Rozhodnutie Judgement was issued on Monday, February 2, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25C/171/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109219285
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8109219285.30

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcu: D. H., P..
XX.XX.XXXX, Y. E., I. Č.. X, v konaní právne zastúpený G.. B. U., N. H. H. J. E., L. XX, proti žalovaným:
1) J. H., P.. XX.XX.XXXX, Y. U., O. Č.. X, v konaní právne zastúpený D.. N. B., N. H. H. J. E., X. Č.. X,
2) Š. A., P.. XX.XX.XXXX, Y. E., O. Č.. XX, 3) G. B., P.. XX.XX.XXXX, Y. E., D. P. X, žalovaní v 2. a 3.
rade v konaní právne zastúpení G.. O.A. O., N. H. H. J. E., L. XX, o vydanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

žalobu žalobcu vo vzťahu k žalovaným v 1., 2. a 3. rade zamieta,

o trovách konania bude rozhodnuté do 30-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadal súd, aby rozhodol, že

pôvodný žalovaný, teraz označený ako žalovaný v 2. rade, Š. A. je povinný vydať žalobcovi nehnuteľnosť
zapísanú na LV XXXX v kat. úz. E., par. č. U. W. XXXX/X - V. o výmere XXX m2 a na nej stojacu V. W.
súp. č. XXXX v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca
spolu so žalovaným v 2. rade uzatvorili dňa XX.XX.XXXX kúpnu zmluvu, ktorú vyhotovil sám žalovaný v
2. rade. Podľa žalobcu však túto zmluvu uzatvoril len formálne, ako zábezpeku za finančné prostriedky,
ktoré žalovaný v 2. rade poskytol žalobcovi na vyplatenie súm, ktoré boli predmetom exekučných konaní

u G.. B. N. D.. E..

Žalobca poprel, že by kúpna cena vo výške X XXX,XX Eur, mu bola vyplatená pred podpisom tejto
zmluvy. Kúpna cena nikdy žalovaným v 2. rade vyplatená nebola. Podľa žalobcu je právny úkon, ktorý
uzatvoril so žalovaným v 2. rade absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože svojím
obsahom odporuje zákonu a obchádza ho.

V priebehu konania, po tom čo žalobca zistil, že predmetná nehnuteľnosť bola prevedená zo žalovaného
v 2. rade na žalovaného v 3. rade a následne zo žalovaného v 3. rade na žalovaného v 1. rade, rozšíril
okruh účastníkov aj o žalovaných v 1. a 3. rade. Súd uznesením pripustil rozšírenie okruhu účastníkov
na strane žalovaných. Zároveň žalobca žiadal pripustiť aj zmenu žalobného návrhu tak, že žalovaný J.
H. je povinný vydať žalobcovi predmetnú nehnuteľnosť. Súd taktiež pripustil zmenu žalobného návrhu

v tomto znení.

Žalovaní so žalobou nesúhlasili. Žalovaný v 2. rade uviedol, že kúpnu zmluvu so žalobcom uzatvorili v
súlade so zákonom, spĺňa všetky formálne náležitosti a taktiež má všetky náležitosti právneho úkonu,
z tohto dôvodu nemôže byť absolútne neplatnou. Žalovaní v 1. a 3. rade so žalobou tiež nesúhlasili.
Uviedli, že nadobudli nehnuteľnosť na základe riadnych kúpnopredajných zmlúv, a teda žaloba nie je

dôvodná. Žalovaní v 2. a 3. rade po rozšírení okruhu účastníkov, vzhľadom na znenie žaloby, poukázalina to, že nie sú pasívne legitimovaný v spore, keďže ide o žalobu o vydanie nehnuteľnosti. Podľa ich
názoru je potrebné žalovať o určenie vlastníckeho práva, nie o vydanie veci.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovaného v 2. rade, písomnými potvrdeniami o
úhradách súm, ktoré boli predmetom exekučných konaní od Exekútorského úradu G.. Z. B. a D.. E.,
kúpnopredajnou zmluvou uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade zo dňa XX.XX.XXXX,
výpisom z LV č. XXXX v kat. úz. E., exekučným príkazom D.. D. E. č. T. XXX/XXXX, výpisom z LV č.
XXXX v kat. úz. E. zo dňa XX.XX.XXXX, kúpnopredajnou zmluvou medzi žalovaným v 2. a 3. rade zo dňa

