Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Thursday, August 23, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/29/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112216052
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8112216052.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcu LAMEX výrobno-

obchodné družstvo, so sídlom v Prešove, Švábska 74, IČO: 36 468 681, zastúpeného JUDr. Vladimírom
Milasom, advokátom so sídlom v Prešove, Masarykova 13, proti žalovaným X/ X.. O. A., D. C. N., K. XX,
zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav Janči, s.r.o., so sídlom v Ružomberku, Dončova
1451/21, IČO: 36 862 304, za ktorú koná konateľ a advokát JUDr. Ladislav Janči a X/ X.. A. A., D. C.
N.V., K. XX, zastúpenej JUDr. Miriam Jančiovou, advokátkou so sídlom v Ružomberku, Dončova 21, o
zaplatenie 132.775,68 eura s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 60.272,86 eura spolu s úrokom

vo výške 81,85 eura, úrokom vo výške 5% ročne zo sumy 66.373,26 eura od 1.1.2009 do 30.6.2009,
úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 66.373,26 eura od 1.7.2009 do 25.3.2013, zo sumy
66.109,73 eura od 26.3.2013 do 27.6.2013, zo sumy 65.846,20 eura od 28.6.2013 do 26.9.2013, zo
sumy65.582,67euraod27.9.2013do20.12.2013,zosumy65.319,14euraod21.12.2013do31.3.2014,
zo sumy 60.272,86 eura od 1.4.2014 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 85,78%

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou na súde dňa 29.5.2012 sa domáha voči žalovaným zaplatenia 132.775,68
eura s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako veriteľ, poskytol na základe Zmluvy
o pôžičke uzatvorenej dňa 3.5.2006 v znení jej dodatkov č. 1-5 s dlžníkom T., I..W..V.., zastúpeným
žalovaným v 1. rade, pôžičku vo výške 132.775,68 eura v dvoch tranžách prevodom na účet dlžníka.
Solidárnymi ručiteľmi z tejto Zmluvy o pôžičke sú žalovaní v 1. a 2. rade, tak ako vyplýva z čl. II. bod
4.) Dodatku č. 5 Zmluvy o pôžičke. Podľa čl. V. Zmluvy o pôžičke, žalovaní v 1. a 2. rade, ako ručitelia

vyhlásili, že sú spôsobilými ručiteľmi a touto zmluvou berú na seba voči veriteľovi záväzok, že jeho
pohľadávku uspokoja na základe výzvy veriteľa, ak ju neuspokojí dlžník. Zároveň žalovaní uzatvorili
Dohodu o zabezpečení ručiteľského záväzku zmenkami zo dňa 3.5.2006. Na základe tejto dohody boli
ručitelia povinní vystaviť a odovzdať žalobcovi dve vlastné zmenky, každá na sumu 66.387,83 eura. Na
základe Dodatku č. 5 k Zmluve o pôžičke, došlo k prolongácii splatnosti dlhu prvej tranže pôžičky zo dňa
1.1.2009 na 30.5.2009 a prolongácii splatnosti druhej tranže zo dňa 1.1.2009 na 30.6.2009. V súlade s
ustanovením čl. II., ods. 4.) Dodatku č. 5 k Zmluve o pôžičke boli pôvodné zmenky ručiteľov umorené

a žalovaný v 1. rade je povinný vystaviť a odovzdať žalobcovi dve vlastné zmenky zabezpečujúce 1. a
2. tranžu pôžičky, teda každá na sumu 66.387,83 eura s tým, že žalovaná v 2. rade pristúpila k záväzku
ako solidárny ručiteľ k žalovanému v 1. rade. Žalovaný svoju povinnosť vystaviť zmenky nesplnil. Dlžník
firma T., I..W..V.., na svoj návrh ako úpadca vstúpila dňa 28.4.2010 do reštrukturalizácie a dňa 27.8.2010Okresný súd Prešov reštrukturalizáciu povolil a táto bola ukončená dňa 11.5.2011. Žalovaní sa do
reštrukturalizácie neprihlásili, a preto sa nestali účastníkmi, čím zostali v pôvodnom postavení ručiteľov
žalobcu. Žalobca sa pokúsil o mimosúdne vysporiadanie avšak bezúspešne. Zmluvné strany v Zmluve

o pôžičke v znení Dodatku č. 5, v súlade s § 658 Občianskeho zákonníka, si dohodli na prolongančné
obdobie u 1 tranže pôžičky zmluvný úrok vo výške 6% p.a. zo sumy 66.387,83 eura za obdobie od
1.1.2009 do 30.5.2009 splatný spolu s istinou dňa 30.5.2009 a u 2. tranže pôžičky 5% zmluvný úrok zo
sumy 66.387,83 eura za obdobie od 1.1.2009 do 30.6.2009, splatný spolu istinou dňa 30.6.2009.

2. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podali žalovaní odpor, ktorý odôvodnili tým, že
spoločnosť T. I..W..V.. vstúpila dňa 24.8.2010 do reštrukturalizačného konania. Žalobca si prihlásil do
reštrukturalizácie dve pohľadávky v sume 101.609,76 eura a v sume 86.786,17 eura. Tieto prihlásené
pohľadávky boli zaradené do skupiny č. 5 pohľadávok veriteľov, správcom boli zistené v celej prihlásenej
výške. Pre danú skupinu bolo v reštrukturalizačnom pláne spoločnosti T. I..W..V.. schválené uspokojenie
vo výške 5% sumy zistených pohľadávok. Nové záväzky majú byť hradené v štvrťročných splátkach

vo výške splátky 470,99 eura, splatných vždy k poslednému dňu v mesiacoch marec, jún, september a
decemberkalendárnehoroka,počnúcmesiacommarec2013dodecembra2017,t.j.dozaplateniavýšky
nového záväzku dlžníka. Podľa záväznej časti reštrukturalizačného plánu sa žalobca vzdal časti svojich
pohľadávok rovnajúcich sa 95% zistenej sumy. V zmysle uvedeného sa zmenila povaha pohľadávky
(výška, splatnosť) veriteľa tak, že v súčasnosti je časť tejto pohľadávky splatná v určených splátkach

a časť pohľadávky pri splnení podmienky zanikne. Keďže ručenie je subsidiárnym zabezpečovacím
záväzkom viažucim sa na hlavný záväzok dlžníka, v prípade zmeny zabezpečenej pohľadávky si
veriteľ môže uplatňovať voči ručiteľovi pohľadávku len tak, ako voči dlžníkovi. Podľa ustanovení
reštrukturalizačného plánu časť pohľadávky vo výške percenta uspokojenia nie je splatná a časť
pohľadávky sa stala podmienená s odkladacou podmienkou, preto veriteľ nie je zatiaľ oprávnený žiadať

a vymáhať od dlžníka a ani od jeho ručiteľov zaplatenie svojej pohľadávky.

