Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 12, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/86/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816010202
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Chlebovič
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7816010202.4

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Chleboviča a sudcov
JUDr. Františka Ševčoviča a JUDr. Zuzany Homzovej, v trestnej veci obžalovaného H. J., pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1, ods.2 písm. b) Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 12.
decembra 2018 v Košiciach, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Rožňava
zo dňa 11.7.2018, sp. zn. 1T/71/2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodil obžalovaného H. J. spod
obžaloby pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,2 písm. b) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť
tak, že

dňa 30.09.2015 v čase okolo 18.00 hod. na ulici F. Č.. XXX v U. X., v záhrade za rodinným domom,
ktorá susedí s ulicou X. F., po predchádzajúcom rozhovore s tam prítomným maloletým J. U., nar.
XX.XX.XXXX, vošiel do rodinného domu, kde býva a cez otvorené okno na hornom poschodí tohto
domu vystrelil z plynovej zbrane kalibru 5,5 mm - vzduchovky, smerom do vyššie uvedenej záhrady,
pričom strela zasiahla v záhrade sediaceho maloletého J. U. do ľavého oka, čím mu spôsobil zranenie
- traumatický zákal šošovky, krvácanie do sietnice, penetrujúcu ranu očnej gule s cudzím telesom, s

dĺžkou liečby minimálne 84 dní, pričom v dôsledku týchto poranení došlo u maloletého k trvalej strate
zraku ľavého oka,

pretože nebolo dokázané, že tento skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodených:

1/ mal. J. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. X., F. XXX, zastúpeného matkou A. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom tamtiež, zastúpených splnomocneným zástupcom JUDr. X. A.
2/ R. I. X., T.. Q.., B. XX/A, XXX XX B., IČO: XX XXX XXX, zastúpenú splnomocnenou zástupkyňou B. Q.,
s nárokmi na náhradu spôsobenej škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie prokurátor, ktoré aj písomne odôvodnil. Okresnému súdu

vytýka, že nesprávnym spôsobom vyhodnotil zabezpečené dôkazy v trestnom konaní. Poukázal na
závery znaleckého posudku z odboru balistiky, že nie je možné individualizovať zbraň, ktorou malo byť
spôsobené poškodenie zdravia poškodenému, a taktiež nasimulovať vstupné podmienky. Na druhej
strane nebolo úplne vylúčené, že strela mohla byť vystrelená z predmetnej zbrane. Je toho názoru,
že výpoveď maloletého poškodeného v podstate postačuje na uznanie viny obžalovaného. Na záver
navrhol, aby krajský súd „uznal“ obžalovaného vinným podľa obžaloby a uložil mu trest odňatia slobody

s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu.Obžalovaný prostredníctvom obhajcu sa vyjadril k odvolaniu prokurátora tak, že prokurátor účelovo a
tendenčne v jeho neprospech v obsahu hodnotí produkované dôkazy a dáva do pozornosti jednoznačný
a kategorický záver znalca z odboru balistiky, ktorý vyznieva v jeho prospech. Navrhol zamietnuť

odvolanie prokurátora.

Na základe podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je

dôvodné.

Podľa § 2 ods.12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolnostíprípadujednotlivo,ivichsúhrne,nezávisléodtoho,čiichobstaralsúd,orgányčinnévtrestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Rozsudok okresný súd odôvodnil v zmysle intenciách § 168 ods.1 Tr. por. a v rozsudku stručne vyložil,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že okresný súd vo veci rozhodol prvýkrát rozsudkom dňa
17.10.2016, keď uznal obžalovaného za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1, ods.2
písm. b) Tr. zák., na tom skutkovom základe, ako to bolo uvedené v obžalobe a uložil obžalovanému
podľa § 157 ods.2 Tr. zák., s použitím § 38 ods.2, § 36 písm. j) Tr. zák., trest odňatia slobody v trvaní 18
mesiacov, ktorého výkon mu podľa § 49 ods.1 písm. a) Tr. zák. a § 50 ods.1 Tr. zák. podmienečne odložil

na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov a zároveň rozhodol o škode. Na základe odvolania obžalovaného
Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 4To/5/2017 zo dňa 29.3.2017 podľa § 321 ods.1 písm. b),
c) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods.1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Okresný súd vo veci opätovne rozhodol rozsudkom sp.
zn. 1T/71/2016 dňa 3.10.2017, kedy opätovne uznal obžalovaného za vinného a uložil mu totožný trest

ako v predchádzajúcom rozsudku. Na základe odvolania obžalovaného odvolací súd uznesením sp. zn.
4To/107/2017 zo dňa 21.2.2018 podľa § 321 ods.1 písm. b), c) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa
§ 322 ods.1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Okresný súd doplnil dokazovanie v zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu a rozsudkom zo
dňa 11.7.2018, sp. zn. 1T/71/2016 podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodil obžalovaného zo skutku, ktorý

bol kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1, ods.2 písm. b) Tr. zák., lebo nebolo
dokázané, že tento skutok spáchal obžalovaný.

