Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 21, 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5Cb/16/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516203958
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bitalová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8516203958.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Oľgou Bitalovou v súkromnoprávnom spore žalobcu: I.

R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. L. XXX, XXXX XX Y. L., právne zast. JUDr. Jozefom Mačugom,
advokátom AK so sídlom 17. Novembra 31, 064 01 Stará Ľubovňa proti žalovanému: EL - GRIN s.r.o.,
so sídlom Na Rovni 322/52, 065 41 Ľubotín, IČO: 47 480 564, právne zast. JUDr. Patrikom Kovalčíkom,
advokátom AK so sídlom Námestie sv. Mikuláša 20, Stará Ľubovňa v konaní o zaplatenie 2.860,- eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 2.860,- eur s 9 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 2.860,- eur od 01.09.2016 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky vo výške 40,- eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu 2.860,-
eur s 9 % úrokom z omeškania ročne a trovami konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe písomne uzavretej Zmluvy o dielo vykonával pre
žalovaného elektromontážne práce v Nemecku počas roku 2016. Za vykonané práce sa zaviazal

žalovaný uhrádzať žalobcovi odmenu 13,- eur za každú odpracovanú hodinu. Za mesiac júl 2016
bolo zo strany žalobcu vykonaných celkom 220 hodín. Za tie následne po odsúhlasení počtu dňa
30.07.2016 vystavil žalovanému faktúru č. 7/2016 z 30.07.2016 v žalovanej sume, ktorá bola splatná
dňa 30.08.2016. Túto faktúru žalovaný riadne prevzal, o čom svedčí jeho podpis na faktúre, ale napriek
opakovaným výzvam zo strany žalobcu k úhrade nedošlo. Dňa 05.10.2016 bola právnym zástupcom
žalobcu zaslaná žalovanému predžalobná výzva, v ktorej bol žalovaný vyzvaný k úhrade spornej faktúry
v lehote 7 dní. Žalovaný svoj záväzok napriek viacerým urgenciám neuhradil a z toho dôvodu sa

domáhal, aby súd túto povinnosť žalovanému uložil súdnym rozhodnutím.

3. Súd platobným rozkazom č.k. 5Cb/16/2016 zo dňa 12.12.2016 návrhu žalobcu v celom rozsahu
vyhovel.

4. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu podal v zákonnej lehote odpor, ktorý odôvodnil tým, že
konanie žalobcu je účelové, pretože ten na základe predžalobnej výzvy zo dňa 05.10.2016 požaduje

úhradu spornej faktúry v lehote 7 dní od doručenia výzvy, ale takýto dôkaz o doručení súdu nedoložil a
doručenietejtovýzvynepreukázal.Faktúrač.7/2016bezdátumujejvyhotoveniajevrozporesozmluvou
o dielo 06/02/2016 uzavretej 15.02.2016. Žalovaný adresoval žalobcovi listinu dňa 14.11.2016 a ňou
si uplatňuje žalovaný voči žalobcovi zmluvnú pokutu v súlade so ZoD. Zaujal stanovisko ku úrokom zomeškaniaanapokonzapočítavasvojupohľadávkuvočinárokužalobcudovýšky4.200,-eurakuzániku
nároku žalobcu došlo dňa 15.12.2016, kedy sa pohľadávky vzájomne stretli. Spornú faktúru doručil
žalobca osobne v deň vyhotovenia predžalobnej výzvy, teda dňa 05.10.2016, ktorú žalovaný bol nútený

pod nátlakom žalobcu prevziať. Žalobca doposiaľ nijakým spôsobom nereagoval na list žalovaného zo
dňa 14.11.2016, ktorým okrem iného si uplatňuje započítanie pohľadávok. Z toho dôvodu žiadal, aby
súd platobný rozkaz zrušil.

