Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 10, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/862/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217410
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7612217410.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka vo veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava,
Pribinova 25, IČO: XX XXX XXX, zastúpenej Fridrich Paľko, s. r. o., Bratislava, Grösslingova 4, IČO:
XX XXX XXX, proti žalovanej Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, Bratislava, Župné nám. 13, IČO: XX XXX XXX, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 4C/117/2012-138 z 31.7.2014 Okresného súdu Spišská Nová
Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyňa nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom žalobný návrh a návrh žalobkyne na prerušenie konania
zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení rozsudku uviedol, čoho sa žalobkyňa podanými žalobami voči žalovanej účastníčke
domáhala [poznamenal, že uznesením 4C/117/2012-8 z 9.10.2012, právoplatným 11.10.2012, spojil
poukazujúc na § 112 ods.1 O. s. p., na spoločné konanie konania vedené na návrh žalobkyne pod
4C/117/2012, 4C/173/2012, 4C/194/2012, 4C/199/2012, 4C/246/2012 a 4C/254/2012 s tým, že konanie
je ďalej vedené pod 4C/117/2012 a konštatoval, že v tomto spojenom konaní rozhoduje o žalobách

žalobkyne, ktorými sa domáha náhrady škody z dôvodu zamietnutia žiadosti súdneho exekútora (ďalej
len exekútor) o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloba „označené“ ako ISTINA RS) a
náhrady škody z dôvodu, že súd rozhodol o návrhu oprávnenej na zmenu exekútora po 30 dňovej
zákonnej lehote (žaloby označené ako ZE), že predmetom tohto spojeného konania nie je nárok
žalobkyne na náhradu škody z dôvodu zamietnutia žiadosti exekútora o vydanie poverenia po 15
dňovej „lehoty“ (žaloby označené NZP) a tiež nie je predmetom konania nárok na náhradu škody
z titulu vydania poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie po zákonnej 15 dňovej lehote (žaloby

označené ako NP)], čo v žalobných návrhoch uviedla, konkrétne, čo uviedla v žalobách, v ktorých
namietala zamietnutie žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (ISTINA RS) a
v žalobách, v ktorých namietala nesprávny úradný postup z dôvodu oneskoreného rozhodnutia súdu o
zmene exekútora (ZE), na čo poukázala, resp. čo uviedla žalovaná v písomnom vyjadrení k podaným
žalobám (v ďalšom vybral z vyjadrenia žalovanej tú časť vyjadrenia, ktorá sa týka predmetu tohto
sporu, t.j. náhrady škody z dôvodu zamietnutia žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a náhrady škody, ktorá vznikla žalobkyni z dôvodu rozhodnutia o zmene exekútora po uplynutí

zákonnej 30 dňovej lehoty), čo uviedla vo vzťahu k žalobám, v ktorých sa žalobkyňa domáha náhrady
škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu zamietnutia žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie (žaloby označené ISTINA RS), k žalobám týkajúcim sa nerozhodnutia o návrhu na zmenu
exekútora v zák. ustanovenej lehote (žaloby označené ZE), k namietaným prieťahom v konaní ak požadovanej materiálnej škode. Konštatoval, že účastníčky konania sa na pojednávanie určené
na 31.7.2014 nedostavili. U oboch mal doručenie predvolania riadne preukázané, lehota na prípravu
na pojednávanie bola u nich zachovaná. Obe svoju „neprítomnosti“ na pojednávaní ospravedlnili.

Žalovaná nežiadala o odročenie termínu pojednávania. Žalobkyňa žiadala o zrušenie nariadeného
pojednávania do rozhodnutia o otázke nestrannosti a otázke zákonného sudcu v prejednávanej veci.
Zároveň podala návrh na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky (ďalej len ÚS SR) o jej ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu Krajského súdu (ďalej len KS)
v Košiciach 3NcC/44/2012. O nevylúčení zákonnej sudkyne z prejednávania a rozhodovania veci

bolo rozhodnuté KS v Košiciach uznesením 3NcC/44/2012-15 z 19.10.2012. Uvedené rozhodnutie je
právoplatné a je záväzné nielen preňho, ale aj pre účastníčky tohto konania. Žalobkyňa v tomto konaní
už požiadala o prerušenie konania z dôvodu, že podala na ÚS SR sťažnosť na porušovanie základného
práva zaručeného čl.46 ods.1 Ústavy SR a osobitne práva na zákonného sudcu podľa § 48 ods.1
prvej vety Ústavy SR, ako aj „základné“ práva na spravodlivý súdny proces zaručené v čl.6 ods.1
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. O prerušenie konania požiadala

podaním z 18.4.2013 a pred pojednávaním vytýčeným na 25.4.2013 žiadala termín pojednávania
zrušiť. K tomuto podaniu na prerušenie konania predložila rovnopis sťažnosti podanej na ÚS SR vo
veci 3NcC/44/2012. O návrhu na prerušenie konania rozhodol uznesením 4C/117/2012-72 z 20.5.2013,
ktoré v spojení s uznesením KS v Košiciach 6Co/256/2013-90 z 25.11.2013 nadobudlo právoplatnosť
9.12.2013. Vzhľadom na uvedené a na to, že už o rovnakom návrhu žalobkyne na prerušenie konania

rozhodol a to uznesením 4C/117/2012-72 z 20.5.2013, nepovažoval žalobkyňou uvedený dôvod za
dôležitý dôvod odročenia pojednávania aj vzhľadom na skutočnosť, že o ústavnej sťažnosti žalobkyne
bolo rozhodnuté uznesením ÚS SR IV.ÚS693/2013-11 z 12.12.2013, keď aj sťažnosť voči uzneseniu
KS v Košiciach 3NcC/44/2012 bola odmietnutá pre nedostatok právomoci ÚS SR na jej prerokovanie.
Vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav: Žalobkyňa

v konaní namietala nesprávny úradný postup exekučného súdu. Preto sa oboznámil s jednotlivými
exekučnými spismi súdu, v ktorých bol nesprávny úradný postup namietaný. Žalobkyňa vo všetkých
uvedených exekučných konaniach mala procesné postavenie oprávnenej a exekučnými titulmi (ďalej
len titul) v prevažnej väčšine boli rozhodcovské rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu. Spolu so
žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bol predložený návrh na vykonanie exekúcie,

titul a prevažne aj Zmluva o úvere (ďalej len zmluva) uzavretá medzi oprávnenou a povinným, z
ktorej bolo vo všetkých prípadoch zistené, že „sa jednalo“ o spotrebiteľské zmluvy, iba v exekučnom
konaní 3Er/70/2005 (týka sa spisu 4C/173/2012 - žaloba označená ZE) bola titulom notárska zápisnica
spísaná na Notárskom úrade JUDr. Jarmily Kováčovej. Uviedol, čo zistil z registra a príslušných
uznesení spisu Okresného súdu (ďalej len OS) Spišská Nová Ves 16Er/520/2011 (spis pripojený k spisu

