Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 30, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11CoSr/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814208849
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7814208849.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov

JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu R. J., nar. X.X.XXXX, bytom L.
XX, proti žalovanej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovanej proti rozsudku 12Csr/1/2015-123 z 18.1.2018
Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8,
Bratislava vydaný v konaní vedenom pod sp. zn. SR 02912/14 z 8.8.2014, odložil jeho vykonateľnosť
až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia vyššie označeného rozhodcovského
rozsudku, tvrdiac, že rozhodcovská doložka, ktorá mu bola predložená na začiatku zmluvného vzťahu
podpísaním zmluvy o úvere, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou z dôvodu, že nemohol ovplyvniť jej

obsah, nebola individuálne dojednaná ale bola priamo predformulovaná. Jej neprijateľnosť vyplýva aj
z toho, že ak rozhodcovské konanie vyvolal dodávateľ, spotrebiteľ sa mu musel nezvratne podrobiť a
riešiťsporpredrozhodcom.Vyjadrilpochybnostioobjektívnostianestrannostirozhodcovskéhoprocesu,
pretože rozhodca ignoroval predpisy na ochranu spotrebiteľa. Argumentoval, že neprijateľná zmluvná
podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a
prieči sa dobrým mravom. Uviedol, že ak je rozhodcovská doložka neprijateľná, ide o rovnaký stav,
ako keby rozhodcovská zmluva neexistovala. Poukázal na to, že nikto mu s odbornou starostlivosťou

nevysvetlil dôsledky rozhodcovskej doložky a bol to diktát úverového zamestnanca. Nemal na výber,
iba prijať zmluvné podmienky, vrátane rozhodcovskej doložky. Zároveň navrhol odklad vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku a žiadal priznať náhradu trov konania. K uzavretiu zmluvy o úvere v
neskoršom písomnom vyjadrení uviedol, že nikto sa ho nepýtal, na aký účel potrebuje úver, pýtali sa ho
len na to, či je zamestnancom alebo živnostníkom.

3. Žalovaná popierajúc argumenty žalobcu žiadala žalobu zamietnuť.

4. Súd konštatoval, že medzi stranami nie je sporné, že žalobca ako dlžník a žalovaná ako veriteľka v
rámci svojej podnikateľskej činnosti uzavreli spotrebiteľskú zmluvu o úvere, na základe ktorej veriteľka
poskytla dlžníkovi úver 500 €, dlžník sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť spolu s príslušným poplatkom zaposkytnutie úveru vo výške 334 €, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 834,- € v šiestich pravidelných mesačných
splátkach po 139 € počnúc dňom 5.12.2011. Takisto nie je sporné, že k predmetnej zmluve uzavreli
aj rozhodcovskú zmluvu, podľa ktorej rozhodcovským súdom sa na účely tejto rozhodcovskej zmluvy

rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., Karloveské
rameno 8, Bratislava a že vo veci bol vydaný rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom dňa 8.8.2014
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s.,
Karloveské rameno 8, Bratislava sp. zn. SR 02912/14, ktorým bol žalobca zaviazaný na plnenie.

5. Po zistení, že žalobca podal žalobu včas, súd dospel k záveru, že žaloba o zrušenie rozhodcovského
rozsudku je dôvodná a tvrdenia o dôvodnosti žaloby uvedenej žalobcom v žalobe a vo vyjadreniach
nepovažoval zo strany žalovanej za popreté. Konštatoval, že zrušením rozhodcovského rozsudku
nedôjde k závažnej nerovnováhe vo vzájomných právach a povinnostiam strán. Na tom nemení nič tá
skutočnosť, že žalobca doteraz nezaplatil žalovanej ani nesporný záväzok z predmetnej sumy.

6. Právne vec súd posudzoval podľa § 73 ods. 3, § 45 ods. j/, l/ zák. č. 336/2014 Z.z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 54b ods. 1, § 40 ods. 2 zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ust. § 149, § 151 ods. 1, 2 CSP, § 39 Občianskeho zákonníka
a uzavrel, že rozhodcovský rozsudok vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože
rozhodcovský súd nesprávne posúdil právny nárok žalobcu na zaplatenie „príslušného poplatku“, je

v rozpore s dobrými mravmi, a preto je neplatný. Z úradnej povinnosti skúmal aj iné dôvody na
zrušenie rozhodcovského rozsudku a zistil, že pokiaľ ide o § 45 ods. 1 písm. j/ zák. č. 335/2014
Z.z. rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Konštatoval, že tento dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku je daný, pretože zaväzuje žalobcu

na zaplatenie úrokov, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Súd preto zrušil rozhodcovský rozsudok
vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. sp.zn.
SR 02912/14 z 8.8.2014 a vyslovil odklad jeho vykonateľnosti až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej všeobecným súdom..

