Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, November 21, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/194/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318202105
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1318202105.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Břouškovej a sudkýň
JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Kriškovej v právnej veci žalobcu: Slovenské technické centrum,
s.r.o., Pražská 11, Bratislava 811 04, IČO: 31 370 918, proti žalovanému: Výskumný ústav zváračský
- Priemyselný inštitút SR, Račianska 71, Bratislava 832 59, IČO: 36 065 722, zastúpený JUDr. Miloš
Barbuš, Štúrova 13, P.O. Box 154, 810 00 Bratislava, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/126/2018-35
zo dňa 26.03.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/126/2018-35 zo dňa
26.03.2018mení tak,ženávrhžalobcu,doručenýsúdudňa23.03.2018,navydaniezabezpečovacieho
opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III napadnutým uznesením nariadil zabezpečovacie opatrenie tým, že zriadil
záložné právo na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v F. I. U., F. I. - A.. Č.. E. A., D. Ú. E. A., zapísané na
liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, a to pozemok
parc. č. XXXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 279 m2, v prospech žalobcu Slovenské
technické centrum, s.r.o., Pražská 11, Bratislava 811 04, IČO: 31 370 918 na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky vo výške 99.581,76 eur, spolu s príslušenstvom v konaní vedeného na tunajšom súde pod

sp.zn. 26Cb/125/2018. Vo zvyšnej časti sa návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.
O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

2. Návrhom, ktorý bol doručený súdu dňa 23.03.2018 žalobca žiadal, aby súd nariadil zabezpečovacie
opatrenie,ktorýmbyzriadilzáložnéprávonanehnuteľnostinachádzajúcesavokreseI.U.,F.I.-A..Č..E.
A., D. Ú. E. A., zapísané na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny

odbor, a to:

- pozemok parcela reg. „C" č. XXXXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX A., pozemok
parcela reg. „T. Č.. XXXXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 278 m2, pozemok parcela reg.
„C"č.XXXXX/XXX,zastavanéplochyanádvoriaovýmereXXXXA.,pozemokparcelareg.„C"č.XXXXX/
XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX A..

3. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil žalobca tou skutočnosťou, že dňa
29.09.2004 ako budúci kupujúci uzatvoril (ešte pod pôvodným obchodným menom PRO-EXSTAV, spol.
s.r.o.) so žalovaným ako budúcim predávajúcim zmluvu o budúcej kúpnej zmluve podľa § 289 a nasl.
Obchodného zákonníka, pričom predmetom zmluvy je záväzok budúceho predávajúceho, že uzatvorí
s budúcim kupujúcim zmluvu, ktorou prevedie na budúceho kupujúceho výlučné vlastnícke právo k

predmetným nehnuteľnostiam do 14 dní od doručenia výzvy budúceho kupujúceho na uzavretie budúcej
zmluvy za dohodnutú kúpnu cenu. Žalobca poukázal na bod u II./2. A bod II./1. Zmluvy. Žalobca uviedol,že udalosťou sa na účely zmluvy rozumie splatenie celej kúpnej ceny nadobúdaného privatizovaného
majetku a jej príslušenstva budúcim predávajúcim a splnenie všetkých zmluvných záväzkov a povinností
budúceho predávajúceho v zmysle zmluvy o predaji podniku č. 2201/2002 zo 14.01.2003 medzi Fondom

národného majetku SR ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim. Podľa bodu II/4 zmluvy je budúci
predávajúci povinný oznámiť budúcemu kupujúcemu, že došlo k udalosti (podľa bodu II/2 zmluvy), a to
do piatich dní odo dňa, kedy k nej došlo. Ak budúci predávajúci nesplní túto povinnosť včas, je povinný
zaplatiť budúcemu kupujúcemu zmluvnú pokutu vo výške 3,000.000,-- SK (99.581,76 eur). Súčasne
žalobca poukázal na bod V/1 zmluvy.

4. Žalobca z katastra nehnuteľností zistil, že dňa 13.04.2015 došlo k výmazu záložného práva k
nehnuteľnostiam, pričom súčasne zistil, že od 09.01.2018 prebiehalo k nehnuteľnostiam vkladové
konanie pod č. V 652/2018, ktoré je momentálne prerušené. Žalobca mal za to, že momentom výmazu
záložného práva t.j. 13.04.2015, došlo k udalostiam v zmysle bodu II/2 zmluvy, o ktorej mal žalovaný
povinnosťžalobcuinformovaťvzmysleboduII/4zmluvy.Podľanázoružalobcusižalovanýnesplnilsvoju

oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi a to aj napriek tomu, že predmetná udalosť nastala najneskôr
dňom výmazu záložného práva a preto v zmysle bodu II/4 zmluvy je sankcionované zmluvnou pokutou
vo výške 3,000.000,-- SK (99.581,76 eur).