XX.XX.XXXX, uznesením o začatí trestného stíhania voči žalovanému v 2. rade zo dňa XX.XX.XXXX
č. Č.: U. - XX/OVP-E.-XXXX, výsluchom svedkov N. H., M.. D. H., D. A., N. A., výpisom z LV XXXX v
kat. úz. E. z dňa XX.XX.XXXX, obžalobou Krajskej prokuratúry v Prešove č. U. X/XXXX - XX zo dňa
XX.XX.XXXX na žalovaného v 2. rade, uznesením Krajského súdu v Prešov č. k. XCo XX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX, písomným vyjadrením právneho zástupcu žalobcu, ako aj ďalším spisovým materiálom
a po zistení skutkového stavu dňa vyhlásil dňa XX. XX. XXXX rozsudok a dňa XX.XX.XXXX dopĺňací

rozsudok, ktorým žalobe vyhovel. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. X W.-XXX zo dňa XX.XX.XXXX
zrušilrozsudokvspojenísdopĺňacímrozsudkomaopravnýmuznesenímavecvrátilsúduprvéhostupňa
na ďalšie konanie.

Krajský súd v odôvodnení mimo iného uviedol, že v ďalšom konaní je úlohou súdu prvého stupňa

opätovne posúdiť zistený skutkový stav. V prípade, že nedôjde k zmene petitu navrhovaného
rozhodnutia, je potrebné vychádzať z preukázaných skutočností a druhu žaloby na ochranu vlastníckeho
práva, s tým, že domáhať sa vydania veci má účastník len vo vzťahu k tomu, kto mu ju neprávom
zadržiava. Takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre zápis do katastra, lebo vo výrokovej časti,
ktorá je záväzná, nie je riešená otázka platnosti právneho úkonu, ktorá by mala za následok zmenu

vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam.

Podaním zo dňa XX.XX.XXXX žiadal žalobca zmeniť petit žalobného návrhu tak, že súd určuje, že
žalobca D. H., Z.. H., P.. XX.XX.XXXX je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV XXXX, kat.
úz. E., parc. č. KN C XXXX/X - V. o výmere XXX m2 a na nej stojacej V. W. súp. č. XXXX.

Súd pripustil zmenu žalobného návrhu uznesením č. k. XX W.-XXX zo dňa XX.XX.XXXX.

Súd doplnil dokazovanie oboznámením s vyjadrením žalovaných, vyjadrením žalobcu, rozsudkami
tunajšieho súdu č. k. XT XX/XXXX, XT XX/XXXX, XT XX/XXXX, uznesením tunajšieho súdu č. k. XT

XX/XXXX a zistil tento stav:

Dňa XX.XX.XXXX uzatvorili žalobca ako predávajúci a žalovaný v 2. rade ako kupujúci kúpnopredajnú
zmluvu, ktorej predmetnom bola nehnuteľnosť zapísaná na LV XXXX, záhradná chatka č. súp. XXXX na
parcele KN C XXXX/X s príslušenstvom, t. j. s oplotením, vonkajšími úpravami, porastmi a parcelou KN

C XXXX/X - V.Á. o výmere XXX m2 v podiele pod B1 v celosti. V čl. 2. predmetnej zmluvy je uvedené,
že dohodnutá kúpna cena je XXX XXX Sk, teda X XXX,XX Eur a táto kúpna cena bola predávajúcemu
vyplatená v hotovosti v celosti pred podpisom tejto zmluvy.

Dňa XX.XX.XXXX uzatvoril žalovaný v 2. rade so žalovaným v 3. rade kúpnopredajnú zmluvu, ktorej

predmetnom bola rovnaká nehnuteľnosť, kúpna cena bola X XXX Eur. Vklad do katastra bol povolený
XX.XX.XXXX. Neskôr žalovaný v 3. rade previedol predmetnú nehnuteľnosť na žalovaného v 1. rade.
Vklad bol povolený pod č. J. XXXX/XXXX.

