Uznesenie – Zmluvy ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, August 30, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/238/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314225408
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1314225408.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov
senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobkyne: C. S., bytom G.
Č.. XX, N., zastúpenej: JUDr. Mária Faithová, advokátka, so sídlom Hlavná č. 28, Reca, proti žalovanej:
M.. V. Č., bytom N. Č.. X, N., o zaplatenie 9 000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 12.4.2016, č.k. 11C/669/2015-67, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti (t.j. vo výroku, ktorým uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobkyni sumu 301,12 eur), vo výroku o trovách konania a vo výroku o vrátení súdneho poplatku
z r u š u j e a v rozsahu zrušenia sa v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 301,12 eur
a trovy konania vo výške 994,42 eur pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 24,70 eur a trov

právneho zastúpenia vo výške 969,72 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok I.),
konanie v časti o zaplatenie 9 000 eur, úroku vo výške 1 400 eur a úroku z omeškania vo výške 3 132,69
eur zastavil (výrok II.) a žalobkyni vrátil zaplatený súdny poplatok vo výške 515,30 eur prostredníctvom
Slovenskej pošty, a.s., so sídlom Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, IČO : 36631124 (výrok III.).

2. Výrok o zastavení konania v časti o zaplatenie 9 000 eur, úroku vo výške 1 400 eur a úroku z

omeškania vo výške 3 132,69 eur právne odôvodnil § 96 ods.1,2,3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (ďalej „O.s.p.“) so zohľadnením, že žalobkyňa zobrala žalobu v uvedenej časti späť pred
začatím pojednávania.

3. Výrok, v ktorom žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 301,12 eur predstavujúcu
nezaplatené úroky z omeškania právne odôvodnil § 517 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník

(ďalej „Občiansky zákonník„), § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 a vecne tým, že žalobkyni priznal
úroky z omeškania v zákonnej výške 9 % p.a. z nezaplatených čiastok. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že takto vyčíslené úroky predstavujú čiastku 3 437,25 eur, žalovaná zaplatila sumu
3 132,69 eur a nezaplatená časť úrokov z omeškania predstavuje čiastku 304,56 eur.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. a vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o náhradách a

odmenách advokátov. O vrátení súdneho poplatku žalobkyni rozhodol podľa § 11 ods.3,4 zákona o
súdnych poplatkoch.

5. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná navrhujúc, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie . Uviedla, že Zmluvou o pôžičke zo dňa
22.11.2011 sa zaviazala, že požičanú sumu 14 000 eur vráti do konca mája 2012 spolu s 10% úrokom

splatným pri konečnom splatení pôžičky. Žalobkyni následne uhradila čiastku 5 000 eur dňa 12.6.2013,
9 000 eur dňa 29.1.2016, 4 532,69 eur dňa 1.3.2016 a je presvedčená, že je úplne vyrovnaná s dlhomaj úrokmi vo výške 10% ročne. Súd vyčíslil úroky vo výške 9% z nezaplatených čiastok v celkovej sume
3 437,25 eur s tým, že má doplatiť úrok z omeškania vo výške 304,56 eur (vo výroku uviedol sumu
301,12 eur). Žalobkyni pritom zaplatila sumu 4 532,69 eur. Odvolateľka napokon súdu prvej inštancie

vytkla, že sa nezaoberal a ani nerozhodol o jej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov.

6. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vecne a právne správne a navrhla, aby ho odvolací súd potvrdil. Uviedla, že pri zmluve o pôžičke
má nárok nielen na vrátenie požičanej peňažnej čiastky, ale aj na dohodnuté úroky podľa § 658

ods.1 Občianskeho zákonníka a v prípade omeškania aj na úroky z omeškania podľa ust. § 517 ods.2
Občianskeho zákonníka.

7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom

by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani
dôležitý verejný záujem, odvolanie podala strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a dospel
k záveru, že v prejednávanom prípade nie sú dané podmienky ani na potvrdenie a ani na zmenu
rozhodnutia v napadnutej časti..

8. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo odvolaním možné napadnúť rozhodnutie súdu
prvej inštancie, pokiaľ to nevylučoval zákon (§ 201 v spojení s § 202 O.s.p.). Odvolanie bolo prípustné
proti rozhodnutiu len z dôvodov uvedených v § 205 ods.2 O.s.p.. Odvolanie žalovanej vyvolalo v danom
prípadeúčinok,ktorýzostávazachovanýajpo1.júli2016(§470ods.2C.s.p.)- odvolateľkou napadnuté
rozhodnutie bolo preto možné podrobiť meritórnemu odvolaciemu prieskumu. Odvolací súd podrobil

odvolaciemu prieskumu prisudzujúci výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 301,12 eur predstavujúce „ úroky z omeškania v zákonnej výške 9%
z nezaplatených čiastok“. Z obsahu odvolania žalovanej nevyplýva, že by ním odvolateľka odvolacími
dôvodmi napadla výrok súdu prvej inštancie, ktorým podľa ust. § 96 ods.1,2,3 O.s.p. v znení účinnom
do 30.6.2016 zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 9 000 eur, zmluvného úroku vo výške

1 400 eur a úroku z omeškania vo výške 3 132,69 eur (výrok II. napadnutého rozhodnutia).