1C/270/2012, ktorý je spojený na spoločné konanie pod 1C/138/2012 a týka sa spisu 4C/117/2012
- žaloba označená ISTINA RS), spisu 16Er/521/2011 (pripojeného k spisu 11C/270/2012, ktorý je
spojený na spoločné konanie pod 11C/119/2012 a týka sa spisu 4C/194/2012 - žaloba označená
ISTINA RS), z exekučného spisu (ďalej len spis) OS Spišská Nová Ves 16Er/144/2011 (týka sa spisu
4C/199/2012 - žaloba označená ISTINA RS), 16Er/221/2011 (pripojeného k spisu 4C/246/2012 - žaloba

označená ISTINA RS), 16Er/106/2011 (pripojeného k spisu 4C/254/2012 - žaloba označená ISTINA
RS) a 3Er/70/2005 (týka sa spisu 4C/173/2012 - žaloba označená ZE). Žalobkyňa 24.2.2014 v konaní
OS Spišská Nová Ves 9C/112/2012 predložila súdu znalecký posudok (ďalej len ZP) č.1/2014 zo
17.1.2014, ktorý bol vypracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickou univerzitou v Bratislave s tým,
že týmto ZP bola stanovená majetková škoda, ktorá jej bola spôsobená v dôsledku nesprávneho

úradného postupu exekučného súdu v exekučných veciach. Žalobkyňa poukázala na to, že v súlade
so zásadou hospodárnosti predkladá 1 originál ZP, na ktorý bude v ostatných konaniach odkazovať. Z
predloženého ZP bolo zistené, že žalobkyňou bola ako zadávateľom znaleckému ústavu zadaná úloha
určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnym úradným postupom a nezákonnými
rozhodnutiami OS SR v exekučných konaniach a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt

a nečinnosťou, či zbytočnými prieťahmi v exekučných konaniach pri rozhodovaní o žiadosti exekútora
na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene exekútora. Znalecký ústav
na základe vykonanej analýzy mzdových nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač
a úpravu informačného systému realizoval výpočet majetkovej ujmy vzniknutej žalobkyni, pričom túto
diferencoval podľa jednotlivých typov žalôb nasledovne: Žaloby NZP a NP - mzdové náklady 4,15 €,

- náklady na tlač 5,31 €, - náklady na úpravu informačného systému 13,86 €, - poštovné 3,01 €, -
náklady na telekomunikačné služby 4,43 €, t.j. spolu 30,76 €. Žaloby ZE - mzdové náklady 5,07 €,
- náklady na tlač 5,31 €, - náklady na úpravu informačného systému 13,86 €, - náklady na poštovné
3,01 €, - náklady na telekomunikačné služby 4,43 €, t.j. spolu 31,68 €. Tento ZP žalovaná účastníčkapovažuje za nedôveryhodný, zavádzajúci a nespôsobilý preukázať vznik a existenciu majetkovej škody
žalobkyne a preto mu navrhla, aby naň neprihliadal. Poukázala na skutočnosť, že jej bola priamo odňatá
možnosť akýmkoľvek spôsobom participovať pri postupe na vypracovaní posudku a preto odpovedá na

otázky výlučne kladené žalobkyňou, náklady na poštovné a náklady na tlač posudzovanie ktorých je
tiež predmetom posudku nespĺňajú zák. predpokladané kritérium skutočnosti, na preukázanie ktorých
by bolo nutné disponovať odbornými znalosťami. Má za to, že posudok je výrazne jednostranný a pri
vyhotovení tohto posudku sa vychádzalo zo skutočností, ktoré boli zistené z podkladov poskytnutých
žalobkyňou. V ďalšom vyjadrení podrobne odôvodnila nesúhlas so ZP s vyvodením záveru, že nárok

žalobkyni nie je možné priznať a to ani za predpokladu, že by mal z obsahu posudku za preukázané,
že k vzniku škody došlo. Je potrebné uviesť, že ZP predložený žalobkyňou hodnotil podľa § 129
ods.1 O. s. p. ako listinný dôkaz a nie ako ZP, pretože nebol vyhotovený po nariadení znaleckého
dokazovania ním (súdom). Podaním z 23.7.2014 žalobkyňa opätovne podala návrh na prerušenie
konania do právoplatného rozhodnutia ÚS SR o jej ústavnej sťažnosti. V návrhu uviedla tie isté dôvody,
ako v podaní z 18.4.2013. Opätovne uviedla, že s rozhodnutím KS v Košiciach 3NcC/44/2012 o

tom, že sudcovia OS Spišská Nová Ves nie sú z prejednávania veci vylúčení nesúhlasí, hodnotí ho
ako nesprávne, zakladajúce zásah do jej práv. K návrhu pripojila kópiu Sťažnosti na porušovanie
základného práva zaručeného čl.46 ods.1 Ústavy SR (práva na súdnu ochranu a osobitne práva na
zákonného sudcu podľa čl.48 ods. 1 prvej vety Ústavy SR), ako aj základného práva na spravodlivý
súdny proces zaručeného čl.6 ods.1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (osobitne práva na nestranný súd zriadený zák.), ktorá sa týka rozhodnutia uvedeného KS
v Košiciach. Ako dôvod prerušenia konania uviedla § 109 ods.1 písm. b) a ods.2 písm. c) O. s.
p. Citoval znenie § 109 ods.1,2 O. s. p. Žalobkyňa ako účastníčka konania využila svoje zákonné
právo namietať jeho nestrannosť. O námietke zaujatosti uplatnenej ňou už v žalobe nadriadený súd
právoplatne rozhodol. KS v Košiciach sa pritom zaoberal všetkými jej dôvodmi, pre ktoré žiadala

vylúčenie sudcov OS Spišská Nová Ves v danej veci. Rozhodnutím KS v Košiciach 3NcC/44/2012
je tak viazaný, ale aj účastníčky tohto konania. Okrem toho ani opätovným preskúmaním návrhu
žalobkyne nebolo zistené, aby všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka tejto veci bol v rozpore s
ústavou, zák. alebo medzinárodnou zmluvou. Ústavná sťažnosť podaná žalobkyňou nezakladá konanie,
v ktorom by sa riešila otázka majúca význam pre jeho rozhodnutie vo veci samej. Poukázal na

skutočnosť, že nebol dôvod na podanie návrhu na prerušenie konania, pretože žalobkyni bolo známe,
že 12.12.2013 ÚS SR uznesením IV.ÚS693/2013-11 odmietol okrem iných jej sťažnosti i sťažnosť proti
uzneseniu KS v Košiciach 3NcC/44/2012 pre nedostatok právomoci ÚS SR na jej prerokovanie. Z
uvedených dôvodov jej návrh na prerušenie konania opätovne zamietol ako návrh nedôvodný. Citoval
znenie § 3,§ 5 ods.1,§ 6 ods.1,2,§ 9 ods.1,2,§ 15 ods.1,§ 17 ods.1,2,§ 19 ods.1 zák.č.514/03 Z. z. o

zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov,§ 41 ods.2
písm. c),d),§ 44 ods.1,2,8 zák.č.233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len EP) a § 45 ods.1,2 zák.č.244/02 Z. z.
o rozhodcovskom konaní. Predmetom tohto konania je náhrada škody a nemajetkovej ujmy, ktorej
sa žalobkyňa domáha, poukazujúc na nesprávny úradný postup OS Spišská Nová Ves v uvedených

exekučných konaniach. Podľa § 15 ods.1 zák.č.514/03 Z. z. predpokladom zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je predbežne prerokovanie tohto nároku na základe
písomnej žiadosti poškodeného príslušným orgánom. Žalovaná v písomnom vyjadrení potvrdila, že zo
strany žalobkyne jej boli doručené žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a to
23.4.2012. V čase jeho rozhodovania teda už uplynula 6 mesačná lehota od prijatia týchto žiadosti.