3. Žalovaní vo svojich podaniach zo dňa 20.8.2013 vzniesli námietku premlčania. Ďalej namietali, že v
danej veci nikdy nedošlo k platnému uzatvoreniu dohody o ručení a žalovaní nemajú voči žalobcovi
postavenie ručiteľov dlžníka. Prehlásenie v článku V. zmluvy o pôžičke nemohlo založiť ručiteľský

záväzok na strane žalovaných nakoľko z tohto ustanovenia nie je zrejmé, akú pohľadávku a v akej
výške a akého príslušenstva majú „ručitelia“ uspokojiť v prípade, že ju neuspokojí dlžník - T. I..W..V...
V ručiteľskom prehlásení sa udáva pojem „pohľadávka“ v jednotnom čísle, napriek tomu, že touto
zmluvou mali byť poskytnuté dve pôžičky s rôznou splatnosťou a rôznym ručením, teda mali vzniknúť 2
pohľadávky. Vzhľadom na neurčitosť je toto dojednanie neplatné. Taktiež uviedli, že v čase podpísania

zmluvy o pôžičke žalobca nebol veriteľom dlžníka, nakoľko dňa 3.5.2006 nebola dlžníkovi poskytnutá
pôžička a teda nedisponoval voči dlžníkovi žiadnou pohľadávkou, nakoľko zmluva o pôžičke zakladá
existenciu záväzku až poskytnutím finančných prostriedkov. Ďalej žalovaní uviedli, že jedna z pôžičiek
splatná dňa 31.7.2006 bola riadne a včas dlžníkom uhradená dňa 30.6.2007. Tento záver vyplýva z
dodatku č. 3 k zmluve o pôžičke, ktorý bol žalobcom podpísaný dňa 2.10.2007 ako aj z prihlášky

pohľadávky č. 2 podanej žalobcom do reštrukturalizácie. Zánikom uvedeného záväzku zanikajú ex lege
aj všetky nadväzujúce právne vzťahy, teda aj ručenie v prípade ak bolo platne dojednané. Ak žalobca
poskytol žalovanému opätovne pôžičku, potom sa jedná o uzatvorenie inej - ďalšej pôžičky.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných, svedka a listinnými dôkazmi a to zmluvou o

pôžičke na č.l. 5 - 8, dodatkom č. 5 k zmluve o pôžičke na č.l. 9 - 10, dohodou o zabezpečení budúceho
ručiteľského záväzku zmenkami na č.l. 11-14, výzvou na odovzdanie zmeniek na č.l. 15- 16, podacími
lístkami na č.l. 17, súhrnným prehľadom na č.l. 18-19, prihláškou pohľadávky na č.l.20 - 21, prihláškou
pohľadávky na č.l. 22 - 23, výzvou na poskytnutie plnenia z titulu ručenia na č.l. 24 - 25, podacím lístkom
na č.l. 26, odpoveďou na výzvu na poskytnutie plnenia z titulu ručenia na č.l. 27, odpoveďou na č.l. 28

- 29, návrhom na mimosúdnu dohodu na č.l. 30 - 31, podacím lístkom na č.l. 32, vyjadrením k návrhu
na mimosúdnu dohodu na č.l. 33, výpisom z obchodného registra na č.l. 34 - 36, odporom na č.l. 86,
návrhom na č.l. 96, vyjadrením k uzneseniu na č.l. 97, vyjadrením k odporu na č.l. 99 - 109, výpisom z
účtu na č.l. 189, výpisom z účtu na č.l. 190 - 191, stanoviskom k vyjadreniu na č.l. 235-244, výpisom z
účtu na č.l. 245, dodatkom č. 3 k zmluve o pôžičke na č.l. 246 - 247, dodatkom č. 4 k zmluve o pôžičke

na č.l. 248 - 249, vyjadrením na č.l. 250 - 254, zmenkou na č.l. 312, zmenkou na č.l. 313, zmenkou na
č.l. 314, zmenkou na č.l. 315, zmenkou na č.l. 316, vyjadrením na č.l. 339 až 342, vyjadrením na č.l. 343,
dodatkom č. 2 k zmluve o pôžičke na č.l. 346, dodatkom č. 1 k zmluve o pôžičke na č.l. 347, vyjadrením
na č.l. 354 - 358, zmenkou na č.l. 364, odpoveďou na č.l. 366 - 367, podacím lístkom na č.l. 368, výpisomz účtu na č.l. 382 - 386, vyjadrením na č.l. 389 - 396, z reštrukturalizačného plánu strana 136 -138, z
reštrukturalizačného plánu príloha č. 3 - zoznam pohľadávok, č. pohľadávky 61, č. pohľadávky 62, zo
spisu 1Er/6/2010 - uznesenie zo dňa 4.5.2011, úplným výpisom z Obchodného registra spoločnosti T.

I..W..V...

5. Rozsudkom zo dňa 24.8.2015, sp. zn. 9C/29/2013 súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne
zaplatiťžalobcovisumu63.068,45eura,spolusúrokom6%ročnezosumy66.387,83eurazaobdobieod
1.1.2009 do 30.5.2009 vyčíslenom vo výške 1.555,11 eura, úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo

sumy66.387,83euraod31.5.2009do25.3.2013,zosumy66.180,37euraod26.3.2013do27.6.2013,zo
sumy 65.972,91 eura od 28.6.2013 do 26.9.2013, zo sumy 65.765 eura od 27.9.2013 do 20.12.2013, zo
sumy 65.557,99 eura od 21.12.2013 do 31.3.2014, zo sumy 63.068,45 eura od 1.4.2014 do zaplatenia,
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žiadna zo strán nemala právo
na náhradu trov konania. V odôvodnení súd uviedol, že v konaní bolo preukázané, že medzi žalobcom
a spoločnosťou T. I..W..V.. boli uzavreté dve pôžičky, každá vo výške 2.000.000,- Sk, pričom prvá bola

splatná dňa 31.12.2006 a úročená 12% úrokom ročne a druhá bola splatná dňa 31.7.2006 a úročená
10% úrokom ročne. Súčasťou zmluvy o pôžičke bola aj v článku V. Dohoda o ručení, v ktorej žalovaní
ako ručitelia vyhlásili že sú spôsobilými ručiteľmi a touto zmluvou berú na seba voči veriteľovi LAMEX
výrobno - obchodné družstvo, záväzok, že jeho pohľadávku založenú Zmluvou o pôžičke špecifikovanou
v článku I. tejto zmluvy uspokoja na základe výzvy Veriteľa, ak ju neuspokojí Dlžník - firma T., I..W..V...

Súdpriznalžalobcovinárokzpôžičky1.tranživovýške63.068,45eurapoodrátanídlžníkomuhradených
3.319,39 eura. Zvyšnú časť žaloby, t.j. pôžičku z 2. tranže súd zamietol z dôvodu toho, že ručenie má
akcesorickú povahu čo znamená, že trvanie ručenia je závislé na trvaní záväzku, ktoré zabezpečuje.
Dlh zaniká splnením, preto ak zo strany spoločnosti T. I..W..V.. došlo k splateniu pôžičky z druhej tranže
riadneavčas,zanikloajručeniežalovanýchzapôžičkuzdruhejtranževzhľadomnaakcesorickúpovahu

ručenia. V prípade ak žalobca po splatení dlhu poskytol spoločnosti T. I..W..V.. opätovne pôžičku, jedná
sa o novú pôžičku a pre ručenie sa opätovne vyžadovalo písomné vyhlásenie ručiteľov, nestačilo teda,
aby žalovaní túto zmluvu ako ručitelia podpísali. Podľa názoru súdu preto nedošlo k platnému vzniku
ručenia

6. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku - výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej
časti zamietnutá a proti výroku o trovách konania, odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne
posúdenie veci. Uviedol, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s poukazovaním žalobcu na inštitút
kumulatívnejnovácievzmysleust.§516Občianskehozákonníka,podľaktoréhovzniklapevnákauzálna
spojitosť, kauzálny nexus medzi zmluvou o pôžičke zo dňa 03.05.2006 a všetkými jej dodatkami.