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že žalovaný mu poskytol pôžičku a následne uzatvorili

kúpnopredajnú zmluvu na záhradnú chatku, ale bola to vlastne zábezpeka tejto pôžičky, pričom mali
ústnu dohodu, že v prípade, že mu tieto peniaze vráti, vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti
prevedie naspäť na neho. Sumu XXX XXX Sk potom žalovanému v 2. rade niekoľkokrát ponúkol, tento
však odmietol previesť vlastnícke právo naspäť na žalobcu. Žalobca uviedol, že finančné prostriedky,
ktoré mu poskytol žalovaný v 2. rade boli na vyrovnanie exekúcii, ktoré viedla voči jeho matke sociálna

poisťovňa. Spomínané exekúcie bránili zapísať do katastra žalovaného v 2. rade ako záložného veriteľa.
Bolo teda v záujme žalovaného v 2. rade, aby predmetné exekúcie boli vyplatené.Tvrdil, že predmetnú zmluvu uzatvoril z dôvodu, že žalovaný v 2. rade naňho pritlačil, aby predmetné
pohľadávky boli vyplatené a aby došlo k zápisu jeho ako záložného veriteľa v katastri nehnuteľností.
Žalovaný v 2. rade sa mu vyhrážal svojimi priateľmi v podsvetí, ukrajinskou mafiou a taktiež tým, že

exekútori jeho rodine predmetný byt zoberú. Celú situáciu cestou polície neriešil bezprostredne po
podpise zmluvy, keďže mal strach. Neskôr však, vzhľadom k ďalším konaniam, ktoré boli uskutočňované
voči jeho matke zo strany žalovaného v 2. rade, už tieto obavy prekonal a celú situáciu bol ohlásiť aj
na polícii.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že právny úkon, ktorý uzatvoril so žalovaným v 2. rade
je absolútne neplatný podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu nedostatku vážnosti vôle.
V danom prípade mal žalobca za to, že kúpna zmluva, ktorú medzi sebou uzatvorili so žalovaným v
2. rade nebola uzatvorená vážne a bola len predstieraním kúpnej zmluvy, pretože v skutočnosti mali
vôľu zabezpečiť pohľadávku inej osoby a to M.. N. H., voči ktorej sa viedli exekučné konania a ktoré
bránili zavkladovaniu záložného práva k 4-izbovému bytu, ktorého bola vlastníčkou. Žalovaný v 2. rade

predávajúcemu, teda žalobcovi, kúpnu cenu vo výške XXX XXX Sk nikdy nevyplatil, ale vyplatil súdnym
exekútorom D.. D. E. a G.. Z. B. časť tejto sumy, ako pohľadávky v exekučnom konaní. Z tohto dôvodu
je zmluva absolútne neplatná pre absenciu vážnosti vôle a následne sú neplatné aj ďalšie zmluvy
uzatvorené medzi žalovaným v 2. a 3. rade a medzi žalovaným v 3. a 1. rade.

Žalovaný v 2. rade vo svojej výpovedi uviedol, že žalobcovi dal XXX XXX Sk, o ktoré ho požiadal na
vyplatenie dlhu pre jeho matku. Nebola to pôžička a zmluva nebola robená pod nátlakom, bola riadne
uzatvorená. Potvrdil, že existovala ústna dohoda, že v prípade, že jeho matka mu vráti všetky podlžnosti,
ktoré voči nemu má, odpredá mu predmetnú chatku späť za 1 Sk. Žalovaný v 2. rade uviedol, že po
niekoľkých výzvach voči žalobcovi a jeho matke na vrátenie všetkých finančných prostriedkov, ktoré mu

dlhovali a ktoré neboli vrátené, predmetnú chatku predal svojmu známemu.

Žalovaný v 2. rade potvrdil, že sa dozvedel o exekúciách po oznámení katastra, že nie je možné povoliť
jeho zápis ako záložného veriteľa danej nehnuteľnosti do katastra, keďže sú tam podlžnosti. Na základe
tohto, potom žalobca požiadal o túto sumu práve na vyplatenie exekúcií. Žalovaný v 2. rade potvrdil, že

bol so žalobcom u exekútorov, tak na exekútorskom úrade v E. ako aj v L., z dôvodu, že žalobca ho o to
požiadal, keďže nemal sám motorové vozidlo. Dôvodom vyplatenia zostatku exekúcie v celku bolo tiež
to, že v prípade vyplatenia dlžnej sumy v hotovosti mohol povinný požiadať o zníženie exekútorských
poplatkov.

