Decision was made at the court Krajský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Viktória Midová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/340/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613231526
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7613231526.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ViktórieMidovejasudcovJUDr.
AlexandraHusivarguaJUDr.JozefaMaruščákavsporežalobkyne:X.Q.,narodenáXX.XX.XXXX,trvale
bytom U. F., V. XX, zastúpená JUDr. Ľubomírou Bašistovou Virovou, advokátkou, so sídlom v Spišskej
Novej Vsi, Zimná 62, proti žalovanému: Fair Solutions Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Cesta
na Kamzík 12, IČO: 46 143 181, o zaplatenie 21.200 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 7. septembra 2017 sp. zn. 9C/63/2014
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 21.200
€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3.000 € od 31.3.2013 do zaplatenia a
úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 18.200 € od 31.3.2013 do zaplatenia do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku a vo výroku o náhrade trov konania.
N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1.Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom označeným
v záhlaví (č.k. 9C/63/2014-189) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 21.200 € spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3.000 € od 31.3.2013 do zaplatenia a úrokom z omeškania
vo výške 5,75 % ročne zo sumy 18.200 € od 31.3.2013 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od
právoplatnosti rozsudku (výrok I.). V prevyšujúcej časti žalobu, čo do uplatnených úrokov z omeškania,
zamietol (výrok II.). Rozhodol, že žalobkyňa má právo voči žalovanému na náhradu trov konania v plnom
rozsahu (výrok III.).
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia 21.200 € s príslušenstvom titulom
bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo odstúpením od zmluvy uzavretej so žalovaným.
3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 25.6.2012 uzavretá
zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, v ktorej v čl. C bod 3 sa žalovaný zaviazal najneskôr do
30.11.2012 na vlastné náklady obstarať fyzické rozdelenie pôvodného bytu na nový byt A a nový byt
B, ako aj vykonať stavebné úpravy uvedené v tomto článku a zabezpečiť geometrický plán a znalecký
posudok s tým, že pre prípad nesplnenia niektorej z uvedených povinností riadne a včas si zmluvné
strany dohodli zmluvnú pokutu vo výške 3.000 € a zároveň si dohodli aj právo žalobkyne ako budúcej
kupujúcej odstúpiť od predmetnej zmluvy. V čl. C bod 4. zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy sa
žalovaný zaviazal najneskôr do 15.12.2012 na vlastné náklady obstarať a odovzdať žalobkyni originál
alebo úradne overenú fotokópiu právoplatného kolaudačného rozhodnutia o povolení užívať nový byt
A, výpis z listu vlastníctva použiteľný na právne úkony, v ktorom bude žalovaný zapísaný ako výlučný
vlastník nového bytu A bez tiarch, okrem záložných práv, výpis z listu vlastníctva použiteľný na právneúkony, v ktorom bude žalovaný zapísaný ako výlučný vlastník v časti parcely č.6184/4 bez tiarch, okrem
záložného práva a pre prípad nesplnenia niektorej z týchto povinností riadne a včas si zmluvné strany
dohodli zmluvnú pokuta vo výške 3.000 € a právo žalobkyne ako budúceho kupujúceho odstúpiť od
predmetnej zmluvy. Listom zo dňa 18.2.2013 žalobkyňa odstúpila od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve
zo dňa 25.6.2012 z dôvodu nedodržania zmluvných podmienok podľa bodu 4. čl. C zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve. Zároveň žalobkyňa vyzvala žalovaného na vrátenie sumy 18.200 € ako súčtu dvoch
splátok na kúpnu cenu nehnuteľností a zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 3.000 € v lehote do 3 dní od
doručenia listu. Odstúpenie od zmluvy a výzva boli žalovanému doručené 27.3.2013, kedy ich osobne
prevzal konateľ. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že svoje zmluvné povinnosti v zmysle čl. C bod 3. a
4. splnil a dôvody odstúpenia od zmluvy uvedené žalobkyňou nie sú pravdivé.