5. Žalobca si uplatnil v konaní vedenom na tunajšom súde č.k. 26Cb/125/2018 nárok voči žalobcovi na

zaplatenieistinyvovýške99.581,76eur.Žalobcapodmienkynanariadeniezabezpečovaciehoopatrenia
videl v tom, že žalovaný sa preukázateľne a nespochybniteľne zbavuje svojho nehnuteľného majetku,
a to nielen nehnuteľnosti v zmysle predmetnej zmluvy, ale všetkých nehnuteľností evidovaných na
LV č. XXX, nakoľko od 09.01.2018 prebieha k dotknutým nehnuteľnostiam (ako aj všetkým ostatným
nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX) vkladové konanie pod číslom V 652/2018, ktoré je

momentálne prerušené a na základe, ktorého žalovaný prevádza tieto nehnuteľnosti na tretiu osobu
(pričom už toto samotné konanie žalovaného je opäť porušením bodu V/1 zmluvy). Žalovaný postupne
všetku svoju podnikateľskú činnosť presúva na inú osobu a teda existencia akýchkoľvek iných aktivít
žalovanéhodobudúcna,zktorýchbybolomožnéuspokojiťnimiuplatnenýnárokjenereálna.Žalobcabol
toho názoru, že vzhľadom na všetky okolnosti veci opísané a zároveň osvedčené v prípade nariadenia

zabezpečovacieho opatrenia by bola exekúcia vo vzťahu k ním uplatnenému peňažnému nároku voči
žalovanému zjavne ohrozená, respektíve zmarená.

6. Súd prvej inštancie poukázal na ust. 343 ods.1, 2, 3, § 344, § 332 ods.1 Civilného sporového poriadku
(ďalej iba ,,CSP“), § 151a, § 151i ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 34 ods.1 zákona č. 162/1995 Z.z. o

katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam.

7. Súd prvej inštancie poukázal nato, že návrhom sa žalobca domáhal poskytnutia ochrany budúceho
uspokojenia pohľadávky vo výške 99.581,76 eur s príslušenstvom, uplatňovanej v konaní pred
Okresným súdom Bratislava III, konanie vedené pod sp.zn. 26Cb/125/2018 formou zabezpečovacieho

opatrenia. Návrh žalobcu bol odôvodnený obavou z ohrozenia exekúcie.

8. Súd prvej inštancie uviedol, že zákon výslovne uvádza ako jedinú podmienku pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia obavu, že exekúcia bude ohrozená. Pre rozhodnutie súdu o existencii
uvedeného predpokladu je potrebné, aby ten, kto sa domáha nariadenia zabezpečovacieho súdu

osvedčil najmä existenciu práva dotknutého subjektu, ktoré by mohlo byť ohrozené či porušené,
existenciu nebezpečenstva jeho ohrozenia, ako aj naliehavosť potreby zásahu súdu, v dôsledku ktorej
niejemožnéposkytnúťvčasnúochranuohrozenéhoprávaažrozhodnutímvovecisamej.Preúspešnosť
návrhu na jeho nariadenie nie je nevyhnutné, aby boli nepochybne preukázané skutočnosti, potrebné
pre prijatie záveru o budúcom úspešnom uplatnení práva tejto osoby v konaní vo veci samej. Pomery

odôvodňujúce nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musia byť aspoň osvedčené. Miera osvedčenia
týchto pomerov sa posudzuje vždy individuálne.

9. Po preskúmaní návrhu žalobcu a listinných dôkazov súd dospel k záveru, že žalobca osvedčil
existenciu svojho práva vyplývajúceho zo vzájomného zmluvného vzťahu so žalovaným. Pohľadávka

má predstavovať sumu 99.581,76 eur s príslušenstvom, za porušenie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve,
pohľadávka predstavuje dohodnutú zmluvnú pokutu, teda to znamená, že existencia práva, ktorému
má byť poskytnutá ochrana (v tomto prípade dočasného charakteru), nemusí byť preukázaná do takej
miery,žeexistenciapráva,resp.jehovýškybolanevyvrátiteľnepreukázanápredloženýmidôkazmialebobolo už o jeho existencii záväzne a zásadne nezmeniteľne rozhodnuté právoplatným rozhodnutím súdu
príslušného na prejednanie a rozhodnutie vo veci samej. Z takej dikcie zákona jednoznačne vyplýva,
že pre vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia postačuje osvedčenie najvyššej

pravdepodobnosti existencie nároku žalobcu, bez dôvodných pochybností o pravdivosti skutkových
tvrdení žalobcu.

10. Ďalej súd prvej inštancie skúmal, či bola v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
osvedčená dôvodná obava, že výkon exekúcie bude ohrozený a preto sa súd zaoberal otázkou, či v

správaní žalovaného bolo možné konštatovať prinajmenšom snahu o vykonanie úkonov, ktorými by
mohlo dôjsť k ohrozeniu uspokojenia pohľadávky žalobcu po právoplatnom skončení konania vo veci
samej. Žalobca osvedčoval existenciu obavy z ohrozenia exekúcie s poukazom na vkladové konanie
vedené pod č. V 652/2018, ktoré je prerušené a na základe ktorého žalovaný prevádzal nehnuteľnosti.

11. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie považoval za osvedčené, že nehnuteľnosti,

ktorých sa má týkať nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, sú k dnešnému dňu predmetom
katastrálneho konania a však nespochybňoval právo žalovaného akýmkoľvek zákonným spôsobom
disponovať so svojím majetkom. Na základe vyššie uvedených skutočností považoval súd skutkové
tvrdenia žalovaného o existencii jeho práva, ktorému je potrebné poskytnúť ochranu v rámci osobitných
procesných postupov súdu, jeho tvrdenie o dôvodnej obave z ohrozenia budúcej exekúcie v dôsledku

predchádzajúceho konania za osvedčené.

12. Súd prvej inštancie upriamil pozornosť nato, že zákonným predpokladom nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia je existencia riadneho návrhu na jeho nariadenie, spôsobilý predmet
záložného práva (nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného), zabezpečovanie peňažnej pohľadávky

navrhovateľa teda v tomto prípade pohľadávka vo výške 99.581,76 eur s príslušenstvom. Nehnuteľnosti,
ktoré žalobca žiadal zaťažiť záložným právom, predstavovali (ako vyplýva z príslušného listu vlastníctva)
pozemky - zastavené plochy a nádvoria - o celkovej výmere 4.714 m2. Žalobca v konaní nepreukázal
a neoznačil ani približnú hodnotu nehnuteľností, na ktoré má byť zriadené záložné právo, logicky
však s ohľadom na rozlohu pozemkov, ako aj skutočnosť, že ide o zastavané pozemky, nachádzajúce

sa v Bratislave, možno konštatovať, že ich hodnota prevyšuje hodnotu pohľadávky uplatňovanej v
konaní vo veci samej, pričom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia platí, že s ohľadom na
zásaduproporcionalitynesmiezhľadiskarozsahuzabezpečeniavzniknúťcelkomzjavnýnepomermedzi
hodnotou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľnosti zabezpečenej sudcovským záložným
právom.

13. Súd bol toho názoru, že výška zabezpečovanej pohľadávky má aspoň približne zodpovedať
hodnote zabezpečovaných nehnuteľností. So zriadením záložného práva totiž nie je spojená iba
funkcia zabezpečovacia, ktorá má „motivovať“ žalovaného k splneniu si svojich splatných záväzkov voči
žalobcovi, ale i funkcia uhradzovacia. V prípade, že by na základe právoplatného rozhodnutia súdu vo

veci samej malo dôjsť k výkonu záložného práva, súd nevidel dôvod, pre ktorý by bolo nevyhnutné,
aby výkonu zabezpečovacieho práva mali podliehať nehnuteľnosti v sume vysoko presahujúcej výšku
uplatňovanej pohľadávky a preto súd na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel iba čiastočne.

14. Súdu prvej inštancie neboli v konaní vôbec predložené dokumenty, ktoré by preukazovali aspoň

približnú hodnotu nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom záložného práva. Súd zo zmluvy zistil, že
kúpna cena nehnuteľností podľa kúpnej zmluvy mala byť 14,142.000,-- Sk (469.428,40 eur), t.j. 3.000,--
Sk (99,58 eur) za m2. Súd na základe skutočností známych súdu dostupných na internete zistil, že
kúpna cena sa pohybuje v Bratislave III - Nové Mesto v rozsahu presahujúcich 300,-- eur m2.

15. Pohľadávka žalobcu, ktorej sa má zabezpečiť ochrana formou nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia, predstavuje sumu 99.581,76 eur bez príslušenstva. Súd dospel k záveru, že záložné
právo je možné zriadiť iba na časť nehnuteľností navrhovaných žalobcom a nakoľko v konaní o
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nebolo možné ani účelné zisťovať presné vymedzenie rozsahu
nehnuteľností, ktorých hodnota mala zodpovedať hodnote uplatňovanej pohľadávky a preto súd určil

ceny nehnuteľností podľa vlastnej úvahy konkrétny rozsah zabezpečovaných nehnuteľností odhadom a
vychádzal z pravdepodobnej hodnoty nehnuteľností vo výške 300,-- eur za m2 - pozemku.16. Súd prvej inštancie na uvedenú výmeru nehnuteľností, na ktoré by sa malo vzťahovať
zabezpečovacie opatrenie, rozhodol na základnej vlastnej úvahy o zriadení záložného práva na
nehnuteľnosti špecifikované vo výroku I. tohto uznesenia. Súd vykonal voľbu nehnuteľností, na ktoré sa

zriadi záložné právo odhadom, a to na podklade výmery. Vo zvyšnej časti (nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia na ostatné nehnuteľnosti) súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu
neproporcionality zamietol.

17. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie. Žalovaný poukázal nato, že je

potrebné vychádzať z ust. § 326 CSP a nie § 344 CSP, kde sú rozhodujúce tri skutočnosti, ktoré
je potrebné uviesť v návrhu na nariadenie neodkladného resp. zabezpečovacieho opatrenia. Jednou
z týchto skutočností je opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana.

18. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že ochrana sa má poskytnúť pohľadávke žalobcu vo

výške 99.581,76,- eur, ktorá je predmetom ďalšieho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III
pod sp.zn. 26Cb/l 25/2018. Súd pritom takúto pohľadávku, resp. jej existenciu považuje za osvedčenú.
Takéto tvrdenie súdu však nemá oporu v zistenom skutkovom stave a postačilo by, ak by sa súd bližšie
oboznámil s textom Zmluvy o predaji podniku č. 2201/2002 uzatvorenej dňa 14.01.2003 medzi FNM
ako predávajúcim a VÚZ - PI SR ako kupujúcim. Predmetná zmluva je doslova citovaná v texte Zmluvy

o budúcej kúpnej zmluve uzatvorenej dňa 04.10.2004, o ktorú žalobca opiera svoj nárok na úhradu
zmluvnej pokuty.

19. Žalovaný poukázal na čl. II. ods. 2, ods.4 Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve v zmysle, ktorých je viac
ako zrejmé, že zmluvné strany mali vedomosť o Zmluve o predaji podniku č. 2201/2001, keď od splnenia

podmienok v tejto zmluve odvíjali svoje zmluvné práva a povinnosti. Odhliadnuc od toho predmetná
zmluva bola a je verejne dostupná. Keďže zo zmluvy o predaji podniku č. 2201/2002 zo dňa 14.01.2003
vyplývajúvzájomnézáväzkyzmluvnýchstránakoizáväzkykupujúceho,ktorývZmluveobudúcejkúpnej
zmluve vystupuje ako budúci predávajúci je rozhodujúce posúdenie týchto záväzkov pre stanovenie
udalosti, ktorá je obsahom vyššie citovaného článku II. Ods.2. Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve.

20. Udalosť je naviazaná na splnenie všetkých zmluvných záväzkov a povinností budúceho
predávajúceho. V zmysle Zmluvy o predaji podniku ide o tieto zmluvné záväzky čl. IV. ods.1, čl. VI. ods.1,
ods.2, ods.3, ods.6, ods.7, čl. V. ods. 1, ods.3 Zmluvy o predaji podniku. Z prehľadu záväzkov, na ktoré
je viazaná Udalosť jednoznačne vyplýva, že časovo posledný záväzok, ktorý má žalovaný ako budúci

predávajúci splniť, je viazaný na zachovávanie predmetu činnosti po dobu 10-tich rokov od uzatvorenia
Zmluvy o predaji podniku. Splnením tohto záväzku došlo k zániku Zmluvy o predaji podniku. Všetky
predošlé záväzky boli totižto splnené pred touto lehotou. Lehota 10 rokov sa počíta od účinnosti zmluvy
a nie odo dňa jej podpisu. V zmysle čl. X. ods.2. Zmluvy o predaji podniku, zmluva nadobudla účinnosť
dňa 01.02.2003. Teda 10 ročná lehota uplynula dňa 01.02.2013. To znamená, že k dátumu 01.02.2013

je potrebné pripočítať 5 dní. Teda lehota, v ktorej mal žalovaný povinnosť oznámiť žalobcovi, že došlo
k Udalosti uplynula dňa 06.02.2013.

21. V zmysle uvedeného poukázal žalovaný na ust. § 397, § 391 ods.1, § 388 ods.1 Obch. zákonníka,
pričom vzniesol námietku premlčania pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty.

22. Vzhľadom k uvedenej skutočnosti nárok žalobcu nie je osvedčený, ani dôvodný a táto podmienka pre
nariadeniezabezpečovaciehoopatreniasplnenánebola.Kvecijepotrebnéuviesť,žežalovanástranasa
o existencii Zmluvy o budúcej zmluve dozvedela až z listu žalobcu zo dňa 21.02.2018. Žalovaná strana
vyzvala žalobcu listom zo dňa 15.03.2018 na predloženie Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Žalovaná

strana sa teda o existencii takejto zmluvy dozvedela až po 14-tich rokoch. V tomto smere okrem vyššie
uvedeného vznikajú i dôvodné obavy z toho, či žalobca je schopný predložiť originál takejto listiny. Ide
totižto o otázku pravosti takejto listiny.

23. Poukázal i na ust. § 292 ods. 3 Obch.zák., v zmysle ktorého záväzok uzavrieť Zmluvu o budúcej

zmluve zaniká, ak oprávnená strana nevyzve zaviazanú stranu splniť tento záväzok v čase určenom v
Zmluve o uzatvorení budúcej zmluve.24. Záväzok uzatvoriť zmluvu zanikol uplynutím 18-tich mesiacov odo dňa keď došlo k tzv. Udalosti, t.j.
ku dňu 01.08.2014. K tomuto dňu došlo k zániku Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Žalovaný podotkol,
že v danom prípade ide o prekluzívnu lehotu. Pokiaľ ide o osvedčenie dôvodnosti uplatňovaného

nároku, žalobca mylne uplynutie tejto lehoty spája s výmazom záložného práva v prospech FNM
SR. Záložné právo zriadené v prospech FNM SR zabezpečovalo len povinnosť preinvestovať sumu
100.000.000 Sk v lehote do 31.12.2007. Jednoznačne to vyplýva z čl. V. ods. 1. Zmluvy o predaji
podniku. Samotné potvrdenie o preinvestovaní sumy 100 mil. Sk k 31.12.2007 bolo predmetom súdneho
sporu vedeného na Okresnom súde Bratislava II. pod sp.zn. 24Cb/62/2010. V tomto súdnom spore bola

uložená povinnosť pre FNM SR vydať VUZ - PI SR potvrdenie o tom, že kupujúci t.j. VÚZ - PI SR si
splnil svoju povinnosť podľa čl. VI. ods. 3. Zmluvy o predaji podniku. Rozsudok prvostupňového súdu
bol potvrdený Rozsudkom Krajského súdu pod sp.zn. 2Cob/456/2012.