Z výpovede svedkyne N. H. súd zistil, že niekedy v H. XXXX boli voči nej vedené dve exekúcie z dôvodu
neuhradenia pohľadávok sociálnej poisťovni za jej zamestnancov, pričom bola s exekútormi dohodnutá
na splácaní vzniknutého dlhu v splátkach. V tom čase založila aj byt z dôvodu, že E. A., teda žalovaný
v 2. rade, jej mal vybaviť úver, avšak vzhľadom k existujúcim exekúciám sa nemohol uskutočniť vklad
záložného práva do katastra. Až neskôr sa dozvedala, že jej syn spolu so žalovaným v 2. rade vyplatili

predmetné exekúcie v celosti, pričom finančné prostriedky požičal synovi žalovaný v 2. rade. Finančné
prostriedky u exekútora G.. B. bol vyplácať priamo syn so žalovaným v 2. rade a u D.. E. v L., tesne pred
odovzdaním peňazí žalovaný v 2. rade odovzdal peniaze jej synovi a tento ich odovzdal exekútorovi.
Svedkyňa uviedla, že o predčasnom splatení exekúcie nevedela a nedala na to žiadny pokyn, ani súhlas.

Zo žaloby ako aj z trestného spisu súd zistil, že žalovaný v 2. rade ešte v jeseni roku XXXX uzavrel s
otcom žalobcu zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške X
XXX XXX Sk s tým, že sa zmluvne nedohodli na určitej dobe splatnosti a úrokoch, avšak ústne žalovaný
v 2. rade určil dlžníkovi X % mesačný úrok v sume XX XXX Sk. Postupne rodinní príslušníci žalobcu
vyplácali žalovanému v 2. rade úroky z príslušnej pôžičky a neskôr uzatvorili so žalovaným v 2. rade aj

ďalšie zmluvy o pôžičke, pričom niektoré zmluvy uzatvoril aj samotný žalobca, ako konateľ obchodnej
spoločnosti, ktorá so žalovaným zmluvy uzatvárala.

V konaní XT XX/XXXX súd dňa XX.XX.XXXX vyhlásil rozsudok, ktorým žalovaného v 2. rade oslobodil
spod obžaloby v celom rozsahu. Rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť. V odôvodnení súd

mimo iného konštatuje, že žalovaného v 2. rade zo spáchaných skutkov usvedčujú len sami poškodení,
prípadne ich rodina. Súd tiež neuveril žalobcovi, teda poškodenému v trestnom konaní, že by údajnú
trestnú činnosť žalovaného v 2. rade neoznámil dlhé roky z dôvodu, že mal strach. Tiež bolo v konaní
preukázané, že spoločnosti poškodených, a teda aj žalobcu, neuspokojovali pomerne svojich veriteľov,zadlženú spoločnosť previedli na tretiu osobu v úmysle zbaviť sa svojich dlhov a pri svojom konaní
nemali zábrany účelovo klamať, ak išlo o ich majetkový prospech.

Z rozsudku tunajšieho súdu číslo konania XT XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol
právoplatnosť XX.XX.XXXX, súd zistil, že žalobca bol uznaný vinným zo zločinu krátenia dane a
poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v
trvaní troch rokov s podmienečným odkladom. Tohto konania sa mal dopustiť ako konateľ spoločnosti
J. E., H.. Z.. A.. v rokoch XXXX N. XXXX.

Z rozsudku tunajšieho súdu číslo konania XT XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol
právoplatnosť XX.XX.XXXX, súd zistil, že žalobca bol uznaný za vineného, že ako konateľ spoločnosti
H.. N.. Y.., H.. Z.. A.. sa v období od G. do H. XXXX dopustil protiprávneho konania, čím spáchal prečin
zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1 Trestného zákona.

