Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, June 3, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 8C/86/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412207104
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Rihák

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1412207104.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Karolom Rihákom v právnej veci žalobcu: A.

F., rod F., M. XX, XXX XX F., zast.: JUDr. Katarína Bajová - advokátka, Hlavná 25, 917 00 Trnava proti
žalovanému: FINPOINT ,, družstvo,, , Svoradova 1, 811 03 Bratislava , IČO: 35 807 717, o určenie, že
nehnuteľnosti patria do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že podiel v 1/3 na pôvodných parcelách č. XXXX vinohrad o výmere 2169 m2 a podiel
v 1/3 na parcele č XXXX lúka o výmere 1313 m2, pôvodne zapísané v pozemkovoknižnej vložke č.
XXX v katastrálnom území R., obec Q., mestská časť R., okres Q. IV, ktoré nehnuteľnosti sú zamerané
geometrickým plánom č. 2/2014 zo dňa 04.04.2014, ktorý plán bol potvrdený dňa 28.04.2014 Okresným

úradom Q. katastrálnym odborom, pod č. 774/2014 ako: parc. č. XXXX/XX - trvalé trávnaté porasty, o
výmere 312 m2, parc. č. XXXX/XX - vinica o výmere 970 m2, parc.č XXXX/XX - trvalé trávnaté porasty
o výmere 296 m2, parc.č. XXXX/XX - záhrada o výmere 565 m2, parc.č. XXXX/XX - záhrada o výmere
224 m2, parc.č. XXXX/XX - vinica o výmere 906 m2, parc.č. XXXX/XX - trvalé trávnaté porasty o výmere
183 m2 patria do dedičstva po J. N. rod. G., nar. XX.XX.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXX, ktorá zomrela dňa
14.12.1991 v podiele 1/3.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 99,50 eura do 3 dní od
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 31.05.2012 domáhal určenia, že pôvodné parcely č. XXXX -
vinohrad o výmere 2196 m2 v 1/3 - ine ( vložka č. 250) a parcela č. XXXX - lúka o výmere 1313 m2 v
1/3 - ine ( vložka č. 250), katastrálne územie R., obec Q. m.č. R., okres Q. IV, patria do dedičstva po J.
N., rod. G., narodenej XX.XX.XXXX, rod. č. XXXXXX/XXX, zomrelej 14.12. XXXX.
Svoju žalobu odôvodnila tým, že je dedičkou zo závetu po poručiteľke J. N., rod. G. ( G.), nar: XX. 6.
XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX. Podľa písomného Osvedčenie o dedičstve č.k. 20D 180/2005 notárky

JUDr. Daniely Jašekovej, so sídlom v Trnave, dedičmi po poručiteľke J. N., rod. G., sú manželia T.
F. a A. F., obaja rovnakým dielom. Poručiteľka J. N., rod. G., vlastnila spolu so svojimi súrodencami
nehnuteľnosti v katastrálnom území R. a predmetný návrh sa dotýka nehnuteľností v katastrálnom území
R., zapísaných v Pozemkovej knihe vo vložke č. XXX, PK parcela č. - vinohrad o výmere 2169 m2, PK
parcela č. XXXX lúka o výmere 1313 m2, ktoré nehnuteľnosti mali patriť do dedičstva po J. N., rod. G.,
v podiele 1/3 ina k celku nehnuteľností.

Zo Správy katastra bolo zistené, že pôvodné parcely - parcela č. XXXX vinohrad o výmere 2169 m2,
PK parcela č. XXXX - lúka o výmere 1313 m2, boli identifikované ako začlenené do parcely č. XXXX/X
- zastavaná plocha (zostatok parcely č. XXXX o výmere 26 m2), parcely č. XXXX/XX - vinice o výmere1738 m2, parcely č. XXXX/X - záhrady o výmere 1651 m2, parcely č. XXXX/X - vinice o výmere 1705
m2 parcely č. XXXX/X - trávnaté porasty o výmere 349 m2 .

Parcely č. XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X sú zapísané na LV č. XXXX vo vlastníctve žalovaného
v celosti. Parcely družstvo nadobudlo kúpnou zmluvou od L. L., ktorá ich (okrem množstva iných parciel)
získala notárskym osvedčením N 49/2000, N 49 /2000 zo dňa 21.1.2000.