25. Záložné právo zaniklo ku dňu 31.12.2007 keďže k tomu dňu zanikol i záväzok na preinvestovanie,
čo je obsahom Rozsudku Okresného súdu Bratislava II. Zánik záložného práva je upravený v § 151

md OZ, pričom záložné právo zaniklo zánikom zabezpečenej pohľadávky (151 md ods. 1 písm. a)
OZ). Výmaz záložného práva má len deklaratórne účinky a záložné právo nezaniklo jeho výmazom.
Teda dátum výmazu záložného práva je bezpredmetný, rozhodujúce je hmotnoprávne ustanovenie, na
základe ktorého došlo k zániku záložného práva. Záložné právo má len akcesorickú povahu k záväzku
hlavnému, ktorá bola povinnosť preinvestovať 100 mil. Sk k 31.12.2007. Zánikom hlavného záväzku

zanikol i akcesorický záväzok.

26. Žalovaný poukázal na to, že prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí len skonštatoval, že konaním
žalovaného môže byť ohrozená vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu. Celý argument je založený na tom,
že na katastrálnom úrade prebieha vkladové konanie, čo samo o sebe vyvoláva obavu z ohrozenia

výkonu rozhodnutia. V danom prípade je takáto obava bezpredmetná, nakoľko žalovaný si založil
obchodnú spoločnosť Račianska reality, a.s. a v tejto obchodnej spoločnosti je jediným akcionárom.
Vkladom do tejto obchodnej spoločnosti bol nepeňažný vklad a to nehnuteľný majetok žalovaného ako
jediného akcionára. Vkladom do dcérskej spoločnosti sa nemení hodnota majetku žalovaného, ale len
jeho štruktúra, a to tak, že namiesto nehnuteľností bude vlastniť 100 % akcií v rovnakej hodnote.

27. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd Rozhodnutie o nariadení
zabezpečovacieho opatrenia v zmysle § 388 CSP zmenil a návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia zamietol. Žalovaná strana si taktiež uplatnila náhradu trov prvostupňového a odvolacieho
konania a to v plnom rozsahu.

28. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Žalobca sa argumentáciou žalovaného nestotožňuje a
malzato,žetvrdeniežalovanéhooúdajnomneosvedčeníjehonárokuzdôvodujehopremlčaniaakoajo
údajnej neexistencii obavy z ohrozenia exekúcie a z tohto dôvodu konštatovanie nesplnenia podmienok
pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

29. Žalobca poukázal na bod II.2., bod II./4. Zmluvy o budúcej zmluve.

30. Podľa názoru žalobcu je nesporné, že akékoľvek uplatnenie nárokov z predmetnej Zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve je priamo naviazané na vznik Udalosti, teda aj pre správne posúdenie otázky premlčania

v danom prípade je relevantná otázka vzniku Udalosti (s čím sa stotožnil až žalovaný). Preto je v danej
situácii nevyhnutné správne vyhodnotiť, kedy reálne k vzniku Udalosti došlo, pričom v zmysle Zmluvy o
budúcej kúpnej zmluve v spojení so Zmluvou o predaji podniku malo k Udalosti dôjsť zaplatením celej
kúpnej ceny a kumulatívnym splnením všetkých zmluvných záväzkov a povinností zo strany žalovaného
voči Fondu národného majetku SR.

31. Žalobca poukázal na čl. VI. ods.3, čl. V ods.1 a ods. 5, čl. VI ods.5, ods.6 Zmluvy o predaji podniku. Z
uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaný síce bol v zmysle čl. VI. ods. 3 Zmluvy o predaji podniku
povinnýsplniťzáväzokpreinvestovania100.000.000,-Sknajneskôrdo31.12.2007,avšaksplnenietohto
záväzku sa v zmysle čl. VI, ods. 5 Zmluvy o predaji podniku považovalo za uznané až momentom

vydania písomného potvrdenia o výške uznaných investícií zo strany Fondu národného majetku SR.
Preto máme za to, že tvrdenie žalovaného o tom, že predmetný záväzok o preinvestovaní 100.000.000,-
Sk bol splnený dňom 31.12.2007 a týmto dňom došlo aj k zániku predmetného záložného práva, je
nesprávne, v rozpore so znením Zmluvy o predaji podniku.32.RozsudkomOkresnéhosúduBratislavaIIvydanýmvpredmetnejvecibolaFondunárodnéhomajetku
SR uložená povinnosť vydať žalovanému potvrdenie o výške uznaných investícií v znení: „V zmysle čl.

