Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 9, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 8C/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414207287
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Rihák

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1414207287.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred sudcom JUDr. Karolom Rihákom, v právnej veci žalobkyne:

M. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX F., právne zastúpená: JUDr. Anna Orthová, advokátka,
Advokátska kancelária, Koceľova 17, 821 08 Bratislava, proti odporcovi: SALUTO REAL, s. r. o., so
sídlom Trhová 48, 841 02 Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Igor Huna, advokát, so sídlom Košická
37, 821 09 Bratislava, o zaplatenie 2.320,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 2 000 eur, spolu s úrokom z omeškania vo
výške5,25%ročnezosumy2000.-eurod7.marca2014dozaplatenia,všetkodo3dníodnadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.
Žalobkyni sa p r i z n á v a náhrada trov konania v konaní o žalobe vo výške 72,41 %, ktorú je povinný
uhradiť žalovaný.
Súd z a s t a v u j e konanie o vzájomnej žalobe v časti 446,34 eura.
Vzájomnú žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.
Žalobkyni sa p r i z n á v a náhrada trov konania za konanie o vzájomnej žalobe vo výške 100 %, ktorú
je povinný uhradiť žalovaný.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu sa žalobkyňa domáhala zaplatenia žalovanej sumy 2.320,- eur.

Suma 2.000,- eur bola žalobkyňou zaplatená žalovanému na základe Dohody o zložení peňažnej čiastky
uzatvorenej dňa 21.10.2013, ako záloha na kúpu bytu č. 13 na 2 poschodí domu súpisné číslo XXXX
na ul. V.. J. C. XX v F. (ďalej len ,,byt“). Suma 320,- eur bola žalobkyňou uhradená ako preddavok na
výmenu okien v uvedenom byte. Žalobkyňa nakoniec nepristúpila k uzatvoreniu kúpnej zmluvy k bytu
z niekoľkých dôvodov.

2. Dňa 5. decembra 2013 sa so svojim známym (realitným maklérom) zúčastnila rokovania v

kancelárskych priestoroch žalovaného za účasti K.. A., konateľa žalovaného. Celkový priebeh tohto
stretnutia bol pre žalobkyňu veľmi nepríjemný, nakoľko konateľ žalovaného bol tak k nej, ako aj
jej známemu veľmi nepríjemný, kričal po nich, vystupoval drzo a arogantne, na záver ich doslova
„vyhadzoval“ z priestorov realitnej kancelárie. To viedlo k tomu, že sa nakoniec pohádali a žalobkyňa
so svojim známym odišli s tým, že celý žalovaným sprostredkovávaný obchod, kúpa bytu padá, nebude
sa realizovať. Na uvedenom stretnutí predložil konateľ žalovaného žalobkyni návrh kúpnej zmluvy.
V predloženom návrhu kúpnej zmluvy však už rozloženie kúpnej ceny nezodpovedalo tomu, čo bolo

dohodnuté pri podpise Dohody. Naviac, predložený návrh kúpnej zmluvy vôbec nezohľadňoval fakt, že
žalobkyňa už časť kúpnej ceny zložila dňa 21. októbra 2013 k rukám žalovaného.3. Nakoľko k uzatvoreniu samotnej kúpnej zmluvy nakoniec nedošlo, listom zo dňa 18. februára 2014
žalobkyňa vyzvala žalovaného k vráteniu zloženého preddavku na kúpnu cenu za byt vo výške 2.000,-
eur a zároveň na vrátenie zloženého preddavku na dodávku okien vo výške 320,- eur.

4. Na výzvu právnej zástupkyne žalobkyne žalovaný odpovedal listom zo dňa 24. februára 2014. V
predmetnom liste žalovaný o. i. uvádza, že dňa 17. decembra 2013 zaslal žalobkyni faktúru na sumu
2.000,- eur na základe článku II. odsek 4 Dohody. Toto ustanovenie znie: „V prípade, ak záujemca
jednostranne odstúpi od kúpy nehnuteľnosti uvedenej v čl. I. ods. 1 a neuzavrie v lehote do 15.12.2013

kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva nehnuteľnosti s budúcimi predávajúcimi, nevyplatí zvyšnú časť
kúpnej ceny vo výške a lehote dohodnutej v čl. II. ods. 2 tejto dohody, zaniká záväzok sprostredkovateľa
vrátiť zloženú zálohovú platbu na nehnuteľnosť záujemcovi.“ Citované ustanovenie dohody považuje
žalobkyňa za absolútne neplatné, nakoľko ide o vzdanie sa práva vopred - podľa ustanovenia § 574
odsek 2 Občianskeho zákonníka: dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v
budúcnosti, je neplatná. Žalovaný sa teda mal na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatiť a je teda povinný

prijatý preddavok vrátiť.