Súd nevzal na zreteľ fakt, že všetky dodatky č. 1-5 k zmluve o pôžičke sa v ich článku I. v texte
hneď za označenými účastníkmi, majúcom význam preambuly, uvádzajú právnu situáciu účastníkov
- odkazujú na právny rámec a ustanovenia zmluvy o pôžičke zo dňa 03.05.2006. Je nepochybné,
že neoddeliteľnou súčasťou týchto ustanovení zmluvy sú aj ustanovenia o zabezpečení pohľadávky z
pôžičky ručením ručiteľov, a to v jej článku II. bod 3 a článku V. zmluvy. Takto bol zmluvne zavedený a

ustanovený kontinuálny a konzistentný automatizmus ručenia aj vo vývojovej genéze dodatkov, dodatok
č. 4 nevynímajúc. Pritom je nepochybné, že dodatok č. 4 chápali účastníci zmluvy zhodne v konkrétnosti
a komplexnosti ako rozšírenie jestvujúceho stavu (kauzálneho komplexu) ako rozšírenie jestvujúceho
stavu právneho vzťahu jedného štruktúrovaného záväzkového vzťahu, kedy popri dodatku č. 3, ktorý
spravoval jestvovanie a prolongáciu 1. tranže pôžičky, vznikol ďalší dodatok k základnej (materskej)

zmluve ako dodatok č. 4, ktorý spravuje obnovenie (znovuposkytnutie, opätovné jestvovanie) 2. tranže
pôžičky. Názor súdu prvej inštancie, že sa jedná o novú pôžičku sa rozchádza a nedovolene vzdiaľuje
od ukotveného presného záujmu a vôle zmluvných strán dňa 15.10.2007 nevytvárať nový právny vzťah,
ale naopak kontinuálne prihlásiť sa k jestvujúcemu právnemu vzťahu založenému zmluvou o pôžičke
dňa 03.05.2006. Prihlásením sa prostredníctvom úvodného ustanovenia čl. I. dodatku č. 4 k zmluve

o pôžičke, vstúpili a ukotvili sa týmto aktom všetci účastníci dodatku č. 4 výslovne a výhradne do
právneho prostredia a právnych pomerov existujúcej zmluvy o pôžičke. Tým je vylúčené, že dodatok č.
4 je alebo mal byť úplne nový, autonómny právny úkon s potrebou novej zmluvy a nového ručiteľského
vyhlásenia nemajúci spojitosť so zmluvou o pôžičke. Žalobca ďalej poukázal na to, že pri strete alebo
možnej variabilite právnych názorov na konkrétne prípady prejavu vôle v právnych úkonoch je potrebné

rešpektovať legislatívne kodifikované výkladové pravidlá podľa ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Súd nemôže meniť a nahradzovať v prostrední zmluvnej voľnosti originálnu vôľu účastníkov, a to navyše
za situácie, ak aj následným výsluchom žalovaných nebola ich autentická vôľa ručiť, a to podľa zmluvy
o pôžičke, legitímne spochybnená. Napriek tomu, že z celého obsahu dodatku č. 4 podľa zásadyzmluvnej voľnosti, zásad jazykovej formy, logického zmyslu a systematického prepojenia (väzieb) a tiež
zásady právnej istoty a zásady prihliadania na už zavedenú prax zmluvných vzťahov medzi účastníkmi,
je dostatočne zrejmé a logické, že účastníci nijako nechceli a nepotrebovali novú zmluvu o pôžičke, súd

prvej inštancie toto všetko opomenul a nahradil to voľnou všeobecnou úvahou o potrebe aplikácie novej
zmluvy a nového ručiteľského vyhlásenia. Podľa názoru žalobcu zmluvná voľnosť nebola pri uzatváraní
dodatku č. 4 nijako obmedzená a účastníci sa mohli a mali právo prihlásiť k právnemu režimu existujúcej
zmluvyopôžičkeanebolipovinníuzatváraťďalšiuzmluvuopôžičke.Ktejtootázkesažalobcavyjadroval
počas trvania súdneho sporu. Zároveň poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.

zn. 33Odo 399/2005 zo dňa 13.12.2006. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť v celom
rozsahu. Súčasne žiadal zaviazať žalovaných spoločne a nerozdielne na náhradu trov konania.

7.KrajskýsúdvPrešoveuznesenímzodňa2.2.2017,č.k.3Co/238/2016-488zrušilrozsudokvovýroku,
ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vo výroku o trovách konania a v tejto
časti vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo Svojom rozhodnutí Krajský

súd uviedol, že právny názor súdu prvej inštancie v tom smere, že vzhľadom k splateniu pôžičky - 2.
tranže došlo k zániku dlhu a tým aj k zániku ručiteľského záväzku zo strany žalovaných, nemôže obstáť
v kontexte vyššie uvedeného skutkového stavu, ktorý súd prvej inštancie síce správne zistil, ale vyvodil
z neho nesprávne právne závery ohľadom neexistencie dohody o ručení vo vzťahu k 2. tranži. Ako bolo
už vyššie uvedené, medzi žalobcom a spoločnosťou T. I..W..V.. bola uzatvorená zmluva o pôžičke a

spôsob jej vyplatenia dlžníkovi bol stanovený vo forme dvoch relatívne samostatných tranží (iná lehota
splatnosti,inávýškadohodnutýchúrokov),ktorébolivšaksúčasťoutohoistéhoprávnehoúkonu-zmluvy
o pôžičke zo dňa 03.05.2006 a následne všetkých jej dodatkov. To, že pôžička bola poskytnutá vo
forme dvoch tranží, neznamenalo uzatvorenie dvoch samostatných zmlúv o pôžičke, ale iba jednej
zmluvy s dvoma deliteľnými plneniami s odlišnou splatnosťou a odlišnou výškou odmeny za poskytnutie

