Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 23, 2018

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 15T/38/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818010126

Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Majerník

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2018:7818010126.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Miroslav Majerník, v trestnej veci obžalovaného Štefana
Bazsóa, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23. októbra 2018 v Rožňave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Š. W., nar. XX.XX.XXXX Q. O., trvale bytom Q. XXXX/XX, XXX XX O.-Ť.

je vinný, že

dňa 05.11.2017 okolo 17.30 h v Rožňave na ulici N. Č.. X otvorenými vchodovými dverami vošiel
do obytného domu, v ktorom využil moment, keď sa otvorili dvere vedúce do bytu na 4. poschodí,
majiteľky D. Q., bývalej priateľky obžalovaného, a vnikol do bytu napriek tomu, že krátko predtým D. Q.
prostredníctvom sms-správy odmietla obžalovanému návštevu ich spoločnej dcéry a po hádke medzi
nimi ho opakovane vyzvala, aby byt opustil, čo odmietol a až po zásahu policajnej hliadky, ktorú privolala
z bytu, odišiel, kde sa krátko nato vrátil a z bytu bol eskortovaný a predvedený na obvodné oddelenie

PZ SR v sprievode ďalších dvoch policajných hliadok,

teda

neoprávnene vnikol do obydlia iného,

čím spáchal

prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona

za to mu ukladá:

Podľa§194ods.1Trestnéhozákona,§38ods.2Trestnéhozákona(36písm.l/,§37písm.m/Trestného

zákona) trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :Obžalovaný Š. W. na hlavnom pojednávaní pred súdom vyhlásil, že je vinný zo spáchania žalovaného
skutku. Súd položil obžalovanému nasledovné otázky a to či rozumel, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa
mu kladie za vinu, či bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu

bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, či
rozumel právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré
zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu a či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané
skutky. Obžalovaný na všetky vyššie uvedené otázky odpovedal kladne.

Na základe uvedených prehlásení súd u obžalovaného Š. W. v súlade s ustanovením 257 ods. 7 Tr.
por. prijal jeho vyhlásenie a zároveň podľa § 257 ods. 8 Tr. por. rozhodol o tom, že dokazovanie sa o
spáchaní skutku sa nevykoná, vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov.

Podľa odpovede v lustrácii v Registri priestupkov ako aj podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov
súd zistil, že obžalovaný bol viacnásobne priestupkovo postihnutý, pričom okrem priestupkov na
úseku dopravy sa dopustil aj priestupkov proti majetku. V dňoch 27.09.2015 a 28.03.2016 sa dopustil
priestupkov proti majetku, kde poškodenou bola D. Q.. Spáchanie uvedených priestupkov potvrdili aj
rozhodnutia Okresného úradu Rožňava zo dňa 26.10.2015, číslo: OU-RV-OVVS-2016/001268-Mi a zo

dňa 11.05.2016, číslo: OU-RV-OVVS-2016/006705-Mi.

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 6krát súdne trestaný, naposledy mu
bol trestným rozkazom Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 0T/45/2015 zo dňa 29.09.2015 pre prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. uložený peňažný trest vo

výške 400,- EUR, s tým, že peňažný trest bol uhradený dňa 25.11.2015. Zároveň mu bol uložený trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 1 rok. Podľa odpisu bol obžalovaný taktiež uznaný vinným zo
spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., a to rozsudkom
Okresného súdu Košice II, sp. zn. 0T/273/2014 zo dňa 07.04.2015 a bol mu uložený podmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere

16 mesiacov. Taktiež mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 2 rokov.
Rozhodnutím zo dňa 27.01.2017 bolo podmienečné odsúdenie ponechané a zároveň skúšobná doba
bola predĺžená o 1 rok. Predmetný rozsudok Okresného súdu Košice II nadobudol právoplatnosť dňa
07.04.2015, z čoho je zrejmé, že skúšobná doba 14 mesiacov začala v súlade s ustanovením § 50
ods. 1 Tr. zák. (skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti

rozsudku), začala plynúť dňa 08.04.2015 a s predĺžením o rok uplynula dňa 07.08.2017. Podľa § 50
ods. 4 Tr. zák. ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal iné uložené sankcie
a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest
odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby. Podľa § 50 ods. 5 Tr. zák. ak súd do roka
od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 4 bez toho, že by odsúdený mal na tom

vinu, má sa za to, že sa odsúdený osvedčil. Podľa § 50 ods. 7 Tr. zák. ak sa vyslovilo, že sa odsúdený
v skúšobnej dobe osvedčil, alebo ak sa má za to, že sa osvedčil, hľadí sa na neho, ako keby nebol
odsúdený. Zhrnúc uvedené súd ako predbežnú otázku ustálil, že pokiaľ ide o odsúdenie predmetným
rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn. 0T/273/2014, má sa za to, že odsúdený sa v skúšobnej
dobe osvedčil a hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený.

Trestným rozkazom Okresného súdu Košice II, sp. zn. 5T/33/2015 zo dňa 19.05.2015 bol obžalovaný
uznaný vinným zo spáchania prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. b/ Tr.
zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov s podmienečným odkladom na
skúšobnú dobu vo výmere 30 mesiacov. Uznesením Okresného súdu Košice II, sp. zn. 5T/33/2015 zo

dňa 16.10.2018 bolo vyslovené, že odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, ktorý
mu bola uložená trestným rozkazom Okresného súdu Košice II, sp. zn. 5T/33/2015 zo dňa 19.05.2015
osvedčil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 16.10.2018.

Z miesta bydliska obžalovaný nie je bližšie charakterizovaný.

Zamestnávateľ, X.. U. W. X..H..E.. hodnotí obžalovaného ako svedomitého zamestnanca, ktorý si plní
svoje úlohy, k práci a povinnostiam pristupuje zodpovedne, v práci nemal žiadne konflikty, naopak je
príkladom pre ostatných zamestnancom, preto mu bola udelená aj odmena.V súvislosti s rozhodovaním o treste považuje súd za potrebné poukázať na základné pravidlá dôležité
pri ukladaní trestu.

Podľa ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák. zakotvujúceho účel trestu, trest má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov;
trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Trest je opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu, na základe a v medziach zákona ukladajú
v predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. V tejto definícii je
vyjadrená zásada "nulla poena sine lege, sine crimine, sine iudicio".

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v

tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti -
potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie
trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a

to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom
treste,pričomtrebamaťnazretelidôležitosťvzájomnéhopomerumedzitrestnourepresiouaprevenciou.
Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých
členov spoločnosti, robí z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest pritom
nesmie byť prostriedkom na riešenie iných spoločenských problémov. Preto Trestný zákon vychádza z

myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich
páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu,
aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych
páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných
členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo,

že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiadúce, varuje ich pred páchaním trestnej
činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej
a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (retribúcia). V treste je
teda obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak
právne, ako aj etické.

Ustanovením, ktoré musí súd aplikovať pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu je § 34 ods. 4 Tr. zák.,
podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadol na všetky skutočnosti v zmysle ust. § 34 Tr.
zák. významné a rozhodujúce pre rozhodnutie o druhu a výmere trestu (poľahčujúcu okolnosť podľa

§ 36 písm. l/ Trestného zákona - priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval
a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona- bol už za trestný čin odsúdený). Súd
zastáva názor, že na obžalovaného musí represívne pôsobiť aj uložený podmienečný trest vo výmere 8
(osem) mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Takto uložený trest podľa názoru súdu plne zodpovedá zásade primeranosti trestných sankcií aj zásade

individualizácie trestu, mal by byť postačujúci z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie
a súčasne byť dostatočnou garanciou nepáchania ďalšej trestnej činnosti obdobného charakteru
obžalovaným v budúcnosti. Súd sa nestotožnil s návrhom prokurátora ohľadne uloženia obmedzenia
spočívajúceho v zákaze priblížiť sa k poškodenej a toto neuložil.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15
dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba

rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie.
Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2)
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.