Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 9, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoP/33/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117230328
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4117230328.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr.

Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej vo právnej veci navrhovateľa: E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
R. XXX, XXX XX S., zastúpeného JUDr. Ivanom Kochanským, advokátom so sídlom Farská 33, 949 01
Nitra, a manželky: C. E., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, XXX XX S., o rozvod manželstva, o
odvolaní manželky proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 17Pc/37/2017-15 zo dňa 16.01.2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom č. k. 17Pc/37/2017-15 zo dňa 16.01.2018 manželstvo

navrhovateľa a jeho manželky, ktoré bolo uzatvorené dňa 31.10.1998 a zapísané v knihe manželstiev
Matričného úradu Zlaté Moravce, zväzok IX., ročník 1998, strana 172, pod por. číslom 83, rozviedol.
Svoje rozhodnutie súd odôvodnil odkazom na ustanovenia § 18, § 22, § 23 ods. 1 zákona č. č. 36/2005
Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o rodine“), § 94, § 96 ods. 1
zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej ako „CMP“). O trovách konania súd
rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Navrhovateľ sa písomným podaním domáhal, aby súd jeho manželstvo rozviedol, pričom vo
svojom návrhu uviedol, že po roku 2015 začali medzi ním a manželkou vznikať rozpory, spočiatku
ohľadne rôznych maličkostí. Začali sa prejavovať aj povahové rozdiely a postupne sa začali vzájomne
odcudzovať. V podstate spolu prestali komunikovať a začali žiť každý svojim spôsobom života.
Manželstvo si prestalo plniť svoje funkcie, spolu nehospodária, manželský sa už vyše roka nestýkajú.
Manželstvo je len formálne, a preto sa po zrelej úvahe rozhodol podať návrh na rozvod manželstva. S
úmyslompodaťnávrhnarozvodmanželstvavyrozumelmanželku,ktorájavilasrozvodomsúhlas.Malza

to, že manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené. Je len formálne a neplní svoj účel. Navrhovateľ vo svojom
návrhu uviedol, že nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia a predpokladá, že ani manželka.

3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania, ako aj z vyššie zisteného skutkového stavu
mal za preukázané, že návrh navrhovateľa o rozvod manželstva bol podaný dôvodne, pretože medzi
účastníkmi konania prevládajú nezhody, v dôsledku ktorých došlo k prerušeniu manželského spolužitia
a na základe týchto nezhôd, ktoré sa od podania návrhu až do vynesenia rozsudku účastníkom konania

nepodarilo vyriešiť, a to hlavne pre nezáujem navrhovateľa na obnove manželského spolužitia, ako aj
pre nezáujem zotrvať v manželskom zväzku poukazujúc na stereotyp v ich manželstve, súd návrhu
navrhovateľa vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol. Ako príčinu rozvratu manželstva
účastníkov konania súd videl v tom, že manželia si posledné roky prestali spolu rozumieť, po dlhoročnomspolužití sa začali prejavovať ich rozdielne záujmy na spoločný život, navrhovateľ v manželstve začal
naberať pocit stereotypu, čo sa prejavovalo u neho tým, že nemal o nič záujem, začala medzi nimi
viaznuť komunikácia, prejavovali sa ich rozdielne názory na priateľov, koníčky, na trávenie spoločného

času, čo viedlo k tomu že nedokázali vzniknutú situáciu spoločne vyriešiť. Súd ďalej uviedol, že
zrušenie manželstva však neodôvodňuje akýkoľvek rozvrat medzi manželmi, musí ísť o kvalifikovaný
rozvrat, pričom záver o vážnosti rozvratu vzťahov medzi manželmi je odôvodnený vtedy, ak sa javí
ako neodstrániteľný a nenapraviteľný vzťah. Manželka s návrhom navrhovateľa o rozvod manželstva
nesúhlasila, avšak súd nemôže nikoho donútiť proti svojej vôli zotrvať v spoločenskom zväzku, aj keď

ide o zväzok manželský, ktorý bol uzavretý cirkevným sobášom a taktiež nie je možné donútiť jedného
z manželov, aby riešil vzniknuté problémy proti svojej vôli, ak to odmieta a jednoznačne trvá na rozvrate
manželstva, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a manželstvo účastníkov
konania rozviedol, pretože nevzhliadol žiadny dôvod k jeho obnove.

4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie manželka, ktorá navrhla, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok zrušil a manželstvo ponechal v platnosti. V podanom odvolaní uviedla, že
nesúhlasila s rozvodom od začiatku. Nedorozumenia, ktoré medzi nimi vznikli sa dajú po vzájomnej
tolerancii riešiť, môžu si nájsť spoločné záujmy, pri ktorých budú tráviť čas v zmenenom prostredí, s
novými priateľmi, a ich vzťah nebude stereotypný. Navrhovateľa má rada, má k nemu pozitívny postoj,
nevie si život predstaviť bez neho. Je ochotná navštíviť aj manželskú poradňu a ďalších odborníkov.

