Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 23, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/668/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413224559
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4413224559.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek

senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobcu: X., zastúpený JUDr.
Ernestom Botkom, advokátom so sídlom Bjornsonova 2, Nové Zámky proti žalovanému: ROON, s.r.o.,
so sídlom Nové Zámky, Šafárikova 24, IČO: 36560871, o zaplatenie 2.316,52 eura s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 17C/191/2014-354 zo dňa
30.03.2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
2.181,11 eura s 8,75% úrokom z omeškania od 01.04. 2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 OSP tak, že o nich
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
1.2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 100, § 102, §116 ods. 1-3 , § 118 ods. 1,2, § 119 ods.
1,3, § 120 ods. 1 Zákonníka práce, §1 ods. 1 písm. a) , § 2 ods. 1,2 a § 13 ods. 1,2 Zák. č. 283/2002 Z.z.
o cestovných náhradách a zisteným skutkovým stavom. Z vykonaného dokazovania mal preukázané,

že žalobcom uplatnené nároky na zaplatenie náhrady mzdy, náhrady za nevyčerpanú dovolenku a
cestovné náhrady sú čiastočne dôvodné. Zistil, že žalobca bol zamestnancom žalovaného v období od
15.09.2012 do 18.02.2013 na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 11.09.2012 a konkludentnej
dohody, v pracovnom zaradení vodič medzinárodnej kamionovej dopravy s popisom činnosti - vedenie
nákladného motorového vozidla, rozvoz tovaru podľa dispozícií zamestnávateľa, s miestom výkonu
práce podľa pokynov zamestnávateľa. Základný plat bol dohodnutý na úrovni minimálnej mzdy vo výške
327,20 eur mesačne. V pracovnej zmluve bol dohodnutý pracovný čas 40 hodín týždenne, výmera

dovolenky bola 25 dní v kalendárnom roku a výplatný termín bol dohodnutý na 30. deň bežného mesiaca
za predchádzajúci mesiac. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 2054,21 eura
s príslušenstvom , následne v priebehu konania po podaní znaleckého posudku znalkyňou pribratou
do konania súdom, rozšíril žalobný petit a žiadal zaplatenie sumy 2.316,52 eura s príslušenstvom,
ktorú zmenu súd pripustil uznesením zo dňa 09.03.2016 č.k. 17C/191/2014-310. Žalobcom uplatnený
nárok tak pozostával z nevyplatenej mzdy vrátane náhrady za nevyčerpanú dovolenku za obdobie
od 15.9.2012 do 18.02.2013 vo výške 38,80 eura, z nevyplatenej mzdy v období od 13.09.2012 do

15.09.2012 vo výške 34,04 eura, z nevyplatených cestovných náhrad od 13.09.2012 do 18.02.2013
vo výške 2233,63 eura s úrokmi z omeškania. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi sumu 2.181,11
eura s príslušenstvom a vo zvyšku žalobu zamietol , vychádzajúc z toho, že pracovný pomer žalobcu
vznikol 15.09.2012 tak ako je to uvedené v pracovnej zmluve, aj keď žalobca preukázateľne nastúpilna zahraničnú cestu už 13.09.2012 a žalobca mu aj vyplatil cestovné náhrady od 13.09.2012, aj keď
v nižšej sume ako mu patrili. S poukazom na ust. § 46 Zákonníka práce súd ustálil, že pracovný
pomer žalobcu u žalovaného vznikol 15.09.2012 a preto priznal žalobcovi nárok na doplatenie mzdy

a náhrady za nevyčerpanú dovolenku v období od 15.9.2012 do 18.2.2013 spolu vo výške 38,80
eura. Pokiaľ ide o cestovné náhrady, súd ich priznal žalobcovi až od 15.09.2012 do 18.02.2013 vo
výške 2.143,31 eura pričom výšku týchto nárokov súd zistil zo znaleckého posudku č 1/2015 zo dňa
14.10.2015 znalkyne Ing. Janky Furdovej, ktorá odpovedala v posudku na všetky otázky, ktoré jej
súd uložil. Súd ďalej uviedol, že podľa § 1 písm. a) Zák. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách

poskytovanie cestovných náhrad pri pracovných cestách patrí zamestnancom v pracovnom pomere,
pričom pracovná cesta je podľa tohto zákona čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce
do iného miesta ako je jeho pravidelné pracovisko. V pracovnej zmluve neboli dohodnuté podmienky
poskytovania cestovných náhrad pri zahraničných pracovných cestách, napriek tomu, že žalobca bol
prijatý ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy a žalovaný mu znížil cestovné náhrady bez jeho
súhlasu. Ani na výzvu znalkyne žalovaný nepredložil súhlas žalobcu so znížením základných sadzieb

stravného o 25%. V internej smernici spoločnosti RONN s.r.o. je uvedené, že zamestnancovi prináleží
zníženéstravné podľa§13ods.6Zákonaocestovnýchnáhradácho25%.Uvedenýpostupsauplatnípo
oboznámeníasúhlasezamestnancavpracovnejzmluve.Žalovanývrozporestýmto jednostranneznížil
základné sadzby paušálne o 25%. V internej smernici je ďalej uvedené, že určenie podmienok pracovnej
cesty sa v spoločnosti vykoná prostredníctvom vyplneného cestovného príkazu alebo v zázname o

prevádzke motorového vozidla. Cestovné príkazy ani na výzvu znalca neboli predložené. Súd preto
priznal cestovné náhrady od 15.9.2012 do 18.2.2013 vo výške 2.142,31 eur a to s poukazom na §
46 Zákonníka práce a § 1 písm. a) Zák. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, keď poukazuje na
skutočnosť, že pracovný pomer vznikol až dňom 15.9.2012, tak ako je uvedené v pracovnej zmluve z
11.9.2012avzvyšnejčasti cestovnýchnáhradžalobuzamietol. Ztohtoistéhodôvoduzamietolajžalobu

v časti o zaplatenie finančnej náhrady za nevyplatenú mzdu za obdobie od 13.9.2012 do 15.9.2012,
keďže pracovný pomer vznikol až 15.09.2012. Obrana žalovaného, že žalobcovi bola mzda, cestovné
náhrady a náhrady za nevyčerpanú dovolenku vyúčtované správne a aj uhradené, ako aj jeho obrana,
že Inšpektorát práce Nitra nezistil pri kontrole žiadne nedostatky, boli v konaní vyvrátené uvedeným
znaleckým posudkom, z ktorého súd pri rozhodovaní vychádzal.

1.3. Súd priznal žalobcovi aj právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne z prisúdenej
istiny 2.181,11 eura v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.7.2010, pretože
žalovaný sa preukázateľne dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu už od splatnosti splatnosť
mzdy podľa pracovnej zmluvy , avšak žalobca si uplatnil úrok z omeškania až od 01.04.2013, preto

mu súd úrok z omeškania priznal až od 01.04.2013.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný,ktorý navrhol, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm.

f), h) OSP z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), f) OSP. V dôvodoch odvolania uviedol,
že s rozhodnutím nesúhlasí a pokladá ho za nesprávne ( zrejme omylom uviedol, že ho pokladá za
správne). Namietal, že súd nevzal do úvahy dva významné fakty a to výpoveď svedkyne P., ktorá
veľmi fundovane svojou svedeckou výpove´dou vysvetlila daný prípad a vecne zdôvodnila postup
zamestnávateľa voči žalobcovi. Druhým faktom je to, že kontrolný orgán- inšpektorát práce, vykonal

u žalovaného kontrolu a závery vyzneli v prospech žalovaného ako zamestnávateľa. Súd podľa jeho
názoru pri rozhodovaní vychádzal len zo znaleckého posudku ktorý nepovažuje za správny v kontexte
s ostatnými vykonanými dôkazmi.
3. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázal nato, že žalovaný vo svojom stručnom odvolaní