5. Žalovaný sa k obsahu žaloby vyjadril výlučne v záverečnej reči, kde uznal uplatnený nárok vo výške
2.000,- eur, časť žaloby vo výške 320,- eur navrhol zamietnuť ako nedôvodnú, nakoľko žalobkyňa

požiadala žalovaného, aby pomohol vybrať nové okná do bytu a sama túto sumu aj dodávateľovi okien
uhradila.

6. Žalovaný podal dňa 24.04.2015 vzájomný návrh, ktorým sa domáhal zaplatenia náhrady škody od
žalobkynevovýške5.030,-eur.Vzájomnúžalobuodôvodniltým,žemuvzniklaškodaovýške2.100,-eur

titulom vykonaných úkonov so žalobkyňou, vo výške 300,- eur titulom písomného vypracovania zmluvy o
prevode vlastníctva bytu v dome zo dňa 29.11.2013, vo výške 60,- eur titulom písomného vypracovania
návrhu na vklad, vo výške 370,- eur titulom straty na nájomnom v predmetnom byte z dôvodu ukončenia
nájomného vzťahu s nájomníčkou p. J., vo výške 200,- eur titulom úhrady platby za urýchlenie vkladu
za kúpu bytu manželmi A. z dôvodu, aby predávajúci p. W. mohol urýchlene kúpiť byt v Trenčíne. Vznik

škody vo výške 2.000,- eur titulom straty provízie za sprostredkovanie predaja bytu.

7. Výšku škody 2.100,- eur žalovaný odôvodnil tým, že žalobkyňa odo dňa 16.10.2013 bola v realitnej
kancelárii 18 krát, pričom posledný krát tam bola dňa 5.12.2013. Žalovaný vykonal so žalobkyňou spolu
úkony v dobe trvania 21 hodín. Podľa sadzobníka poplatkov realitnej kancelárie sa výška poradenstva v

oblastirealitnejčinnostiúčtujesumou100,-eurza1hodinu.Spoluvovýške2.100,-eur.Zavypracovanie
Zmluvyoprevodevlastníctvabytuvdomesižalovanýuplatnilsumuvovýške300,-eurazavypracovanie
návrhu na vklad sumu vo výške 60,- eur. Žalobkyňa bola o týchto poplatkoch ústne informovaná.

8.Napojednávaníkonanomdňa12.10.2016vrámcizáverečnejrečivzalžalovanýspäťvzájomnúžalobu

v časti 446,34 eura. Žalobkyňa so späťvzatím časti vzájomnej žaloby súhlasila. Vo výroku tohto rozsudku
teda súd čiastočne zastavil konanie o vzájomnej žalobe.

9. K podanej vzájomnej žalobe sa vyjadrila žalobkyňa podaním zo dňa 16.12.2015, v ktorom navrhla
súdu vzájomnú žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. K jednotlivým bodom uplatnenej vzájomnej žaloby

uviedla: vyčíslenie úkonov žalovaného pre žalobkyňu za 21 hodín v hodinovej sadzbe 100,- euro (2.100,-
eur) je nedôvodné, nakoľko žalobkyňa nebola informovaná o žiadnej hodinovej sadzbe za poskytované
služby, nepredložil cenník z ktorého by takáto sadzby vyplývala. Predložené boli cenníky iných realitných
kancelárií. K sumám 300,- eur titulom písomného vypracovania zmluvy o prevode vlastníctva bytu a 60,-
eur titulom písomného vypracovania návrhu na vklad žalobkyňa uviedla, že v zmysle zákona o advokácii

a živnostenského zákona právne služby môžu vykonávať len advokáti, naviac na webovom sídle má
žalovaný uvedené, že poskytuje bezplatný a kompletný právny servis a právne poradenstvo pre klientov.
K údajnej škode 370,- eur titulom straty na nájomnom žalobkyňa uviedla, že žalobkyňa nemohla žiadnym
spôsobom ovplyvniť zmluvné vzťahy, ktoré mal žalovaný uzatvorené. K podpisu kúpnej zmluvy na byt
malo dôjsť 15. decembra 2013 a k ukončeniu nájmu p. Gillarovou došlo 16. septembra 2013. Nie je teda