L. L. formou horeuvedenej Notárskej zápisnice si v zmysle § 134 OZ osvedčila vlastníctvo v celosti k

nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území R. a v čase osvedčenia boli, okrem iných
nehnuteľností, zapísané v pozemnoknižnej vložke č. 250 ako parcela č. XXXX - vinohrad o výmere 2169
m2 , parcela č. XXXX - lúka o výmere 1313 m2. v notárskom osvedčení, formou notárskej zápisnice N
49/2000, N 49 /2000, notár uviedol, že údajne starý otec žiadateľky N. D. pozemky užíval a následne
držal, potom ako boli pôvodní vlastníci vysídlení. V osvedčení nie je uvedené, že by pozemky kúpil,
alebo mu boli tieto darované, notárovi stačilo vyhlásenie L. L., že ich otec užíval a po ňom ich užívala

žiadateľka, pričom podľa notára vlastníctvo , resp. účinky vydržania vlastníctva nastali 31.3.1964. Z
osvedčenia však nevyplýva ako k uvedenému záveru notár dospel, na základe akých dôkazov. Žiadne
zmluvy neboli notárovi predložené. Žiadateľka ani neuviedla ako nadobudla nehnuteľnosti po svojom
otcovi.

L. L. nepredložila notárovi žiadne relevantné dôkazy ani žiadne zmluvy v písomnej forme, ktoré by
boli zapísané alebo zaznamenané v Pozemkovej knihe alebo v evidencii nehnuteľností a dosvedčovali
by jej tvrdenia. Osvedčujúci notár sa zrejme uspokojil len s tvrdením a na základe tohto tvrdenia
vlastníctvo osvedčil. Notárska zápisnica je absolútne neplatná a naliehavý právny záujem na určení
zdôvodňujeme tým, že navrhovateľka je dedička po pôvodnej vlastnícke nehnuteľností, nachádzajúcich

sa v katastrálnom území R., zapísaných vo vložke XXX a to konkrétne: parcela č. XXXX - vinohrad o
výmere 2169 m2 PK parcela č. XXXX - lúka o výmere 1313 m2, v ktorej je vlastníctvo zapísané pod
B/6c v prospech J. G. ( vydatej N.) v 1/3 ine.

Po osvedčení vlastníctva L. L. dala zamerať a rozdeliť všetky osvedčené nehnuteľnosti do nových parciel

a tieto parcely č. XXXX/XX - vinice o výmere 1738 m2, č. XXXX/X - záhrady o výmere 1651 m2 , č.
XXXX/X - vinice o výmere 1705 m2, č. XXXX/X trávnaté porasty o výmere 349 m2 odpredala v celosti
žalovanému, ktorá kúpna zmluva vzhľadom na absolútnu neplatnosť osvedčenia vlastníctva formou
notárskej zápisnice, je rovnako absolútne neplatná. Kúpna zmluva bola uzavretá dňa 4.2.2002 a vklad
bol povolený Správou katastra Q. IV, dňa 1.7.2002, pod číslom vkladu V 390/02.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 27.11.2014 , v ktorom uviedol, že žalovaný nadobudol
pozemkydobromyseľnekúpouodtretejosoby,ktorejspôsobnadobudnutianeskúmal,vzniesolnámietky
nedostatku pasívnej legitimácie. Žalobca podal žalobný návrh na súd dňa 31.05.2012, t.j. cca 12 rokov
po tom, ako právny predchodca žalovaného nadobudol dotknuté pozemky vydržaním podľa notárskej

zápisnice podpísanej v r.2000, na základe čoho vzniesol podľa ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka
námietku premlčania. Taktiež žalobný petit považoval za nevykonateľný.

Žalobkyňa podaním zo dňa 18.12.2014 navrhla zmenu žalobného petitu tak, že nový petit znel: súd
určuje , že podiel 1/3-ine na pôvodných parcelách č. 1311- vinohrad o výmere 2169 m2 v a parcela c.

