Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 5, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/156/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115213337
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1115213337.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek

senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Ivony Hrčekovej, v právnej veci žalobcu Outlet Polska Bilik
sp. j., Torowa 4, 45-951 Opole, Poľská republika, IČO: 16015753600000, práv. zast. Šoltýs & Korniet,
s.r.o., Račianska 69, Bratislava, IČO: 36 869 694, proti žalovanému Fashionlook, s.r.o., Jozefská 1,
Bratislava, IČO: 47 728 019, zast. Mgr. Martinom Majerčíkom, Krajinská 30, Bratislava, o zaplatenie
4.917,76,- EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I
č.k. 33Cb/103/2015-131, zo dňa 11.12.2017 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/103/2015-131, zo dňa

11.12.2017 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť 4.417,76 EUR spolu s
úrokom z omeškania zo sumy 4.417,76 EUR vo výške 9,05 % p.a. odo dňa 27.10.2014 až do zaplatenia,
v časti o zaplatenie 500,- EUR s prísl. konania zastavil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
vo výške 89,85%.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal súd za
preukázané, že žalovaný si ako kupujúci objednal tovar u žalobcu v celkovej hodnote 4.917,76 EUR.
Tovar bol žalovanému dodaný a následne dňa 29.9.2014 žalobca vystavil a doručil žalovanému faktúru
za dodaný tovar v hodnote 4.917,76 EUR s lehotou splatnosti dňa 26.10.2014. Na pojednávaní a v
zmysle priloženej Faktúry nr FAEU/2014/09/11 právny zástupca žalobcu uviedol, že žalovaný uhradil
pred podaním žaloby na súd sumu 500,- EUR za dodaný tovar, preto v tejto časti berie žalobca
žalobu späť. V tejto časti preto súd konanie zastavil. Z emailovej komunikácie strán mal súd za

preukázané že žalovaný si prostredníctvom objednávkového systému žalobcu objednal určitý tovar
rôznych kolekcií. Žalovaný informoval žalobcu, že v danom momente je schopný uhradiť sumu vo
výške 500,- EUR a požiadal o dodanie menej kusov vybraných tovarov kolekcie značky Zalando a Vila.
Žalobca zosumarizoval obsah dohody so žalovaným, pričom celkové náklady vyčíslil na sumu 4.903,10
EUR. Na záver žalobca žalovaného informoval, že ak súhlasí so zhrnutím dohody, pošle mu faktúru na
preddavok 500,- EUR na základe ktorého pre neho rezervuje objednaný tovar. Žalovaný jednoznačne
potvrdil obsah dohody. Žalovaný zaslal žalobcovi potvrdenie o realizácii platby vo výške 500,- EUR -

dňa 12.9. 2014.Z emailovej komunikácie zo dňa 20. až 22.10.2014 vyplýva, že žalobca kontaktoval
žalovaného s cieľom pripomenutia blížiaceho termínu splatnosti zvyšnej časti kúpnej ceny (26.10.2014).
K tomu sa žalovaný vyjadril, že si myslí, že svoju platobnú povinnosť zvládne. Dokonca uviedol, že
platbu „musí zvládnuť.... vidí, že žalobca je dobrým partnerom“. Prijatie návrhu zmluvy (objednávky),ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa
za nový návrh, ktorý - aby zmluva vznikla - treba včas a bezvýhradne akceptovať. Pokiaľ ide o formu
kúpnej zmluvy, platí zásada úplnej neformálnosti. Medzi stranami sporu je nesporné, že uzatvorili medzi

sebou kúpnu zmluvu v zmysle § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Vykonaným dokazovaním mal
súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný si ako kupujúci objednal u žalobcu tovar v celkovej
hodnote 4.917,76 EUR. Žalobca preto dňa 30.9.2014 dodal žalovanému objednaný tovar (vyplýva z
informácii o zásielkach nachádzajúcich sa v spise). Žalobca dňa 29.9.2014 vystavil a doručil žalovanému
faktúru č. FAEU/2014/09/16 za dodaný tovar, a to na sumu 4.917,76 EUR vrátane DPH. Splatnosť