4. Na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi, ako aj písomnými výpoveďami svedkov a
výpoveďou svedka pred dožiadaným súdom a po právnom posúdení veci podľa ust. § 50a ods. 1, §
48 ods. 1,2, § 451 ods. 1,2, § 457, § 544 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka súd dospel k záveru, že
žaloba je dôvodná. Vychádzal zo zistenia, že možnosť odstúpenia od zmluvy si sporové strany dohodli
v čl. C bod 3. a 4. zmluvy o budúcej kúpnej ceny, ako aj podmienky zakladajúce právo žalobkyne od
predmetnej zmluvy odstúpiť. Žalobkyňa od tejto zmluvy odstúpila písomne a v odstúpení uviedla presný
dôvod, a to nepredloženie originálu, resp. úradne overených fotokópii dokladov uvedených v článku C
bod 4. žalovaným v dohodnutej lehote do 15.12.2012. Tvrdenie žalovaného, že skutočnosti v odstúpení
od zmluvy sú neúplne a nepravdivé, žalovaný v konaní nepreukázal. Nepreukázal, aby z jeho strany
bola splnená povinnosť uvedená v čl. C bod 4., t.j., aby listiny uvedené v tomto článku zmluvy boli
ním žalobkyni riadne a včas odovzdané. Uvedené nebolo potvrdené ani výsluchom svedkov, ktorých
vypočutie navrhol v konaní žalovaný. Žalovaný v konaní nepreukázal ani tvrdenie, aby dôvod odstúpenia
od zmluvy uvedený v liste žalobkyne neexistoval. Taktiež zo strany žalovaného nebolo preukázané, aby
žalobkyňa mala iné dôvody na odstúpenie od zmluvy, a teda aby jej prejav bol v rozpore s jej vôľou. S
poukazom na dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní súd konštatoval, že zo strany žalovaného
neboli súdu predložené žiadne dôkazy ani navrhnuté dokazovanie na spochybnenie nároku žalobkyne
a na preukázanie jeho tvrdenie. Žalovaný síce navrhol vypočutie svedkov, výpoveď týchto však jeho
tvrdenia o splnení si povinností v zmysle predmetnej zmluvy, resp. o nepravdivosti dôvodov odstúpenia
od zmluvy zo strany žalobkyne preukázané nebolo. Ďalší svedkovia navrhnutí žalovaným nemohli byť
v konaní vypočutí, pretože žalovaný až do rozhodnutia súdu návrh na výsluch svedkov neupresnil
uvedením adresy ich pobytu, resp. ich uviedol nesprávne.
5. Súd prvej inštancie uzavrel, že zo strany žalobkyne došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, ktoré
sa stalo účinným jeho doručením žalovanému dňa 27.3.2013. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od
počiatku zrušila a zmluvné strany boli povinné vysporiadať sa vzájomne podľa zásad o bezdôvodnom
obohatení, t.j. poskytnuté plnenia navzájom si vrátiť. Keďže dokazovaním bolo preukázané, že
žalobkyňa zaplatila preddavok na kúpnu cenu vo výške 3.200 € a následne vo výške 15.000 €, t.j. spolu
18.200 €, vzniklo žalovanému bezdôvodné obohatenie v tomto rozsahu, pričom žalovaný na základe
uvedenej zmluvy žalobkyni neposkytol žiadne plnenie, preto súd považoval žalobu čo do zaplatenia
istiny 18.200 € za podanú dôvodne.
6. Zároveň zaviazal žalovaného aj na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty vo výške 3.000 € vzhľadom
na splnenie dohodnutých podmienok. Konštatoval, že odstúpením od zmluvy síce zaniká povinnosť
plniť pôvodný záväzok zabezpečený zmluvnou pokutou, nie vždy však dochádza súčasne aj k zániku
povinnosti plniť zmluvnú pokutu ako dôsledok neplnenia pôvodného záväzku. Konštatoval, že nárok na
zmluvnú pokutu v dôsledku odstúpenia od zmluvy nezaniká v prípade, že vznikol ešte pred odstúpením
od zmluvy z dôvodu jej skoršieho porušenia. Výška zmluvnej pokuty bola dohodnutá v čl. C bod 4.
zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy pre nesplnenie povinností zo strany žalovaného v lehote do
15.12.2012 a nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol žalobkyni porušením záväzku žalovaného
predložiť listiny podľa čl. C bod 4. v lehote do 15.12.2012, t.j. vznikol a bol ňou uplatnený ešte pred
účinnýmodstúpenímodpredmetnejzmluvy.Zuvedenýchdôvodovpriznalžalobkyniajnároknazmluvnú
pokutu v sume 3.000 €.