XXXX - lúka o výmere 1313 m2 v 1/3-ine, zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXX, katastrálne územie
R., obec Q. m.č. R., okres Q. IV, a novozameraných geometrickým plánom č.2/2014 zo dňa 4.4.2014,
ktorý plán bol potvrdený dňa 28.4.2014 Okresným úradom Q., katastrálnym odborom, pod číslom XXX/
XXXX, ako parcela č. XXXX/XX - trvalé trávnaté porasty o výmere 312 m2, parcela č. XXXX/XX - vinica
o výmere 970 m2 parcela č. XXXX/XX - trvalé trávnaté porasty o výmere 296 m2, parcela č. XXXX/XX -

záhrada o výmere 565 m2, parcela č. XXXX/XX - záhrada o výmere 224 m2, parcela č. XXXX/XX - vinica
o výmere 906 m2, parcela č. XXXX/XX - trvalé trávnaté porasty o výmere 183 m2 patria do dedičstva
po J. N., rod. G., narodenej 24.6.1906,rod.č. XXXXXX/XXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX.

Súd o návrhu na zmenu petitu rozhodol uznesením na pojednávaní konanom 12. 02. 2016 tak, že

navrhovanú zmenu petitu pripustil.

Podaním doručeným súdu 27.03.2015 sa opätovne k žalobe vyjadril žalovaný, v ktorom uviedol, že
žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na určení, ktoré je obsahom žalobného petitu aj z pohľaduna časovú stránku tohto inštitútu. Naliehavý právny záujem na určení by mal byť daný tým, že je tu
aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho
postavenia a práve žaloba na určenie je spôsobilým právnym prostriedkom vedúcim k odstráneniu

neistoty v právnych vzťahoch medzi účastníkmi konania. V tomto prípade žalovaný nadobudol
vlastníctvo k predmetným pozemkom titulom Kúpnej zmluvy dňa 01.07.2002. Žalobkyňa návrh na súd
v tejto veci podala až dňa 31.05.2012, čo znamená, že sa svojho vlastníckeho práva na súde začala
domáhať až po uplynutí takmer 10-tich rokov od nadobudnutia predmetných pozemkov žalovaným, resp.
až po uplynutí 12 rokov od spísania Notárskej zápisnice v prospech právnej predchodkyne žalovaného

L. L.. Navyše v tomto prípade je zrejmé, že právny záujem žalobkyne existoval už od momentu úmrtia
poručiteľky J. N. v roku 1991, t.j. už pred vyše 20-timi rokmi, nakoľko žalobkyňa tvrdí, že je závetnou
dedičkou a teda prejednania predmetných pozemkov ako aktív dedičstva po poručiteľke J. N. sa mohla
navrhovateľka domáhať už v pôvodnom dedičskom konaní, ktoré bolo vedené v roku 1992 na Štátnom
notárstve v Trnave pod sp. zn. D 251/92. Preto by bolo podľa žalovaného z hľadiska právnej istoty
a stability vlastníckych vzťahov doslova diskriminačné a bez opory v zákone pripustiť naliehavosť

právneho záujmu tam, kde tento záujem a možnosť domáhať sa svojho vlastníckeho práva existovala
už pred cca 12 resp. až 20 rokmi.

K samotnej notárskej zápisnici, ktorou bolo osvedčené vydržanie právnej predchodkyne žalovaného
uviedol, že Notárska zápisnica obsahuje v rozhodnom čase zákonom vyžadované náležitosti, čo mala za

preukázanéajpríslušnásprávakatastra,ktoránaichzákladezapísalavlastníckeprávoL.L.napríslušný
list vlastníctva. Spochybňovanie vydržania predmetných pozemkov L. L. a následne spochybňovanie
nadobudnutia vlastníctva žalovaného k predmetným pozemkom titulom kúpnej zmluvy považujeme teda
za účelové a nepreukázané.

V ďalšom vyjadrení žalobca namietol aj aktívnu legitimáciu žalobkyne v tomto spore, nakoľko nemalo
byť preukázané, že poručiteľka J. N. uvedená v Osvedčení o dedičstve 20D/180/2005 je tá istá osoba
označenávpozemnoknižnejvložkečíslo250,katastrálneúzemieR.akonezletiláJ.G.,ktorájepodľaPK
vl. č. 250 zapísaná ako vlastníčka predmetných pozemkov v 1/3. Poukázal pritom nato, že v Osvedčení
o dedičstve sp. zn. 20D/180/2005 je uvedené rodné meno J. N. ako „G.“ , ktoré je rozdielne od mena