faktúry bola určená ku dňu 26.10.2014. Napriek riadnemu a včasnému odovzdaniu objednaného tovaru
zo strany žalobcu, žalovaný dlžnú sumu ku dňu podania žaloby neuhradil, uhradil len sumu 500,-
EUR a to dňa 12.9. 2014. Tovar žalobcovi nevrátil, nereklamoval jeho nedostatky, nežiadal zľavu z
kúpnej ceny. Žalovaný v celom rozsahu popieral žalobcov uplatnený nárok dôvodiac, že od žalobcu
si v minulosti objednal určitý tovar na skúšku, za ktorý aj zaplatil vopred sumu 500,- EUR a ďalšia
spolupráca nenasledovala - nakoľko tovar bol nekvalitný. Zároveň uviedol, že žalovanú faktúru obdržal

až pri doručení platobného rozkazu. V zmysle § 471 zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník
„Kúpa na skúšku vzniká uzavretím kúpnej zmluvy s podmienkou, že kupujúci do uplynutia skúšobnej
doby tovar schváli. Ak skúšobná doba nie je v zmluve určená, predpokladá sa, že je tri mesiace od
uzavretia zmluvy.“ Súd prvej inštancie nemal za preukázané, že by žalobca so žalovaným uzatvorili
kúpnu zmluvu s podmienkou, že kupujúci do uplynutia skúšobnej doby tovar schváli - takáto dohoda

medzi stranami sporu nevyplýva z emailovej dokumentácie založenej v spise, ktorej pravosť žalovaný
nenamietal a ani z iného dôkazu založeného v spise. Súd nemal za preukázané ani tvrdenie žalovaného,
že nemal informáciu o faktúre, ktorá je predmetom tohto konania (a o jej existencii sa dozvedel až v
rámcitohtokonania).Naopak-zemailovejdokumentácievyplýva,žežalobcahonablížiacusasplatnosť
faktúry upozorňoval a žalovaný na tento mejl reagoval s tým, že dôjde k jej úhrade. Okrem toho aj

zástupca žalobcu v marci 2015 doručil žalovanému predmetnú faktúru (rovnako vyplýva z emailovej
dokumentácie). Čo sa týka tvrdenia žalovaného o vadnosti dodaného tovaru, žalovaný nepredložil
žiaden doklad, z ktorého by vyplývalo, že tovar mal vady a bol z jeho strany reklamovaný, resp. že
požadoval zľavu z kúpnej ceny. Súd má za preukázané, že žalobca si splnil povinnosť v zmysle § 411
Obchodného zákonníka, avšak žalovaný si nesplnil svoju povinnosť v zmysle § 447 a § 448 ods. 1,

Obchodného zákonníka a do dnešného dňa sumu za dodaný tovar neuhradil. Čo sa týka požadovaných
úrokov z omeškania: súd rozhodol v zmysle § 369 odsek 2 Obchodného zákonníka podľa ktorého „Ak je
dlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzkualebojehočasti,vznikáveriteľovi,ktorýsisplnilsvoje
zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania v sadzbe,
ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením“. Kúpna cena bola splatná 26.10. 2014, dlžník

(žalovaný)satedadoomeškaniadostal27.10.2014.Sadzbaúrokovzomeškaniavprávnychvzťahochv
rozhodnom období bola vo výške 9,05% ročne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd priznal žalobcovi
zákonný úrok z omeškania 9,05% ročne zo sumy 4.417,76 EUR od 27.10.2014 do zaplatenia.

3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie a to proti zaväzujúcemu výroku a výroku

o nároku na náhradu trov konania, z dôvodu, že a to z dôvodu, že neexistuje žiaden relevantný dôkaz o
tom, že by si u žalovaného objednal tovar v sume, ktorú si žalobca uplatňuje v tomto konaní, (neexistuje
žiadna objednávka, ani prípadne kúpna zmluva). Má za to, že z priloženej e-mailovej komunikácii medzi
žalobcom a žalovaným nie je možné v žiadnom prípade vyvodiť uzatvorenie obchodno-záväzkový vzťah
medzi účastníkmi. Namietal, že žalobca nepreukázal ani skutočnosť, že by žalobca prevzal tovar v

rozsahu a v zmysle údajnej faktúry č. nr FAEU/2014/09/16 vystavenej dňa 29.9.2014 na sumu 4 917,76
EUR. Žalovaný má za to, že žalobca si objednal u žalovaného tovar na skúšku v sume 500,- EUR, na
základe čoho mu žalobca vystavil faktúru č. nr FAEU/2014/09/11, ktorú aj uhradil. Vzhľadom k tomu, že
dodaný tovar mal vady ukončil následne so žalobcom ďalšiu spoluprácu. Žalovaný navrhol, aby odvolací
súd zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.12.2017, sp.zn.: 33Cb/103/2015 v časti, vo