Vzhľadom „k tomu“ mal za to, že žalobkyňa si splnila svoju povinnosť, keďže podala žalovanej pred
podanímžalobyžiadosťopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškody,pričomnemalpreukázané,
aby jej nárok na náhradu škody alebo jeho časť bol do rozhodnutia súdu uspokojený. Žalovaná v
písomnom vyjadrení poukázala na nedostatky žalobných návrhov a navrhla aplikáciu § 43 ods.1 O. s.
p. Podľa jeho názoru žalobné návrhy podané žalobkyňou majú všetky náležitosti žaloby podľa § 42

ods.3 a § 79 ods.1 O. s. p., žalobkyňa správne označila účastníkov konania, opísala skutočnosti, na
základe ktorých uplatnila svoj nárok, označila dôkazy a uviedla čoho sa domáha. Preto postup podľa
§ 43 ods.1 O. s. p. považoval za nedôvodný. Žalovaná v písomnom vyjadrení tiež uplatnila námietku
premlčania nároku žalobkyne na náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Po preskúmaní veci dospel k
záveru, že k premlčaniu žalobkyňou uplatneného nároku nedošlo a teda žaloba bola podaná v rámci

plynutia 3 ročnej premlčacej doby. Vo všetkých exekučných veciach súd rozhodoval v priebehu r.2011
a to vo veci 16Er/520/2011 - 4C/117/2012 bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá 4.11.2011,
vo veci 16Er/521/2011 - 4C/194/2012 bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá 3.10.2011. V
exekučnej veci 16Er/144/2011 - 4C/199/2012 bola žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanieexekúcie zamietnutá uznesením z 2.4.2011. V exekučnom konaní 16Er/221/2011 - 4C/246/2012 bola
žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá uznesením z 24.6.2011.
V exekučnej veci 16Er/106/2011 - 4C/254/2012 bola žiadosť exekútora zamietnutá uznesením zo

17.3.2011. Žalobné návrhy na náhradu škody vo veciach 4C/117/2012, 4C/194/2012, 4C/199/2012,
4C/246/2012 a 4C/254/2012 boli podané na súd 27.9.2012. Išlo o žaloby označené ISTINA RS. Vo veci
3Er/70/2005 - 4C/173/2012 (žaloba označená ZE) bolo o zmene exekútora rozhodované uznesením
zo 4.2.2011 a návrh na náhradu škody v konaní 4C/173/2012 bol podaný taktiež 27.9.2012, teda v 3
ročnej premlčacej lehote. K samotnému nároku žalobkyne na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej

ujmy uviedol nasledovné: Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu podľa zák.č.514/03 Z. z. je
súčasné splnenie 3 podmienok: Preukázanie 1. existencie nezákonného rozhodnutia resp. nesprávneho
úradného postupu, t.j. protiprávne konanie, 2. existencie škody, t.j. majetkovej ujmy vyjadriteľnej v
peniazoch, resp. nemajetkovej ujmy a 3. príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a škodou. Nesprávny úradný postup spočíva v akejkoľvek činnosti
určitého štátneho orgánu spojenej s výkonom jeho právomoci, ak v súvislosti s ňou dôjde k porušeniu

pravidiel stanovených právnymi predpismi. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie,
resp. oneskorené vydanie rozhodnutia dôsledkom porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na
jeho vydanie, teda nečinnosť štátneho orgánu. Škodou je majetková ujma predstavujúca zmenšenie
majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje hodnoty,
ktoré je potrebné vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu. Charakter majetkovej ujmy má aj

zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa, ktoré nastalo v súvislosti so zmarením možnosti uspokojenia
jeho pohľadávky v exekučnom konaní. O príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom, t.j. protiprávnym konaním a škodou ide vtedy, ak medzi nesprávnym
úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím a škodou je vzťah príčiny a následku, ktorý musí
byť priamy, bezprostredný a neprerušený. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci podľa § 3 zák.č.514/03 Z. z. je objektívnou zodpovednosťou, ktorej sa štát nemôže zbaviť a
za splnenia uvedených podmienok za túto škodu zodpovedá. Pre vznik zodpovednosti štátu musia
byť pritom splnené všetky zák. požadované podmienky súčasne. Podľa žalobkyne k nesprávnemu
úradnému postupu vo veciach, ktoré boli spojené a sú vedené pod 4C/117/2012 malo dôjsť tým, že súd v
exekučných konaniach, v ktorých žalobkyňa mala procesné postavenie oprávnenej: 1. zamietol žiadosť

exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (ISTINA RS - spisy 4C/117/2012, 4C/194/2012,
4C/199/2012, 4C/246/2012, 4C/254/2012). 2. rozhodol o návrhu oprávnenej na zmenu exekútora po 30
dňovej zákonnej lehote podľa § 44 ods.8 EP (ZE - spis 4C/173/2012). V konaniach vedených pôvodne
pod 4C/117/2012, 4C/194/2012, 4C/199/2012, 4C/246/2012 a 4C/254/2012 žalobkyňa namietala, že
exekučný súd zamietol žiadosť exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (návrhy označené

ako ISTINA RS). Poukázala na to, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie preskúmaval titul nad rámec právomoci zverenej exekučnému súdu
tým, že preskúmaval skutkový stav veci a konal tak, akoby sám rozhodoval vo veci samej, čím
vykonal úradný postup bez splnenia zákonných podmienok. Z oboznámených exekučných spisov
pripojených k uvedeným konaniam bolo zistené, že vo všetkých prípadoch boli žiadosti exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuté. Vo všetkých uvedených veciach titulom boli
rozsudky rozhodcovského súdu. Vo všetkých prípadoch právny vzťah medzi oprávnenou a povinným
bol hodnotený exekučným súdom ako spotrebiteľský právny vzťah a to, či už na základe predložených
úverových zmlúv, resp. aj na základe skutočností uvedených v odôvodneniach titulov. Poukazujúc na
§ 45 ods.2 zák.č.244/02 Z. z., v daných prípadoch exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný

a to v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, t.j. aj pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, skúmať zákonnosť titulu, t.j. rozhodcovského rozsudku. V tejto súvislosti
poukázal, napr. na rozhodnutia NS SR 5Cdo 439/2012, 6Cdo 290/2012, či ÚS SR I.ÚS278/2013,
IV.ÚS 55/2011. Posudzovanie zákonnosti rozhodcovských rozsudkov v rámci exekučného konania tak
nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup. Mal tiež za to, že rozhodnutím exekučného súdu,