5. Z vyjadrenia pr. zástupcu žalobcu proti odporu vyplýva, že k doručeniu predžalobnej výzvy muselo

dôjsť najneskôr dňa 17.10.2016, o čom svedčí vyjadrenie žalovaného zaslané prostredníctvom emailu
dňa 17.10.2016 o 21.16 hod., v ktorom sa žalovaný vyjadruje k neuhradeným faktúram a z jeho obsahu
je zrejmé, že nemal v úmysle spornú faktúru žalobcovi zaplatiť, pre nesplnenie „formálnych náležitostí“,
ktoré bližšie nekonkretizoval. Uzavretá zmluva bola úplne v rozpore so skutočne realizovanými prácami,
pretože v zmysle zmluvy bolo dohodnuté, že vykonané práce sa budú odsúhlasovať osobne na
konci mesiaca, avšak tie žalobca realizoval v Nemecku a ich vykonávanie odsúhlasovala nemecká

spoločnosť, pre ktorú žalovaný ich vykonával v subdodávke a ich prevzatie a kontrolu realizovala
nemeckáspoločnosť,ktoráviedlaevidenciuodpracovanýchhodínnatej-ktorejstavbe.Nakoncimesiaca
nemeckáspoločnosťstálezasielalažalovanémusúpisvykonanýchpráczavšetkýchrealizátorovprácna
stavbe. Počet odpracovaných hodín bol predložený aj v tomto prípade žalobcovi, ktorý na základe súpisu
vykonaných prác vystavil žalovanému faktúru. Tvrdenia žalovaného o neprevzatí faktúry sú nepravdivé,

pretože preberanie prebiehalo výlučne osobne, kde po prevzatí faktúry bola táto žalovaným podpísaná
a tak to bolo aj v spornom prípade. Faktúra č. 20160102, ktorú žalovaný žiada v tomto konaní započítať
ako jeho pohľadávku voči žalobcovi bola doručená dňa 18.11.2016 a to s cieľom zastrašiť žalobcu a
odradiť ho od prípadného uplatnenia svojho nároku súdnou cestou. Dňa 22.11.2016 bola táto faktúra
ako neopodstatnená vrátená žalovanému späť. Ňou si žalovaný umelo vyúčtoval 21 dní omeškania, že

žalobca mal nastúpiť na výkon prác dňa 29.08.2016. Pravdou však je, že zo strany žalovaného nebola
žalobcovi zaslaná žiadna objednávka, žiadosť, ani pokyn na nástup výkonu prác. Preto nie je zrejmé,
na základe čoho dospel žalovaný k týmto výpočtom. Poukázal taktiež na nesprávnosť výpočtu prípadnej
zmluvnej pokuty a na možnosť súdu použiť moderačné právo v tomto prípade.

6. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie písomne uzavretou zmluvou o dielo, faktúrou žalobcu č.
7/2016 zo dňa 30.07.2016, faktúrou žalovaného č. 20160102, výsluchom žalobcu, pr. zástupcu žalobcu,
konateľa žalovanej spoločnosti, pr. zástupcu žalovaného, korešpondenciou medzi stranami sporu, ako
aj obsahom celého spisu a zistil tento skutkový stav:

7. Žalobca sa písomne zaviazal vykonať pre žalovaného zmluvou o dielo č. 06/02/2016 zo dňa
15.02.2016 ako živnostník dokončovacie práce v období od 15.02.2016 do 31.12.2016 za podmienok
stanovených touto zmluvou v bode III. písomne uzavretej ZoD. V čl. VI bod 1 si dohodli cenu vykonania
diela vo výške 13,- eur za 1 hodinu a v čl. VII bod 1 zmluvy bolo dohodnuté miesto plnenia zmluvy
Zeka Elektrobau GmbH, Bahnhofstrasse 35a, 06184 Zwinstschöna/Halle, Nemecko. Žalobca v mesiaci

júl vykonal pre žalovaného zmluvne dohodnuté práce a za ich vykonanie vystavil spornú faktúru, ktorú
žalovaný odmieta uhradiť, pričom žalovaný oproti nároku žalobcu si uplatnil zmluvnú pokutu, ktorú žiada,
aby súd započítal ako vzájomnú pohľadávku.