6. O úrokoch z omeškania súd rozhodol podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust.
§ 3 nar. vl. 87/1995 Z.z.. Žalovaný bol v odstúpení od zmluvy doručenom mu dňa 27.3.2013 vyzvaný
k úhrade zmluvnej pokuty v lehote do 3 dní odo dňa doručenia odstúpenia od zmluvy. Do omeškania
sa tak žalovaný dostal 31.3.2013, t.j. uplynutím lehoty danej na plnenie. Z týchto dôvodov priznal súdúroky z omeškania od 31.3.2013 až do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie úrokov z
omeškania ako nedôvodnú zamietol.
7. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1,2
CSP a priznal úspešnej žalobkyni právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému
žalovanému.
8. Proti tomuto rozsudku, a to podľa obsahu proti jeho vyhovujúcemu výroku, v zákonnej lehote podal
odvolanie žalovaný a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Podľa obsahu odvolania namietal odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, t.j.
postupom súdu mu bolo znemožnené, aby uskutočňovali jemu patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Konkrétne namietal, že súd ho neinformoval o tom,
že budú vypočutí svedkovia a o tom, že títo svedkovia vypovedali, sa dozvedel až z rozsudku. Vyššie
uvedeným svedkom preto nemohol klásť otázky a dokázať ich výpoveďami svoje tvrdenie v odpore proti
platobnému rozkazu. Z týchto dôvodov navrhol zrušiť napadnutý rozsudok.
9. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu, ktoré jej bolo doručené dňa 22.11.2017, nevyjadrila.
10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380
CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu, ktorým je odvolací súd viazaný (§ 365 ods. 1 písm.
b/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.
11. Rozsudok je v napadnutom vyhovujúcom výroku, t.j. vo výroku I. o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobkyni sumu 21.200 € s úrokom z omeškania, ako je špecifikovaný v tomto výroku, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku a v súvisiacom výroku III. o náhrade trov konania vecne správny, preto ho
odvolací súd v týchto výrokoch potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.
12. Výrok II., ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, nadobudol právoplatnosť, keďže
žalobkyňa ako osoba oprávnená na podanie odvolania proti tomuto výroku rozsudku odvolanie nepodala
a nebol predmetom odvolacieho prieskumu.
13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 19. júna 2018 o 9.30 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 12. júna 2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219
ods. 1,3 CSP.
14. Žalovaný namietal odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, t.j. súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, by uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
15. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať
eurokomformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade
ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,
v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
16. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť aj právo
navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní a podobne.
17. Porušením práva na spravodlivý proces je teda aj prípad, ak dokazovanie nebolo vykonané v súlade
s podmienkami stanovenými Civilným sporovým poriadkom a v dôsledku toho bola znemožnená strane
sporu realizácia jej práv súvisiacich s dokazovaním.18. Žalovaný konkrétne namieta, že o výsluchu svedkov nebol zo strany súdu informovaný, títo
vypovedali v jeho neprítomnosti a nemohol im klásť otázky.
19. V zmysle ust. § 188 ods. 1 CSP súd vykonáva dôkazy na pojednávaní. V zmysle ust. § 188
ods. 2 CSP súd vykonáva dôkaz mimo pojednávania, ak je to možné a účelné. Strany majú právo
byť prítomné na takto vykonávanom dokazovaní. Vykonanie dôkazu mimo pojednávania súd stranám
oznamuje spravidla 5 dní vopred. Ak bolo nariadené pojednávanie, oboznámi súd strany s výsledkami
dokazovania na tomto pojednávaní.
20. V zmysle ust. § 196 ods. 1 CSP súd môže na návrh nariadiť výsluch svedka. V zmysle ust. § 196
ods. 2 CSP, ak súd nariadi výsluch svedka podľa ods. 1, každá fyzická osoba je povinná dostaviť sa na
predvolanie na súd a vypovedať ako svedok. Súd svedka poučí o jeho povinnosti vypovedať pravdu a
nie zamlčovať, o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede a o jeho práve odoprieť výpoveď.
21. Podľa ust. § 196 ods. 3 CSP súd môže výnimočne z dôvodov hospodárnosti svedkovi uložiť, aby
na otázky odpovedal písomne; tým nie je dotknutá povinnosť podľa ods. 2. Zároveň svedka poučí o
jeho povinnosti vypovedať pravdu a nič nezamlčovať, o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede a
o jeho práve odoprieť výpoveď. Trovy spojené s písomnou výpoveďou svedka znáša strana, ktorá jeho
výsluch navrhla.
22. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že vo všeobecnosti sa dokazovanie vykonáva
na pojednávaní, ktoré sa nariaďuje za účelom prejednania veci (zásada priamosti a ústnosti). Zákon
však umožňuje, aby sa dokazovanie vykonalo aj mimo pojednávania, spravidla, keď je to vhodnejšie
alebo hospodárnejšie. Zákon tiež umožňuje, aby dokazovanie bolo vykonané iným súdom ako tým, ktorý
rozhoduje vo veci. Strana sporu má však aj v takomto prípade právo byť prítomná pri dokazovaní. Preto
aj v tomto prípade dožiadaný súd musí oznámiť strane sporu, že bude vykonávať dokazovanie a kedy.
23. V prípade dokazovania výsluchom svedkov, okrem ich výsluchu na pojednávaní alebo ich výsluchu
dožiadaným súdom, zákon umožňuje vo výnimočných prípadoch z dôvodov hospodárnosti svedkovi
uložiť, aby na otázky odpovedal písomne. Aj v tomto prípade musia mať strany sporu možnosť vyjadriť
sa k vykonanému dôkazu. Spravidla súd túto písomnú výpoveď svedka buď doručí stranám sporu a
umožníimvyjadriťsaktomutodôkazualebotútopísomnúvýpoveďoboznáminapojednávaní,naktorom
opätovne majú strany sporu možnosť vyjadriť sa k vykonanému dôkazu.
24. Obdobný je postup aj v prípade, že svedok bol vypočutý dožiadaným súdom a strana sporu nebola
prítomná pri tomto úkone.
25. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že súd dodržal citované ustanovenia Civilného
sporového poriadku pri vykonávaní dokazovania výpoveďami svedkov označených žalovaným.
26. Zároveň z obsahu spisu je zrejmé, že žalovanému bola vytvorená procesná možnosť vyjadriť sa k
vykonaným dôkazom a k jej nevyužitiu došlo výlučne na základe rozhodnutia žalovaného a z dôvodov
na jeho strane, keďže svojim konaním sám zmaril možnosť využitia tohto svojho práva.
27. Všetci žalovaným označení svedkovia majú bydlisko v Bratislave, preto súd správne z dôvodu
hospodárnosti pristúpil k vykonaniu dokazovania dožiadaným súdom (v prípade svedka Y.. C. T.) a vo
forme písomných odpovedí na položené otázky (Ing. Kristína Tuhá, Ing. Jozef Neuschl, JUDr. Nora
Víglaská).
28. Svedok Y.. C. T. bol vypočutý dožiadaným súdom Okresným súdom Bratislava III dňa 16.5.2017,
pričom jeho výsluchu sa žalovaný nezúčastnil, hoci upovedomenie o výsluchu mu bolo doručené dňa
26.4.2017.
29. Zápisnica o výsluchu svedka Y.. C. T. bola oboznámená na pojednávaní Okresného súdu v Spišskej
Novej Vsi dňa 7.9.2017 (č.l. 186 spisu), na ktoré bol žalovaný riadne a včas predvolaný - žalovanému
bolo predvolanie na pojednávanie doručované doporučenou zásielkou na adresu Cesta na Kamzík 12,
Bratislava dňa 7.8.2017, kedy nebol zastihnutý a zásielka bola v tento deň uložená na pošte Bratislava37, pričom žalovaný si zásielku v odbernej lehote neprevzal, preto dňa 26. augusta 2017 bola zásielka
vrátená a došla súdu prvej inštancie dňa 30.8.2017.
30. Písomnosť teda bola doručovaná podľa § 106 ods. 1 písm. b/ CSP a v zmysle § 112 CSP sa
považovala za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky na súd, t.j. dňom 30.8.2017, aj keď sa
adresát o tom nedozvedel.
31. Keďže pojednávanie bolo dňa 7.9.2017, bola zachovaná lehota 5 dní v zmysle ust. § 178 ods. 2
CSP na prípravu.
32. Pokiaľ by sa žalovaný bol zúčastnil tohto pojednávania, mal možnosť oboznámiť sa s výpoveďou
svedka, vyjadriť sa k tejto výpovedi a prípadne navrhnúť ďalší procesný postup.