výroku č. II, a to tak, že žalobný návrh žalobcu v časti istiny 4 417,76 EUR spolu s úrokom z omeškania
zo sumy 4 417,76 EUR vo výške 9,05 % odo dňa 27.10.2014 zamieta v celom rozsahu a zároveň
zrušil výrok č. Ill (o trovách konania) a rozhodol o priznaní trov konania žalovanému v rozsahu 100%.
Alternatívne, aby odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.12.2017, sp.zn.:
33Cb/103/2015 v časti výroku č. ll a č. III., a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové prejednanie.

4. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý poukázal na to, že v súvislosti s tvrdením
žalovaného, že žalobca nepreukázal prevzatie tovaru dal do pozorností ďalší dôkaz - Informáciu o
sledovaní zásielky, ktorý predložili v konaní pred súdom prvej inštancie ako dôkaz č. 5 nášho vyjadrenia
zo dňa 14.7.2017, Ak je žalovaný presvedčený, že sa nejedná o relevantný dôkaz preukazujúci prevzatieobjednaného tovaru v hodnote 4.917,76 EUR (čo odmietame), mal možnosť v konaní pred súdom
prvej inštancie tento dôkaz spochybniť predložením dôkazov, ktoré by uvedené vyvrátili. Žalovaný však
zostal pasívny a nepredložil žiadne dôkazy ani skutkové tvrdenia, ktorými by žalobcom predložené

dôkazy o prevzatí tovaru v hodnote 4.917,76 EUR spochybnil. Keďže žalobca ani žalovaný v konaní
pred súdom prvej inštancie nenavrhli vykonanie výsluchu strán, je vylúčené, aby bral odvolací súd
ohľad na skutočnosť, že v konaní nebol vypočutý žiaden z konateľov strán. Žalovaný mal ako strana
sporu v konaní pred súdom prvej inštancie možnosť navrhnúť dôkazy, ktoré uznal za vhodné, a to
napríklad i výsluch strán. Keďže tak žalovaný neurobil, nie je na mieste odôvodňovať nevykonaním

výsluchu strán odvolanie proti rozsudku. Tvrdenia žalovaného, ktorými odôvodňuje svoje odvolanie sú
nepravdivé a nepodložené. O účelovosti tvrdení žalovaného svedčí aj to, že v konaní pred súdom prvej
inštancie žalovaný okrem slovného popretia tvrdení žalobcu nepredložil žiadne dôkazy na podporu
svojich tvrdení. Žalobca navrhol odvolaciemu súdu aby napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny
a priznal žalobcovi trovy konania.

5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods.3,C.s.p.oznámenýnaúradnejtabuliKrajskéhosúduvBratislavedňa10.4.2018.Pooboznámenísa
s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací

súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania

uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil
skutkový stav a vec správne právne posúdil. Pokiaľ ide o skutkový stav veci, v štádiu v akom dospel v
dokazovaní súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a na
základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam. Odvolací
súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s

§ 384 C.s.p., a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v
súlade s § 383 C.s.p.. Na základe vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie bolo bez ďalších
pochybností preukázané, že strany sa v prejednávanom obchodnom prípade nedohodli na kúpe na
skúšku tak ako to konštatoval a odôvodnil súd prvej inštancie. Tvrdenie žalovaného o tom, že tovar mu
nebol dodaný namietal až v podanom odvolaní a preto odvolací súd na toto tvrdenie nemohol prihliadať

vzhľadom na zásadu koncentrácie v rámci dokazovania. Tvrdenie o nedodaní tovaru považuje odvolací
súd za účelové. Žalovaný nepredložil súdu žiaden dôkaz o tom, že tovar vykazoval vady, tieto vady
neboli špecifikované a žalobca nepreukázal, že prípadné vady tovaru zákonným spôsobom u žalobcu
reklamoval. Tvrdenie žalobcu o vadách tovaru je teda v logickom rozpore s tvrdením o nedodaní tovaru.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s ustáleným skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej

inštancie a stotožňuje sa aj s právnym posúdením, ktoré bolo jasne, zrozumiteľne a dostatočne uvedené
v odôvodnení napadnutého rozsudku.

7. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. §

387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení
s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).