VI. ods. 5 Zmluvy o predaji podniku č. 2201/2002 zo dňa 14.1.2003 a na základe uskutočnenej fyzickej
kontroly investícií a na základe prekontrolovania dokladov FNM SR potvrdzuje, že Výskumný ústav
zváračský Priemyselný inštitút SR, preinvestoval v priebehu 5 rokov od uzatvorenia Zmluvy o predaji
podniku sumu 100.000.000,- Sk, čím naplnil záväzok vyplývajúci z čl. VI. ods. 3 Zmluvy o predaji podniku
č. 2201/2002, a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, pričom tento rozsudok nadobudol

právoplatnosť dňa 15.7.2014 (v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu).
33. Z uvedeného vyplýva, že predmetné písomné potvrdenie, ktoré bolo nevyhnutnou podmienkou pre
uznanie záväzku preinvestovania v zmysle čl. VI. ods. 3 Zmluvy o predaji podniku, bolo zo strany Fondu
národného majetku SR vydané najskôr dňom 15.7.2014 a teda aj k vzniku Udalosti mohlo reálne dôjsť
najskôr dňom 15.7.2014, teda aj informovaní o vzniku Udalosti v zmysle bodu II.4. Zmluvy o budúcej
kúpnej zmluvy mohli byť najskôr dňa 15.7.2014. Pokiaľ by predmetné potvrdenie skutočne aj bolo

vydané 15.7.2014, bolo by povinnosťou žalovaného žalobcu o vzniku Udalosti informovať najneskôr
do 20.7.2014 a teda v prípade nesplnenia tejto povinnosti mohli náš nárok uplatniť prvýkrát najskôr
dňa 21,7.2014, a teda v prípade štvorročnej premlčacej doby je zjavné, že si svoj nárok žalobca na
súde uplatnil včas. Súčasne žalobca podotkol, že z jeho strany nebolo v tomto prípade objektívne
možné vychádzať z inej skutočnosti ako z dátumu výmazu záložného práva, ktoré bolo zapísané na

príslušnom liste vlastníctva práve na zabezpečenie predmetného „záväzku preinvestovania," nakoľko
jedine informácie z katastra nehnuteľností sú verejne dostupné a keďže žalobcu žalovaný v rozpore
so Zmluvou o budúcej kúpnej zmluve o žiadnych relevantných skutočnostiach neinformoval, žiadne
iné informácie nevyhnutné pre riadne uplatnenie našich práv so Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve
nemal žalovaný k dispozícii. Zároveň je toho názoru, že v prospech nami uvedených skutočností

svedčí aj elementárna logika veci, nakoľko žalovaný objektívne nemohol o vzniku Udalosti, v danom
prípade v časti splnenia zmluvného „záväzku preinvestovania," informovať skôr, ako jemu samému
splnenie tohto záväzku uznala oprávnená strana. Súčasne sa v čl. VI. ods. 6 Zmluvy o predaji podniku
explicitne uvádza, že žalovaný nebol oprávnený scudziť ani akokoľvek zaťažiť prevádzaný majetok
(vrátane nehnuteľností, ktoré tvorili predmet Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve) až do splnenia „záväzku

preinvestovania" teda opäť aj z tohto vyplýva, že pred vydaním predmetného písomného potvrdenia o
uznaní investícií by aj tak zo žalobcovej strany nebolo možné účinne si uplatniť práva k predmetným
nehnuteľnostiam, nakoľko by to bolo v rozpore so Zmluvou o predaji podniku. Súčasne uviedol, že
skutočnosť, že žalovaný a Fond národného majetku SR sa dlhoročne nevedeli „dohodnúť" vo vzťahu
k otázke splnenia „záväzku preinvestovania" 100.000.000,- EUR a viedli o tejto otázke spor na súde,

nemôže byť v žalobcov neprospech vo vzťahu k posúdeniu aktuálnosti uplatňovaného nároku, pričom
primárnym v celej veci zostáva, že žalovaný si zjavne svoju informačnú povinnosť voči žalobcovej
spoločnostivyplávajúcumuzoZmluvyobudúcejkúpnejzmluvenesplnil,čímznemožnilžalobcovireálne
uplatnenie práv, a preto pristúpil žalobca „aspoň" k uplatneniu zmluvnej pokuty, ktorá bola práve pre
tento prípad medzi zmluvnými stranami dojednaná.

34. S poukazom na všetky skutočnosti uvedené v tejto časti vyjadrenia bol žalobca presvedčený,
že existenciu svojho práva riadne osvedčil v zákonom vyžadovanej kvalite, pričom argumentáciu
žalovaného o premlčaní nároku považuje za nesprávnu, vychádzajúcu z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Súčasne zdôrazňuje, že „detailné posudzovanie" uplatneného nároku bude predmetom

samostatného konania o zaplatenie, v ktorom bol Okresným súdom Bratislava III dňa 6.4.2018
vydaný platobný rozkaz, sp.zn. 26Cb/125/2018, pričom aj z tohto dôvodu bol žalobca presvedčený, že
žalovaného nárok bol zjavne osvedčený v zmysle zákonných požiadaviek, nakoľko v opačnom prípade
by vo veci konajúci súd platobný rozkaz nevydal.