„G.“ uvedeného v PK vl.č. 250. Ďalej uviedol, že podľa Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 20D/180/2005, v
ktorom je uvedené, že rodičmi J. N. sú N. G. a L. rodená Z.. Tieto osoby však v PK vl.č. 250, kat. územie
Devín nie sú a ani nikdy neboli zapísané ako vlastníci predmetných pozemkov, z čoho potom logicky
vyplýva, že ak má ísť o J. tvrdenú žalobkyňou, potom táto J. zapísaná v PK vl. č. XXX, kat. územie R.
nededila predmetné pozemky po svojicn rodičoch, a to ani po ich príbuzenskej línii, nakoľko v PK vložke

sa vôbec nenachádzajú priezviská G./ová ani Z./ová. Rovnako podotkol, že v PK vl. č. 250, kat. územie
R. nie je zapísané ani priezvisko N./N..

Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „O.z.“) neplatný je právny úkon, ktorý
svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. kto
sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 80 ods. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Súd vykonal vo veci dokazovanie, osvedčením o dedičstve sp. zn. 20 D/180/2005, 10 D not 55/2005-26
spolu s opravnou doložkou, identifikáciou parciel podľa súčasného stavu, výpisom z pozemkovej knižnej
vložky č. 250, výpisom z LV č. XXXX, kúpnou zmluvou, ktorou bolo prevedené vlastníctvo predmetných
nehnuteľností z p. L. L. na žalovaného, výmerom č.d. 2529,uznesením č.d. 2529, uznesením č.d.
7171/1954, obsahom notárskeho spisu č. N 49/00, NZ 49/00 spolu s notárskou zápisnicou, výpisom z

LV 2528, geometrickým plánom s výkazom výmer z 28.04.2014, krstným listom J. N. rod. G., sobášnym
listom J. N. rod. G., obsahom dedičského spisu Okresného súdu Trnava 20 D/180/2005.
Súd primárne dokazovaním skúmal, či vlastníctvo predmetných parciel skutočne svedčalo právnej
predchodkyni žalobkyne pani J. N. rod. G.. Túto skutočnosť mal za preukázanú z výpisu pozemkovo
knižnej vložky č. 250, kde k parcelám č. XXXX a č. 1312 je zaznamenané vlastníctvo podľa časti B

poradové číslo 6 písm. c) J. G. v 1/3. Z identifikácie parciel Katastrálneho úradu v Bratislave , výkazu
výmer je preukázané, že pôvodné parcely č. XXXX a č. XXXX, boli identifikované ako začlenené do
parcely č. XXXX/X - trávnaté porasty o výmere 349 m2, parcely č. XXXX/X - vinice o výmere 1705m2, parcely č. XXXX/X - záhrady o výmere 1651 m2, parcely č. XXXX/XX - vinice o výmere 1738 m2,
parcela č. XXXX/X - záhrada o výmere 1651 m2.
Za účelom identifikácie pôvodných parciel bol vyhotovený geometrický plán č. X/XXXX zo dňa 4.4. 2014,

potvrdený Okresným úradom Q. - katastrálnym odborom dňa 28.04.2014. Týmto geometrickým plánom
boli identifikované pôvodné parcely č. XXXX a XXXX ako parc. č. XXXX/XX - trvalé trávnaté porasty, o
výmere 312 m2, parc.č. XXXX/XX - vinica o výmere 970 m2, parc.č XXXX/XX - trvalé trávnaté porasty
o výmere 296 m2, parc.č. XXXX/XX - záhrada o výmere 565 m2, parc.č. XXXX/XX - záhrada o výmere
224 m2, parc.č. XXXX/XX - vinica o výmere 906 m2, parc.č. XXXX/XX - trvalé trávnaté porasty o výmere

183 m2 . Zo zakreslenia na katastrálnej mape, ktorá je súčasťou geometrického plánu jednoznačne
vyplýva, že v predchádzajúcej vete uvedené a označené parcely sú zhodné s pôvodnými parcelami č.
XXXX a XXXX.
Z uvedeného má súd za preukázané, že pôvodné parcely, evidované v pozemkovo knižnej vložke č.
250 so svedčiacim vlastníctvom v prospech T. G., N. G. a J. G. ( právnej predchodkyni žalobkyne) sú
dnes evidované tak ako vyplýva z geometrického plánu. Žalovaný identifikáciu parciel ani nerozporoval.