8. Pr. zástupca žalobcu v konaní pred súdom poukázal na písomne uzavretú zmluvu a v zmysle nej

vystavenú spornú faktúru, ktorú je žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť. Pokiaľ ide o uplatnenú zmluvnú
pokutu, faktúra bola žalovanému vrátená a preto nie je možné, aby sa pohľadávky strán sporu stretli
a tie nie je možné ani započítať. Žalovaným uplatnená suma je vyššia ako pohľadávka žalobcu a v
danom prípade by malo ísť o vzájomný návrh, ktorého sa môže žalovaný domáhať aj samostatnou
žalobou. Vo faktúre, ktorou je vyúčtovaná zmluvná pokuta, nie je uvedené, na základe akých výpočtov

žalovaný k tejto sume dospel a z čoho vychádzal pri uplatnení za 21 dní, keďže ukončením prác v
mesiaci júl a odovzdaním diela zmluvný vzťah medzi stranami sporu zanikol. Ďalej poukázal na to, že
žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval nárok žalobcu, ba práve naopak chce ho započítať so svojou
pohľadávkou a tým pádom priznal odôvodnenosť nároku žalobcu. Ku uplatneniu možnosti započítania
poukázal, že tento inštitút sa vzťahuje len na pohľadávky, ktoré nie sú sporné a ktorých oprávnenosť

účastníci vzájomne uznávajú, avšak nárok žalovaného nie je možné považovať za prostriedok procesnej
obrany, keďže žalovaný si uplatňuje viac, ako si žalobca uplatňuje voči žalovanému. Následne žalovaný
podaním zo dňa 13.02.2018 si tento nárok uplatňuje ako prostriedok procesnej obrany, ktorou je
započítanie, ale len do výšky žalovanej sumy, čo podľa jeho názoru nie je možné, keďže žalovanýneprepracoval pôvodnú faktúru na žalovanú sumu a túto nechal v pôvodnej výške. V krajnom prípade
by ju bolo možné považovať za vzájomnú žalobu, ale taký nárok v konaní doposiaľ uplatnený nebol.
Nevie, či odstúpenie od zmluvy, ktoré učinil žalovaný, bolo doručené žalobcovi, lebo ten od 03.09.2016

zrušil živnostenské oprávnenie a nemohol už plniť predmet zmluvy žalovanému.

9. Z výpovede žalobcu vyplýva, že pracoval u žalovaného dlhšiu dobu, postupne vznikali problémy s
ubytovaním, bola ťažká komunikácia so žalovaným. V auguste mu bolo povedané, že žalovaný už nemá
pre nich prácu, tak si začali hľadať inú. On komunikoval iba s G., ktorý bol nemčinár a parťákom súčasne,

on im vybavoval všetky formality a náležitosti. Zmluvu uzatvoril so žalovaným za 1 deň. Pracovali v
turnusoch 3-4 týždne, nástup do práce bol dohodnutý telefonicky a každá zákazka bola iná a nemali
dohodu ohľadom presného turnusu. Oznámenie o ukončení a nástupe na turnus im oznamovala buď
mama konateľa alebo on. Nespochybnil, že mu bol doručený dňa 24.08.2016 email, ale ten neobsahoval
nič konkrétne, iba to, že si majú vybaviť podklady, ale nevie, prečo by taká povinnosť mala prináležať
im, keď v minulosti, ak pracoval u iných zamestnávateľov, tak požadované formuláre nepotreboval. Celý

august nebol vyzvaný na nástup do práce nikým a p. G. mu oznámil, že v práci nepokračujú a idú inde.
Bolo to asi 03.09.2016.