Obžalovaný H. J. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a skutok nespáchal. Vypovedal zhodne
ako v prípravnom konaní, že prišiel domov okolo 16,00 - 16,30 hod., zložil si veci a neskôr odišiel spolu

s priateľkou k nej. Po telefonáte od svojej matky sa vrátil domov, kde boli policajti, pýtali sa ho, že čo
sa stalo, k tomu sa však vyjadriť nevedel. Na dotaz policajtov, či má doma zbraň, dobrovoľne vydal
vzduchovku, bez nábojov, lebo náboje žiadne nemal. Vzduchovku dostal od známeho U., ktorý mu ju
dal opraviť. Je toho názoru, že prítomný policajt usmerňoval maloletého poškodeného, aby vypovedal z
ktorého okna sa naňho malo strieľať. Prehlásil, že v čase, keď došlo ku skutku nebol doma.

Poškodený maloletý J. U. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že keď jedol hrušku, obžalovaný sa ho
spýtal, či v hruške nie je červík. Obžalovaný potom šiel do domu a videl ako sa na poschodí otvorilo
okno, v ktorom bol obžalovaný s puškou, ale nebál sa, lebo si myslel, že bude strieľať do stromu. Po
výstrele mu tiekla krv z oka a išiel k svojej matke. Tvrdil, že najprv nevedel kto to bol, ale potom si

spomenul. Viac k veci nechcel nič povedať.

Svedkyňa A. U. - matka poškodeného na hlavnom pojednávaní vypovedala, že maloletý poškodený šiel
do záhrady na hrušky. O chvíľu sa vrátil a bol zakrvavený, pričom jej povedal, že „ujo ma postrelil do
oka“. Nepovedal meno. Prv, než prišla záchranka prišli na miesto policajti, ktorí sa tiež pýtali maloletého

poškodeného,žečosastalo.To,žekedysadozvedela,žektospôsobilpoškodenémuporanenieuviedla,
že to bolo v nemocnici po operácii maloletého. Ona sa maloletého nepýtala na to, že keď jej oznámil, že
ujo ho strelil do oka, ktorý ujo ho strelil. Svedok Š. jej povedal, že zvykne strieľať obžalovaný.Svedok P. U. - starý otec poškodeného na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v kriticky čas bol v
záhrade a vnuk šiel oproti nemu, plakal a tiekla mu krv. Vtedy mu povedal, že obžalovaný mu strelil do
oka. Keď sa to dozvedel, prišiel do záhrady a kričal čo mu to urobili. Otec obžalovaného mu oznámil, že

obžalovaný doma nie je. Svedok Š. mu mal oznámiť, že obžalovaný mal konflikt s vnukom na záhrade,
a že na maloletého niečo nadával a vykrikoval.

Svedok H. Š. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že výstrel nepočul. S autom mal odchádzať sám
obžalovaný. Svedok U. sa ho pýtal, že čo urobil jeho vnukovi, na čo mu povedal, že neurobil nič, lebo

bol v kuchyni. Poprel, aby A. U. povedal, že obžalovaný chodí po záhrade a strieľa.

Svedok P. U. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovanému dal predmetnú vzduchovku, aby ju
skúsil opraviť, lebo mal pocit, že nemá potrebnú razanciu. Predmetnú zbraň kúpil bez nábojov a náboje
doma ani nemal. Ďalej uviedol, že v minulosti pracoval ako policajt a mal vedomosť, že v susedstve sa
strieľalo a strieľať mal práve svedok Š.. To, či je držiteľom zbrane, nevedel.

Svedkyňa Ľ. G. zotrvala na výpovedi z prípravného konania a dodala, že prítomná pri skutku nebola.
Potvrdila, že v predmetný deň prišla pre obžalovaného na svojom motorovom vozidle okolo 16,15 hod. -
16,30 hod. a za chvíľu odišli k nej. Poštárka jej povedala, že sa čuduje čo robia cigáni, lebo jej povedali,
že poškodeného mal postreliť svedok Š..