V ďalšom trestnom konaní, ktoré bolo vedené voči žalobcovi pod spisovou značkou XT XX/XXXX bolo
trestné stíhanie zastavené z dôvodu, že voči žalobcovi bolo vedené skoršie trestné stíhanie (XT XX/
XXXX), ktoré sa skončilo jeho právoplatným odsúdením. Za vinu mu boli kladené skutky páchané od
roku XXXX do roku XXXX.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 80 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), návrhom na začatie konania

možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu
alebo z porušenia práva.

V predmetnom konaní mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade bola dňa
XX.XX.XXXX uzatvorená kúpna zmluva. O tejto kúpnej zmluve žalobca tvrdil, že ju v skutočnosti nechcel

uzavrieť a pre nedostatok zhody vôle s prejavom a taktiež pre rozpor s § 39 OZ je táto kúpna zmluva
neplatná.

Čo sa týka samotnej žaloby, žalovaní v 2. rade a 3. rade aj po zmene žalobného návrhu namietali svoju
pasívnu legitimáciu. Vec nemajú vo svojej držbe, nie sú vedení ako jej vlastníci, žalobca vo vzťahu k

nim nemá neliehavý právny záujem a z tohto dôvodu má byť žaloba voči nim zamietnutá. Čo sa týka
tvrdeniažalovanéhov1.rade,tentotaktiežžalobuodmietalzdôvodu,žeakodobromyseľnýnadobúdateľ
nadobudol nehnuteľnosť v dobrej viere.

Súd v konaní skúmal, či žalobca je oprávnený na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva a či má

na takejto žalobe naliehavý právny záujem.

Žaloba o určenie vlastníckeho práva, predstavujúca jeden z právnych prostriedkov ochrany vlastníka,
má svoj základ v ustanovení § 80 písm. c) O.s.p., podľa ktorého návrhom na začatie konania možno
uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom

naliehavý právny záujem. Predpokladom úspešnosti žaloby
o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je (určovacej žaloby) sú po procesnej stránke
skutočnosti, že účastníci majú vecnú legitimáciu a že na určení je naliehavý
právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je,
či nie je, má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide.

Podľa § 90 O.s.p., účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých
zákon za účastníkov označuje.Jedným z predpokladov úspechu navrhovateľa v sporovom konaní je preukázanie, že navrhovateľ je
nositeľom práva, ktoré uplatňuje v návrhu na začatie konania (aktívna vecná legitimácia) a odporca
je nositeľom tomuto právu zodpovedajúcej povinnosti (pasívna vecná legitimácia). V každom súdnom

sporovom konaní existuje okruh otázok, ktoré súd skúma i bez návrhu. Medzi takéto otázky patrí i
aktívna vecná legitimácia navrhovateľa a pasívna vecná legitimácia odporcu. Ak sa žalobca domáha
určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník niekto
iný, má (vo vzťahu k tejto osobe) nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení. S
prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a jeho právnym účinkom

(ktorými sú hodnovernosť a záväznosť údajov katastra v zmysle § 70 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, (ďalej len „katastrálny zákon“))
ako i skutočnosť, že súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti je podkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností (§ 34 ods. 1
katastrálneho zákona) je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na
odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi riadne označenými účastníkmi konania.

V predmetnom konaní v návrhu označení žalovaní v 2. a 3. rade k nehnuteľnosti zapísanej na LV XXXX,
kat. úz. Prešov, parc. č. KN C XXXX/X - V. o výmere XXX m2 a na nej stojacej V. W. súp. č. XXXX, ku
ktorým sa domáhal žalobca určenia
vlastníckeho práva, nemajú vecnú legitimáciu (pasívnu). V konaní bolo nesporné, že práva k

predmetnej nehnuteľnosti sa v čase podania zmeny návrhu žalobcu (XX.XX.XXXX) ako i v čase
rozhodovania (XX.XX.XXXX) dotýkala ďalšia právna zmena, keď v katastri nehnuteľností je zapísaný
ako vlastník žalovaní v 1. rade.