10. Konateľ žalovanej spoločnosti uviedol, že celá partia skončila práce na predchádzajúcom pracovisku
a mali ísť pracovať na americkú základňu, kde bolo zapotreby vybaviť isté podklady. Vrátili sa domov s

tým, že si ich zabezpečia, ale do práce nenastúpili. Podľa jeho názoru problém vznikol medzi žalobcom
i celou partiou tým, že boli pre nich vybavené papiere, ale tie si nedotiahli dokonca. Preňho to malo taký
vplyv, že bolo mu zrazené zádržné a došlo aj ku poškodeniu jeho obchodného mena. Má vedomosť,
že došlo v kolektíve ku potýčke medzi p. G. a zvyškom kolektívu. Žalobca prišiel za ním domov osobne
do Čirča oznámiť, že do práce nenastúpi a myslí, že to bolo 29.08.2016. Sporná faktúra bola splatná

30.08.2016, ale jej zaplatenie nepodmieňoval nástupom do práce žalobcu, pretože ona v skutočnosti
bola vystavená až neskôr dodatočne jeho mame na Sociálnej poisťovni v deň, ktorý je ako deň prevzatia
uvedený na faktúre.

11. Pr. zástupca žalovaného vo svojej výpovedi poukázal na to, že podľa jeho názoru ide o bezdôvodnú

žalobu, pretože právny nárok žalobcu zanikol tým, že žalovaný využil inštitút vzájomného započítania
pohľadávok, ktoré vznikli do času platného odstúpenia od zmluvy žalovaným dňa 10.10.2016. Strany
sporu si dohodli v zmluve podmienky výkonu prác v zmysle čl. III bod 1, čl. V bod 2, ako aj ďalších. Boli
dojednané určité sankcie a žalobca chce spochybniť a vyhnúť sa akejkoľvek z nich za vlastné porušenie
zmluvy, že si našiel nového zamestnávateľa, ako to vyplýva z jeho výpovede i z výpovede p. G. v inom

konaní. Teda svojim postojom cielene a vedome porušil zmluvu. Žalobca si nesplnil ďalšiu povinnosť
písomne ukončiť zmluvný vzťah tak, ako to bolo písomne dohodnuté medzi nimi. Žalobca vedel o
nástupe do práce dňa 29.8.2016, o čom svedčí výpoveď jeho na pojednávaní dňa 13.09.2017, ako aj
výpoveď svedka na tomto pojednávaní. Pán G. sa vyjadril, že prišli do americkej kasárne v Nemecku,
odrobili asi dva týždne a odišli domov, pretože na výkon týchto prác potrebovali nejaké papiere. Zisťovali

možnosti vybavenia A1, bolo to v období koniec júla a začiatok augusta 2016 a dňa 24.08.2016 bol
zaslaný žalobcovi email, ktorý ako dôkaz predložil na pojednávaní, išlo o výkon týchto prác. Ďalším
dôkazom vedomosti žalobcu o nastúpení do práce je to, že sám uvádza, že všetka komunikácia medzi
stranamisporuprebiehalaústne,telefonicky,prípadnesmsažalobcatvrdí,ženevedelotermínenástupu
do práce a svojimi nepravdivými tvrdeniami zavádza súd, keď na jednej strane tvrdil, že o skončení

prác mal ho informovať sám žalovaný (strana 2 zápisnice z 13.09.2017). Následne tvrdil, že na základe
vlastného rozhodnutia po problémoch s ubytovaním mal ukončiť zmluvný vzťah (strana 3 zápisnice z
13.09.2017) a v neposlednom rade mu mal oznámiť p. G., že už k žalovanému nenastúpi a idú pracovať
inde. Napokon poukázal na to, že zmluvná pokuta je vystavená nie za škodu, ako sa mylne domnieva
žalobca, ale za porušenie povinnosti dojednaných v čl. X ods. 2 ZoD. Žalobca si zrejme účelovo zamieňa