7. Súd stranám náhradu trov nepriznal vychádzajúc z toho, že žalobca síce bol vo veci úspešný ale
žiadne trovy mu nevznikli a žalovaná nemala úspech vo veci, preto nemá nárok na náhradu trov konania
(§ 255 ods. 1 CSP).

8. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.

b/ (nesprávne odvolateľkou označený ako d/), f/ a h/ CSP. Dôvodila, že súd prvej inštancie rozsudok
nedostatočne odôvodnil, čím jej odňal možnosť konať pred súdom, súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Navrhla rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnila
si náhradu trov konania. K nepreskúmateľnosti rozhodnutia uviedla, že v odôvodnení rozhodnutia súd

musí stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Zároveň
súd musí dbať na to, aby odôvodnenie bolo presvedčivé. V tejto súvislosti argumentoval judikatúrou
Európskeho súdu pre ľudské práva napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.
303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a

Ústavného súdu SR (nález z 12. mája 2004, sp. zn. I. ÚS 226/03). Vytkla súdu, že nesprávne posúdil
predmetný vzťah ako spotrebiteľský, pretože žalobca svojím podpisom potvrdil, že peňažné prostriedky
použije na účel zamestnania. Sporná zmluva o úvere č. 705801300 z 27.10.2011, na základe ktorej
poskytla žalobcovi úver vo výške 500 € nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere ale zmluvou o úvere
podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Prehlásenie dlžníka (žalobcu) na aký účel potrebuje

úver je zrozumiteľne, určito a jasne uvedené hneď vedľa jeho podpisu. Pre žalovanú ako veriteľa je
dôležité, na aký účel bol úver poskytnutý a nie to, na aký účel ho žalobca využil. Bol to práve žalobca,
kto inicioval uzavretie zmluvy v danej podobe, tým že dobrovoľne uvádzal údaje týkajúce sa účelu
poskytnutých prostriedkov. Preto sú tvrdenia žalobcu o tom, že pred uzavretím zmluvy nebol dostatočne
informovaný o význame jednotlivých ustanovení a o tom aký budú mať pre neho (ako spotrebiteľa)

význam bezpredmetné. Poukázala na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21.2.2017, sp. zn.
14Co/975/2015, podľa ktorého je dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania účelu poskytnutia úveru
na žalobcovi. Je bezpredmetné posudzovať, či daná zmluva o úvere obsahovala obligatórne náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nakoľko nepomenovaná zmluva podľa Obchodného zákonníka sinevyžaduje náležitosti ako uvádza žalobca vo svojich tvrdeniach. Z definície spotrebiteľa jasne vyplýva,
že z hľadiska určenia jeho statusu je rozhodujúce, na aký účel bol spotrebiteľský úver poskytnutý, a
teda nie na aký účel boli poskytnuté peňažné prostriedky dlžníkom následne použité. Ak bol teda úver

výlučne na základe vyhlásenia dlžníka poskytnutý na účel zamestnania, nepôjde o spotrebiteľský úver.
Citovala z rozhodnutia ESD C-464/01, podľa ktorého „ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana
nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa“. Poukázala
na skutočnosť, že súd napriek tomu, že zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú, neuviedol ani jediné tvrdenie
na podporu svojho rozhodnutia, z akého dôvodu posúdil zmluvu ako spotrebiteľskú, napriek tomu, že

dlžník sa jasne zaviazal, že ide o úver vzatý za účelom zamestnania.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu trval na tom, že pri podpise zmluvy o úvere mu nikto nevysvetlil, čo
znamená rozhodcovská doložka, peniaze potreboval súrne na kúpu letenky. Žiadne políčka na zmluve
nezačiarkol, len podpísal zmluvu. To, že spoločnosť POHOTOVOSŤ poskytuje rýchle pôžičky nemôže
byť na úkor toho, že mu pracovníčka nevysvetlí, čo znamenajú jednotlivé políčka v zmluve. Potom

podpísal ešte jeden prázdny papier, kde pracovníčka dopísala, že peniaze sú na výkon, aj to je napísané
neurčito. Dlh chcel už dávno uhradiť, aspoň istinu, no ozývali sa mu všelijaké spoločnosti, kde boli
rôzne vyčíslené poplatky. Poukázal na list zo spoločnosti Advocate, s.r.o., kde mu bol vyčíslený dlh na
5.834,35 €, čo považuje za úžeru. Zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, a preto žiada odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť, zrušiť rozhodcovský rozsudok a zmluvu posúdiť z úradnej