úveru (zmluvne dohodnuté úroky). Nemožno stotožňovať pojem tranža (= spôsob poskytnutia peňazí
bezhotovostným spôsobom) so samotnou pôžičkou. V danom prípade bolo právo dlžníka čerpať pôžičku
(a jej zodpovedajúca povinnosť veriteľa poskytnúť pôžičku) rozdelená do dvoch tranží, ale vždy išlo o
časť tej istej transakcie. Preto aj keď dlžník splatil 2. tranžu pôžičky ku dňu 30.06.2007 (tak ako to
vyplýva z dodatku č. 3), uvedené automaticky neznamená, že došlo k zániku celej zmluvy o pôžičke, ani

k zániku ručiteľského záväzku žalovaných. Okrem toho, ani z obsahu dodatku č. 4 nemožno vyvodiť, že
došlo k zániku ručiteľského záväzku, práve naopak, z celého textu dodatku č. 4 vyplýva, že žalovaní
preberajú záväzok ručiť za záväzky dlžníka aj naďalej. Prvý ručiteľ (X.. O. A.) mal vystaviť vlastnú
zmenku a druhý ručiteľ (X.. A. A.) vyhlásila, že si je vedomá svojho solidárneho ručiteľského záväzku
popri prvom ručiteľovi. Uvedené vyššie skutočnosti nie je možné posúdiť inak ako platný ručiteľský

záväzok žalovaných, ktorý sa vzťahuje na celú zmluvu o pôžičke bez ohľadu na to, o akú tranžu z nej
vyplývajúcu ide. Ak by zmluvné strany mali v úmysle uzatvoriť novú zmluvu o pôžičke, iste by tak urobili
uzatvorením samostatného právneho úkonu. V danom prípade s ohľadom na všetky okolnosti prípadu,
zohľadňujúc formu a obsah uzatvoreného dodatku č. 4 ako aj predchádzajúcu prax medzi zmluvnými
stranami, možno konštatovať, že vôľou zmluvných strán nebolo uzatvorenie novej zmluvy o pôžičke,

ale poskytnutie obnovenej tranže s rovnakými podmienkami poskytnutia pôžičky, vrátane zabezpečenia
záväzku ručením.

8. Predmetom konania zostalo rozhodnúť o časti, ktorou bola žaloba rozsudkom zo dňa 24.8.2015, sp.
zn. 9C/29/2013 zamietnutá a trovách konania.

9. Po zrušení rozsudku súd doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi a to Vyjadrením k vytýčenému
pojednávaniu na č.l. 499-504, Vyjadrením k novým tvrdeniam žalovaných na č.l. 513-518, Výpisom z
bežného účtu na č.l. 521, Pokladničným a bankovým denníkom na č.l. 532, Výpisom z bežného účtu
na č.l. 523, Výpismi z Unibanky na č.l. 524-526, Výpismi zo Slovenskej sporiteľne na č.l. 527-528,

Výpisom z Istrobanky na č.l. 529-530, Pokladničnými a bankovými denníkmi na č.l. 531, Prihlásením
do reštrukturalizácie na č.l. 532, Úhradami na č.l. 533, Výpismi z účtu na č.l. 533-535, Konečným
vyúčtovaním exekučného konania na č.l. 536, Platobným príkazom na č.l. 537, Vyjadrením na č.l.
540-551, Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na č.l.554-565, Výpisom z LV Č.. XXXX
R. č.l. 566 a spolu už s vykonanými dôkazmi pred rozsudkom zo dňa 24.8.2015 zistil tento skutkový stav:

10. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 3.5.2006 vyplýva, že medzi žalobcom a spoločnosťou T., I..W..V.. bola
uzavretá zmluva o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol spoločnosti T., I..W..V.. finančnú sumu vo
výške 4.000.000.- Sk, ktorá pozostáva z dvoch tranží a to 1. tranža vo výške 2.000.000,-SK, poukázanáa poskytovaná na obdobie 01.05. - 31.12.2006 a 2. tranža vo výške 2.000.000,-Sk, - poukázaná a
poskytovaná na obdobie 01.05. - 31.07.2006. 1 tranža sa úročila zmluvným úrokom 12% p. a. počítaným
odo dňa pripísania finančných prostriedkov na účet dlžníka a 2. tranža zmluvným úrokom 10% p. a.,

počítaným odo dňa odo dňa pripísania finančných prostriedkov na účet Dlžníka.

11. Súčasťou zmluvy o pôžičke bola aj v článku V. Dohoda o ručení, v ktorej žalovaní ako ručitelia
vyhlásili, že sú spôsobilými ručiteľmi a touto zmluvou berú na seba voči veriteľovi LAMEX výrobno -
obchodné družstvo záväzok, že jeho pohľadávku založenú Zmluvou o pôžičke špecifikovanou v článku

I. tejto zmluvy uspokoja na základe výzvy Veriteľa, ak ju neuspokojí Dlžník - firma T., I..W..V... Ručitelia
zároveň vyhlásili, že sú im známe všetky dojednané podmienky, okolnosti vzniku, trvania, splatnosti
i zabezpečenia finančnej pohľadávky veriteľa podľa uzavretej Zmluvy o pôžičke zo dňa 03.05.2006.
Zmluva bola podpísaná žalobcom, za dlžníka T., I..W..V.., konateľom X.. O. A. a ručiteľmi, žalovanými.

12. Podľa Dodatku č. 1 k Zmluve o pôžičke sa 2. tranža Pôžičky (v zmysle čl. II. pôvodnej Zmluvy) celá vo

výške 2.000.000,- Sk naďalej prepožičiava Dlžníkovi na ďalšie obdobie a bude splatná dňa 30.11.2006.

13. Podľa Dodatku č. 2 k Zmluve o pôžičke sa 2. tranža Pôžičky (v zmysle čl. II. pôvodnej Zmluvy) celá
vo výške 2.000.000,- Sk naďalej prepožičiava Dlžníkovi (odo dňa 01.12.2006) na ďalšie obdobie a bude
splatná dňa 30.06.2007 s tým, že sa úročí naďalej zmluvným úrokom 10 % ročne. 1. tranža Pôžičky celá

vo výške 2.000.000,- Sk sa podľa tohto Dodatku naďalej prepožičiava Dlžníkovi (odo dňa 01.01.2007)
na ďalšie obdobie, bude splatná dňa 30.9.2007 a naďalej sa úročí zmluvným úrokom 12 % ročne.

14.ZDodatkuč.3kZmluveopôžičkevyplýva,že2tranžapôžičkyvovýške2.000.000,-Skbolasplatená
na účet veriteľa riadne a včas k termínu 30.6.2007. Veriteľ a dlžník sa dohodli, že 1 tranžu pôžičky

prolongujú ako pokračujúcu pôžičku odo dňa 1.10.2007 do dňa 31.12.2007 s tým, že sa naďalej úročí
v prolongačnom období zmluvným úrokom 12 % ročne.

15. Podľa Dodatok č. 4 k Zmluve o pôžičke sa žalobca a spoločnosť T., I..W..V.. dohodli, že obnovia
pôvodnú 2. tranžu Pôžičky podľa Zmluvy o pôžičke vo výške 2.000.000.- Sk. Predmetná 2. tranža

Pôžičky sa v novom období od 15.10.2007 do 31.12.2007 naďalej úročí pôvodným zmluvným úrokom
10% p.a. Nový záväzok sa nahrádza jednou novou vlastnou zmenkou podpísanou prvým ručiteľom,
kde vystaviteľ zmenky vypíše údaj o výške zmenkového dlhu 2 000 000 Sk a novom termíne splatnosti
zmenky ku dňu 31.12.2007 kryjúci pôžičkové obdobie podľa tohto dodatku č. 4. Podpis vystaviteľa
zmenky sa ďalej neoveruje s ohľadom na to, že bol overený pri uzavretí zmluvy o pôžičke zo

dňa 03.05.2006 a tiež pri dohode o zabezpečení budúceho ručiteľského záväzku zmenkami zo dňa
03.05.2006. Druhý ručiteľ (X.. A. A.) vlastnú zmenku nevystavuje, je si však plne vedomý svojho
solidárneho ručiteľského záväzku popri prvom ručiteľovi.