zmluvnú pokutu s nárokom na náhrady škody, čo je úplne iný druh nároku. Faktúra č. 20160102 na
sumu 4.200,- eur bola doručená žalobcovi dňa 29.11.2016, a to prostredníctvom neho. Pred doručením
tejto faktúry žalovaný doručil ešte žalobcovi dňa 11.10.2016 odstúpenie od zmluvy a až následne si
vyčíslil a uplatnil zmluvnú pokutu. Žalobca so žalovaným na základe písomne uzavretej zmluvy o dielo
bol povinný správať sa nielen preventívne, ale aj zodpovedne voči svojmu zmluvnému partnerov, ak

vedel, že dielo nedokončí podľa zmluvy, resp. nenastúpi na výkon ďalších prác. Z toho dôvodu žiadal,
aby súd na porušenie týchto povinnosti prihliadol a návrh žalobcu zamietol.12. Súd v zmysle § 153 ods. 3 CSP nevypočul navrhovaného svedka V. G., pretože menovaný bol aj v
inom konaní vypočutý a nič iné okrem zhodných tvrdení v iných konaniach neuviedol, preto jeho výsluch
nepovažoval za dôležitý ani v tomto konaní.

Vo veci 3Cb/145/2016, v ktorej je on žalobcom, p. G. uviedol, že práce u žalovaného ukončil koncom
júla 2016, ale nebola vznesená zo strany žalovaného požiadavka, aby nastúpil dňa 29.08.2016. Dátum
nástupu do práce oznamoval žalovaný, jeho mama, prípadne sms, a v nej uviedli miesto výkonu práce
a ubytovania. Na ukončení turnusov sa vzájomne dohodli so žalovaným. Písomne uzavretá zmluva
bola na dielo pre Automobilku Ford Kolín, kde pracovali 2 týždne, potom prešli do Kaisestaufenu, kde

bola americká kasáreň, tu odrobili 2 týždne a zistili, že potrebujú formulár A1. Preto odišli domov.
Zmluvu ukončil so žalovaným niekedy v auguste ale nevie to nijakým spôsobom preukázať a dôvodom
bola skutočnosť, že mu meškali platby za vykonané práce, bol problém s ubytovaním atď. Nepopiera
doručenie emailu z 24.08.2016, ale ten sa týkal len vybavenie istých dokladov, ale nie je v ňom zmienka
ohľadom žiadnej roboty. Keďže mal ďalšiu prácu, tak od 03.09.2016 si zrušil živnosť. Dňa 29.08.2016
nenastúpil do práce, pretože mu žiadna nebola daná a nebolo povedané, kde a kedy má nastúpiť.

13. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu je zákonný a
dôvodný.

14. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len ,,ObZ“), tento zákon upravuje postavenie

podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

15. Podľa § 1 ods. 2 ObZ, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona.
Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho
práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak

ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

16. Podľa § 261 ods. 1 ObZ, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri
ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 536 ods. 1 ObZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ
sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

18. V zmysle § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), objednávateľ je povinný zhotoviteľovi
zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto

dohodnutáalebourčiteľnáazmluvajenapriektomuplatná(§536ods.2)jeobjednávateľpovinnýzaplatiť
cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných
podmienok.

19. Dňa 15.02.2016 v zmluve č. 06/02/2016 v čl. VI zmluvy bod 1 si strany sporu dohodli cenu za

vykonanie prác 13,- eur za 1 hodinu. V zmysle tejto dohody žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č.
7/2016 žalovanú istinu 2.860,- eur za 220 odpracovaných hodín v mesiaci 7/2016.