Svedok H. J. - otec obžalovaného na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pri skutku nebol prítomný. V
tom čase spal, a keď počul krik pred domom, vyšiel von. Pri bráne bol P. U. a kričal naňho, prečo mu
jeho syn - obžalovaný strelil jeho vnukovi do oka. Potvrdil, že so susedmi Š. ani s U. nemali v minulosti
žiadne konflikty. Nevedel, že jeho syn má doma vzduchovku.

Svedkyňa P. J. - matka obžalovaného na hlavnom pojednávaní vypovedala, že U. v uvedený deň robili
pred bránou cirkus, preto nešla ani vonku, lebo sa ich bála. Na ozrejmenie situácie uviedla, že svedok
Š. celé leto obháňal deti U., lebo mu behali po záhrade a pivnici. Pri rekonštrukcii videla cez okno, ako
vyšetrovateľ ukázal maloletému poškodenému kde si má sadnúť.

Svedok F. O.Ú.A. bol vyslaný ako člen hliadky do U. X.. Na hlavnom pojednávaní vypovedal, že maloletý
poškodený, keď tam došiel a zisťoval situáciu nepovedal, kto mu poranil oko. Rodičia poškodeného mu
ukázali dom, v ktorom býva ten, kto to mohol urobiť. Matka poškodeného tvrdila, že bolo strieľané z toho
domu, kde býva obžalovaný. Maloletý poškodený nehovoril, že by videl v blízkosti niekoho v kritickom

čase, hovoril len to, že predtým sa rozprával s obžalovaným. Zotrval na obsahu úradného záznamu zo
dňa 30.9.2015 z dôvodu, že vtedy mal čerstvé informácie, preto ich zapísal tak, ako ich počul.

Znalkyňa PhDr. V. K., PhD. vypracovala znalecký posudok z odboru psychológie, odvetvie Klinická
psychológia detí a dospelých. Na hlavnom pojednávaní zotrvala na záveroch znaleckého posudku

a vypovedala, že maloletý poškodený J. U. je schopný na základe jeho kognitívnych operácií a
intelektu správne vnímať prežité udalosti a je schopný si vybaviť a interpretovať prežité udalosti. Je
nepravdepodobné, aby si poškodený dej udalosti vymyslel. Osobnosť maloletého poškodeného je bez
tendencie javiť sa v lepšom svetle, bez tendencií k fabulovaniu a zavádzaniu. Nevylúčila, aby maloletý
poškodený mohol obmeniť dej, ktorý nastal, avšak je to nepravdepodobné.

Znalec z odboru Kriminalistiky Ing. P. T. vypracoval vo veci 3 znalecké posudky, na záveroch ktorých
na hlavnom pojednávaní zotrval a uviedol, že mu bola predložená zbraň a to dlhá strelná plynová
zbraň, jednovýstrelová zlamovacia vzduchovka španielskej výroby, zn. U., model Q. XXX, kalibru 5,5
mm. Mechanizmus pušky bol kompletný vo vyhovujúcom technickom stave. Výterom drážkovaného

vývrtu hlavne zbrane boli zistené otery olova, čo znamená, že v minulosti bolo zo zbrane strieľané.
Dobu poslednej streľby technicky nie je možné stanoviť. Bola mu predložená vystrelená olovená strela,
nezistenej značky, kalibru 5,5 mm, typ Diabolo o hmotnosti 1,03 g. Na povrchu strely sa nachádzal
biologický materiál a nenachádzali sa stopy po zbrani, po priechode drážkovaným vývrtom hlavne.
Predloženástrelaniejeupotrebiteľnánaindividuálnuidentifikáciuzbrane,zktorejbolavystrelená.Mohla

byť vystrelená aj z predloženej vzduchovky. Pri prieniku strely cez mihalnicu a oko poškodeného došlo
k oteru povrchu olovenej strely, k oteru drážok strely, ktoré boli v kontakte s hlavňou. Strela nebola
deformovaná po náraze na pevné prekážky. Poškodený bol zasiahnutý priamym zásahom, hlavovou
časťou strely, t.j. strelou, ktorá bola stabilizovaná okolo svojej pozdĺžnej osi. K stanovišti poškodenéhov čase streľby sa vyjadril iba v rámci pravdepodobnosti, že bolo v záhrade oproti rodinnému domu č.
XXX v polohe v sede, tvárou oproti strelcovi. Spresniť stanovište poškodeného a stanovište strelca, iba
na základe zaistených balistických stôp nie je možné.