ktorým bola zamietnutá žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nedošlo k
reálnej nevymožiteľnosti istiny a jej prísl., o ktorých už rozhodoval rozhodcovský súd. Pokiaľ aj nedošlo
k zrušeniu rozhodcovských rozsudkov, ktoré boli v exekučných konaniach titulmi a na základe ktorých
nedošlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie postupom podľa § 40 zák.č.244/02 Z. z., žalobkyňa
má právo iniciovať konanie pred všeobecným súdom, ktorý v občianskom súdnom konaní posúdi dôvod,

pre ktorý rozhodcovský rozsudok nemôže byť titulom. Napr. v prípade, že rozhodcovský súd rozhodoval
na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nemôže založiť prekážku res iudicata a to z dôvodu, že
rozhodcovský súd nemal právomoc na rozhodovanie o uplatnenom nároku a teda o takomto nároku
môže byť znova rozhodnuté všeobecným súdom. V konečnom dôsledku mu je známe, že sú vedenékonania, v ktorých je uplatnený nárok zo zmeniek vystavených práve žalobkyňou v tomto konaní.
Zmenky žalobkyňa postúpila na iný subjekt a pritom „sa jedná“ sa o zmenky vystavené na zabezpečenie
pohľadávokzúverovýchzmlúvuzavretýchsožalobkyňou,onárokochktorýchužbolotaktiežrozhodnuté

rozhodcovským súdom a taktiež už boli súdom vedené exekučné konania v týchto veciach. Žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj v týchto prípadoch boli prevažne zamietnuté. Okrem
toho, že exekučný súd mal oprávnenie preskúmavať titul, uviedol, že v uvedených veciach nie je možné
konštatovať nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu, t.j. rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Oboznámením sa s exekučnými spismi, pripojenými k uvedeným

konaniam, bolo totiž zistené, že ani jedno rozhodnutie OS Spišská Nová Ves ako súdu exekučného
o zamietnutí žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nebolo zrušené, resp.
zmenené pre nezákonnosť. Žalobkyňa ako oprávnená v týchto exekučných konaniach vôbec nevyužila
svoje právo na podanie riadnych opravných prostriedkov. Vo veci pôvodne vedenej pod 4C/173/2012
- 3Er/70/2005 (návrh označený ako ZE) malo dôjsť - podľa žalobkyne - k nesprávnemu úradnému
postupu tým, že súd nerozhodol o návrhu oprávnenej na zmenu exekútora v zák. stanovenom čase,

t.j. do 30 dní od doručenia návrhu na zmenu exekútora (ZE). Z oboznámeného exekučného spisu
3Er/70/2005 bolo zistené, že návrh na zmenu exekútora bol doručený súdu 18.11.2010 tak, aby súd
poveril vykonaním exekúcie E.. K. F.. 22.12.2010 súd vyzval doterajšieho exekútora na predloženie
exekútorského spisu a vyúčtovanie trov exekúcie. E.. A.. H. zaslal vyúčtovanie trov exekúcie podaním
z 3.1.2011, doručené súdu 4.1.2011. Uznesením zo 4.2.2011 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú,

exekúciu zastavil bez návrhu podľa § 58 ods.1 EP a návrh oprávnenej na zmenu exekútora zamietol
a nepriznal exekútorovi trovy exekúcie. Správnosť postupu exekučného súdu potvrdil aj odvolací
súd rozhodnutím 1CoE/152/2011-44 z 30.9.2011. V ďalšom poukázal na skutočnosti týkajúce sa
vytýkaných prieťahov v exekučných konaniach, kedy všeobecný súd nemá právomoc na posudzovanie
existencie prieťahov. Aj v tomto prípade žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala

existenciu nečinnosti, resp. prieťahov pri rozhodovaní o návrhu na zmenu exekútora v exekučnom
konaní. Zo sťažnosti podaných žalobkyňou na prieťahy v exekučných konaniach z 30.8. a 23.11.2010 a
25.5.2011 sa v prípade návrhu na zmenu exekútora mohla týkať sťažnosť z 25.5.2011, keďže návrhy na
zmenu exekútora boli podané 18.11.2010. Podľa oboznámených Spr. však všetky sťažnosti žalobkyne
na prieťahy v exekučných konaniach boli považované za neopodstatnené. Poukazujúc na uvedené

skutočnosti konštatoval, že zo strany žalobkyne nebol v konaní preukázaný nesprávny úradný postup
exekučného súdu v uvedených exekučných konaniach, ani nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu.
Hmotnoprávne podmienky uplatnenia nároku škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym
úradným postupom musia byť splnené súčasne, pričom zo strany žalobkyne nebola preukázaná už prvá
z uvedených podmienok. Preto pre nepreukázanie existencie podmienok priznania náhrady škody a

nemajetkovej ujmy zo strany žalobkyne, jej žalobu v celom rozsahu zamietol. Pokiaľ sa týka žalobkyňou
uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy, napriek uvedenému konštatoval, že z jej strany výška ňou
uplatnenej náhrady škody a nemajetkovej ujmy nebola žiadnym spôsobom preukázaná. Žalobkyňa v
tomto smere nepredložila žiadne listinné dôkazy, nenavrhla žiadne dokazovanie a teda v tomto smere
taktiež neuniesla dôkazné bremeno. Napokon, citujúc znenie § 142 ods.1 a § 151 ods.1,2 O. s. p.,

uviedol, že o trovách konania rozhodol na pojednávaní 6.3.2014 podľa cit. § 142 ods.1 O. s. p. tak, že ich
náhradu priznal žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, že žalovaná si uplatnila nárok na náhradu trov
konania v písomnom vyjadrení, v zák. stanovenej lehote ale trovy nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne
trovy nevyplynuli, vyčíslenie trov konania je nevyhnutné nie len u zástupcu, ale aj u účastníka, ktorý nie
je zastúpený, že ak účastník v stanovenej lehote trovy nevyčísli možno mu priznať náhradu trov konania

vyplývajúcich zo spisu, v prípade, že zo spisu výška náhrady trov nevyplýva je oprávnený namiesto
vyhláseného výroku o priznaní trov konania zmeniť tento výrok a účastníkovi náhradu trov nepriznať.
Žalobkyňa proti označenému rozhodnutiu podala v celosti v zákonnej lehote toto odvolanie z dôvodu,
že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O. s. p. - účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom [§ 205 ods.2 písm. a) O. s. p. v spojení s § 221 ods.1 písm.