20. Žalovaný najskôr takto vyúčtovanú faktúru spochybňoval, poukazoval na formálne nedostatky tohto
účtovného dokladu, chýbajúce podklady atď.. Neskôr v odpore proti platobnému rozkazu a v ďalších

podaniach si uplatnil voči nároku žalobcu svoje nároky, a to nárok týkajúci sa zmluvnej pokuty. Túto si
započítal vzájomne voči uplatnenej pohľadávke žalobcu a navrhol, aby súd toto započítanie akceptoval,
pretože spĺňa všetky formálne náležitosti a keďže zmluvná pokuta žalovaného vyúčtovaná vo výške
4.200,- eur prevyšuje nárok žalobcu započítaním pohľadávka žalobcu zanikla vo vzťahu k žalovanému
a žalovaný si neuplatňuje zvyšok ním vyúčtovanej zmluvnej pokuty len do výšky žalovanej sumy.

21. Teda týmto procesným úkonom žalovaný uznal pohľadávku žalobcu, pretože započítať možno len
existujúce pohľadávky.

22. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“), ak strany dojednajú pre prípad

porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný
pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.23. Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

24. Pre právne posúdenie dojednanej zmluvnej pokuty sa v zmysle citovaného ustanovenia § 1
ods. 2 ObZ subsidiárne použijú predpisy občianskeho práva. Občiansky zákonník ustanovuje pre
prípady nesplnenia povinností zo strany dlžníka riadne a včas zabezpečenie záväzku (popri úrokoch
z omeškania alebo poplatku z omeškania) aj špeciálnym zabezpečovacím prostriedkom vo forme
dohody o zmluvnej pokute. Kým napr. pri úrokoch z omeškania, ktoré nastávajú priamo zo zákona a sú

všeobecnej povahy, k vzniku zmluvnej pokuty je potrebný právny úkon. Dohoda o zmluvnej pokute je
dohoda, ktorá ukladá dlžníkovi povinnosť zaplatiť veriteľovi pokutu, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť
resp. zmluvné povinnosti za podmienky ich presného vymedzenia a špecifikácie. Dohoda o zmluvnej
pokute musí mať písomnú formu, a to bez ohľadu na to, akú formu má zmluva ňou zabezpečovaná. Pre
priznanie zmluvnej pokuty je nevyhnutné, aby boli splnené obe podmienky, t. j. písomné dojednanie a
určená, resp. určiteľná, jej výška.

V predmetnom prípade bola zmluvná pokuta predmetom úpravy čl. X bod 2 písomne uzavretej zmluvy.
Hoci sa jedná o formu sankcie smerujúcej proti dlžníkovi, musí byť aj ten vo vzťahu k jej dojednaniu
chránený tak, aby mal vedomosť, porušenie akých konkrétnych povinností bude viesť k nároku veriteľa
na jej zaplatenie.

25. Po vykonaní dokazovania súd dospel k záveru, že za nesporný možno považovať nároku žalobcu na
zaplatenie ceny diela za vykonané práce, keďže ich chce žalovaný vzájomne započítať. Relevantným
zostalo v konaní zodpovedanie otázky, či a v akom rozsahu tento nárok žalobcu zanikol uplatnenou
kompenzačnou námietkou. Ak má totiž žalovaný proti žalobcovi aj svoj vlastný kompenzabilný nárok,
je oprávnený ho v spore uplatniť ako započítaciu námietku. Je oprávnený túto kompenzačnú námietku

uplatniť vtedy, ak má existujúcu pohľadávku, ktorú možno jednostranne započítať proti žalobou
uplatnenej pohľadávke podľa predpisov hmotného práva, teda v zmysle § 580 a § 581 Občianskeho
zákonníka alebo § 358 až § 363 Obchodného zákonníka. Započítanie pohľadávok je totiž jedným zo
zákonných spôsobov zániku záväzku a z povahy veci vyplýva, že osoba uskutočňujúca započítací
úkon nepopiera pohľadávku, proti ktorej započítanie smeruje. Pokiaľ žalovaný, ktorý inak nárok žalobcu