Znalec ďalej pri skúšobnej streľbe vypovedal, že jeho pracovisko nedisponuje olovenými strelami L. o
hmotnosti1,03g.Zuvedenéhodôvodubolivykonanémeraniarýchlostistrielnapožadovanúvzdialenosť
strelivom typu L., zn. U. o hmotnosti 0,99 g. Rýchlosť strely nameraná vo vzdialenosti 21,6 m od ústia
hlavne bola 99,01 m/s, čomu zodpovedá dopadová kinetická energia strely 4,85 J.

Znalec v poslednom znaleckom posudku uviedol, že olovená strela vytvorila rovný strelný kanál a svojou
hlavovou časťou narazila do zadných čuchových dutín, kde uviazla. Aby strela narazila na prekážku
svojou hlavovou časťou a vytvorila rovný strelný kanál, musí byť stabilizovaná okolo svojej osi, čo
je zapríčinené tým, že strela sa pri výstrele zareže do vývrtu hlavne a roztočí. Rotácia stabilizuje
letiacu strelu. V prípade, ak by strela nebola stabilizovaná okolo svojej pozdĺžnej osi, nenarazila by na
prekážku svojou hlavovou časťou a nevytvorila by rovný strelný kanál. Pri pokuse nepoužili identické

strelivo, ktorým bolo spôsobené poranenie poškodenému, ale strelivo, ktoré najviac zodpovedá tvarom
a hmotnosti predchádzajúcej strely. Pri výstreloch zostali na strelách stopy po hlavni, avšak neboli vždy
rovnaké,čoznalecodôvodniltým,žesastaloinapriektomu,žebolipoužitéstrelyzjednejsady.Poukázal
na to, že na vykonanie pokusu by bolo potrebné použitie streliva, ktoré je identické so zaistenou strelou,
a takisto by bolo potrebné použitie dopadovej plochy, ktorá je identická, avšak tieto vstupné podmienky

nie je možné nasimulovať.

Znalec dospel k jednoznačnému záveru, že nie je možné jednoznačne potvrdiť, že vystrelená strela
vybratá z tela poškodeného maloletého J. U., bola vystrelená zo zbrane zn. U.T., model Q. XXX, kal. 5,5
mm, ktorú predložil obžalovaný. Znalec potvrdil iba totožnosť kalibru predloženej pušky. Ešte zotrval na

tom, že ak vystrelená strela z predloženej vzduchovky nenarazí do prekážky, zostanú po olovenej strele
stopy po priechode drážkovaným vývrtom hlavne.

Znalec MUDr. L. O., CSc. vypracoval znalecký posudok na záveroch ktorých zotrval a na hlavnom
pojednávaní vypovedal, že poranenie oka, ktoré utrpel maloletý je poranením ťažkým. Poranenie bolo

spôsobené jedným mechanizmom strednej až väčšej intenzity. S istotou je možné uviesť, že všetky
poranenia v oblasti ľavého oka boli spôsobené vystreleným kovovým projektilom naraz a zodpovedá
tomu, čo uviedol poškodený. Doba práceneschopnosti a liečenia by mala zodpovedať minimálne do
23.12.2015 t.j. 84 dní, maximálne do 17.2.2015, t.j. 140 dní. Úraz zanechá trvalé následky. Na dotaz, či
vzhľadom na priebeh strelného kanála môže byť tvrdenie poškodeného pravdivé znalec uviedol, že je

možné zasiahnuť oko poškodeného ak sa pozerá dohora a má hlavu mierne doprava vytočenú, vtedy
strelný kanál môže zodpovedať tvrdeniu poškodeného, pokiaľ sa hlavou pozeral dohora a mal hlavu
mierne vytočenú doprava.

Na základe takto vykonaného dokazovania správne dospel okresný súd k záveru, že nebolo dokázané,

že tento skutok spáchal obžalovaný, a tohto podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodil spod obžaloby.

Odvolací súd konštatuje, že spravidla vždy existujú dve skupiny dôkazov, a to dôkazy svedčiace v
prospech obžalovaného a dôkazy svedčiace v jeho neprospech. Úlohou súdu je preto veľmi citlivo a
uvážlivo vyhodnocovať každý dôkaz samostatne a zároveň všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Nie

je možné iba mechanicky pri existencii protichodných dôkazov poukázať na zásadu „ in dubio pro reo“.
Je potrebné, aby súd zákonným spôsobom získané dôkazy prísne logicky vyhodnotil a poukázal na ich
vierohodnosť a pravdivosť.