f) O. s. p.); b) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O. s. p. - rozhodoval vylúčený sudca
[§ 205 ods.2 písm. a) O. s. p. v spojení s § 221 ods.1 písm. g) O. s. p.]; c) v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods.1 O. s. p. - súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ust.
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav [§ 205 ods.2 písm. a) O. s. p. v spojení s § 221
ods.1 písm. h) O. s. p.]; d) c) súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) d) súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, f) e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), g) f) rozhodnutie súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. K dôvodom odvolania bližšie uviedla: 1) Z odôvodnenianapadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prejednal vec v neprítomnosti žalovanej a jej (žalobkyne)
zástupcu postupujúc podľa § 101 ods.2 O. s. p. preto, že sa ona (žalobkyňa) bez ospravedlnenia na
pojednávanie nedostavila. 2) Citovala znenie § 101 ods.2 O. s. p. Z cit. ust. je zrejmé, že možnosť súdu

konať v neprítomnosti účastníka je obmedzená splnením formálnej podmienky spočívajúcej v podaní
žiadosti o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. 3) Ona (žalobkyňa) riadne a včas požiadala o
zrušenie pojednávania, uviedla dôležité dôvody a predložila súdu listiny spájané s označenými dôvodmi.
Súd preto nemohol postupovať podľa § 101 ods.2 O. s. p. a vec prejednať v jej neprítomnosti. Ak tak
spravil, odňal jej tým právo na konanie pred súdom. 4) Citovala znenie § 15 ods.1 O. s. p. 5) Uskutočnila

podanie (obsiahnuté v texte žaloby), ktorým upovedomila súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu,
že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie,
je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že KS nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na
vylúčenie sudcu, nič nemení na „to“, že v jej očiach a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto
sudcu považovať za nestranného. Je tomu tak aj preto (okrem dôvodov označených v žalobe), že
rozhodnutie KS je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných KS v skutkovo a právne totožných

veciach. Upozornila, že jej právny názor vyslovil KS v Trnave, napr. v rozhodnutí 11NcC/46/2012-24
zo 17.10.2012 v právne a skutkovo zhodnej veci, pričom vylúčil všetkých sudcov OS Dunajská Streda
„s“ rozhodovania a vec sťažovateľa prikázal na prejednanie a rozhodnutie OS Galanta. Nešlo o jedno
rozhodnutie, ale obdobne rozhodol v ďalších 50 veciach a taktiež v mnohých ďalších veciach rovnako
rozhodli o skutkovo a právne rovnakých veciach sťažovateľa KS v Nitre a KS v Prešove. Citovala, čo

KS v Prešove a KS v Nitre k tomu v odôvodnení rozhodnutia uviedli. Je tiež v rozpore s judikatúrou ÚS
SR a Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP) v oblasti zachovávania práva na nestranný
súd. Rozhodovanie veci zákonným sudcom (aj súdom) je tak základným predpokladom na naplnenie
podmienok spravodlivého procesu (IV.US 345/09). Základné právo na prejednanie a rozhodnutie veci
nestranným súdom podľa čl.36 ods.1 Listiny (a čl.46 ods.1 Ústavy SR) je v občianskom súdnom konaní

zabezpečené vylúčením sudcu z jej ďalšieho prejednávania a rozhodnutia pre jeho zaujatosť (§ 12 až
16 O. s. p.). (I.ÚS27/98). Osobitne je nutné uviesť, že nedostatok nestrannosti sudcu je súčasťou pojmu
zákonný sudca podľa čl.48 ods.1 vety prvej Ústavy SR (III.ÚS16/2000). Pre rozhodnutie, či súd možno
považovať za nezávislý, musia byť do úvahy inter alia vzaté spôsob ustanovovania jeho členov a dĺžka
ich mandátu, existencia garancií proti nátlaku zvonku a to, či tu je alebo nie je zdanie nezávislosti.

Koncepcia nezávislosti a objektívnej nestrannosti spolu úzko súvisia (napr. rozsudok ECtHR Findlay v.
Spojené kráľovstvo z 25.2.1997, ods.73). Dôkaz: Náhodne vybrané rozhodnutia KS v skutkovo a právne
zhodných veciach. 6) Za takýchto okolností a s vedomím, že: názor KS vo veci nestrannosti pre rozpor
z rozhodovacou praxou iných KS, ÚS SR a ESĽP v Štrasburgu, neobstojí; podala ústavnú sťažnosť pre
porušovanie svojho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia KS; nebolo a

niejeprípustné,abykonaniepokračovaloústnym„pojednávaní“,vktoromvykonávalúkonyarozhodoval
vylúčený sudca. V konaní bolo možné uskutočniť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Ústne
pojednávanie vo veci odklad pripúšťalo a nebolo neodkladným úkonom za danej procesnej situácie. 7)
Konečné(meritórne)rozhodnutievovecisúdom(vylúčenýmsudcom)neprichádzalovčasejehovydania
do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí jej návrhu na prerušenie

konania podľa § 109 ods.2 písm. c) O. s. p. proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Podáva proti
rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie, pričom v čase podania odvolania o
zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Dôsledok
správania súdu, kedy predbehol vydaním meritórneho rozhodnutia účinky právoplatného rozhodnutia
o prerušení konania z dôvodu rozhodovania o otázke nestrannosti sudcu, zakladajú porušenie jej

práva na súdnu ochranu, osobitne maria jej možnosť konať pred súdom. Meritórne rozhodnutie súdu
je prinajmenšom predčasné! 8) Súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné
viesť konanie, keď ignoroval jej žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého
dôvodu. Súd vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej
ústavnej sťažnosti nesprávne aplikoval § 101 ods.2 O. s. p. a viedol pojednávanie na ktorom za jej

neprítomnosti meritórne rozhodol. V žiadosti sa pritom zdôrazňovalo, že trvá na osobnej účasti zástupcu
na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. 9)
Nemala sa možnosť vyjadriť k tvrdeniam žalovanej z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a
zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nemala sa možnosť vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd
vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej situácie došlo k degradácii zásady

kontradiktórnosti, k porušeniu jej práva na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jej možnosti konať pred
súdom. 10) V konkrétnostiach, napr. uvádza, že súd sa dopustil viacerých omylov keď konštatoval,
že ňou namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované
časové úseky tomu nenasvedčujú. Zároveň je potrebné uviesť, že na splnenie zákonnej lehoty, resp.na konanie bez zbytočných prieťahov a na konanie bez neodôvodnenej nečinnosti exekučného súdu
je dôležité skúmať nie len samotný moment kedy exekučný súd rozhodol o poverení, ale aj moment,
kedy poverenie doručil príslušnému exekútorovi (pri rešpektovaní primeranej lehoty na doručovanie).

Abysúdmoholkonštatovať,ževpríslušnomexekučnomkonanísanevyskytolnesprávnyúradnýpostup,
je potrebné zisťovať aj moment skutočného doručenia riadneho poverenia (rozhodnutia o žiadosti na
vydanie poverenia). 11) Koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa aj právo na kontradiktórne
konanie,vktoromstranymusiamaťmožnosťnielenpredložiťdôkazynevyhnutnénapodporuúspešnosti
svojej žaloby, ale zároveň sa oboznámiť so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a

vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie (napr. rozsudky Nideröst - Huber v. Švajčiarsko z
18.2.1997, ods.24 a Mantovanelli v. Francúzsko z 18.3.1997, ods.33). 12) Súd rozhodol bez toho, aby jej
umožnil s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného súdu vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam
veci. 13) Ako strana konania nebola oboznámená s obsahom dôkazov a prednesov, nemala možnosť
sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sama nemala možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich
protitvrdení. Podľa konštantnej judikatúry ECtHR nemôže vnútroštátny súd založiť svoje rozhodnutie na