16. Z Dodatku č. 5 k Zmluve o pôžičke vyplýva, že pôvodná 2. tranža Pôžičky (v zmysle čl. II.

pôvodnej Zmluvy) celá vo výške 2.000.000,- Sk sa podľa tohto Dodatku č. 5 k Zmluve o pôžičke
naďalej prepožičiava Dlžníkovi (odo dňa 01.01.2009) na ďalšie obdobie a bude splatná dňa 30.06.2009.
Predmetná 2. tranža Pôžičky sa v prolongačnom období úročí zmluvným úrokom 5 % p. a.. Pôvodná 1.
tranža Pôžičky celá vo výške 2.000.000,- Sk sa podľa tohto Dodatku č. 5 k Zmluve o pôžičke naďalej
prepožičiavaDlžníkovi(ododňa01.01.2009)naďalšieobdobieabudesplatnádňa30.05.2009.1.tranža

sa v prologačnom období naďalej úročí úrokom 6% p.a..

17. Z pripojeného spisu 1R/6/2010 vyplýva, že spoločnosť T. I..W..V.. vstúpila dňa 24.8.2010 do
reštrukturalizačného konania. Žalobca si prihlásil do reštrukturalizácie dve pohľadávky, jednu v sume
101.609,76 eura, ktorá pozostávala z istiny vo výšky 66.387,84 eura, úrokov vo výške 27.839,23 eura a

úrokov z omeškania vo výške 7.382,69 eura a druhú v sume 86.786,17 eura, ktorá pozostávala z istiny
vo výšky 66.387,84 eura, úrokov vo výške 13.523,10 eura a úrokov z omeškania vo výške 6.875,23
eura. Podľa reštrukturalizačného plánu bola spoločnosť T., I..W..V.. povinná zaplatiť žalobcovi 5% sumy
zistených pohľadávok, t.j. 9.419,80 eura. Záväzok mal byť hradený v štvrťročných splátkach vo výške
splátky 470,99 eura, splatných vždy k poslednému dňu v mesiacoch marec, jún, september a december

kalendárneho roka, počnúc mesiacom marec 2013 do decembra 2017.18. Podľa výpisov z účtov spoločnosť T. I..W..V.. uhradila žalobcovi dňa 25.3.2013 sumu 470,99 eura,
dňa 27.6.2013 sumu 470,99 eura, dňa 26.9.2013 sumu 470,99 eura, dňa 20.12.2013 sumu 470,99 eura
a dňa 31.3.2014 sumu 7.535,84 eura.

19. Podľa výpisov z účtu (č.l. 524 - 530) spoločnosť T. I..W..V.. uhradila žalobcovi dňa 20.7.2006 sumu
48.767,-Sk,dňa28.11.2006sumu66.849,-Sk,dňa19.12.2006sumu159.123,-Sk,dňa29.6.2007sumu
116.164,- Sk, dňa 2.10.2007 sumu 179.507,- Sk, dňa 21.12.2007 sumu 60.493,- Sk a dňa 29.1.2008
sumu 40.440,- Sk.

20.Podľavýpisuzúčtuč.l.523spoločnosťT.I..W..V..uhradilažalobcovidňa27.6.2007sumu2.000.000,-
Sk. Poznámka obsahovala údaj „T., I..W..V.. - Lamex - splátka istiny“.

21. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

22. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

23. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

24. Podľa § 559 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne
a včas.

25. Podľa § 546 Občianskeho zákonníka, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.

Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že
pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

26. Podľa § 548 Občianskeho zákonníka, ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na
to veriteľ písomne vyzval.

27. Podľa § 154 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, plánom zostávajú nedotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia
ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa
uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb.

28. Z ustanovenia § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím

predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..

29. Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.

30. V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

31. Rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 24.8.2015, sp. zn. 9C/29/2013 vo výroku I. nadobudol
právoplatnosť dňa 9.9.2015. Vo výroku II. a III. bol zrušený uznesením Krajského súdu v Prešove zo
dňa 2.2.2017, č.k. 3Co/238/2016 - 488. Predmetom konania teda bolo rozhodnúť o zaplatení 69.707,23
eura spolu s 6% úrokom zo sumy 66.387,83 eura za obdobie od 1.1.2009 do 30.5.2009 prevyšujúcom
sumu 1.555,11 eura, 5% úroku zo sumy 66.387,83 eura od 1.1.2009 do 30.6.2009 a úroku z omeškania.

32. Súd na právne vzťahy medzi stranami aplikoval občiansky zákonník, keďže zmluva o pôžičke je
upravená v občianskom zákonníku, pričom vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou T. I..W..V.. sa netýkal
ich podnikateľskej činnosti, pretože žalobca podľa výpisu z obchodného registra nemá v predmetečinnosti poskytovanie pôžičiek. Preto neprichádza do úvahy na vzťah medzi stranami aplikácia § 261
ods. 4 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase vzniku ručenia.

33. Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie veci určené podľa druhu, najmä
peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Pojmovými
znakmizmluvysú:a)prenechanievecinavoľnénakladanie,tedaajnaspotrebovanie,b)druhovourčené
veci, c) povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu, d) určenie času vrátenia.

34. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná iba čiastočne.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 03.05.2006 bola medzi žalobcom ako veriteľom a
spoločnosťou T., I..W..V.. ako dlžníkom uzatvorená zmluva o pôžičke, pričom veriteľ zmluvou o
pôžičke požičiava dlžníkovi finančnú hotovosť vo výške 4.000.000,- Sk, ktorá bude pozostávať z dvoch
finančných tranží takto: 1. tranža vo výške 2.000.000,- Sk bude poukázaná a poskytovaná na obdobie
01.05. - 31.12.2006, 2. tranža vo výške 2.000.000,- Sk bude poukázaná a poskytovaná na obdobie

01.05. - 31.07.2006, s tým, že koniec označeného obdobia je lehotou (termínom) splatnosti pôžičky.
Tranža bola v zmluve definovaná ako finančný transfer sumy bezhotovostným bankovým prevodom. 1.
tranža pôžičky sa úročí zmluvným úrokom 12 % ročne a 2. tranža pôžičky sa úročí zmluvným úrokom
10 % ročne počítané odo dňa pripísania finančných prostriedkov na účet dlžníka. Článok V. - Dohoda
o ručení obsahuje vyhlásenie ručiteľov (žalovaní v tomto konaní), ktorí prehlásili, že sú spôsobilými

ručiteľmi a touto zmluvou berú na seba voči veriteľovi LAMEX výrobno - obchodné družstvo záväzok,
že jeho pohľadávku založenú zmluvou o pôžičke špecifikovanou v článku 1 tejto zmluvy uspokoja na
základe výzvy veriteľa, ak ju neuspokojí dlžník - firma T., I..W..V... Ručitelia zároveň vyhlásili, že sú
im známe všetky dojednané podmienky a okolnosti vzniku, trvania, splatnosti i zabezpečenia finančnej
pohľadávky veriteľa podľa uzavretej zmluvy o pôžičke zo dňa 03.05.2006. Zmluva bola podpísaná