Okresný súd veľmi dôsledne, logicky a hlavne zákonným spôsobom vyhodnotil všetky zabezpečené

dôkazy. Odvolací súd k dôvodom odvolateľa ako i k veci naviac dodáva, že nesporne bolo preukázané
iba to, že maloletý J. U. utrpel dňa 30.9.2015, v čase okolo 18,00 hod., v záhrade pred rodinným domom
strelné poranenie ľavého oka, ktorým mu bolo spôsobené ťažké ublíženie na zdraví.

Obžalovaný H. J. poprel spáchanie skutku a na svoju obhajobu uviedol, že v čase skutku nebol doma a

nemal žiaden motív spôsobiť maloletému poškodenému poranenie. Dobrovoľne vydal zbraň, ktorú mu
predtým zveril do opravy svedok U..V neprospech obžalovaného ako priamy dôkaz stojí výpoveď maloletého poškodeného a nepriamo
výpovede P. U., A. U. a čiastočne závery znalkyne PhDr. V. K., PhD. V jeho prospech svedčia výpovede
svedkov Ľ. G., H. J., P. J., F. O., P. U., H. Š. a závery znaleckých posudkov z odboru Kriminalistiky a

čiastočne aj z odboru Zdravotníctva.

Pri hodnotení výpovedí, ktoré boli v neprospech obžalovaného je potrebné poukázať na určitú líniu,
že rodina poškodeného mala záujem upriamiť pozornosť na osobu obžalovaného. Samotný maloletý
poškodený vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní zotrval na tom, že videl ako obžalovaný otvoril

okno, mal v ruke pušku a vystrelil smerom k nemu. Tvrdil však, že najprv nevedel kto to bol a spomenul
si až následne. V zapätí vypovedal, že už nechce nič povedať (č.l. 222). A. U. vo svojej výpovedi z
prípravného konania vypovedala, že maloletý poškodený jej nepovedal, že ktorý ujo ho strelil do oka.
Ďalej uviedla, že boli to Š., ktorí jej povedali, že to bol obžalovaný, a že ho videli v ten deň s puškou
v ruke. Š. to mali povedať aj P. U. (č.l. 39,50,51). V rozpore s touto výpoveďou je úradný záznam
policajta F. O., ktorý bol spísaný tesne po skutku, z ktorého vyplýva, že A. U. označila za strelca zo

vzduchovky obžalovaného H. J. (č.l.1). Sám maloletý poškodený pritom vypovedal, že A. U. to oznámil
až v nemocnici. Maloletý ďalej ako to vyplýva z úradného záznamu potvrdil policajtovi, že nevidel nikoho,
kto by v jeho blízkosti manipuloval s akoukoľvek zbraňou. Svedok P. U. v prípravnom konaní tvrdil, že
ihneď po skutku, keď stretol plačúceho vnuka mu tento oznámil, že sused ho strelil do oka. Sused Š.,
ktorý stal vonku mu povedal, že obžalovaný J. strelil do oka poškodenému. Potvrdil, že robil krik, pričom

svedok Š. mu vysvetľoval, že on nestrelil do poškodeného a povedal mu, že to bol H. J., ktorý do vnuka
strelil (č.l. 56-60). Ani výpoveď svedka H. Š. nie je v súlade a v zhode s výpoveďami svedkov U.. Svedok
Š. v prípravnom konaní (č.l. 63) vypovedal, že J. U. naňho kričal, že čo urobil jeho vnukovi a vytýkal
mu, že prečo strelil jeho vnukovi do oka. Nevidel kto strelil do oka maloletému, a poprel, aby niekedy
videl obžalovaného H. J. s puškou. Poprel takisto, aby povedal P. U., že poškodenému strelil do oka

obžalovaný. Taktiež poprel, aby U. povedal, že obžalovaný zvykne strieľať po záhrade (č.l. 66).

Ztýchtovýpovedíjednoznačnevyplýva,žemaloletýpoškodenýneoznačilhneďpostreľbeobžalovaného
za páchateľa, o čom svedčí aj reakcia P. U., ktorý šiel za svedkom Š., ktorého označil za strelca, čo
logicky vyplýva aj z výpovede maloletého poškodeného, keď tvrdil, že povedal, že do oka ho strelil ujo,

pričom svedok Š. mal označiť za strelca obžalovaného, hoci na to objektívne nemal žiaden dôvod, ako
to vyplynulo z jeho neskoršej výpovede. Taktiež výpoveď A. U. je v rozpore so záznamom a výpoveďou
policajtaF.T.O.,oktoréhoobjektivitevýpovediaspísanéhoúradnéhozáznamuodvolacísúdpochybnosti
nemal.