35. Súčasne žalovaný svoje tvrdenie o tom, že napriek tomuto disponuje dostatočným majetkom na
uspokojenie žalobcovho nároku v podobe hnuteľného majetku (technické zariadenia) a finančných
prostriedkov na účte, ničím nepodložil, a teda je to len tvrdenie, na ktoré však nie je možné sa vo vzťahu
k reálnemu uspokojeniu žalobcovho nároku spoliehať a súčasne za takéhoto stavu nemá odkiaľ mať
žalobca, ani súd, takúto vedomosť.

36. S poukazom na všetky skutočnosti uvedené v tomto vyjadrení navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie, teda uznesenie Okresného súdu Bratislava III z 26.3.2018, sp.zn. 26Cb/126/2018,
ako vecne správne potvrdil.37. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Žalobca poukázal na čl. II. ods.2, VI. ods.3, čl. V ods.1
a ods. 5, čl. VI ods.5, ods.6 Zmluvy o predaji podniku, pričom podľa jeho názoru sú rozhodujúce pre

právne posúdenie veci. Žalobca sa pridržiaval názoru z podaného odvolania zo dňa 24.04.2018 voči
uzneseniu súdu prvej inštancie č.k. 26Cb/126/2018 zo dňa 26.03.2018.

38. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal,
v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a zistil, že odvolanie žalovaného je dôvodné, a

že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti zmeniť tak, že súd návrh žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385
CSP a contrario.

39. Podľa § 343 ods. 1, 2 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky

veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného
práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.38.
Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

40. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

41. Podľa § 325 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

42. Podľa § 326 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí žalobca pripojiť listiny, na ktoré sa
odvoláva.

43. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

44. Zabezpečovacie opatrenie je novým inštitútom civilného sporového procesu, ktorý má posilniť
istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči
dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva, teda až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne

priznaná súdnym rozhodnutím. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 344 zakotvuje, že ustanovenia
o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda navrhovateľ
zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a
existenciu svojho nároku voči žalovanému a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude
zmarená.

45. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť
neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné
nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd môže teda na návrh zriadiť záložné právo, ktoré

má povahu riadneho záložného práva. V prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva
garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku. Prostredníctvom nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu
záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods.
3CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva.

46. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd
zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní
nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boliosvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Žalobcom
navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem
existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by

bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená,
musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť
ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým

také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom
exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové
pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a
stanovísk pod č. R 20/1998).

47. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu

prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu,
hoci len zriadením záložného práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený.
Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť
na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť
konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok

trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

48. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej

stranyjeprimeranýžalobcomosvedčenémuporušeniujehoprávaprávomchránenýchzáujmov(zásada
tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie,
musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj
vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska
rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať

zásadu a požiadavku proporcionality.

49. Odvolací súd poukazuje na to, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že ochrana sa má
poskytnúťpohľadávkežalobcuvovýške99.581,76,-eur,ktorájepredmetomďalšiehokonaniavedeného
na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 26Cb/l 25/2018, pričom podľa odvolacieho súdu sa súd

prvej inštancie riadne neoboznámil s textom Zmluvy o predaji podniku č. 2201/2002 uzatvorenej dňa
14.01.2003medziFNMakopredávajúcimaVÚZ-PISRakokupujúcimatoztohodôvodu,žepredmetná
zmluva je doslova citovaná v texte Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve uzatvorenej dňa 04.10.2004, o ktorú
žalobca opiera svoj nárok na úhradu zmluvnej pokuty.

50.PodľaČl.IIods.2Zmluvyobudúcejkúpnejzmluve:„Budúcikupujúcijeoprávnenýdoručiťbudúcemu
predávajúcemu výzvu na uzavretie budúcej zmluvy podľa ods. 1. Najskôr v deň nasledujúci po dni, v
ktorom dôjde k Udalosti a najneskôr do 18 mesiacov odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom došlo
k Udalosti. Udalosťou sa na účely tejto Zmluvy rozumie splatenie celej kúpnej ceny nadobúdaného
privatizovaného majetku a jej príslušenstva budúcim predávajúcim a splnenie všetkých zmluvných

záväzkov a povinností budúceho predávajúceho v zmysle Zmluvy o predaji podniku č. 2201/2002
uzatvorenej dňa 14.01.2003 medzi FNM SR, Drieňová 27, Bratislava ako predávajúcim a Priemyselným
inštitútom SR, Drieňová 24, Bratislava, IČO: 36 065 722 ako kupujúcim.“

51. Podľa Čl. V ods. 1 Zmluvy o predaji podniku: „Zmluvné strany dohodli, že splnenie záväzku

kupujúceho podľa čl. VI ods. 3 tejto zmluvy s príslušenstvom bude zabezpečené zriadením záložného
práva v prospech predávajúceho k veciam uvedeným v prílohe tejto zmluvy, pokiaľ sa zmluvné strany
pri zavieraní zmluvy o zriadení záložného práva nedohodnú inak.“