moci ako bezúročnú a bez poplatkov. Uviedol, že sa bráni nekalým podmienkam v zmluvách zo strany
spoločnosti POHOTOVOSŤ, poukázal na rozhodnutia súdov v prospech spotrebiteľov a na nekalé
praktiky žalovanej, ako aj na to, že žalovanej bola odobratá licencia na poskytovanie úverov z dôvodu
nedodržania zákonov Slovenskej republiky. Peniaze použil na osobnú potrebu, tvrdenie žalovanej, že
dobrovoľne vyznačil účel, na aký peniaze potrebuje nie je pravdivé, pretože on nič nevyznačil, urobila

to pracovníčka žalovanej.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas
oprávnenouosobouprotirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanieprípustné,beznariadeniapojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 380 ods. 1, 2 CSP

z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach
dňa o 10.35 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 215/I. poschodie, pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 24.1.2019 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského
súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP a § 378 ods. 1 CSP.

11. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t. j. 1.7.2016).

12. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

13. Žalovaná uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ (nesprávne odvolateľkou
označený ako d/), f/ a h/ CSP, t.j. súd prvej inštancie rozsudok nedostatočne odôvodnil, čím žalovanej
odňalmožnosťkonaťpredsúdom,súddospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovým

zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia.

14. Ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.

15. Žalovaná vytýka rozhodnutiu jeho nepreskúmateľnosť, ktorá je obsiahnutá v odvolacom dôvode

uvedenom v § 365 ods. 1 písm. b/, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

16. Námietka žalovanej o nepreskúmateľnosti rozhodnutia je neopodstatnená.

17. Písomné vyhotovenie rozhodnutia a jeho odôvodnenie zodpovedá všetkým kritériám uvedeným v
§ 220 CSP (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie). V odôvodnení rozsudku súd uviedol,
čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útokupoužil, ako sa vo veci vyjadrila žalovaná, aké prostriedky procesnej obrany použila. Súd vysvetlil,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil, ako vec

právne posúdil, pričom jeho rozhodnutie zodpovedá kritériám presvedčivosti.

18. Žalovaná vytýka súdu nepreskúmateľnosť rozsudku , pokiaľ ide o odôvodnenie v tom smere, že súd
posúdilúverovúzmluvuuzavretúmedzižalobcomažalovanou akospotrebiteľskúzmluvu,napriektomu,
že žalobca uzavrel zmluvu s tým, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon zamestnania. Táto

výhrada je neopodstatnená. Súd v odôvodnení rozsudku dospel k jednoznačnému záveru, že zmluva
o úvere z 27.10.2011 č. 705801300, je spotrebiteľskou zmluvou, s ktorým záverom sa odvolací súd
stotožňuje, keďže je uzavretá medzi dodávateľom - žalovanou ako veriteľom, ktorá pri uzatváraní a
plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, pričom žalobca ako fyzická osoba
ako dlžník pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.

19. K správnemu záveru súdu, je potrebné dodať, že aj keď je v ust. o úverovej zmluve je začiarknuté
políčko, že úver sa poskytuje na výkon zamestnania, z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že
žalobcovi bol úver výslovne poskytnutý na tento účel (so zreteľom na skutočnosť, že v dodatku k zmluve
bolouvedené,žesapoužije„nanákupvýpočtovejtechnikynavýkon“,pričomžalobcajezamestnanýako
obrábač kovov). Naviac odvolaciemu súdu je z rozhodovacej činnosti známy takýto postup žalovanej,

ktorý odvolací súd považuje za účelový, v snahe vyhnúť sa aplikácii zák. č. 129/2010 Z.z. ako aj ust.
§ 52 a nasl. OZ. Z uvedených dôvodov záver súdu, že žalobca pri uzatváraní a plnení zmluvy bol
spotrebiteľom, nakoľko ju uzatváral ako fyzická osoba na úhradu svojich osobných potrieb, je správny
a odvolací súd sa s ním stotožňuje.

20. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o
skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP, a to vzhľadom na
to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli

ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré
súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor
v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo ktoré vyšli najavo
inak z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo ak

výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust.
§ 192, § 193 a § 205 CSP.

21. Nesprávnym právnym posúdením veci (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP) je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikácii právnych

predpisov ide vtedy, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval síce
správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval
(z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a
povinnostiach strán sporu).