veriteľom, dlžníkom (T., I..W..V.. - X.. O. A. - konateľ) a ručiteľmi (X.. O. A. O. X.. A. A.). Dňa 17.08.2006
bol uzatvorený dodatok č. 1 k zmluve o pôžičke, ktorým došlo k prolongácii splatnosti 2. tranže vo výške
2.000.000,- Sk, ktorá sa naďalej prepožičiava dlžníkovi a bude splatná dňa 30.11.2006 s tým, že sa
naďalej úročí zmluvným úrokom 10 % ročne. Dňa 28.12.2006 došlo k uzatvoreniu dodatku č. 2 k zmluve
o pôžičke, ktorým sa 2. tranža naďalej prepožičiava dlžníkovi a bude splatná dňa 30.06.2007 s tým, že

sa úročí naďalej zmluvným úrokom 10 % ročne. Zároveň 1. tranža pôžičky sa naďalej prepožičiava
dlžníkovi na ďalšie obdobie a bude splatná dňa 30.09.2007 a naďalej sa úročí zmluvným úrokom 12 %
ročne. V dodatku č. 3 zo dňa 02.10.2007 je uvedené, že 2. tranža pôžičky vo výške 2.000.000,- Sk bola
reálne splatená na bankový účet veriteľa riadne a včas k termínu 30.06.2007. 1. tranža pôžičky vo výške
2.000.000,- Sk sa naďalej prepožičiava dlžníkovi na ďalšie obdobie od 01.10.2007 do 31.12.2007 s tým,

žesanaďalejúročívprolongačnomobdobí zmluvnýmúrokom12%ročne. Dňa15.10.2007došlomedzi
veriteľom, dlžníkom a ručiteľmi k uzatvoreniu dodatku č. 4, z ktorého vyplýva, že vyššie pomenované
zmluvné strany sa dohodli na tomto dodatku č. 4 k zmluve o pôžičke uzavretej pôvodne dňa 03.05.2006
medzi tými istými účastníkmi. O čom nepojednáva tento dodatok (ako o zmene alebo doplnení), zostáva
v platnosti podľa ustanovení pôvodného zmluvného rámca v znení jeho zmien a doplnkov (dodatkov č.

1-3). Z článku II - predmet a účel dodatku vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že obnovia pôvodnú
2. tranžu pôžičky podľa zmluvy o pôžičke vo výške 2.000.000,- Sk. Predmetná 2. tranža pôžičky sa v
novom období od 15.10.2007 do 31.12.2007 naďalej úročí pôvodným zmluvným úrokom 10 % ročne.
Nový záväzok sa nahrádza jednou novou vlastnou zmenkou podpísanou prvým ručiteľom, kde vystaviteľ
zmenky vypíše údaj o výške zmenkového dlhu 2 000 000 Sk a novom termíne splatnosti zmenky ku

dňu 31.12.2007 kryjúci pôžičkové obdobie podľa tohto dodatku č. 4. Podpis vystaviteľa zmenky sa ďalej
neoveruje s ohľadom na to, že bol overený pri uzavretí zmluvy o pôžičke zo dňa 03.05.2006 a tiež pri
dohode o zabezpečení budúceho ručiteľského záväzku zmenkami zo dňa 03.05.2006. Druhý ručiteľ (X..
A. A.) vlastnú zmenku nevystavuje, je si však plne vedomý svojho solidárneho ručiteľského záväzku
popri prvom ručiteľovi. Dodatok č. 4 bol podpísaný veriteľom, dlžníkom a ručiteľmi (žalovaní v tomto

konaní) s tým, že v spoločných a záverečných ustanoveniach je uvedené okrem iného, že tento dodatok
obdrží veriteľ, dlžník a po jednom ručitelia. Dodatkom č. 5 zo dňa 28.03.2009 sa pôvodná 2. tranža
pôžičky (v zmysle čl. II. pôvodnej zmluvy celá vo výške 2.000.000,- Sk) naďalej prepožičiava dlžníkovi
(od 01.01.2009) na ďalšie obdobie a bude splatná dňa 30.06.2009. Predmetná 2. tranža pôžičky sa v
prolongačnom období úročí zmluvným úrokom 5% ročne (v zmysle čl. III. pôvodnej zmluvy). Zároveň

pôžička - 1. tranža celá vo výške 2.000.000,- Sk sa naďalej prepožičiava dlžníkovi (odo dňa 01.01.2009)
na ďalšie obdobie a bude splatná dňa 30.05.2009 Predmetná 1. tranža pôžičky sa v prolongačnom
období naďalej úročí zmluvným úrokom 6 % ročne. Veriteľ si prihláškou zo dňa 30.09.2010 prihlásil v
rámci reštrukturalizačného konania sp. zn. 1R 6/2010 voči dlžníkovi T., I..W..V.. titulom zmluvy o pôžičkezo dňa 03.05.20006 istinu 66.387,84 eura, úroky 27.839,23 eura a úroky z omeškania 7 382,69 eura a
zároveň titulom dodatku č. 4 k zmluve o pôžičke istinu 66.387,84 eura, úroky 13 523,10 eura a úroky
z omeškania 6 875,23 eura. V rámci reštrukturalizačného plánu sa spoločnosť T. I..W..V.. zaviazala

uspokojiť 5 % zistených pohľadávok, t.j. sumu 9 419,80 eura. V konaní bolo preukázané, že spoločnosť
T., I..W..V.. po podaní žaloby v rámci reštrukturalizačného plánu uhradila žalobcovi dňa 25.03.2013 sumu
470,99 eura, dňa 27.06.2013 sumu 470,99 eura, dňa 26.09.2013 sumu 470,99 eura, dňa 20.12.2013
sumu 470,99 eura a dňa 31.03.2014 sumu 7.535,84 eura.

35. Z obsahu a účelu zmluvy o pôžičke zo dňa 03.05.2006 vyplýva, že účastníci právneho vzťahu mali v
úmysle uzatvoriť zmluvu o pôžičke s tým, že finančné prostriedky celkovo vo výške 4.000.000,- Sk boli
poskytované dlžníkovi vo forme dvoch tranží (zmluvou o pôžičke bola tranža definovaná ako finančný
transfer sumy bezhotovostným bankovým prevodom), každá vo výške 2.000.000,- Sk. Rozdiel medzi
týmito tranžami spočíval v rozdielnych lehotách splatnosti (ktoré boli neskôr aj rozličným spôsobom
prolongované) a zároveň boli úročené rôznymi úrokovými sadzbami. Uvedený spôsob vyplatenia

finančných prostriedkov vo forme dvoch tranží s osobitne nastavenými parametrami zodpovedal vôli
zmluvných strán a ich potrebám. Z uvedeného vyplýva, že napriek tomu, že finančné prostriedky boli
vyplácané vo forme dvoch tranží, stále išlo len o jeden právny úkon - zmluvu o pôžičke. V každom
prípade je potrebné vyhodnotiť tento právny úkon ako platný, keďže bol odrazom zmluvnej voľnosti
strán a zároveň nedochádzalo k obchádzaniu, či dokonca porušovaniu kogentných ustanovení právnych

predpisov. Zprincípuzmluvnej(kontraktačnej)slobodyvcelomrozsahuzodpovedámožnosťúčastníkov
súkromnoprávnych vzťahov zmeniť si prostredníctvom vzájomného dojednania obsah pôvodného
záväzku a nahradiť ho, resp. modifikovať novo dojednanými právami a povinnosťami príslušných
zmluvných strán. Kumulatívna novácia v zmysle ust. § 516 Občianskeho zákonníka mení pôvodnú
obligáciu v dohodnutom rozsahu, pričom ju nezrušuje a právny dôvod vzniku pôvodného záväzku trvá,

pričomknemukumulatívnepristupujeďalšíprávnydôvodmajúcizákladvzmluveokumulatívnejnovácii.
Z povahy kumulatívnej novácie vyplýva, že nemá vplyv na už existujúce zabezpečenie pôvodného
záväzku.