skutočnostiach, o ktorých strana vystupujúca v konaní nevedela. Nie je pritom dôležité ani to, či tieto
skutočnosti boli predložené ako dôkazy druhou stranou konania. 14) Kontradiktórnosť súdneho procesu
sa však neobmedzuje len na oprávnenie vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany, ale vzťahuje sa aj na
rovnaké oprávnenie voči dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy, pričom nie je ani dôležité to, či
tieto skutočnosti boli známe iba jednej strane alebo žiadnej z nich. Táto zásada nie je obmedzená ani

druhom súdneho procesu a zaručuje sa tak v tr. procese, ako aj občianskoprávnom procese a procese
pred ÚS (Krčmár a ostatní c. Česká republika, rozsudok z 3.3.2000 vo veci sťažnosti č.35376/97). K
skutočnosti, že sa vo veci neuskutočnilo ústne pojednávanie. 1) Tvrdí, že v danej veci nebolo možné
rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. V situácií, kedy bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie
navrhnutým dôkazom - listinami založenými v exekučnom spise a za stavu, kedy sa žalovaná vôbec

nevyjadrila k podanej žalobe, mal jej (žalobkyni) súd umožniť uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým,
ale aj „právny“ otázkam, nastoleným samotným súdom v súvislosti s nesprávnym úradným postupom a
výškou spôsobenej škody a ak tak neurobil a vo veci s konečnou platnosťou meritórne rozhodol, porušil
jej právo na kontradiktórny súdny proces. 2) V prípade, že vnútroštátny súd, ktorý na základe informácií
o skutkových a právnych okolnostiach, ktorými disponuje alebo s ktorými sa oboznámil v dôsledku

dokazovania vykonaného ex offo (upozorňuje, že súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah
si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám), zistil, že exituje okolnosť brániaca vydať pre žalobcu
pozitívne rozhodnutie, musí vo všeobecnosti o tom informovať účastníkov konania v spore a umožniť im,
aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili. 3) V súlade s judikatúrou ÚS SR účastník konania má právo na to,
aby každý spor alebo iná právna vec sa pred vnútroštátnym súdom rozhodovala na základe správneho

a adekvátneho právneho základu. 4) Koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa aj právo na
kontradiktórne konanie, v ktorom strany musia mať možnosť nielen predložiť dôkazy nevyhnutné na
podporu úspešnosti svojej žaloby, ale zároveň sa oboznámiť so všetkými predloženými dôkazmi alebo
stanoviskamiavyjadriťsaknimscieľomovplyvniťsúdnerozhodnutie(napr.rozsudkyNideröst-Huberv.
Švajčiarsko z 18.2.1997, ods.24 a Mantovanelli v. Francúzsko z 18.3.1997, ods.33). 5) Kontradiktórnosť

súdneho procesu sa však neobmedzuje len na oprávnenie vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany, ale
vzťahuje sa aj na rovnaké oprávnenie voči dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy, pričom nie je
ani dôležité to, či tieto skutočnosti boli známe iba jednej strane alebo žiadnej z nich. Táto zásada nie
je obmedzená ani druhom súdneho procesu a zaručuje sa tak v tr. procese, ako aj občianskoprávnom
procese a procese pred ÚS (Krčmár a ostatní c. Česká republika, rozsudok z 3.3.2000 vo veci sťažnosti

č.35376/97). 6) Dodala, že súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia
rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či šlo o listiny založené v exekučnom spise. Za dôkaz však v
danom konaní môžu slúžiť len listiny založené v exekučnom spise a to vzhľadom k faktu, že vec sa
týka nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu. K skutočnosti, že sa žalovaná vo veci nevyjadrila
napriek výzve súdu a doručenému žalobnému návrhu. 1) Ak žalovaná nereagovala na výzvu súdu, aby

predložila písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu v zmysle § 114 ods.3 O. s. p., mal súd rozhodnúť
o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O. s. p. Skutkovým základom sa mal stať ňou
(žalobkyňou) tvrdený skutkový stav. 2) Namiesto toho, súd bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový
základ dokazovaním, ktorého obsah a rozsah si určil sám (navrhovala vykonať dokazovanie všetkými
listinami, ktoré tvoria exekučný spis) a „na následne“ vo veci meritórne rozhodol ignorujúc § 153b O. s. p.

K majetkovej škode. 1) Súd zamietol žalobu v časti náhrady skutočnej škody z dôvodu jej nedôvodnosti.
Súd sa však v odôvodnení rozhodnutia zaoberá len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky
počas nečinnosti súdu a opisuje ju ako škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka
(povinného). Súd však úplne ignoroval všetky jej tvrdenia o majetkovej škode, ktorá vznikla „s“ tituluna udržiavanie a správy informačného systému a „s“ titulu výdajov: na administratívne spracovanie
textov urgencií; na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií; na poštovné a telekomunikačné
výdaje (urgovanie a kontrola stavu konania na exekučnom súde); V tejto časti je rozhodnutie súdu

nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, je prejavom svojvôle súdu a je potrebné ho ako arbitrárne
zrušiť. 2) Právo na spravodlivý proces spravidla vyžaduje, aby rozhodnutie súdu bolo odôvodnené.
Odôvodnenie rozhodnutia je korelátom práva strany prednášať návrhy a argumenty, aby na ne dostala
odpoveď. Je zároveň zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, a predpokladom toho,
aby strany mohli účinne uplatňovať právo na opravné prostriedky. Čl. 6 Dohovoru teda zaväzuje súdy

odôvodniť svoje rozhodnutia. 3) Povinnosť všeobecných súdov odôvodniť svoje rozhodnutie zdôrazňuje
aj samotný ÚS vo svojej konštantnej judikatúre. Citovala, čo ÚS, o. i., uviedol v Náleze III.ÚS36/2010.
4) Z odôvodenia rozsudku vôbec nie je zrejmé, akou úvahou súd dospel jednoznačne a nepochybne k
presvedčeniu o tom, že majetková škoda nevnikla. Rovnako sa to však týka chýbajúcich dôvodov pri
nemajetkovej ujme. 5) Súd by nemal byť vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný,
t.j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne

musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda, inými slovami, na to, aby premisy zvolené v
rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú
(ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé.
V prípade, keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z
nich v žiadnej možnej interpretácii súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba také rozhodnutie považovať

za rozporné s Čl.6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (mutatis mutandis
Nález ÚS SR I.ÚS243/07 z 19.6.2008). 6) Navyše, súd napriek tomu, že skutkový dej a teda aj skutkový
základ v tomto konaní je jedinečný, odôvodnil svoje negatívne rozhodnutie úplne rovnakými dôvodmi
opísanými tými istými vetami ako v iných svojich rozhodnutiach, v ktorých vystupuje ona a žalovaná,
avšak v ktorých bol rozdielny skutkový dej a teda aj skutkový základ. Pri dodržiavaní jej práva na

odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemožno ústavnoprávne akceptovať, že súd vytvára odôvodnenia
rozsudkov formulárovým spôsobom. Úplne sa totižto stráca podstata tohto práva - poznať premisy
zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís súd dospel v konkrétnom
individuálnom a skutkovo ojedinelom prípade. 7) Nesúhlasí však ani s tvrdením, že náklady na správu
pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník (povinný). V prípade, ak by došlo k rozhodnutiu súdu