Závery znalkyne PhDr. V. K., PhD. o objektivite výpovedi maloletého poškodeného sú tiež iba na báze
veľkej pravdepodobnosti, pričom nevylúčila aj tú možnosť, aby maloletý poškodený mohol vypovedať
inak. Taktiež aj závery znalca z odboru Zdravotníctva MUDr. L. O., CSc. ohľadom postavenia strelca a
poškodeného keď tvrdil, že je možné zasiahnuť iba vtedy, ak sa poškodený pozerá dohora a má hlavu
mierne doprava vytočenú, vtedy môže kanál zodpovedať tvrdeniu poškodeného a musel by sa pozerať aj

dohora. Tento záver aj odvolací súd prijal veľmi opatrne, je viac-menej teoretický, prispôsobený vzniklej
situácii, pričom v ostatnej časti znaleckého posudku je možné so znalcom absolútne súhlasiť.

Veľmi podstatným a dôležitým dôkazom o ktorého objektivite odvolací súd žiadne pochybnosti nemal
sú závery znalca z odboru Kriminalistiky, ktorý dospel k záveru, že nie je možné jednoznačne potvrdiť,

že vystrelená strela vybratá z tela poškodeného maloletého J. U., bola vystrelená z predloženej zbrane
od obžalovaného. Znalec konštatoval, že nie je možné vytvoriť a nasimulovať také podmienky, aby bola
dodržaná autentickosť pokusu. Dokonca znalec nevedel zabezpečiť ani strelivo, ktoré bolo vybraté z
oka poškodeného, aby s takým istým strelivom vykonal pokus. Vo vzťahu k predloženej puške zaujal
jednoznačné stanovisko, že bola zabezpečená iba druhova zhoda v rámci kalibru pušky, t.j. 5,5 mm.

Bolo preukázané, že na strele, ktorá bola vybratá z oka poškodeného neboli žiadne stopy po vývrtu
od hlavni, pričom znalec potvrdil, že výstrelom zo vzduchovky zn. U., model Q. XXX, ktorú predložil
obžalovaný, ak strela nenarazí do prekážky, zostanú stopy na olovenej strele po priechode drážkovaným
vývrtom hlavne. Poškodený mal byť zasiahnutý priamym zásahom hlavovou časťou strely, ktorá bola
stabilizovaná okolo svojej pozdĺžnej osi, to znamená, že musela mať na sebe drážky spôsobené od

hlavne zbrane. Z uvedeného teda jasne vyplýva záver, že nie je možné stotožniť zbraň, s ktorou
bolo poškodené zdravie maloletého so zbraňou, ktorá bola v rámci trestného konania zabezpečená.
Naviac znalec dospel k záveru, že stanovište poškodeného a strelca bolo možné stotožniť iba v rovine
pravdepodobnosti.Vykonaným dokazovaním a to výpoveďami obžalovaného, svedkyne G., rodičov obžalovaného a
čiastočne i svedka Š. nebolo jednoznačne preukázané, že v čase skutku bol obžalovaný H. J. doma a

vôbec nebol zistený motív jeho prípadného konania lebo zdá sa absurdne, aby po nevinnej konverzácii
šiel obžalovaný rovno do svojho domu, otvoril okno a vystrelil na maloletého poškodeného.
Povinnosťou súdu je rozhodovať na základe jednoznačných a zákonným spôsobom získaných dôkazov,
ktoré po dôslednom vyhodnotení smerujú k jednoznačnému záveru. Súd nemôže rozhodovať na
základe indícií, dohadov a pravdepodobnosti, naviac, keď v tomto konkrétnom prípade nemožno dospieť

k záveru, že nikto okrem obžalovaného nemohol spôsobiť poškodenému poranenie, a že poranenie
muselo byť spôsobené jedine zbraňou, ktorú predložil obžalovaný.

Na základe vyššie uvedeného teda i odvolací súd dospel k tomu, že i napriek rozsiahlemu a doplnenému
dokazovaniusanepodarilojednoznačnedospieťkzáveru,žetobolpráveobžalovaný,ktorýmalspôsobiť
strelné poranenie maloletému poškodenému, so zbraňou, ktorú predložil.

Vzhľadomnavyššieuvedenépretoodvolacísúdodvolanieokresnéhoprokurátoraakonedôvodnépodľa
§ 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.