36. V článku V. zmluvy o pôžičke označenom ako dohoda o ručení ručitelia (žalovaní) jednoznačne

prejavili svoju vôľu stať sa ručiteľmi a vyhlásili, že v prípade, ak dlžník neuspokojí pohľadávku veriteľa,
uspokoja ju na základe výzvy veriteľa oni. Následne uzatváranými dodatkami dochádzalo k prolongácii
(predlženiu splatnosti jednotlivých tranží), pričom všetky dodatky sú podpísané veriteľom, dlžníkom a
oboma ručiteľmi. Z dodatku č. 4 vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na obnove 2. tranže v období
od 15.10.2007 do 31.12.2007, ktorá pôžička sa naďalej úročí zmluvným úrokom 10 % ročne. Z

obsahu tohto dodatku v kontexte doterajšej praxe medzi veriteľom, dlžníkom a ručiteľmi nemožno mať
pochybnosť o tom, že aj poskytnutie tejto tranže - v období od 15.10.2007 do 31.12.2007 bolo súčasťou
poskytnutej zmluvy o pôžičke zo dňa 03.05.2006. Vyplýva to z toho, že v samotnom úvode dodatku
č. 4 je uvedené, cit: „O čom nepojednáva tento dodatok (ako o zmene alebo doplnení), zostáva v
platnosti podľa ustanovení pôvodného zmluvného rámca v znení jeho zmien a doplnkov (dodatkov č.

1-3)“. Rovnako v celom texte dodatku č. 4 sa odkazuje na pôvodnú zmluvu o pôžičke a dokonca článok
II. bod 3 obsahuje povinnosť prvého ručiteľa (X.. O. A.) vystaviť zmenku, pričom je tam uvedené, že jeho
podpis sa ďalej neoveruje, keďže bol overený pri uzavretí zmluvy o pôžičke a pri dohode o zabezpečení
budúceho ručiteľského záväzku zmenkami. Druhý ručiteľ (X.. A. A.) podľa dodatku č. 4 nemala povinnosť
vystaviť vlastnú zmenku, ale v dodatku je uvedené, že si je plne vedomá svojho solidárneho ručiteľského

záväzku popri prvom ručiteľovi. V dodatku č. 4 boli zmluvné strany definované ako veriteľ, dlžník a
ručitelia, pričom v závere pri označení ručitelia sa nachádza podpis X.. O. A.B. O. X.. A. A..

37. Ako bolo už vyššie uvedené, medzi žalobcom a spoločnosťou T. I..W..V.. bola uzatvorená zmluva
o pôžičke a spôsob jej vyplatenia dlžníkovi bol stanovený vo forme dvoch relatívne samostatných

tranží, ktoré boli však súčasťou toho istého právneho úkonu - zmluvy o pôžičke zo dňa 03.05.2006
a následne všetkých jej dodatkov. Spoločnosti T. I..W..V.. bolo vyplatená pôžička celkovo vo výške
4.000.000,- Sk (132.775,68 eura), ktorú žalobcovi nevrátila. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo
dňa 24.8.2015, sp. zn. 9C/29/2013 bola žalobcovi z predmetnej pôžičky priznaná suma 63.068,45 eura.
V rámci reštrukturalizačného plánu spoločnosť T. I..W..V.. uhradila žalobcovi celkovo sumu 9.419,80

eura. Spoločnosť T. I..W..V.. od 20.7.2006 do 29.1.2008 uhradila navyše nad úroky sumu 14,57 eura
(438,89 Sk).Keďže ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník a v danom prípade bola platne
uzavretá dohoda o ručení, pričom dlžník dlh nesplnil, súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielnena zaplatenie sumy 60.272,86 eura (132.775,68 eura - 63.068,45 eura - 9.419,80 eura - 14,57 eura) a
v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

38. Nakoľko pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky žalobcovi zároveň vznikol nárok na dohodnuté
úroky vo výške 6% ročne zo sumy 66.387,83 eura (1. tranža) za obdobie od 1.1.2009 do 30.5.2009,
ktoré boli v zrušujúcom rozsudku vyčíslené vo výške 1.636,96 eura a 5% ročne zo sumy 66.373,26
eura (2. tranža) od 1.1.2009 do 30.6.2009. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 24.8.2015,
sp. zn. 9C/29/2013 bol žalobcovi priznaný úrok vo výške 1.555,11 eura. Nakoľko žalobca má nárok

na dohodnuté úroky súd priznal žalobcovi úrok vo výške 81,85 eura (1. tranža) a 5% ročne zo sumy
66.373,26 eura (2. tranža - preplatok 14,57 eura) od 1.1.2009 do 30.6.2009.

39. V zmluve o pôžičke a následnými dodatkami bola dohodnutá splatnosť 1. tranže do 30.5.2009 a 2.
tranže do 30.6.2009. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 24.8.2015, sp. zn. 9C/29/2013 bol
žalobcovi priznaný zákonný úrok z omeškania pri 1. tranži, pričom boli zohľadnené 4 splátky vo výške

207,46 eura a 1 vo výške 2.489,54 eura. Pri 2. tranži bola dohodnutá splatnosť dňa 30.6.2009, a preto
sa dlžník dostal nasledujúci deň do omeškania. Súd priznal žalobcovi v súlade s ustanovením § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka zákonný úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 66.373,26 eura
(2. tranža) od 1.7.2009 do 25.3.2013, zo sumy 66.109,73 eura od 26.3.2013 do 27.6.2013, zo sumy
65.846,20 eura od 28.6.2013 do 26.9.2013, zo sumy 65.582,67 eura od 27.9.2013 do 20.12.2013, zo

sumy 65.319,14 eura od 21.12.2013 do 31.3.2014, zo sumy 60.272,84 eura od 1.4.2014 do zaplatenia
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd prihliadol na jednotlivé splátky
uskutočnené spoločnosťou T. I..W..V.., pričom súd započítal 4 splátky po 263,53 eura (úhrady vo výške
470,99 eura - 207,46 eura (započítané na 1. tranžu)) a poslednú splátku vo výške 5.046,30 (úhrada vo
výške 7.535,84 eura - 2.489,54 eura (započítané na 1. tranžu)).