Je zrejmé, že súd musí skúmať, či v čase vyhlásenia rozsudku existuje právny vzťah, z ktorého má

žalobcom tvrdené právo vo svojom rozhodnutí deklarovať a musí skúmať či tento právny vzťah k týmto
nehnuteľnostiam trvá medzi v návrhu označenými účastníkmi konania (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Súd je toho
názoru, že otázka vecnej legitimácie účastníkov konania, ktorá má hmotnoprávny charakter vylučuje
poučovaciu povinnosť súdu (§ 5 O.s.p.)
a procesný postup odstraňovania vád podania. Je potrebné tiež poznamenať, že riadne označenie

účastníkov konania ako nositeľov práv (povinností) predmetu konania, je hmotnoprávnou podmienkou
podaného návrhu o určenie vlastníckeho práva, pričom uplatnenie práva je úzko spojené s procesným
postupom, ktorý si účastník konania (žalobca) zvolil a za ktorý nesie sám zodpovednosť prejavujúcu sa
napokon v zamietnutí jeho návrhu.
S poukazom na nesplnenie uvedenej hmotnoprávnej podmienky - nedostatku pasívnej vecnej

legitimácie žalovaných v 2. a 3. rade k predmetu konania súd návrh žalobcu vo vzťahu k nim zamietol.
Neobstojí argumentácia žalobcu o pasívnej legitimácii žalovaných v 2. a 3. rade, pretože táto by mohla
prichádzať do úvahy v konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy (zmlúv), o čo však v tomto konaní nejde.

Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade súd zamietol žalobu z dôvodu, že zo strany žalobcu podľa súdu

nebolo preukázané, že by nemal byť vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Žalobca tvrdil, že pôvodná
kúpnopredajná zmluva zo dňa XX.XX.XXXX je absolútne neplatná, keďže ju neuzatvoril slobodne a
vážne a taktiež že táto kúpnopredajná zmluva svojim obsahom odporuje zákonu.

Po vrátení veci z Krajského súdu sa súd oboznámil s právoplatnými rozsudkami v trestných konaniach,

na základe ktorých bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania viacerých trestných činov, ktoré súviseli
s jeho podnikateľskou činnosťou. Trestnej činnosti sa žalobca dopúšťal v rokoch XXXX až XXXX.

Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade bolo zistené, že spod obžaloby bol oslobodený, aj keď rozsudok
doposiaľ nie je právoplatný. Súd v trestnom konaní konštatoval, že žalovaného v 2. rade z údajného

spáchania trestných činov usvedčovala len rodina žalobcu. Súd konštatoval, že žalobca a jeho rodina,
pokiaľ ide o vlastný majetkový prospech, nemajú zábrany klamať. Vzhľadom na tieto skutočnosti
potom súd nazeral aj na uzatvorenie pôvodnej zmluvy z XX.XX.XXXX a vychádzal z toho, že išlo o
štandardnú kúpnu zmluvu, ktorú medzi sebou uzatvorili žalobca a žalovaný v 2. rade, pričom účel tejto
zmluvy je podľa súdu irelevantný, vzhľadom na skutočnosti, že žalobca a žalovaný v 2. rade mali

medzi sebou podnikateľské vzťahy. Za situácie, kedy je žalobca právoplatne odsúdený zo spáchania
niekoľkých trestných činov a naopak žalovaný v 2. rade je spod obžaloby, aj keď neprávoplatne,
oslobodený, je potom dôveryhodnosť tvrdení žalobcu, ako aj svedkov - jeho rodinných príslušníkov
spochybnená a vzhľadom na skutočnosť, že prakticky iné dôkazy žalobca na preukázanie svojich tvrdenínepredložil, potom súdu neostávalo nič iné ako žalobu pre neuneseniu dôkazného bremena aj vo vzťahu
k žalovanému v 1. rade zamietnuť. Súd nezistil nič, čo by spochybňovalo platnosť kúpnopredajných
zmlúv uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade, medzi žalovaným v 2. rade a žalovaným

v 3. rade a nakoniec medzi žalovaným v 3. rade a terajšom vlastníkom, žalovaným v 1. rade. Súd tiež
poukazuje na to, že pôvodná kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade bola
uzatvorená v roku XXXX, teda v čase, kedy sa žalobca dopúšťal zločinu krátenia dane a poistného podľa
§ 276 ods. 1 a 3 Trestného zákona.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím do tridsiatich dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.