o návrhu v zákonnej lehote, náklady na správu by prešli na exekútora a boli by časom transformované
do podoby trov exekúcie. Dlžník však nemôže byť zaťažený plnením náhrady nákladov tam, kde tieto
vznikli z iného právneho titulu, než je výkon exekúcie pre nezaplatenie pohľadávky veriteľovi. Pravým
právnym titulom je v danej veci nesprávny úradný postup exekučného súdu a za ten dlžník nemôže
niesť zodpovednosť. Nemôže byť teda ani tým, kto by znášal náklady spojené so správou pohľadávky,

ktoré vznikli vykonaním nesprávneho úradného postupu. 8) Pri špecifikácii majetkovej škody v žalobe
výslovne uviedla, že vyčíslenie vychádza z účtovnej agendy, pričom z dôvodu ochrany osobných údajov,
obchodného tajomstva a dôverných informácií nie je možné korešpondenčne predložiť účtovné doklady,
resp. pracovné a obchodné zmluvy. 9) Hodlala v konaní pred súdom prostredníctvom vykonaného
pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody a to aj prostredníctvom znaleckého posudku,

ktorého vyhotovenie zabezpečila. Súd však dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané
exoffo,nepoučiljupodľa§120ods.4O.s.p.aneoznámiljej,žehodlávyhlásiťrozhodnutievovecisamej,
aby tak mala priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy. 10) Navyše množstvo dôkazov vzniklo po
podaní žaloby (nové listiny, podania a skutočnosti súvisiace s prieťahmi v konaní a rozhodovaním mimo
zákonnú lehotu), pretože aj po podaní žaloby škoda ďalej narastá. Tieto dôkazy nemohla predložiť spolu

so žalobou a nemohla ich predložiť ani neskôr, pretože „nebolo“ súdom poučená a informovaná, ako to
uvádza v texte. 11) K oboznámeniu sa so ZP č.1/2014 o výške vzniknutej škody. (Uvedená argumentácia
nie je súčasťou odvolania proti rozsudku o žalobe označenej ako ISTINA RS). a) Predložila ako dôkaz
o vzniku škody POHOTOVOST-i, s.r.o. ZP č.1/2014, ktorý vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej
univerzity v Bratislave. Uvedeným ZP je jednoznačne preukázané, že nesprávny úradný postup mal na

ňu negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jej majetku a to v posudku určenej výške. b) Ak súd
vo svojom odôvodnení rozsudku konštatuje, že nepreukázala, že by jej postupom exekučného súdu
vznikla akákoľvek škoda, pričom ďalej uvádza, že bližšie nešpecifikovala jednotlivé náklady vynaložené
na správu a vedenie pohľadávky počas obdobia omeškania exekučného súdu, nakoľko určenie výšky
majetkovej škody v žalobe nie je dôkazom o jej vzniku, potom súd nevykonal dostatočné dokazovanie

oboznámením sa s predloženým ZP. Zo ZP totiž jednoznačne vyplýva, ktoré konkrétne náklady boli ňou
vynaložené v súvislosti so správou a vedením pohľadávky. Súčasťou ZP sú prílohy, ktoré v príčinnej
súvislosti s omeškaním exekučného súdu predstavujú podrobný prehľad o vynaložených mzdových
nákladoch, nákladoch na tlač, nákladoch na úpravu informačného systému, nákladoch na poštovné anákladoch na telekomunikačné služby. c) Nemožno sa napokon nevyjadriť ku skutočnosti, že predložila
ZP až po roku a pol od podania žaloby na súde. V tejto súvislosti dáva do pozornosti samotný ZP, z
ktorého vyplýva, že zadala jeho vypracovanie ešte l.3.2013. Vypracovanie ZP je tak dôkladné a zároveň

jeho vypracovanie bolo tak zložité, a to aj s ohľadom na množstvo spracovaných podkladov, že jeho
vypracovanie trvalo viac ako rok. Táto skutočnosť je objektívnou skutočnosťou, ktorú nevie ovplyvniť.
Uvedená zložitosť veci predstavuje aj zreteľný doklad o tom, že určenie výšky škody a jej jednotlivých
zložiek je zložitou odbornou otázkou, ktorú súd nemôže vyriešiť sám prostredníctvom vykonávaných
dôkazov. Navyše vzhľadom na plynutie premlčacích dôb bola nútená svoje nároky uplatniť včas, a

to aj v situácii, kedy vedela výšku škody určiť len odhadom, a nebol priestor na získanie ZP. d) V
konaní tak boli preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody, a to vznik
škody, existencia nesprávneho úradného postupu a príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a
škodou. V tomto konaní tak bolo potrebné rozhodnúť v súlade so žalobným petitom, a to prinajmenšom
navrhovaným medzitýmnym rozsudkom. K nemajetkovej ujme. 1) Súd vo svojom rozhodnutí vôbec
nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu jej práva na prerokovanie veci bez zbytočných

„prielohov“ zaručeného čl.48 ods.2 Ústavy SR, ako aj práv na „prejedanie“ veci v primeranej lehote
zaručeného čl.6 ods.1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva
na rozhodnutie v zák. stanovenom čase. ÚS rovnako tak stanovil, že má ako účastníčka konania
aj právo na to, aby každý spor alebo iná právna vec sa pred vnútroštátnym súdom rozhodovala na
základe správneho a adekvátneho právneho základu. 2) Predsa sám súd zistil, že o návrhu nebolo

rozhodnuté v zák. stanovenom čase a pre túto nečinnosť a nesprávny úradný postup nenašiel žiaden
objektívne udržateľné ospravedlňujúce dôvody! 3) Rozhodnutie sudu je vnútorne rozporné. Napriek
tomu, že súd zistil porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o
nepriznaní jej nemajetkovej ujmy. Rozhodnutie založené na skutkovej a právnej chybe súdu nie je v
právnom štáte udržateľné. 4) Súd v súvislosti s majetkovou ujmou analyzuje okolnosti, ktoré s vecou

vôbec nesúvisia a tieto okolnosti vydáva za odôvodnenie svojho rozhodnutie. S takýmto odôvodnením
však nemožno súhlasiť. Jej práva boli porušené prekročením „zákonnom“ stanovenej lehoty a tento fakt
jednoznačne vyplýva z vykonaného dokazovania! Preto: Sú irelevantné úvahy súdu o tom, aké spôsoby
judikovania pohľadávky si zvolila, navyše, keď podľa práva sú súdne rozhodnutia všeobecných súdov
rovnocenné s rozhodnutiami rozhodcovských súdov; Sú irelevantné úvahy súdu o podstate a rozsahu

podnikateľského rizika, navyše, keď podnikateľské riziko nemožno pre existenciu čl.2 ods.2 Ústavy
SR vzťahovať na možnosť vopred predpokladať porušovanie zák. štátnym orgánom; Sú irelevantné
úvahy súdu o udržiavaní kontaktu exekútora, keď tento nemôže byť činný, kým nezíska poverenie
na vykonanie exekúcie od súdu. 5) Práve všetky a akékoľvek problémy, ktoré boli vyvolané v jej
právnej sfére „nerešpektovaní“ zákonnej lehoty zo strany exekučného súdu svedčia o potrebe nastoliť

