ktorý by jednoznačne preukazoval, že žalovaný
o úmysle ukrátiť veriteľa v čase uzavretia zmluvy vedel.

25. Ďalšou závažnou otázkou pri posúdení dôvodnosti žaloby bola okolnosť, či žalovaný ako
nadobúdateľ nehnuteľnosti mal z právneho úkonu prospech. V konaní totiž bolo preukázané, že po
uzavretí kúpnej zmluvy žalovaný uzavrel ďalšiu kúpnu zmluvu, ktorou previedol za takých istých
podmienok vlastnícke právo na manželku dlžníka ako jednu osobu z predávajúcich.

26. Za danej dôkaznej situácie súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaný
ako nadobúdateľ spornej nehnuteľnosti vedel o úmysle dlžníka ukrátiť žalobcu a ďalej nepreukázal,
že by žalovaný mal z odporovateľného právneho úkonu prospech, nakoľko sporný byt vrátil jednému
z bezpodielových spoluvlastníkov za takých istých podmienok, za akých ho nadobudol. Tiež nebolo

preukázané, že žalobca ako veriteľ nemá inú možnosť uspokojiť sa z majetku dlžníka, pričom dlžník je
zamestnaný a nebolo preukázané, či sa realizovali zrážky zo mzdy dlžníka v rámci exekučného konania.
Preto bolo potrebné žalobu zamietnuť.

27. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku,

podľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo; v spojení s ustanovením § 262 ods. 1,2
Civilného sporového poriadku: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd vrozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

28. Žalobca mal v konaní úspech v celom rozsahu a preto mu bolo priznané právo na náhradu trov vo
výške 100 % .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej nštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na

podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.