9. V danej veci sa žalobkyňa žalobou doručenou na súd prvej inštancie dňa 21.11.2014 domáhala,
aby bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť jej 9 000 eur, spolu s dohodnutým (zmluvným) úrokom
vo výške 1 400 eur, úrokom z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 14 000 eur od

1.6.2012 do 11.6.2013 a zo sumy 9 000 eur od 12.6.2013 do zaplatenia. Žalobu odôvodnila tým,
že dňa 22.11.2011 uzavrela so žalovanou zmluvu o pôžičke, na základe ktorej jej požičala sumu 14
000 eur, s tým, že túto sumu jej žalovaná vráti do konca mája 2012 spolu s 10 % úrokom. V žalobe
žalobkyňa uviedla, že žalovaná jej vrátila časť pôžičky vo výške 5 000 eur, zvyšnú časť nevrátila a
na výzvy nereagovala. V písomnom podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 1.3.2016 žalovaná

uviedla, že žalobkyni titulom pôžičky uhradila dňa 12.6.2013 sumu 5 000 eur, dňa 29.1.2016 sumu 9 000
eur a dňa 1.3.2016 sumu 4 532,69 eur predstavujúcu úroky z omeškania. K podaniu pripojila listinné
doklady preukazujúce vyplatenie uvedených čiastok žalobkyni. V písomnom podaní doručenom súdu
prvej inštancie dňa 29.2.2016 žalobkyňa oznámila, že berie žalobu v časti o zaplatenie istiny 9 000 eur
späť a žiadala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu 4 833,31 eur pozostávajúcu zo

zmluvného úroku vo výške 1 400 eur , úroku z omeškania vo výške 462,33 eur predstavujúceho úrok
z omeškania 9% p.a. zo sumy 5 000 eur od 1.6. 2012 do 11.6.2013 a úroku z omeškania vo výške 2
971,48 eur predstavujúceho úrok z omeškania vo výške 9% p.a. zo sumy 9 000 eur za obdobie od
1.6.2012 do 31.1.2016. V priebehu pojednávania nariadeného na deň 12.4.2016 pred jeho otvorením
žalobkyňa oznámila, že berie žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 1 400 eur predstavujúcej zmluvne

dohodnutý úrok a vo výške 3 132,69 eur predstavujúcej časť úrokov z omeškania.

10. Z obsahu odvolania žalovanej namietajúcej nezohľadnenie skutkového stavu vyplývajúceho z
vykonaného dokazovania a rozpor vo vyhlásenom výroku rozhodnutia a jeho odôvodnení vzťahujúcom
sa k výroku, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 301,12 eur, je možné vyvodiť

vymedzenie odvolacieho dôvodu v zmysle ustanovenia § 389 ods.1 písm. b/ C.s.p. a to, že súd prvej
inštancie žalovanej svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uvedený odvolací
dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava “) a s porušením práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a k
jeho naplneniu dochádza, ak súd prvej inštancie zasiahol do Ústavou, resp. Dohovorom garantovaných

práv odvolateľky, čím jej bolo znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami, ktoré
jej zákon (Civilný sporový poriadok) priznáva.

11. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že
osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom

je i zákonom relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo
inéhoorgánu,ktoréjevrozporesozákonom,jeporušenímÚstavouzaručenéhoprávanasúdnuochranu
alebo inú právnu ochranu (I. ÚS 26/1994). Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť
taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na
ochranu a obranu jeho práv a záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia
bude znamenať nespravodlivý súdny proces.

12. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd („ďalej len „Dohovor“)
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Právo na spravodlivý súdny proces
neznamená ale právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo

rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Z práva na
spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami,
argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS
46/05). Súd sa z tohto dôvodu nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberať úplne
všetkými dôvodmi a argumentmi procesných strán; postačujúcim je, ak z odôvodnenia rozhodnutia sú

zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia
(viď tiež II. ÚS 76/07).

13. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia bola už dávnejšou judikatúrou Najvyššieho súdu SR (R 111/1998)
považovaná za procesnú vadu („inú vadu konania“), dôsledkom ktorej nebolo odňatie možnosti

účastníka konať pred súdom. Správnosť takého nazerania na právne dôsledky nepreskúmateľnosti
potvrdili viaceré rozhodnutia ústavného súdu o sťažnostiach proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu,
ktoré zotrvali na právnych záveroch súladných s R 111/1998 (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. I. ÚS
364/2015, II. ÚS 184/2015 a III. ÚS 288/2015). Na rokovaní občianskoprávneho kolégia Najvyššieho
súdu SR, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta

ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm.
b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje
zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť,
ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“.