Návrh na rozvod bol podaný bez uváženia, pretože manželstvo sa dá zachrániť.

5.Kpodanémuodvolaniumanželkysavyjadrilnavrhovateľ,ktorýnavrholnapadnutýrozsudokakovecne
správny potvrdiť. Uviedol, že návrh na rozvod podal po zrelej úvahe a po zistení, že manželstvo nie
je perspektívne, ale len stereotypné. Manžel s návrhom prejavila súhlas, k zmene jej postoja došlo až

po pojednávaní. Navrhovateľ nie je ochotný navštíviť manželskú poradňu, pretože manželské spolužitie
obnoviť nechce. Manželka je mu ľahostajná a spolužitie sa nezmenila ani po vyhlásení rozsudku.
Poukázal na to, že nevie, prečo manželka podala odvolanie, po vyhlásení rozsudku s ňou jednal
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Nedohodli sa mimosúdne, navštívil svojho
právneho zástupcu a až následne sa dozvedel, že rozsudok nie je právoplatný.

6. Po vyjadrení navrhovateľa doručila manželka súdu podanie označené ako vyjadrenie, v ktorom
uviedla, že po vzájomnej dohode a rozhovore so svojim manželom dospeli k záveru, že chcú naďalej
zostať v manželstve a ich manželstvo ponechať v platnosti.

7. K tomuto podaniu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že naďalej trvá na rozvode manželstva,
pretože k obnoveniu manželského spolužitia nedošlo.

8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
ďalej ako „CSP“ v spojení s § 2 ods. 1 CMP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1,

§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP),
viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) a bez viazanosti rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 65, § 66 CMP), a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej
inštancie je vecne správny. Preto tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Odvolací súd zároveň
aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody. Odvolací súd sa v danom prípade stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie ako aj s jeho
odôvodnením, pretože urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ním
citovanýmiustanoveniamiZákonaorodine.Obmedzujesalennakonštatovaniesprávnostinapadnutého

rozsudku, vrátane výroku o trovách konania, a na dôvažok dodáva nasledovné:

9. Predmetom tohto konania je rozvod manželstva navrhovateľa a jeho manželky, ktoré bolo uzatvorené
dňa 31.10.1998 a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Zlaté Moravce, zväzok IX., ročník
1998, strana 172, pod por. číslom 83. Navrhovateľ podal návrh o rozvod manželstva z dôvodu, že

po roku 2015 začali medzi ním a manželkou vznikať rozpory a prejavovať sa povahové rozdiely
ich osobností, čo malo za následok vzájomne odcudzovanie a skutočnosť, že každý z nich začal
žiť svojím spôsobom života. V podanom návrhu nazval manželstvo formálnym a rozvráteným. Súd
prvej inštancie po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že manželia uzavreli manželstvo dňa31.10.1998 v Zlatých Moravciach, u oboch sa jedná o manželstvo prvé, obidvaja sú slovenskej
národnosti, posledným spoločným bydliskom manželov bol Skerešova 330, Obyce. Z manželstva
účastníkov konania nepochádzajú žiadne maloleté deti. Manželstvo účastníkov konania bolo spočiatku

harmonické, po uzavretí manželstva bývali v spoločnej domácnosti rodičov manželky, neskôr si začali
prerábali dom po rodičoch žalobcu, ktorí postupne prerábali 6 rokov. V roku 2004 sa osamostatnili,
manželstvo bolo usporiadané. Nezhody medzi manželmi začali vznikať posledné 3 - 4 roky, kedy ich
život podľa vyjadrenia žalobcu začal byť stereotypný. Na základe vyššie uvedených skutočností súd
prvej inštancie vo veci samej rozhodol rozsudkom č. k. 17Pc/37/2017-15 zo dňa 16.01.2018 tak, že

manželstvo účastníkov rozviedol.

10. V ustanovení § 23 Zákona o rodine je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod
manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi
spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy
obnovenia manželského spolužitia. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi

musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Ustanovenie § 23 Zákona
o rodine predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko
manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi
manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej
manželstvom.

11. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový
stav veci a vyvodil z neho správny právny záver. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že
manželstvo účastníkov konania, ktoré uzatvorili dňa 31.10.1998, je narušené nezhodami manželov,
rozdielnymi osobnosťami manželov, nedostatočnou komunikáciou medzi nimi, stereotypom manželstva

a odlišnými záujmami každého z manželov. Ako uviedol navrhovateľ v samotnom návrhu, ale i vo
vyjadrení k podanému odvolaniu, návrh na rozvod manželstva podal po zrelej úvahe a zvážení
perspektívnosti budúcnosti spoločného manželstva, i po konzultácii s manželkou, ktorá toto jeho
rozhodnutie podporovala, a preto počas celého konania odmietal akékoľvek tvrdenia manželky, ktorými
sa snažila docieliť zachovanie ich manželstva. V odvolaní vyjadrenému nesúhlasu manželky s rozvodom

manželstva a jej snahám o absolvovanie manželskej terapie, zachoval navrhovateľ tiež odmietavý
postoj s tým, že naďalej zotrvával na rozvode manželstva z dôvodov, pre ktoré už obnova spolužitia v
manželstve je vylúčená. Jednoznačne odmietal opätovné spolužitie s manželkou dôvodiac rozvrátením
vzťahov medzi nimi, narušením komunikácie, vzájomným odcudzením a stratou citov voči manželke. Z
postoja a vyjadrení navrhovateľa je jednoznačné, že nemieni ďalej zotrvávať v manželstve, keďže toto

sa javí už dlhodobo len ako formálne, pričom na tomto svojom názore zotrval počas celého konania.
Na tomto postoji navrhovateľa nič nezmenia ani jednostranné tvrdenia manželky, ktorá chce manželstvo
zachovať.

12. Aj z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že manželstvo účastníkov konania

dlhodobo neplní svoj účel. Manželia síce žijú v spoločnom dome, avšak spoločne nehospodária a
nekomunikujú. Každý z nich si samostatne nakupuje potraviny, samostatne trávi svoj voľný čas i
sviatky, má vlastné záujmy. Vzťahy medzi manželmi sú rozvrátenými z dôvodu problémov a nezhôd,
ktoré sa medzi manželmi objavujú už v posledných 3 - 4 rokoch, z čoho je zrejmé, že sa nejedná o
krátkodobé nezhody, ale tieto problémy pretrvávajú dlhodobo. Vo vzťahu medzi manželmi tiež pretrváva

ľahostajnosť, ktorá vyplynula predovšetkým z ich stereotypného vzťahu, ktorý v dôsledku času,
nedostatočnej komunikácie medzi manželmi a postupným odcudzením sa, vyústil až do takého spôsobu
života, že manželia síce spolu žijú v spoločnej domácnosti, ale nejavia žiadny záujem o manželské
spolužitie, či po stránke citovej, finančnej alebo intímnej. Možno ustáliť, že problémy v manželstve
účastníkov konania sú zapríčinené aj ich rozdielnymi charakterovými znakmi osobnosti, ktoré sa začali

prejavovať po dlhšom spoločnom spolužití. Taktiež k narušeniu vzťahov prispeli rozdielne záujmy i
názory, a to nielen na spoločné spolužitie, ale aj na priateľov a trávenie voľného času. Na základe
týchto nezhôd došlo k čoraz slabšej komunikácii medzi manželmi, až sa ich vzájomná komunikácia
takmer vytratila. Všetky uvedené skutočnosti prispeli k ochladnutiu citov medzi manželmi; najmä zo
strany navrhovateľa manželstvo je už len formálnym a neplní si svoj účel.

13. Manželstvo je v zmysle § 1 ods. 1 Zákona o rodine, zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe
ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo, a preto nie je možné nútiť jedného z
manželov zotrvať v manželskom zväzku. Zotrvanie v manželskom zväzku vyžaduje záujem zo stranyoboch manželov a nie je možné ani jedného z nich k pretrvaniu v manželstve nútiť, predovšetkým pokiaľ
manželstvo neplní svoje funkcie. V manželstve účastníkov konania je zjavný rozvrat a problémy, ktoré
možno manželka nevnímala tak negatívne ako navrhovateľ, a nevnímala ich za narušiteľné do takej

miery ako navrhovateľ, ale to neznamená, že navrhovateľ musí mať na tieto problémy rovnaký pohľad.
Pokiaľ by nepociťoval rozvrat v manželskom spolužití, nebol by podal návrh o rozvod. Vzhľadom k týmto
skutočnostiam aj podľa názoru odvolacieho súdu v konaní bolo nad všetku pochybnosť preukázané, že
vzťahymedzimanželmisútakvážne,trvalonarušenéarozvrátené,ženiejereálnypredpokladreparácie
týchto vzťahov do budúcnosti, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že ani v priebehu konania pred súdom

prvej inštancie a ani neskôr účastníci spoločné manželské spolužitie neobnovili.

14. Zohľadňujúc vyššie uvedené závery a tiež jednoznačný odmietavý postoj navrhovateľa k zotrvaniu v
nefunkčnom manželstve, a to aj v priebehu odvolacieho konania, odvolací súd prijal záver, že odvolanie
manželky nie je dôvodné. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).