Skutočnosť, že žalobkyňa je dedičkou po zosnulej J. N. rod. G. bola súdu zrejmá z Osvedčenia o
dedičstve vydaného JUDr. Danielou Jašekovou, notárkou so sídlom v Trnave 20 D/180/2005, 10 D not
55/2005-26.
K vznesenej námietke premlčania zo strany žalovaného súd uvádza, že na ňu ako nedôvodnú nemohol
prihliadať, nakoľko podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva

s výnimkou vlastníckeho práva, pričom petit žaloby, že nehnuteľnosti patria do dedičstva je petitom,
ktorým v konečnom dôsledku žalobkyňa uplatňuje svoje vlastnícke právo.

Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, pričom naliehavý právny záujem na určení by mal byť daný tým, že je tu

aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho
postavenia a práve žaloba na určenie je spôsobilým právnym prostriedkom vedúcim k odstráneniu
neistoty v právnych vzťahoch medzi účastníkmi konania. V súčasnosti vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam podľa katastra nehnuteľností svedčí žalovanému. vzhľadom na predchádzajúce
vlastníctvo týchto nehnuteľností právnej predchodkyne žalobkyne možno tento stav ( spornosť

vlastníckeho práva) vyriešiť práve podaním žaloby o určenie, že vec patrí do dedičstva právneho
predchodcu žalobcu. Bez takéhoto určenia nie je možné, aby prebehlo riadne dedičské konanie po
poručiteľke, čím je daná existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.

K samotnej notárskej zápisnici, ktorou bolo osvedčené vydržanie právnej predchodkyne žalovaného

a ktorej absolútnej neplatnosti sa žalobkyňa domáhala súd uvádza, že v rámci vyhodnotenia tejto
prejudiciálnej otázky považuje uvedenú notársku zápisnicu N 49/00 NZ 49/00 za absolútne neplatnú.
Nosným dôvodom na vyslovenie absolútnej neplatnosti uvedenej notárskej zápisnice je absencia
preukázania dobromyseľnosti držby otca L. L., pána N. D.. Z predloženého notárskeho spisu a samotnej
notárskej zápisnice vyplýva v bode 2), že otec účastníčky N. D. mal v držbe a užívaní uvedené pozemky

najmenej od roku 1945, pričom pozemky získal od pôvodných vlastníkov, ktorí boli po skončení druhej
svetovej vojny vysídlení. Po smrti N. D. užívala a mala v držbe pozemky jeho manželka A. D., rod. R.
a po jej smrti v roku 1972 jej dcéra, účastníčka L. L..

Podľa § 116 ods. 1) a 2) zák. číslo 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka vlastnícke právo k hnuteľnej

veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je
potrebná vydržacia doba desaťročná. Kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže
si započítať vydržaciu dobu predchodcu.

Podľa§145zák.číslo141/1950Zb.Občianskehozákonníkaakjedržiteľsozreteľomnavšetkyokolnosti

dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.

Preukázanie dobromyseľnosti je pritom rozhodujúcim faktorom pri nadobudnutí veci vydržaním, pričom
dobromyseľný držiteľ musí nakladať s vecou ako so svojou a musí byť z ohľadom na všetky súvisiace
skutočnosti presvedčený, dobromyseľný, že mu vec patrí. V notárskej zápisnici však úplne absentuje

uvedenie a preukázanie skutočnosti, od ktorej mohol právny predchodca L. L. odvodzovať svoju
dobromyseľnosť. V zápisnici je len uvedené holé konštatovanie, že pozemky ,,získal,, od pôvodných
vlastníkov. Akým spôsobom, na základe akého právneho titulu ( kúpna zmluva, rozhodnutie, iné
skutočnosti), získal uvedené pozemky však nebolo v zápisnici vôbec preukázané ani uvedené. Vrozpore s uvedeným je tvrdenie svedkov p. Q. a G., ktorí mali v konaní o vydržaní potvrdiť skutočnosti
tvrdené L. L. o získaní pozemkov jej otcom. Svedkovia uviedli, že otec pani L. si mal prenajať pozemky v
R.. Rozdiel medzi získaním pozemkov od pôvodných vlastníkov a nájmom pozemkov je pritom zrejmý.