14. Toto stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, považuje odvolací súd za plne opodstatnené
aj v preskúmavanej veci, a to v súvislosti so závermi vyslovenými v predošlej časti odôvodnenia .
Konštatuje, že práve daný prípad poskytuje podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá veta
tohto stanoviska analogicky aplikovaného na podmienky odvolacieho konania, ktorá predstavuje krajnú

výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné
aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). O taký prípad ide v praxi
napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli
„vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku
2009),prípadneakdošlokvadetakzásadnej,žemalazanásledok„justičnýomyl“(RyabykhprotiRusku,

rozsudok z roku 2003). V posudzovanom prípade totiž zo stručného odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej
inštancie nie je možné vo vzťahu k prisudzujúcemu výroku súdu prvej inštancie absolútne vyvodiť v
akej výške, za aké obdobie a k akej sume istiny priznal žalobkyni úroky z omeškania, ktoré po vyčíslení
predstavujú priznanú sumu 301,12 eur a ako vyhodnotil obranu žalovanej o tom, že ako dohodnuté,
tak aj zákonné úroky z omeškania z dlžných súm žalobkyni v plnej výške uhradila. Rozhodnutie súdu

prvej inštancie vzťahujúce sa k prisudzujúcemu výroku neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov
podstatných pre jeho rozhodnutie a vo vzťahu k odvolacím námietkám odvolateľky nie je možné
správnosť ním prijatých skutkových a právnych záverov preskúmať.15. V tejto súvislosti je treba dať súdu prvej inštancie do pozornosti, že z obsahu žaloby, dispozitívnych
úkonov žalobkyne uvedených v ods. 9 tohto rozhodnutia, z rozhodnutia súdu o zastavení konania a
odôvodnenia rozhodnutia k tomuto výroku sa vzťahujúcemu vyplýva, že predmetom konania v časti o

zaplatenie zákonných úrokov z omeškania bol v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nárok na
zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 14 000 eur od 1.6.2012 do
11.6.2013 a zo sumy 9 000 eur od 12.6.2013 do zaplatenia uplatnený v žalobe, pri ktorom je nutné
následne zohľadniť čiastočné späťvzatie žaloby v tejto časti v priebehu pojednávania nariadeného na
deň 12.4.2016, t.j. zníženie o sumu 3 132,69 eur. Súd prvej inštancie v tejto časti žaloby žiadnym

procesným úkonom nereagoval na podanie žalobkyne doručené súdu prvej inštancie dňa 29.2.2016, v
ktorom žalobkyňa oznámila, že berie žalobu späť v časti o zaplatenie istiny 9 000 eur a žiadala, aby súd
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu 4 833,31 eur pozostávajúcu zo zmluvného úroku vo výške
1 400 eur (ktorý následne v priebehu pojednávania nariadeného na deň 12.4.2016 zobrala späť), úroku
z omeškania vo výške 462,33 eur predstavujúceho úrok z omeškania 9% p.a. zo sumy 5 000 eur od
1.6. 2012 do 11.6.2013 a úroku z omeškania vo výške 2 971,48 eur predstavujúceho úrok z omeškania

vo výške 9% p.a. zo sumy 9 000 eur za obdobie od 1.6.2012 do 31.1.2016, z ktorého obsahu je
možné vyvodiť, že v časti žaloby o zaplatenie zákonného úroku z omeškania došlo k obmedzeniu nároku
uplatneného v žalobe. Ak súd prvej inštancie v prisudzujúcom výroku o priznaných úrokoch z omeškania
rozhodoval o úrokoch z omeškania podľa vyčíslenia obsiahnutého v podaní žalobkyne zo dňa 26.2.2016
pri zohľadnení čiastočného späťvzatia žaloby v tejto časti v priebehu pojednávania nariadeného na deň

12.4.2016 (čo však nie je možné vzhľadom na vady odôvodnenia rozhodnutia ustáliť), v rozpore s ust.
§ 152 ods.2 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016 nerozhodol o celom predmete konania. Úlohou
súdu prvej inštancie bude preto v ďalšom priebehu konania aj túto vadu vo svojom procesnom postupe
odstrániť.

16. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v závislých
výrokoch o trovách konania a o vrátení súdneho poplatku podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. zrušil,
pretože jeho nepreskúmateľnosťou došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok
nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec
v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou prvoinštančného súdu bude

pri ďalšom prejednaní veci odstrániť vadu v jeho procesnom postupe na ktorú poukázal odvolací
súd v predchádzajúcom odseku rozhodnutia, opätovne skúmať a posúdiť opodstatnenosť zostatku
uplatneného nároku žalobkyne, opätovne o zostávajúcom predmete konania rozhodnúť a odôvodniť
rozhodnutietak,abyzodpovedaloust.§220ods.2C.s.p.,t.zn.vňomuviesťstručnýajasnývýkladotom,
o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posúdení nároku, vysvetliť,

ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo
nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy; v novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade
trov konania (§ 396 ods.3 C.s.p.).

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).