22. Odvolanie žalovanej z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov nie je opodstatnené. Súd prvej
inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané
dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a
zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Nárok správne právne posúdil podľa
právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a dospel k správnemu záveru o preukázaní zákonných

dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil,
preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

23. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnymi
závermi súdu prvej inštancie a súčasne v súlade s § 387 ods. 2 CSP konštatuje aj správnosť dôvodov

napadnutého rozsudku, na ktoré poukazuje.

24.Žalovanávodvolaníargumentujeskutočnosťamiuvádzanýmiužvkonanípredsúdomprvejinštancie
(o tom, že rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednaná a jedná sa o tzv. nevýhradnú rozhodcovskúzmluvu), s ktorými sa súd prvej inštancie náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní vo veci, preto
odvolacie námietky žalovanej nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku
z hľadiska zistených skutočností (zisteného skutkového stavu), hodnotenia dôkazov a právneho

posúdenia uplatneného nároku. Argumentácia žalovanej prípustnosťou rozhodcovského konania v
spotrebiteľských sporoch je nenáležitá, a ani sa netýka podstatných dôvodov napadnutého rozsudku.

25. Odvolací súd sa stotožňuje so správnym záverom súdu prvej inštancie, že rozhodcovská doložka (v
danom prípade uzatvorená vo forme osobitnej rozhodcovskej zmluvy) nebola individuálne dojednaná,

keďže bola vopred žalovanou predformulovaná, vyplnená a predložená žalobcovi na podpis v tom
istom čase ako zmluva o úvere. Individuálnosť dojednania zmluvnej podmienky predpokladá v zmysle
ustanovení Občianskeho zákonníka tiež reálnu možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah a znenie takejto
podmienky. Za individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy treba považovať také dojednanie,
ktorému predchádzalo poučenie spotrebiteľa o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy
so zameraním na zhoršenie procesných práv a povinností v neprospech spotrebiteľa v porovnaní

so súdnym konaním. Spotrebiteľovi musí byť pritom daná reálne možnosť voľby, či prijme alebo
neprijme rozhodcovskú zmluvu. Voľba spotrebiteľa v prospech všeobecného súdu nesmie byť spojená
s možnosťou neuzavretia samotnej spotrebiteľskej zmluvy. Veriteľ (dodávateľ) musí splnenie týchto
podmienok individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy v prípade pochybností preukázať (§ 53
ods. 3 OZ), inak sa nepovažuje rozhodcovská zmluva za individuálne dojednanú. V posudzovanej

veci súd správne zistil, že žalobca ako spotrebiteľ rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal, nemal
možnosť výberu, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným
dojednaniam, teda aj rozhodcovskému konaniu, ktoré vyvolal dodávateľ - žalovaná ako prvý. V takomto
prípade uplatnenie si práva žalovanej ako dodávateľa na rozhodcovskom súde predstavuje naviac zo
strany žalovanej ako dodávateľa výkon práv, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 OZ).

26. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR IV.ÚS/55/2011-19 z
24.2.2011, že neplatná rozhodcovská zmluva nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu.

27. K odvolacím námietkam žalovanej a na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku

možno doplniť, že rozhodcovská zmluva, či rozhodcovská doložka, ktoré neboli individuálne dohodnuté,
nesmú zhoršovať postavenie spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní v porovnaní s jeho základnými
právami v súdnom konaní. Jedným z týchto práv je aj právo na ústne prejednanie veci pred všeobecným
súdom spotrebiteľa, ak je v postavení žalovaného. V preskúmavanej veci si zmluvné strany dohodli
alternatívnu právomoc rozhodcovského súdu, ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde.

Takého dojednanie rozhodcovskej doložky spĺňa podmienku neprimeraného (nekalého) zmluvného
ustanovenia, pretože zakladá právomoc na rozhodnutie sporu rozhodcovskému súdu so sídlom v
Bratislave, ktoré je vzdialené od miesta bydliska žalobcu viac ako 460 km, a tým spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

28. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo
dňa 4.6.2009, ktorým bolo judikované, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi
spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle Smernice (93/13/EHS), ktorá nebola individuálne dohodnutá, a
ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza
sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska Smernice 93/13/

EHS kvalifikovaná ako nekalá.

29. Vzhľadom na uvedené, keďže uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci neboli preukázané,
odvolanie žalovanej nie je opodstatnené, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1
a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

30. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, ale žiadne trovy odvolacieho konania mu nevznikli.
Žalovaná v odvolacom konaní nebola úspešná, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Odvolací súd preto stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (§ 255 ods. 1, § 396
ods. 1 CSP).

31.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciach pomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).