40. Pokiaľ ide o namietanú pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej v 2. rade, nakoľko na zmluve o pôžičke
pri jej podpise je odtlačka obchodného mena a sídla spoločnosti T. I..W..V.. a teda, že zmluvu o pôžičke
síce podpísala, ale podpísala ako konateľka T. I..W..V.., k tomu súd uvádza, že zo zmluvy o pôžičke ako
aj z ďalších dodatkov k zmluve o pôžičke nepochybne vyplýva, že ako žalovaný v 1. rade aj žalovaná v 2.

rade túto zmluvu podpísali ako ručitelia. V zmluve o pôžičke sú podpisy strán rozdelené na veriteľ, dlžník
a ručitelia, pričom podpis žalovanej sa nachádza v časti ručitelia. V danom prípade je daná pasívna
vecná legitimácia žalovanej v 2. rade. Nakoniec ručenie žalovaní nespochybnili ani vo svojom odpore
voči platobnému rozkazu, kde uviedli, že po vzniku pohľadávky nastali okolnosti, ktoré spôsobili zmenu
pohľadávky, ktorej sú ručiteľmi.

41. Nedôvodná bola aj námietka premlčania. Ako vyplýva z jednotlivých dodatkov k zmluve o pôžičke tak
medzi žalobcom a spoločnosťou T. I..W..V.. dochádzalo k prolongácii splatnosti dlhu jednotlivých tranží,
pričom podľa Dodatku č. 5 bola splatnosť prvej tranže dňa 30.5.2009 a druhej tranže dňa 30.6.2009.
Nakoľko žaloba bola podaná dňa 29.5.2012, teda vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe tak súd má

za to, že nárok žalobcu nie je premlčaný.

42. Pokiaľ ide o námietku žalovaných, že v čase podpísania zmluvy o pôžičke nebol žalobca veriteľom
dlžníka, nakoľko dňa 3.5.2006 nebola dlžníkovi poskytnutá pôžička a teda nedisponoval voči dlžníkovi
žiadnou pohľadávkou súd uvádza, že podmienkou ručenia je písomné vyhlásenie uspokojenia

pohľadávky veriteľovi, ak dlžník nesplní určitý záväzok. Podmienky stanovené zákonom boli v
danom prípade splnené. Bola dodržaná písomná forma vyhlásenia, zrejmé a jasné označenie veriteľa,
voči ktorému sa vyhlásenie robí, zrejmé označenie ručiteľov a dlžníka ako aj určitosť záväzku vyjadrená
presnou identifikáciou záväzku. K platnosti ručiteľského vyhlásenia po splnení zákonných podmienok
upravujúcich ručiteľské vyhlásenie nebolo potrebné, aby došlo k odovzdaniu peňažných prostriedkov

dlžníkovi. Z obsahu vyhlásenia je zrejmé, ktorý presne špecifikovaný záväzok dlžníka ručitelia
zabezpečujú (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.7.2010, sp. zn. 1 Obo 74/2010).

43. Ako nedôvodnú súd vyhodnotil aj námietku o rozpore úrokov s dobrými mravmi. Dobré mravy
možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku /

poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti
účastníkov občianskoprávnych vzťahov/. Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom treba považovať
právny úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných
zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrýmmravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá
podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k
najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. V

danom prípade boli dohodnuté úroky pri 1. tranži pôvodne vo výške 12% ročne a pri 2. tranži vo
výške 10% ročne. Dodatkom č. 5 sa 1. tranža úročila vo 6% ročne a 2. tranža 5% ročne. Podľa
údajov zverejnených na stránke bola priemerná úroková miera obchodných bánk
z čerpaných úverov v mesiaci máj 2005 vo výške 7,17%. Súd teda dospel k záveru, že Zmluvou o

pôžičke dohodnuté úroky vo výške 12% ročne, resp. 10% ročne a neskôr znížené na 6% ročne, resp.
5% ročne podstatne nepresahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú. Súd preto dohodnuté úroky
vyhodnotil ako primerané, nepriečiace sa dobrým mravom.

44. Nakoniec žalovaní žiadali, aby súd úhrady v období od 20.7.2006 do 29.1.2008 celkovo vo výške
671.343,- Sk, započítal na istinu s poukazom na ustanovenie § 566 OZ. Súd po zhodnotení dôkazov

jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že čiastočne úhrady boli dlžníkom určené na úroky.
K tomuto záveru súd dospel v prvom rade z dôvodu toho, že všetky úhrady boli uskutočnené v čase pred
skončením splatnosti 1. alebo 2. tranže, prípadne v krátkom čase po skončení. Výška úhrad približne
zodpovedá vyčíslenému úroku za zaplatené obdobie. (Preplatok vo výške 14,57 eura súd započítal na
2 tranžu) Nemožno súhlasiť s názorom žalovaných, že ak na doklade nebol uvedený účel platby tak sa

jedná o úhradu na istinu. Účel platby je nepovinný údaj a je preto na platcovi, či tento účel uvedie alebo
nie. Súd preto vychádzal z dohody medzi veriteľom a dlžníkom. Súd nemá dôvod neveriť žalobcovi, že
medzi žalobcom a dlžníkom bola zavedená zmluvná prax, že dlžník si sám vypočítal zmluvné úroky a
pri exspirácií pôžičky platil vypočítané úroky. Tomuto nakoniec zodpovedajú aj jednotlivé prijaté dodatky,
kde dochádzalo k prolongácii jednotlivých tranží v plnej výške a nie znížené o prijatú úhradu. Tomuto

záveru zodpovedá aj jediná úhrada istiny dňa 27.6.2007, kedy dlžník v poznámke uviedol „T., I..W..V.. -
Lamex - splátka istiny“, čo pri zvyšných úhradách nie je. Nakoniec súd dodáva, že tvrdenia žalovaných
o splátkach na istinu sa javia aj ako účelové s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaní ich uviedli až
po 4 a pol roka od doručenia platobné rozkazu.

45. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len ako „CSP“), podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania
právo. Žalobca bol úspešný v časti zaplatenia 123.341,31 eura (63.068,45 eura + 60.272,86 eura) zo
sumy 132.775,68 eura, teda v rozsahu 92,89% a žalovaní vo zvyšných 7,11%. Úspech žalobcu, ktorý

prevyšuje úspech žalovaných je 85,78%. Nakoľko súd nezistil žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa,
pre ktorý by náhradu trov konania nepriznal, priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 85,78%.
O výške náhrady trov konania bude po právoplatnosti rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením.
Žalovanými namietaná neúčelnosť trov právneho zastúpenia bude predmetom posúdenia vyššieho
súdneho úradníka pri vyčíslovaní trov konania, avšak nemôže byť dôvodom hodným osobitného zreteľa,

pre ktorý by súd náhradu trov konania nepriznal. Taktiež takýmto dôvodom nie je skutočnosť, že žalobca
prihlásil do reštrukturalizačného konania aj úroky napriek tomu, že tieto už boli uhradené, keďže žalovaní
mali možnosť podať podnet na popretie prihlásenej pohľadávky správcovi, čo sa nestalo. Iné dôvody v
konaní neboli napadané, a preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a každá zo strán dostala jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).