nesúhlasí s vyhodnotením skutkového stavu súdom prvej inštancie z dôvodu, že podľa jeho názoru
súd jednostranne vychádzal len zo znaleckého posudku, ktorý však žalovaný nepokladá za správny v
súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi a to svedeckou výpove´dou a správou Inšpektorátu práce .
K svedeckej výpovedi svedkyne P. uviedol, že táto svedkyňa vykonávala kritickom čase účtovníctvo
pre žalovaného a jej výpove´d nie je v rozpore so závermi znaleckého posudku. Táto svedkyňa opísala

len postup pri prevádzaní účtovníckych prác, ako aj systém, na základe akých skutočnosti pri vedení
účtovníctva žalovaného postupovala . Jej postupy súviseli s celkovými podkladmi, ktoré jej žalovaný
poskytol. Pokiaľ ide o závery Inšpektorátu práce z kontroly vykonanej u žalovaného, tento orgánvykonával kontrolu len na podklade údajov poskytnutých žalovaným a to, že nenašiel pri kontrole žiadne
nedostatky ešte neznamená že žalovaný postupoval voči žalobcovi správne.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len "CSP") viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s
verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po
prejednanívecidospelkzáveru,žerozhodnutiesúduprvejinštancie vnapadnutomvyhovujúcomvýroku

( zamietajúci výrok nebol odvolaním napadnutý) je treba v celom rozsahu ako vecne správny potvrdiť.

5. Občiansky súdny poriadok bol dňom 1. júla 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“). Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie
vydal dňa 30. 03 . 2016 t.j. ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd, rozhodujúc
o odvolaní už za účinnosti nového procesného predpisu , postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods.

1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 CSP procesné
účinky odvolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj
po 30. júni 2016.
. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadu, ak

a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,
b) Ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len n niektorý zo subjektov,
c) Určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi s stranami vyplýva z osobitného predpisu.

6. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

7. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi

podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.
8. Zobsahuspisuvyplýva,ževtomtosporejepredmetomodvolaciehokonania prvývýroknapadnutého
rozsudku, ktorým súd zaviazal žalovaného ako bývalého zamestnávateľa žalobcu zaplatiť mu sumu

2.181,11 eura s úrokmi z omeškania titulom nezaplatenej mzdy, náhrady za nevyčerpanú dovolenku
a cestovné náhrady za dobu trvania zamestnaneckého pomeru t.j. od 15.09.2012 do 18.02.2013. V
konaní nebolo sporné, že strany uzatvorili dňa 11.9.2012 pracovnú zmluvu, v ktorej bol dohodnutý deň
nástupu do práce 15.09.2012 na dobu určitú do 31.12.2012 , ktorý pokračoval aj po 31.12.2012 na
základe konkludentnej dohody až do 18.02.2013. V pracovnej zmluve bol dohodnutý výkon práce

vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy . Základná mzda bola 327,20 eura mesačne, výplatný termín
30.deň bežného mesiaca za predchádzajúci mesiac, výmera dovolenky 25 dní v kalendárnom roku a
pracovný čas 40 hodín týždenne. Žalobca dňa 15.09.2012 podpísal aj dohodu o hmotnej zodpovednosti
podľa ktorej ako vodič preberá hmotnú zodpovednosť za firemné vozidlo, za finančné prostriedky, za
prevzatý tovar a ostatný majetok, ktorý prevezme v súvislosti s výkonom práce. Sporným nebolo ani

to, že žalobca už 13.09.2012 prevzal vozidlo a bol vyslaný na zahraničnú cestu, ktorú vykonal. Žalobca
sa domáhal svojich nárokov od 13.9.2012 , ale súd po prijatí záveru, že žalobcovi vznikol pracovný
pomer podľa pracovnej zmluvy až od 15.09.2012, jeho nároky z pracovného pomeru za obdobie od
13.9.2012 do 15.09.2012 zamietol a zaoberal sa dôvodnosťou žaloby v časti nárokov počas trvania
pracovného pomeru. Spornou bolo posúdenie dôvodnosti výšky žalovanej sumy , pretože žalovaný

tvrdil, že žalobcovi všetky jeho nároky z titulu mzdy, náhrady za nevyčerpanú dovolenku a cestovné
náhrady správne vypočítal a zaplatil. Žalobca tvrdil, že mu nesprávne vypočítal jednotlivé nároky a že
mu ich v plnej výške nezaplatil. Na zistenie tejto spornej otázky súd nariadil znalecké dokazovanie a
súdna znalkyňa Ing. Janka Furdová , znalec v odbore ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a
daňovníctvo , vypracovala znalecký posudok č. 01/2015 zo dňa 14.10.2015 z ktorého bolo zistené, že

žalovaný nezaplatil žalobcovi patriace finančné nároky ( mzdu, náhradu za nevyčerpanú dovolenku a
cestovné náhrady) , ktoré podrobne rozpísala v posudku. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o
výške nárokov patriacich žalobcovi na uvedenom znaleckom posudku, ktorý považoval pre rozhodnutie
vo veci za dostatočný a správny.9. . Podľa názoru odvolacieho súdu z obsahu vykonaného dokazovanie je možné prijať záver, že
žalovaný nezaplatil žalobcovi patriace nároky ( mzdu, náhradu za nevyčerpanú dovolenku a cestovné
náhrady) v plnej výške a preto ak ho súd prvej inštancie zaviazal na doplatenie týchto nárokov vo výške

2.181,11 eura , rozhodol správne a jeho rozhodnutie vychádza zo zisteného skutkového stavu, ktorý má
oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvej inštancie oprel svoje rozhodnutie o výške prisúdenej istiny
o znalecký posudok, ktorý vypracovala súdny znalkyňa. Žalovaný k znaleckému posudku uviedol, že
jeho závery sú síce faktom a sú v jeho neprospech, ale súd nemôže za jediný dôkaz považovať tento
posudok bez zohľadnenia iných dôkazov( svedeckej výpovede a správy o kontrole Inšpektorátu práce)

ktoré sú v rozpore so závermi znaleckého posudku.
10. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý v dôvodoch napadnutého rozsudku
uviedol, , že ani svedecká výpove´d svedkyne H.. P. ani správa Inšpektorátu práce v Nitre o kontrole
vykonanej u žalovaného , nemôžu spochybniť závery znaleckého posudku , ktorý vychádzal z dokladov
doložených žalovaným, a to, že žalovaný nezaplatil žalobcovi nároky z titulu pracovného pomeru
v plnej výške. Svedkyňa H.. P. je zamestnankyňa žalovaného a podľa jej výpovede pri vypočítaní

jednotlivýchnárokovžalobcuvychádzalalenztakýchpodkladovakéjejdalžalovaný. Pokiaľideosprávu
Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 30.04.2013 z nej vyplýva, že v dňoch 14.03., 08.04 . a 30.04.2013
bola u žalovaného vykonaná kontrola o pracovnoprávnych a mzdových predpisov a nelegálnej práce a
inšpekciou neboli zistené nedostatky. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedená kontrola podľa dokladov
z ktorých vychádzala , sa nezaoberala konkrétne nevyplatenými nárokmi žalobcu a preto nemá žiaden

vplyv na posúdenie nároku žalobcu, založenom na záveroch znaleckého posudku.

11. Vo vzťahu k dôvodom odvolania žalovaného odvolací súd uvádza, že žalovaný v odvolaní len
citoval ust. § 205 ods. 2 písm. a) až f) OSP bez toho, aby uviedol konkrétny odvolací dôvod pre ktorý

žiadal rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie. Vzhľadom na obsah odvolania
odvolací súd zistil, že žalovaný namieta, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam ( § 205 ods. 1 písm.d / OSP teraz § 365 ods. 1 písm.f/ CSP), čím
vymedzil preskúmavaciu činnosť odvolacieho súdu, viazaného rozsahom a dôvodmi odvolania. Keďže
odvolací súd dospel k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny a dostatočne odôvodnený,

nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 CSP opakovať tie isté dôvody,
ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov vzťahujúcich sa
na tento prípad.
12. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol zmysle ustanovenia § 396
ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na ich náhradu.

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).