Ak by si aj otec L. L. prenajal všetky uvedené pozemky ( nevedno od koho a akým spôsobom) nemohol
by byť dobromyseľný, že s nimi nakladá ako s vlastnými. Z notárskeho spisu taktiež nie je zrejmé, či
uvedení svedkovia boli osobne účastní pri spisovaní zápisnice, alebo ich nedatované prehlásenie bolo
notárovi predložené len L. L..

V nadväznosti na vyslovenú neplatnosť notárskej zápisnice, na základe ktorej bola osvedčená právne
významná skutočnosť o vyhlásení vydržania L. L. uvedených pozemkov, súd považuje za absolútne
neplatnú aj kúpnu zmluvu zo dňa 4. februára 2002, ktorou L. L. previedla vlastníctvo k uvedeným
pozemkov na žalovaného, v zmysle zásady ,,Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse
habet,, , ktorá znamená, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má. Samotná L. L. bola
v uvedenej zápisnici poučená, že osvedčením o vydržaní nie sú dotknuté prípadné vlastnícke práva

tretích osôb.

K námietke žalovaného, že v konaní nebolo preukázané, že právna predchodkyňa žalobkyne J. N.
uvedenávOsvedčeníodedičstve20D/180/2005,jetáistáosobaakoosobaoznačenávpozemnoknižnej
vložke číslo 250, katastrálne územie R. ako nezletilá J. G., ktorá je podľa PK vl. č. 250 zapísaná

ako vlastníčka predmetných pozemkov v 1/3 súd uvádza a konštatuje, že z vykonaného dokazovania
vyplýva, že ide o rovnakú osobu. Je pravdou, že v pozemkovoknižnej vložke č. 250 je ako vlastíčka
1/3 uvedených pozemkov uvedená nezletilá J. G., avšak je zrejmé, že v danom čase ( vzniku zápisu)
to bol štandardný spôsob zápisu do pozemkovoknižnej vložky. Skutočnosť, že ide o identickú osobu
má súd preukázané z Osvedčenia o dedičstve, z ktorého vyplýva dedičstvo žalobkyne po Anne N.

rod. G. nar . XX. XX. XXXX, krstného listu J. G., s uvedeným dátumom narodenia XX.XX.XXXX. V
pozemkovoknižnej vložke č. 250 pod poradovým číslom 7 je zápis , ktorého návrh došiel 27. januára
1928. Týmto zápisom sa vymazala poznámka o nezletilosti J. G., pričom súd konštatuje, že tento zápis
korešponduje, vzhľadom na dátum narodenia J. G. s jej nadobudnutím plnoletosti. Za ďalší dôkaz
preukazujúci, že ide o identickú osobu súd považuje list obsiahnutý v dedičskom spise od N. G., brata

pani J. G., ktorým splnomocnil pána F. N. na ,,otvorenie testamentu,, po jeho sestre. z pozemkovoknižnej
vložky č. 250 pritom vyplýva, že N. G., bratovi J. G. patrilo vlastníctvo na uvedených parcelách č. XXXX
a č. XXXX taktiež v jednej tretine.

Námietku žalovaného týkajúcu sa nezhodnosti priezvisk právnej predchodkyne žalobkyne „G.“ , „G.“

považuje súd za irelevantnú, nakoľko je všeobecne známou skutočnosťou, že priezviska osôb ( najmä
tie, ktoré mali maďarský, židovský alebo nemecký pôvod) sa v danom období a na danom území menili
v závislosti od spoločenských vplyvov a miesta pobytu konkrétnej osoby. O uvedenom svedčí aj ostatné
meno a priezvisko brata J. G. - N. G., pričom, že ide o brata pani G. nemá súd dôvod pochybovať.

Na základe vykonaného dokazovania v uvedenom rozsahu súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná
a v plnom rozsahu jej vyhovel.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd priznal žalobkyni len náhradu trov

vyplývajúcich zo spisu, súdny poplatok za podanie žaloby, nakoľko si trovy konania nevyčíslila podľa
§ 151 ods. 1 O.s.p. . Súd teda postupoval podľa § 151 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v

takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava IV.Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3
O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v
dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený

na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205

ods. 2 O.s.p.):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.