33. Svedok K.. R. W. sa na predvolanie dožiadaným súdom Okresným súdom Bratislava III. na výsluch
nedostavil zo zdravotných dôvodov a následne preto Okresný súd Spišská Nová Ves uložil tomuto
svedkovi písomne odpovedať na položené otázky.
34. Písomná výpoveď svedka K.. R. W. bola doručená súdu prvej inštancie dňa 20.6.2017 a následne
súd túto výpoveď doručil žalovanému spolu s predvolaním na pojednávanie dňa 7.9.2017, ktorú zásielku
si žalovaný neprevzal, ako bolo uvedené vyššie a sám si tak zmaril možnosť oboznámiť sa s touto
výpoveďou.
35. Výpoveď tohto svedka bola zároveň oboznámená aj na pojednávaní dňa 7.9.2017, ktorého sa
nezúčastnil, ako už bolo uvedené vyššie, a teda nevyužil ani túto ďalšiu svoju možnosť vyjadriť sa k
výsluchu tohto svedka.
36. Svedkyňa K.. V. M. E. R.. W. U. písomne odpovedali na súdom položené otázky, pričom ich písomné
odpovede boli doručené súdu dňa 22.3.2017(č.l. 141) a 23.3.2017 (č.l. 161).
37. Tieto písomné výpovede boli doručované žalovanému opäť na adresu sídla zapísanú v obchodnom
registri v zmysle § 106 ods. 1 písm. b/ CSP ako doporučená zásielka a túto si žalovaný neprevzal v
odbernej lehote, pričom bola uložená na pošte Bratislava 37 dňa 5.4.2017 a vrátená Okresnému súdu
Spišská Nová Ves dňa 27.4.2017 (č.l. 170 spisu).
38. Týmto svojim konaním žalovaný zmariť možnosť oboznámiť sa s výpoveďami týchto dvoch svedkýň.
39. Súd prvej inštancie požiadal Okresný súd Bratislava I ako dožiadaný súd o výsluch svedka Y.. Y.
L., ktorý bol predvolaný z adresy označenej žalovaným, t.j. F., V. XX. Keďže zásielka sa dožiadanému
súdu vrátila ako nedoručená s poznámkou adresát neznámy, vykonal dožiadaný súd šetrenie trvalého
alebo iného pobytu v registri obyvateľov, avšak vzhľadom na nedostatok údajov o tomto svedkovi sa inú
adresu pobytu nepodarilo zistiť.
40. Okresný súd Spišská Nová Ves preto vyzval žalovaného, aby oznámil dátum narodenia svedka,
prípadne inú adresu, ktorá mu je známa, avšak túto zásielku si žalovaný neprevzal (č.l. 170 spisu),
pričom išlo o zásielku, v ktorej boli žalovanému doručené aj písomné výpovede svedkýň K.. M. E. R.. U..
41. Vzhľadom na skutočnosť, že svedka nebolo možné predvolať z adresy označenej žalovaným a
adresa evidovaná v registri obyvateľov nebola z dôvodu nesúčinnosti žalovaného zistená, súd výsluch
tohto svedka nevykonal.
42. Rovnako nevykonal výsluch svedkyne X. V., u ktorej žalovaný nesplnil svoju povinnosť podľa §
197 ods. 2 CSP, t.j. uviesť v návrhu na jej výsluch dátum narodenia a adresu, z ktorej možno svedkyňu
predvolať.
43. S poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že pokiaľ boli vykonané dôkazy výpoveďami svedkov K..
W., K.. M., R.. U.J. E. Y.. T., súd dôsledne dodržal postup stanovený Civilným sporovým poriadkom, a
teda umožnil žalovanému vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a pokiaľ toto svoje právo žalovaný zmaril
svojim vlastným konaním, nemožno vytýkať súdu prvej inštancie nesprávny procesný postup, ktorýmmalo byť žalovanému znemožnené uskutočňovanie jemu patriacich procesných práv, z ktorého dôvodu
ním namietaný odvolací dôvod nie je naplnený.
44. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že z hľadiska žalovaným namietaného
odvolacieho dôvodu, ktorým bol viazaný, odvolanie žalovaného nie je dôvodné a napadnutý rozsudok
ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku a v súvisiacom
výroku o nároku na náhradu trov konania potvrdil.
45. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1,2 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, úspešnej žalobkyni preukázateľne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto
odvolací súd stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
poslednej vety CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.