52. Podľa Čl. V ods. 4 Zmluvy o predaji podniku: „V prípade nesplnenia záväzku podľa čl. VI ods. 3 tejto

zmluvy v stanovenej lehote a výške kupujúcim je predávajúci oprávnený domáhať sa uspokojenia svojej
pohľadávky s príslušenstvom realizáciou záložného práva alebo odstúpením od zmluvy.“53. Podľa Čl. V ods. 5 Zmluvy o predaji podniku: „Záložné právo zanikne splnením záväzku kupujúceho
podľa čl. VI ods. 3 tejto zmluvy pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak.“

54. Podľa Čl. VI ods. 3 Zmluvy o predaji podniku: „Kupujúci sa zaväzuje investovať sumu 100.000.000
Sk (slovom jednostomiliónov slovenských korún) na rozvoj privatizovaného majetku, ktorý je predmetom
predaja podľa tejto zmluvy, a to v priebehu piatich rokov od uzatvorenia tejto zmluvy, t.j. najneskôr do
31.12.2007.“

55. Podľa Čl. VI ods. 5 Zmluvy o predaji podniku: „Splnenie záväzku investovania podľa ods. 3
tohto článku resp. jeho čiastkového plnenie sa považuje za uznané ak predávajúci vydá kupujúcemu
potvrdenie o výške uznaných investícií. Toto potvrdenie vydá predávajúci po predložení príslušných
dokladov kupujúcim a uskutočnení fyzickej kontroly investícií. Kupujúci sa zaväzuje takúto kontrolu
predávajúcemu umožniť a poskytnúť mu pri jej vykonávaní primeranú súčinnosť.“

56. Z prehľadu záväzkov vyplýva, že časovo posledný záväzok, ktorý má žalovaný ako budúci
predávajúci splniť, je viazaný na zachovávanie predmetu činnosti po dobu 10-tich rokov od uzatvorenia
Zmluvyopredajipodniku,pričomsplnenímtohtozáväzkusapristúpilokzánikuZmluvyopredajipodniku.
Všetky predošlé záväzky boli totižto splnené pred touto lehotou, nakoľko lehota sa počíta od účinnosti
zmluvy. Zmluva nadobudla účinnosť dňa 01.02.2003 a Teda 10 ročná lehota uplynula dňa 01.02.2013,

pričom lehota, v ktorej mal žalovaný povinnosť oznámiť žalobcovi, že došlo k Udalosti uplynula dňa
06.02.2013. Vznesenou námietkou premlčania žalovaným sa bude súd prvej inštancie zaoberať pri
rozhodovaní vo veci samej.

57. Odvolací súd je toho názoru, že vzhľadom k uvedenej skutočnosti nárok žalobcu nie je osvedčený,

ani dôvodný a teda podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neboli splnené.

58. Podľa § 151 ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka záložné právo zaniká zánikom zabezpečenej
pohľadávky.

59. Odvolací súd taktiež súhlasí s argumentáciou žalovaného odvolaní, v ktorom poukazuje nato,
že ,,záložné právo zaniklo ku dňu 31.12.2007, keďže k tomu dňu zanikol i záväzok na preinvestovanie,
čo je obsahom Rozsudku Okresného súdu Bratislava II. Zánik záložného práva je upravený v § 151
md OZ, pričom záložné právo zaniklo zánikom zabezpečenej pohľadávky (151 md ods. 1 písm. a)
OZ). Výmaz záložného práva má len deklaratórne účinky a záložné právo nezaniklo jeho výmazom.

Teda dátum výmazu záložného práva je bezpredmetný, rozhodujúce je hmotnoprávne ustanovenie, na
základe ktorého došlo k zániku záložného práva. Záložné právo má len akcesorickú povahu k záväzku
hlavnému, ktorá bola povinnosť preinvestovať 100 mil. Sk k 31.12.2007. Zánikom hlavného záväzku
zanikol i akcesorický záväzok“.

60. Na záver Odvolací súd má za potrebné poukázať nato (ako uviedol v odvolaní žalovaný), že súd
prvej inštancie vo svojom uznesení uviedol, že konaním žalovaného môže byť ohrozená vymožiteľnosť
pohľadávky žalobcu a to z toho dôvodu, že na katastrálnom úrade prebieha vkladové konanie, čo samo
o sebe vyvoláva obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia. Odvolací súd však vyslovuje názor, že v danom
prípade je takáto obava bezpredmetná, nakoľko žalovaný si založil obchodnú spoločnosť Račianska

reality, a.s. a v tejto obchodnej spoločnosti je jediným akcionárom. Vkladom do tejto obchodnej
spoločnosti bol nepeňažný vklad a to nehnuteľný majetok žalovaného ako jediného akcionára, pričom
vkladom do dcérskej spoločnosti sa nemení hodnota majetku žalovaného, ale iba jeho štruktúra, a to
tak, že namiesto nehnuteľností bude vlastniť 100 % akcií v rovnakej hodnote.

61. Nakoľko vzhľadom na vyššie uvedené dôvody nebolo osvedčené ohrozenie exekúcie, odvolací
súd v zmysle § 388 CSP zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a návrh žalobcu na vydanie
zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

62. Podľa § 262 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým

sa konanie končí.

63. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.64. O náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie, ako aj o náhrade trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (26Cb/125/2018).

65. Uvedené uznesenie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).