zrejmé žiadne zavinenie žalobkyne a príčinná súvislosť medzi jej konaním a skončením nájmu. Žalovaný
ani neuviedol za akú dobu mal tento nárok vzniknúť. K údajnej škode 200,- eur titulom úhrady platby
za urýchlenie vkladu žalobkyňa uviedla, že žalovaný nie je vôbec aktívne legitimovaný na uplatnenie
takéhoto nároku, nakoľko byt od p. W. kúpili fyzické osoby manželia A. a nie žalovaný. K sume 2.000,-eurtitulomstratyprovíziezasprostredkovaniepredajabytužalovanáuviedla,žepredmetnýbytnakoniec
kúpili manželia A. za cenu, ktorá bola pre žalobkyňu stanovená ako kúpna cena vrátane provízie. Ak si ju
žalovaný nevyúčtoval bolo to jeho slobodné rozhodnutie, že si províziu nevyúčtoval a manželia A. za byt

zaplatili predávajúcemu viac (54.000,- eur) ako by zaplatila žalobkyňa priamo predávajúcemu (52.000,-
eur + 2.000,- eur provízia). Konaním žalobkyne v tomto smere teda nemohla vzniknúť žalovanému
žiadna škoda.

10. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení označila nasledovné dôkazy: dohoda o zložení peňažnej

čiastky, príjmový doklad na 2.000,- eur, mailovú komunikácie týkajúcu sa výroby okien, výpis z účtu
žalobkyne z pohybom 320,- eur (záloha za okná), návrh na vklad, zmluva o prevode vlastníctva bytu,
výzva žalovaného k uzavretiu zmluvy, faktúra na 2.000,- euro vystavená žalovaným. Žalovaný navrhol
výsluch svedkov p. A., p. W. a p. J. (od výsluchu tejto svedkyne neskôr upustil). K samotnej žalobe sa
vyjadril len uznaním nároku do výšky 2 000,- eur a návrhom na zamietnutie žaloby v časti 320,- eur
z dôvodu, že okná do bytu si objednala aj zálohu zaplatila žalobkyňa, on len urobil výber dodávateľov

okien. V rámci procesnej obrany podal vzájomnú žalobu.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

11. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobkyňa zložila zálohu na kúpu bytu, zaplatila zálohu na
výmenu okien. Taktiež nebolo sporné, že k uzavretiu kúpnej zmluvy na kúpu bytu medzi predávajúcim a

žalobkyňou nedošlo. Sporným teda ostalo z akého dôvodu (či na strane žalobkyne, alebo žalovaného)
nedošlo k uzavretiu samotnej kúpnej zmluvy a či má žalobkyňa nárok na žalovanú sumu. Z dôvodu
uznania nároku žalobkyne žalovaným v rámci záverečnej reči odpadol dôvod spornosti tejto otázky a súd
musel žalobe v časti nároku na zaplatenie 2.000,- eur vyhovieť. Z vykonaného dokazovania mal súd za
jednoznačne preukázané, že žaloba v časti zaplatenia sumy 320,- eur je nedôvodná. Bolo preukázané

listinnými dôkazmi (výpis z účtu žalobkyne, mailovou komunikáciou), že žalobkyňa uzatvorila zmluvný
vzťah s dodávateľom okien priamo, žalovaný okná neobjednával, robil len výber dodávateľov na základe
požiadavkyžalobkyne.Zuvedených dôvodov,muselsúdžalobuvčastiozaplatenie320,-eurzamietnuť,
keďže žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala opodstatnenosť tohto nároku.

12. Z výsluchu svedka p. E. W. vyplynulo, že vie, že žalobkyňa zložila zálohu na kúpu jeho bytu, preto si
zarezervoval kúpu bytu v Trenčíne s jednomesačnou rezervačnou zmluvou. Odstúpením od kúpy bytu
žalobkyňou mu vznikla aj pánovi A. nepríjemná situácia, nakoľko nedostal peniaze s ktorými počítal. So
žalovaným následne uzavrel zmluvu o predaji uvedeného bytu. V kúpnej zmluve so žalobkyňou bola
dohodnutá s kúpna cena 54.000,- eur. S dohodnutou ústnou províziou vo výške 2.000,- eur. Pri predaji

bytu manželom A. províziu za sprostredkovanie neplatil. Byt teda predal za 52.000,- eur. Svedok potvrdil,
že bol žalovaným informovaný o zložení zálohy žalobkyňou.

13. K výsluchu svedka štatutár žalovaného uviedol, že svedok má zjavne chaos v právnych vzťahoch,

nevedel oddeliť fyzickú osobu od konateľa Saluto real, pri kúpe bytu svedok nezaplatil žiadnu províziu
žalovanému, ale utŕžil kúpnu cenu 54.000,- eur, keďže už mal zaplatenú províziu od žalobkyne a
dohodnutá kúpna cena s pánom W. bola 54.000,- eur, tak 54.000,- eur aj zaplatil.
14. Z výpovede konateľky žalovaného p. M. A. vyplynulo, že žalobkyňa navštívila realitnú kanceláriu
viackrát,našlasibytnainzertnejtabuli.Manželsňouišielnaohliadku,vtomčasevbytebývalinájomníci,

prejavila o byt záujem a tým pádom sme sa dohodli na dobe vypratania bytu, odchodu nájomníkov, lebo
ona si chcela ten byt už začať prerábať. Prišlo k zloženiu zálohy. Mali spolu až familiárny vzťah. Oslovila
jej manžela, aby jej pomohol s výberom plastových okien. Na základe výberu firiem, ktoré vyrábajú
plastové okná, ktorý urobil manžel si pani U. vybrala firmu na výrobu a montáž okien. žalobkyňa si pre
faktúru prišla a aj ju vyplatila. Vypracovali návrhy kúpnych zmlúv, pričom jej uviedli, že si ich kľudne

môžepreštudovať,prípadnepoopravovať,totovšakonarobiťnechcela,nakoľkoniekoľkokrátopakovala
môjmu manželovi, že mu dôveruje, že je to v poriadku. S pánom W. - predávajúci bytu, sa nestretla,
nakoľko bol tento z Trenčína, toto stretnutie ani nepožadovala. Keď malo prísť k podpisu zmlúv, prišla
do kancelárie s nejakým neznámym človekom, ktorý sa začal opovržlivo vyjadrovať o návrhu zmlúv,ako aj o našej kancelárii. Pani U., teda uvedené zmluvy nepodpísala, zobrala si ich na preštudovanie,
ale viackrát ich už nekontaktovala. Pani U. mala kľúče od predmetného bytu, ktoré nám bez slova hodila
do poštovej schránky. Manžel ju dokonca volal, nech príde na stretnutie s p. W., čo ona odmietla, že

to je v poriadku. Čo sa týka podmienok predaja toho bytu, zvykom býva, že keď bola zložená záloha
2.000,- eur, tak zvyčajne toto bola aj odmena realitnej kancelárie v obdobných prípadoch.

15. Uplatnenie sumy v rámci vzájomnej žaloby 2.100,- eur za 21 hodín v hodinovej sadzbe 100,-
euro, považuje súd za nedôvodné, nakoľko nebolo nijakým spôsobom preukázané, že by strany sporu

uzavreli zmluvu, alebo dohodu, na základe ktorej by mohla vzniknúť žalobkyni povinnosť úhrady za
poskytovanékonzultácieastretnutia.Nebolopreukázané,žebyžalobkyňabolainformovanáohodinovej
sadzbe za poskytované služby ani o skutočnosti, že obdobné služby sú vôbec spoplatnené. K uplatnenej
škode 370,- titulom straty na nájomnom (po čiastočnom späťvzatí 285,66 eura) súd uvádza, že táto
taktiež nebola nijakým spôsobom v rámci dokazovania preukázaná. Jediný relevantný dokument k
ukončeniu predchádzajúceho nájmu bytu p. J. je preberací protokol o odovzdaní uvedeného bytu zo

dňa 18.11.2013, pričom kúpna zmluva medzi žalobkyňou a predávajúcim mala byť uzatvorená do
15.12.2013. Súdu teda nie je zrejmé, aká škoda titulom ušlého nájomného mala žalovanému vzniknúť.
Nárok zo súm 300,- eur titulom písomného vypracovania zmluvy o prevode vlastníctva bytu a 60,- eur
titulom písomného vypracovania návrhu na vklad boli vzaté žalovaným späť. K údajnej škode 200,-
eur titulom úhrady platby za urýchlenie vkladu súd v zhode s názorom žalobkyne uvádza, že žalovaný

(odhliadnuc od iných skutočností či boli splnené podmienky na náhradu škody) nemôže byť aktívne
legitimovaný na uplatnenie takéhoto nároku, nakoľko tento poplatok ani neplatil žalovaný. K sume
2.000,- eur titulom straty provízie za sprostredkovanie predaja bytu súd uvádza, že takto uplatnená
náhrada škody je žalovaná celkom nesprávne a bez právneho opodstatnenia, nakoľko túto províziu
tvorila práve zložená záloha na kúpu bytu (skutočnosť, že zložená záloha tvorí zároveň aj províziu

žalovaného za sprostredkovanie kúpy bytu je nesporná a priamo to potvrdila aj svedkyňa pani A.). Pritom
vrátenie zloženej zálohy, ergo provízie je predmetom samotnej žaloby a žalovaný nárok žalobkyne vo
výške 2.000,- eur (záloha a provízia) uznal. Ak by teda súd uznal vzájomnou žalobou uplatnený nárok
žalovaným, v jednom výroku rozsudku by ho zaviazal k zaplateniu uvedenej sumy (2.000,- eur) a druhým
výrokom toho istého rozsudku by zaviazal žalobkyňu k úhrade identickej sumy žalovanému.

16.Žalovanýpostavilsvojuprocesnúobranunapodanejvzájomnejžalobe,ktorúvšaksúdmuselvcelom
rozsahu(okremzastavenejčasti)zamietnuť.Vžiadnomzuplatnenýchnárokovvrámcivzájomnejžaloby
sa žalovanému nepodarilo preukázať dôvodnosť týchto nárokov a splnenie základných zákonných
podmienok na priznanie náhrady škody.

17. Podľa § 420 ods. 1 zák. číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,, Občiansky zákonník,,)
každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

18. V prejednávanej veci o vzájomnej žalobe žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, že mu bola
spôsobená škoda porušením zmluvnej alebo zákonnej povinnosti, kto ju spôsobil a že existuje príčinná
súvislosť medzi vznikom škody a konaním konkrétneho škodcu. Aby v súdnom konaní o náhradu škody
mohol byť žalobca úspešný a súd mu mohol priznať požadovanú náhradu škody je bezpodmienečne
potrebné zo strany žalobcu preukázať, že mu bola spôsobená škoda protiprávnym konaním škodcu a

medzi konaním škodcu a vznikom škody existuje príčinná súvislosť (kauzálny nexus). Vzájomná žaloba
bola postavená len na vyššie uvedených tvrdeniach, že žalovanému mala vzniknúť škoda vyčíslená
v jednotlivých častiach. Žalovanému sa však nepodarilo preukázať, že mu vznikla škoda, kto za ňu
prípadne zodpovedá a existencia kauzálneho nexu.

19. Súd priznal žalobkyni uplatnený úrok z omeškania od 7. marca 2014, nakoľko podľa § 517 ods. 1,2
Občianskeho zákonníka ak dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide
o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení

úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov
z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Keďže žalovaný ani na základe
výzvy nevrátil žalovanú sumu, dostal sa do omeškania, pričom dátum od ktorého požadovala žalobkyňa
úrok z omeškania nie je skorší ako sa žalovaný dostal do omeškania.20.Podľa§3nariadeniač.87/1995Z.z.(vzneníúčinnomkudňuomeškania)Výškaúrokovzomeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná

k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. O trovách konania o žalobe súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku
a žalobkyni priznal náhradu trov konania vo výške 72,41 %, vzhľadom na skutočnosť, že jej celkový

úspech v konaní vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu v konaní predstavuje práve 72,41 %. O
trovách konania o vzájomnej žalobe súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
a žalobkyni priznal náhradu trov konania vo výške 100 %, vzhľadom na skutočnosť, že v konaní o
vzájomnej žalobe bola plne úspešná. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania súd
rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 CSP
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 CSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha)

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 365
ods. 1 CSP):

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť
vykonanie exekúcie.