nepopiera, vznesie v sporovom konaní kompenzačnú námietku, súd ju musí posúdiť podľa predpisov
hmotného práva. Samotná kompenzačná námietka je hmotnoprávnou námietkou v zmysle § 152 CSP,
ktorú zákon zaraďuje medzi prostriedky procesnej obrany (§ 149 CSP). V súlade s § 124 ods. 2
CSP je hmotnoprávny úkon strany voči súdu účinný okamihom doručenia a voči ostatným subjektom
od okamihu, keď sa o ňom dozvedeli. Účinky započítania nastávajú v súlade s hmotným právom

spätne ku dňu, kedy sa vzájomne započítané pohľadávky stretli. Keďže započítanie pohľadávky je
právne účinné iba proti reálne existujúcej vzájomnej pohľadávke na plnenie rovnakého druhu, musí sa
súd pred definitívnym vyhodnotením účinkov započítania prednostne zaoberať dôvodnosťou pôvodnej
žaloby. Žalovaný pritom môže účinne započítať akúkoľvek svoju pohľadávku, ak to nie je v rozpore s
hmotným právom. Môže ísť o judikovanú pohľadávku, osobitne uznanú pohľadávku, pohľadávku, ktorá

je predmetom iného súdneho konania a podobne.

26. Ak žalovaný v sporovom konaní účinne uplatnil svoju kompenzabilnú pohľadávku na započítanie
proti pohľadávke žalobcu, dochádza tým k zániku oboch záväzkov v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú
(§ 580 OZ). Z procesného hľadiska tak platí, že námietka započítania zo strany žalovaného je možná v

sporovom konaní, a takto sa aj z hľadiska prostriedkov procesnej obrany posudzuje.

27.Žalobcakoncipovalvčl.Xbod2ZoDporušeniezmluvnejpovinnosti„vprípade,žesanedodržítermín
nástupu na výkon dohodnutom práce, alebo odíde zo staveniska bez písomného ukončenia tejto zmluvy,
zhotoviteľ uhradí objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 200,- eur. Za každý deň omeškania.“ (čl. 9).

Povinnosťou žalovaného bolo pre platné uplatnenie tohto nároku voči žalobcovi preukázať porušenie
tohto zmluvného dojednania. Žalovaný od podania odporu i v priebehu celého konania tvrdil, že žalobca
nenastúpením do práce dňa 29.08.2016 porušil toto zmluvné dojednanie a žalovanému vznikol nárok
domáhať sa voči nemu zmluvnej pokuty. Žalobca sa naopak bránil, že ho žalovaný nevyzval nijakým
spôsobom na nástup a jediným písomným dôkazom mal byť email zo dňa 24.08.2016.

28.Žalovanýbybolúspešnývčastiuplatnenejzmluvnejpokutyajejkompenzáciesnárokomžalobculen
ak by jednoznačne a bez pochyby preukázal, že žalobcu vyzval na nástup do práce dňa 29.08.2016 a on
si túto povinnosť nesplnil. Podľa názoru súdu žalovaný nepreukázal žiadnym hodnoverným spôsobom,aby žalobca bol porušil povinnosť nastúpiť do práce tak, ako to žalovaný tvrdí v uvedený deň. Nemožno
súhlasiť s právnym názorom právneho zástupcu žalovaného, že to dokazuje email zo dňa 24.08.2016,
pretože v ňom je obsiahnutá iba požiadavka žalovaného na vybavenie si určitých formalít pre ďalší

výkon prác, ale nie deň nástupu do práce. Za takýto dôkaz nemožno považovať ani výpoveď žalobcu,
že si našiel novú prácu, ani výpoveď p. G. v konaní 3Cb/145/2016, ktorí pracovali u žalovaného skôr,
potom prerušili práce, zase sa vrátili na ich výkon, ale v dôsledku nezhôd sa rozhodli z pracoviska
odísť. Žalovaný v priebehu konania ani nijakým spôsobom nepreukázal, aby výška vyúčtovanej zmluvnej
pokuty za 21 údajne omeškaných dní zodpovedala skutočnosti, že toľko trvalo zabezpečenie náhrady

za nenastúpenie žalobcu do práce.