spravodlivosť poskytnutím finančnej satisfakcie za porušené práva. Jasne a zrozumiteľne opísala, aké
problémy nastali a vyplatenie spravodlivej satisfakcie oprela aj o podstatnú judikatúru ÚS spojenú s
porušovaním v žalobe označených práv. K návrhu na prerušenie konania. 1) Ak bol súdu doručený v
čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu jej návrh na prerušenie konania z dôvodu,
že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení jej práva na zákonného

sudcu a práva na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na ÚS SR, bol súd povinný pred
samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť. 2) Na podporu uvedeného
tvrdenia poukázala na judikatúru KS (mutatis mutandis Rozsudok KS v Žiline 9Co/174/2014 a citovala,
čo v ňom na str.3 uvádza). S poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby žiadala
zrušiť rozsudok a vrátiť vec súdu na opätovné prejednanie.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t. j.
neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal
odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O.
s. p., lebo je vecne správne správny.
Ani jeden zo žalobkyňou uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

K niektorým skutočnostiam tvrdeným v odvolaní odvolací súd uvádza:
Odňatím možnosti konať pred súdom sa vo všeobecnosti rozumieť taký jeho procesný postup alebo aj
rozhodnutie, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých konkrétnych procesných práv, ktoré
mu O. s. p. priznáva a ktorý sa prejavil už v priebehu konania a nielen pri rozhodovaní.
Podľa § 101 ods.2 druhá veta O. s. p. ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani

nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka;
prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Podľa § 115 ods.1 O. s. p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej
pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná.Podľa ods.2 cit. ust. predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu,
spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.
Súdna prax sa ustálila na výklade, že účastníkovi nebola postupom súdu odňatá možnosť konať pred

súdom, ak nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, ani sa ho nezúčastnil, hoci o pojednávaní bol
riadne a s dostatočným predstihom upovedomený.
Dôvod uvedený žalobkyňou v žiadosti o odročenie pojednávania nie je dôležitý, lebo jej už bolo známe,
že ÚS SR uznesením IV.ÚS693/2013-11 z 12.12.2013 odmietol (pre nedostatok svojej právomoci na
preskúmanie podanej sťažnosti) jej sťažnosť, ktorou namietala porušenie svojich základných práv podľa

Čl.46 ods.1 a Čl.48 ods.1 Ústavy SR a práva podľa čl.6 ods.1 Dohovoru uznesením KS v Košiciach
3NcC/44/2012-15 z 19.10.2012, ktorým bolo rozhodnuté, že ňou namietaná sudkyňa E.. C. U. nie je
vylúčená z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Súd preto mohol nariadiť pojednávanie a rozhodnúť
o veci samej.
Vyjadrenie žalovanej zo 4.2.2013 (č.l.29-36) k žalobe bolo zástupcovi žalobkyne doručené 21.2.2013
(doručenke pri č.l.41) a tiež bolo oboznámené na pojednávaní 31.7.2014 a stav, že sa žalobkyňa

nemohla oboznámiť s jeho obsahom si spôsobila sama tým, že sa bez dôležitého dôvodu neustanovila
na pojednávanie, na ktorom bolo rozhodnuté.
Právny názor žalobkyne, že na splnenie zákonnej lehoty, resp. na konanie bez zbytočných prieťahov a
na konanie bez neodôvodnenej nečinnosti exekučného súdu je dôležité skúmať nie len samotný moment
kedy exekučný súd rozhodol o poverení, ale aj moment, kedy poverenie doručil príslušnému súdnemu

exekútorovi (pri rešpektovaní primeranej lehoty na doručovanie), resp. aby súd mohol konštatovať, že v
príslušnom exekučnom konaní sa nevyskytol nesprávny úradný postup, je potrebné zisťovať aj moment
skutočného doručenia riadneho poverenia (rozhodnutia o žiadosti na vydanie poverenia), nemá oporu v
§ 44 ods.2 druhá a tretia veta zák.č.233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (v znení účinnom do 31.12.2012), podľa ktorého ak súd

nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm. c) a d). Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne, a teda ani v súdnej praxi.

Vo veci bolo rozhodnuté po nariadenom pojednávaní, dôkazom čoho je zápisnica o pojednávaní z
31.7.2014 (č.l.133-135), na ktorom sa však žalobkyňa - ako už bolo uvedené - bez dôležitého dôvodu
nezúčastnila, preto jej právo na kontradiktórny súdny proces nebolo porušené.
Pôvod listín, ktorými súd vykonal dokazovanie je z odôvodnenia rozsudku jednoznačne a nad akúkoľvek
pochybnosť poznateľný, lebo je výslovne uvedené, že šlo o listiny založené v exekučnom spise.

Žalovaná sa - ako už bolo uvedené - vo veci na výzvu súdu vyjadrila k doručenému žalobnému návrhu,
preto súd nemal dôvod rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O. s. p.
Súd správne nepriznal žalobkyni majetkovú škodu, vzniknutú z titulu udržiavania a správy informačného
systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné výdaje spojené
s vyhotovením urgencií a na poštovné a telekomunikačné výdaje (urgovanie a kontrola stavu konania na

exekučnom súde), lebo udržiavanie a správa informačného systému nemajú nijakú príčinnú súvislosť
s existenciou tvrdených prieťahov a výdavky spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na
exekučnom súde neboli nevyhnutne potrebné, lebo žalobkyňa nepreukázala, žeby toto urgovanie a
kontrola nejako ovplyvnila činnosť exekučného súdu, preto tieto výdavky musí znášať sama.
Napadnutý rozsudok nie je nepreskúmateľný, lebo právne závery, ku ktorým súd dospel nie sú v

extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami a interpretáciou odôvodnenia napadnutého
rozsudku možno zistiť, že súd sa v podstate stotožnil so skutkovými tvrdeniami a právnymi názormi
žalovanej, uvedenými v jej vyjadrení k žalobe a osvojil si ich.
Skutkový dej a teda aj skutkový základ v tomto konaní je jedinečný iba, čo sa týka dátumu, kedy k
jednotlivej udalosti (rozhodnutiu) došlo, a účastníkov konania, preto súdu nemožno vyčítať, že odôvodnil

svoje negatívne rozhodnutie úplne rovnakými dôvodmi opísanými tými istými vetami ako v iných svojich
rozhodnutiach, v ktorých vystupuje žalobkyňa a žalovaná, teda že, vytvára odôvodnenia rozsudkov
formulárovým spôsobom, lebo taký postup je racionálny, keďže i žalobkyňa postupuje pri vytváraní
svojich žalôb a iných podaní spôsobom, ktorý označila za formulárový.
Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatiaipreodvolacie

konanie.
Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Podľa§151ods.1prvávetaO.s.p.opovinnostinahradiťtrovykonaniarozhodujesúdnanávrhspravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Žalobkyňa nemala v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalovaná

žiadne trovy neuplatnila.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.