29. Súd teda dospel k záveru, že je nesporné, že žalobca i ostatní spolupracovníci prestali pre
žalovaného pracovať napriek platnej zmluve, ktorá ich k tomu zaväzovala i to, že dojednanie zmluvnej
pokuty je po hmotnoprávnej stránke platné, lebo jeho obsahom je konkrétne porušenie povinnosti a
dojednaná výška. Jediným, čo súd považuje za sporné, aby mohol akceptovať právny úkon započítania

žalovaného je vznik nároku žalovaného - obdobie odkedy dokedy sa jej mohol voči žalobcovi domáhať.
Súd má zato, že žiaden z dôkazov produkovaných žalovaným nedokazuje, aby žalobca bol povinný
nastúpiť do práce v konkrétny deň 29.08.2016 ako to tvrdí žalovaný a náhrada za žalobcu trvala 21 dní.
Z toho dôvodu nemohol akceptovať kompenzačnú námietku žalovaného, pretože vyúčtovanie zmluvnej
pokuty považuje za neplatné a preto nároku žalobcu vyhovel.

30. Žalovaný listom zo dňa 10.10.2016 oznámil odstúpenie od zmluvy žalobcovi, ale dôvodom je opäť
nenastúpenie do práce. Podľa názoru súdu však toto podanie nemá žiadne právne účinky, pretože bolo
učinené v čase, keď žalobca pracoval inde a žalovaný mal zabezpečenú náhradu a ani jedna zo strán
sporu už nemala záujem na trvaní zmluvy.

31. Žalobca sa okrem istiny domáhal zaplatenia úroku z omeškania.

32. Podľa § 365 ods. 1 ObZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do
doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

33. Podľa § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

34. Podľa § 369 ods. 2 ObZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

35. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,nariadenie“), namiesto

úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania
v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému
dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí
počas celej doby omeškania.

36. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 369 ods. 1 ObZ vzniká veriteľovi nárok na úroky z omeškania
pri omeškaní s plnením peňažného záväzku zo strany dlžníka bez ohľadu na príčinu, ktorá toto
omeškanie spôsobila. Súd mal v predmetom konaní za preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania
za obdobie po vykonaní prác a od možnosti vyúčtovať si ich cenu. V danom prípade vzniklo žalobcovi
právo domáhať sa tohto nároku po splatnosti faktúry za vykonané práce, teda od 01.09.2016 tak, ako

si ho v žalobnom nároku vyúčtoval bez ohľadu na to, kedy spornú faktúru obdržala žalovaná strana.
Rozhodujúci je v danom prípade moment, kedy vznikol žalobcovi nárok domáhať sa tohto zákonného
práva, čo je v danom prípade nesporné. Úroky z omeškania neboli stranami sporu osobitne dojednané,
preto má žalobca nárok na úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške, resp. v ním uplatnenej
výške, ak je táto nižšia ako zákonná. Žalobca má teda vo vzťahu k žalovanému nárok na zaplatenie

úrokov z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 2.860,- eur.37.Podľa§2nariadenia,výškapaušálnejnáhradynákladovspojenýchsuplatnenímpohľadávkypodľa§
369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo
bez ohľadu na dĺžku omeškania.

38. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi v predmetnom konaní vznikli náklady spojené s uplatnením
pohľadávky vo forme administratívnych interných monitorovacích nákladov pri kontrole dodržiavania
zmluvných záväzkov, súd žalovaného zaviazal na ich náhradu žalobcovi v zákonom stanovenej výške
40,- eur.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

41.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 255 ods.
1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaný bol v spore

v plnom rozsahu neúspešný, teda je povinný žalobcovi nahradiť vzniknuté trovy konania vo výške tak,
ako o nej rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku (§
262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient,
ak tvorí so stranou podľa
§ 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie
so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 CSP). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie

začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)
(§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedkyprocesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona.