Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8618010280
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8618010280.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov

JUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 31.01.2019
v Prešove, v trestnej veci obžalovaného T. U. a spol. pre zločin nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods.
1 písm. c/ Tr. zákona a iné, o odvolaní obžalovaného B. H. a okresného prokurátora proti rozsudku
Okresného súdu Svidník sp. zn. 9T/117/2018 zo dňa 21.11.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v časti týkajúcej
sa obžalovaného B. H..

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovaného B. H., nar. XX.XX.XXXX vo X., trvale bytom
O. XXXX/X, X.

u z n á v a v i n n ý m , ž e

dňa XX.XX.XXXX po predchádzajúcej vzájomnej komunikácii prostredníctvom sociálnej siete facebook
sa v poobedňajších hodinách stretol pri predajni T. v meste X. s T. U., dal mu finančnú hotovosť 20,-
eur a požiadal ho, aby mu za túto sumu zabezpečil metamfetamín, ktorý je zaradený v zmysle zákona
NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch do II. skupiny
psychotropných látok, a to nielen pre seba, ale aj pre T. U., pričom za týmto účelom ešte toho istého
dňa spoločne s T. U. odišiel motorovým vozidlom zn. Škoda Octavia, ev. č. X. XXXAH do
mesta X., kde ostal sedieť v odparkovanom motorovom vozidle na parkovisku pri pamätníku Sovietskej

armády a po tom, čo T. U. kúpil od neznámej osoby za sumu 20,- eur tri papierové skladačky s obsahom
bieleho kryštalického materiálu o celkovej hmotnosti 0,10 g s obsahom metamfetamínu a piracetamu
s priemernou koncentráciou 68,3 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 68 mg absolútneho
metamfetamínu, čo zodpovedá dvom bežným jednotlivým dávkam drogy, ktoré sú schopné ovplyvniť
psychiku užívateľa (konzumenta) a tie mu aj následne odovzdal, ich odložil do kovového puzdra na
cigarety, ktoré položil k rýchlostnej páke motorového vozidla,

t e d a

- podporoval iného v zneužívaní inej návykovej látky než alkoholu
- neoprávnene prechovával pre vlastnú potrebu psychotropnú látku

č í m s p á c h a lprečin šírenia toxikománie podľa § 174 ods. 1 Tr. zákona v znení účinnom do 31.12.2018 (ďalej len
„Tr. zákona“) v súbehu s prečinom nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zákona.

Z a t o m u u k l a d á :

Podľa § 174 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 36 písm. j/, l/ Tr. zákona, § 37 písm.
h/ Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona v spojení s § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona ukladá obmedzenie spočívajúce
v zákaze požívania omamných a psychotropných látok.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona trest prepadnutia veci, a to igelitového sáčku o rozmeroch 7 x

4 cm s tromi papierovými skladačkami, každá o rozmeroch cca 2 x 1 cm s bielou kryštalickou látkou,
spolu o hmotnosti cca 0,1 až 0,2 gramov.

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného T. U.a, nar. XX.XX.XXXX vo X., trvale bytom
M. XXXX/XX, X., t. č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Prešov, vinným zo zločinu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa

§ 172 odsek 1 písm. c/ Tr. zákona a B. H., nar. XX.XX.XXXX vo X., trvale bytom O. XXXX/X, X., vinným
zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

-obž. T. U. dňa XX.XX.XXXX po predchádzajúcej vzájomnej komunikácii prostredníctvom sociálnej siete

facebook sa v poobedňajších hodinách stretol pri predajni T. v meste X. s B. H., ktorý ho požiadal,
aby mu za sumu 20,- eur zabezpečil metamfetamín, ktorý je v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.
z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený
do II. skupiny psychotropných látok, pričom za týmto účelom ešte toho istého dňa spoločne s B. H.
odišiel motorovým vozidlom zn. Škoda Octavia, ev. č. X. XXXAH do mesta X., kde B. H. ostal sedieť

v odparkovanom motorovom vozidle na parkovisku pri pamätníku Sovietskej armády a T. U.O. sa pri
tomto pamätníku stretol s neznámou osobou, od ktorej kúpil za sumu 20,- eur tri papierové skladačky
s obsahom bieleho kryštalického materiálu o celkovej hmotnosti 0,10 g s obsahom metamfetamínu
a piracetamu s priemernou koncentráciou 68,3% hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 68 mg
absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá minimálne 2 bežným jednotlivým dávkam drogy, ktoré sú

schopné ovplyvniť psychiku užívateľa (konzumenta) a ktoré následne odovzdal B. H.,

-obž. B. H. dňa XX.XX.XXXX po predchádzajúcej vzájomnej komunikácii prostredníctvom sociálnej siete
facebook sa v poobedňajších hodinách stretol pri predajni T. v meste X. s T. U., dal mu finančnú hotovosť
20,- eur a požiadal ho, aby mu za túto sumu zabezpečil metamfetamín, ktorý je zaradený v zmysle

zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch do II.
skupiny psychotropných látok, a to nielen pre seba, ale aj pre T. U., pričom za týmto účelom ešte
toho istého dňa spoločne s T. U. odišiel motorovým vozidlom zn. Škoda Octavia, ev. č. X. XXXAH do
mesta X., kde ostal sedieť v odparkovanom motorovom vozidle na parkovisku pri pamätníku Sovietskej
armády a po tom, čo T. U. kúpil od neznámej osoby za sumu 20,- eur tri papierové skladačky s obsahom

bieleho kryštalického materiálu o celkovej hmotnosti 0,10 g s obsahom metamfetamínu a piracetamus priemernou koncentráciou 68,3% hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 68 mg absolútneho
metamfetamínu, čo zodpovedá dvom bežným jednotlivým dávkam drogy, ktoré sú schopné ovplyvniť
psychiku užívateľa(konzumenta) a tie mu aj následne odovzdal, ich odložil do kovového puzdra na

cigarety, ktoré položil k rýchlostnej páke motorového vozidla.

Za to im uložil:

Obž. T. U. podľa § 172 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. d/, l/, n/, § 38 ods. 3 Tr. zákona a § 39

ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona uložil mu ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Obž. B. H. podľa § 172 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j/, l/, § 38 ods. 3 Tr. zákona a § 39 ods.
1 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona

určil skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona v spojení s § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona uložil obmedzenie spočívajúce
v zákaze požívania omamných a psychotropných látok.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona uložil trest prepadnutia veci, a to igelitového sáčku o rozmeroch 7
x 4 cm s tromi papierovými skladačkami, každá o rozmeroch cca 2 x 1 cm s bielou kryštalickou látkou,
spolu o hmotnosti cca 0,1 až 0,2 gramov.

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zákona vyslovil, že vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

Proti tomuto rozsudku, ale len proti výroku o treste podal písomne v zákonnej lehote v neprospech
obžalovaného T. U. a obžalovaného B. H. okresný prokurátor písomné odvolanie. V dodatočne
predloženom písomnom odôvodnení svojho odvolania v podstate namietal, že okresný súd u obidvoch
obžalovaných uložil tresty s použitím ustanovení o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody, hoci

hodnotenie okolností prípadu podľa § 39 ods. 1 Tr. poriadku ako výnimočné predpokladá, aby boli
preukázané nie bežne sa vyskytujúce skutočnosti, ktorých existencia nebola vyvolaná páchateľom a
ktoré značne ovplyvnili jeho konanie a musí ísť o také okolnosti, ktoré sa bežne nevyskytujú ale sa
vyskytujú len v ojedinelých prípadoch. To, že obžalovaný nebol odsúdený a v minulosti sa dopustil len
dvoch priestupkov, nemožno za také považovať. Za pochybné odvolateľ označil priznanie poľahčujúcej

okolnosti obžalovanému H., ktoré spočívalo v zohľadnení ustanovenia § 36 písm. l/ Tr. zákona, lebo na
hlavnom pojednávaní neurobil žiadne z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku a odmietol vypovedať,
pričom priznanie by sa muselo vzťahovať na všetky skutkové okolnosti, ktoré sú základom pre zákonné
právne posúdenie skutku, pre ktoré sa vedie trestné stíhanie. Obžalovaný H. pritom namietal, aby
zabezpečil metamfetamín aj pre obžalovaného U., ale U. podmienil zabezpečenie tejto drogy pre H.

spoločným užitím. Podľa názoru odvolateľa nebolo možné vysloviť, že sa obžalovaný H. priznal a
priznať mu predmetnú poľahčujúcu okolnosť. Podľa okresného prokurátora tým, že nedošlo k uzavretiu
dohody o vine a treste, nebolo možné aplikovať ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona a neboli
splnené podmienky § 39 ods. 1 Tr. zákona s poukazom na to, že tento obžalovaný spáchal trestný čin
v skúšobnej dobe predchádzajúceho odsúdenia za obdobný prečin a tak predchádzajúci trest neviedol

k jeho náprave, lebo spáchal trestný čin ešte závažnejšej povahy, keďže zabezpečoval psychotropnú
látku pre inú osobu.

V podstate na základe uvedeného okresný prokurátor navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok a sám vo veci rozhodol.

Okrem toho proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote prostredníctvom svojho obhajcu
obžalovaný B. H. odvolanie, a to tak proti výroku o vine, ako aj proti výroku o treste. Tento odvolateľ vytkol
okresnému súdu, že nesprávne hodnotil jeho konanie, a to vzhľadom na zistené skutkové okolnosti, jehopostoj k danému skutku a drogovej trestnej činnosti všeobecne a k množstvu zaistenej drogy. Poukázal
na to, že počas celého trestného konania bol nápomocný orgánom činným v trestnom konaní, svoje
konanie pravdivo popísal, priznal sa a oľutoval, pričom tvrdil, že ako koncový užívateľ drogy, ktorú si

zabezpečil pre vlastnú potrebu za svoje peniaze bol protizákonne zadržaný a kontrolovaný, no napriek
tomu sa priznal a v celom rozsahu spolupracoval. Podľa odvolateľa, obžalovaný U. kupoval pre neho
drogu, ale nie ako díler, teda nie pre zárobok, ale z dôvodu silnej túžby po droge, ktorú mal sľúbenú ako
odmenuzazabezpečeniedrogy.PodľaodvolateľaobžalovanýU.zabezpečovaldrogupreobžalovaného
H., ale aj sám pre seba, pretože je nelogickým skutkovým konštruktom vnímať veci tak, že obžalovaný

H. cez obžalovaného U. zabezpečoval drogu samotnému obžalovanému U.. Také vnímanie označil
odvolateľ za účelové, podané v snahe postihnúť ho prísnejším ustanovením.

VpodstatenazákladeuvedenéhoobžalovanýB.H.navrhol,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokzrušil
a aby sám rozhodol tak, že ho uzná vinným podľa § 171 ods. 1 Tr. zákona a uloží mu primeraný trest.

Na základe takto podaných odvolaní postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1
Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo,
pričom na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie

dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a v prejednávanej veci navyše, keďže obžalovaný T. U. urobil
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku a bol poučený podľa § 257 ods. 5 Tr. poriadku, len
pokiaľ by v časti výroku rozsudku týkajúcej sa jeho osoby odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371
ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku. Krajský súd v danom prípade nezistil také chyby a nezistil ani prítomnosť
dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku v časti týkajúcej sa obžalovaného B. H.. Preto

v časti týkajúcej sa obžalovaného T. U. preskúmaval len napadnutý výrok o treste týkajúci sa tohto
obžalovaného. Zároveň preskúmaval aj výrok o vine a celý výrok o treste týkajúce sa obžalovaného
B. H., pričom v jeho prípade zistil, že napadnutým rozsudkom bolo porušené ustanovenie Trestného
zákona a obžalovanému bol uložený trest neprimeraný.

V prejednávanej veci bolo dokazovanie v podstate vykonané v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr.
poriadkutak,akotobolopresprávnezistenieskutkovéhostavunaúčelyrozhodnutiaotrestenevyhnutné
a nebolo potrebné ho v odvolacom konaní dopĺňať. Krajský súd z výsledkov dokazovania vychádzal,
pričom v prípade obžalovaného U. sa so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu pri rozhodnutí
o treste stotožnil, no v prípade obžalovaného H. nemohol súhlasiť ani s výrokom o právnej kvalifikácii

skutku spáchaného týmto obžalovaným, ani s výrokom o treste, ktorý mu bol okresným súdom uložený.

Vyhlásenie obžalovaného T. U. o vine bolo podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku súdom prijaté, pričom v
ďalšom tento obžalovaný odmietol vypovedať. Prečítaná výpoveď tohto obžalovaného jednoznačne
usvedčila obžalovaného H. z toho, že tento obžalovaný U. požiadal, aby pozháňal pervitín a na to

dal obžalovanému U. 20,- eur, pričom keď obžalovaný U. cez mobil zistil, že predávajúci zo Svidníka
má pervitín, tieto peniaze obžalovaný U. predávajúcemu dal za tri skladačky, ktoré potom v aute
obžalovanému H. odovzdal a obžalovaný H. ich odložil do plechovej krabičky od cigariet, ktorú uložil
k rýchlostnej páke vo vozidle. Následne po zastavení auta políciou, obžalovaný H. tieto tri skladačky
polícii vydal.

Obžalovaný U. sa od začiatku trestného stíhania k predmetnému skutku priznával, pričom po vznesením
obvinenia už dňa 23.04.2018 dal súhlas na začatím konanie o dohode o vine a treste. Tento stav trval
až do konania hlavného pojednávania 21.11.2018, pričom prokurátor na neho reagoval na hlavnom
pojednávaní stručným vyjadrením, že zo stany Generálnej prokuratúry neprišla odpoveď na žiadosť

Okresnej prokuratúry Svidník. Napriek tomu obžalovaný U. na hlavnom pojednávaní vyhlásil svoju vinu
z predmetného zločinu tak, ako mu bol v podanej obžalobe kladené za vinu.

Obžalovaný U.Č. výslovne uviedol, že v ten deň zohnal pre B. H. pervitín s tým, že pervitín v tento deň
spoločne užijú a potvrdil, že H. bol ochotný za pervitín zaplatiť 20,- eur aj za okolností, že tento pervitín

by potom mohli užiť spolu.

Obžalovaný B. H. síce na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať, no vyplýva z prečítaných zápisníc
o jeho výpovediach z prípravného konania, že požiadal obžalovaného U. o zabezpečenie pervitínuvýlučne pre seba, no obžalovaný U. zabezpečenie tohto pervitínu podmienil tým, že aj on si z neho
vezme, teda že aj on ho sčasti užije, s čím súhlasil. Uvádzal síce aj to, že keď mu obžalovaný U.
potvrdil, že sa pokúsi pozháňať pervitín a že na to obžalovanému U. vie dať 20,- eur, aby zohnal

pervitín, ktorý následne spolu užijú, no uvedený rozpor odstránený samotným obžalovaným H. ani
inými dôkazmi nebol. Vzhľadom na výpoveď obžalovaného U. a skutočnosť, že obžalovaný U. bol v
minulosti za neoprávnené prechovávanie pervitínu odsúdený, čo evokovalo jeho väčšie skúsenosti so
zabezpečovaním a užívaním tejto drogy, ktorej zneužívaniu sa nezbavil, ale v nej pokračoval, mohlo
ho to viesť k určeniu si takej podmienky pre svoju ochotu zabezpečiť pre obžalovaného H. túto drogu.

Okrem toho obžalovaný H. uvádzal, že sám nemal skúsenosti s nákupom takej drogy. Krajský súd preto
obhajobu obžalovaného H., že zabezpečenie drogy podmienil obžalovaný U. následným spoločným
užitím, považoval za nevyvrátenú. Zostalo nespochybnené, že zabezpečený pervitín skutočne chceli
obaja obžalovaní užiť spoločne. Obžalovaného H. podporil obžalovaný U. v užívaní predmetnej drogy
a uspokojení jeho silnej túžby po droge tak, že mu umožnil získať ako odmenu za zabezpečenie drogy
pre osobnú potrebu obžalovaného H. práve časť z predmetného kúpeného pervitínu.

Rovnako ako obžalovaný U., uviedol aj obžalovaný H., že išli spolu do X. pre pervitín, na ktorého nákup
dal obž. U. 20,- eur, pričom vo X. po návrate do auta mu obžalovaný U. dal tri skladačky, ktoré on dal do
kovového puzdra od cigariet a to dal k rýchlostnej páke a keď pri kontrole totožnosti sa ho policajti pýtali,
čo má v tej krabičke, tak policajtom vydal práve tie skladačky, ktoré predtým zabezpečil obžalovaný U..

K zákonnosti zaistenia predmetnej drogy nemal krajský súd žiadne pripomienky. Tento zaistený nález
drogy bol správnym postupom podrobený znaleckému dokazovania a bola bez pochybnosti ustálená
nielen povaha zaistenej veci, ale aj rozsah počtu obvykle jednorazových dávok, ktoré z nej bolo možné
vyrobiť. V súlade so zásadou „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“, aj krajský súd považoval

za nepochybne preukázané množstvo len dvoch obvykle, respektíve bežne jednorazových dávok drogy.
Znaleckým skúmaním vzoriek biologického materiálu obžalovaných bolo nepochybne zistené, že ide
o užívateľov nielen pervitínu, ale aj marihuany, pretože bol potvrdený pozitívny nález látok THC,
Metamfetaminu a Amfetamin, ktoré sú účinnými chemickými látkami týchto drog. Nakoniec aj závery
znaleckých posudkov z vyšetrenia duševného stavu obžalovaných taký záver potvrdili. Bolo konkrétne

zistené, že osobnosť obžalovaného U. je disharmonická s potrebou experimentovania, je pravidelným
konzumentom marihuany a pervitínu, hoci ešte nemá známky závislosti, no silná túžba po droge by ho
mohla viesť a pravdepodobne viedla k predmetnému skutku. U obžalovaného H. bol zistený škodlivý
konzum marihuany, pervitínu a alkoholu bez chorobného návyku či závislosti, verbalizuje abstinenciu,
pričom znalkyňa hodnotila jeho vzťah k svojmu užívaniu drog za pomerne kritický a pokiaľ dodrží

abstinenciu, považovala prognózu vo vzťahu k jeho protispoločenskému konaniu za priaznivú.

Krajský súd nepovažoval za sporné, že obaja obžalovaní spáchali predmetný zločin priamy úmyslom, že
chceli takýto trestný čin spáchať. Vedomosť o prítomnosti zaistenej drogy v krabičke od cigariet potvrdili
nielen výpovede obžalovaných, v dosahu ktorých pri ceste autom sa nachádzala, ale aj z výsledky

expertízneho skúmania tohto predmetu, na ktorom bola konštatovaná zhoda DNA nájdenej na škatuľke
s DNA obžalovaných.

Krajský súd považoval za potrebné poukázať na rozdiel v povahe konania a v pohnútke spáchania
zločinu u jednotlivých obžalovaných. Kým ziskuchtivosť obžalovaného U. bola preukázaná, oproti tomu

nebolo vyvrátené, že motívom konania obžalovaného H. bolo zabezpečiť si drogu pre svoju osobnú
spotrebuadostaťsaknejajzacenusvojhosúhlasustým,abysaktejistejdrogedostalajobžalovanýU.,
čím tohto obžalovaného vlastne podporil v jeho ochote neoprávnene drogu užiť. Tým vlastne vo vzťahu
k obžalovanému U. šíril toxikomániu, lebo okrem toho, že neoprávnene prechovával pre vlastnú potrebu
psychotropnú látku, tak zároveň podporoval iného, teda obžalovaného H. v zneužívaní inej návykovej

látky než alkoholu.

Preto u obžalovaného B. H. dospel krajský súd k záveru, že tento obžalovaný spáchal prečin
šírenia toxikománie podľa § 174 ods. 1 Tr. zákona v znení účinnom do 31.12.2018 v súbehu s
prečinom nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a

obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zákona Použitie Trestného zákona v tomto znení zodpovedá
zásade vyplývajúcej z ustanovenia § 2 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, podľa ktorých trestnosť činu sa
posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi
spáchanímčinuavynesenímrozsudkunadobudnúúčinnosťviacerézákony,trestnosťčinusaposudzujea trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Páchateľovi možno uložiť taký druh
trestu,ktorýdovoľujeuložiťzákonúčinnývčase,keďsaotrestnomčinerozhoduje,akjetoprepáchateľa
priaznivejšie.

V prípade oboch obžalovaných išlo o občasných konzumentov pervitínu, ktorí sa venovali predovšetkým
užívaniu drogy /obžalovaný U. už aj zabezpečovaniu drogy aj pre iného, aby drogu mohol sám užiť/ a
nevytvárali si pritom nejaké osobitné zásoby. Tento záver podporujú aj výsledky vykonaných prehliadok
miest, kde sa obvykle zdržiavajú a kde neboli nájdené žiadne drogy ani prostriedky na manipuláciu,

prípravu či skladovanie drog.

Podľa správy o povesti z miesta bydliska, obžalovaný U. žije s matkou, jeho otec je nebohý, obžalovaný
H. žije so svojimi rodičmi žije. Podľa správy Sociálnej poisťovne obaja obžalovaní nie sú poberateľmi
soc. dávky. Podľa správy ÚPSVaR, obžalovaný U. nebol v evidencii uchádzačov o zamestnanie, no
obžalovaný H. je vedený v takej evidencii.

Odpis registra trestov u obžalovaného U. v spojení s obsahom spisu Okresného súdu Svidník sp. zn.
9T/12/2018, potvrdil, že v tejto trestnej veci bol vydaný trestný rozkaz z 22.02.2018, právoplatný dňa
13.03.2018 a ním bol odsúdený v podstate za to, že dňa 09.09.2017 pre svoju potrebu prechovával
metamfetamín a bol odsúdený za prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov

alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zákona na trest odňatia
slobody vo výmere 5 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu na 18
mesiacov s prepadnutím tam uvedenej veci a uložením ochranného protitoxikomanického liečenia
ambulatným spôsobom. Uložená skúšobná doba trvá od 14.03.2018 do 14.09.2019, a je teda zrejmé,
že predmetného zločinu drogovej povahy sa dopustil počas jej plynutia.

Miera narušenia obžalovaného U. je vysoká v dôsledku recidívy tohto páchateľa, no napriek tomu treba
dodať, že tento obžalovaný, pokiaľ chce, vie sa správať spoločensky žiaducim spôsobom. Podľa správy
zo školy, ktorú naposledy navštevoval, vyplynulo, že síce bol podmienečne vylúčený, neprospieval a
nemal záujem o vyučovanie, no bol nekonfliktný a pokyny vyučujúcich rešpektoval, pričom podľa správy

z výkonu väzby bol hodnotený bez zásadných pripomienok k správaniu sa a podľa výpisu z ústrednej
evidencie priestupkov doposiaľ nespáchal žiadne priestupky.

Krajský súd sa nestotožnil s názorom okresného prokurátora v otázke použitia jedného z dôvodov, na
základe ktorých prichádzalo do úvahy mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody u obžalovaného T.

U.Č..Hocidôvod,zktoréhovychádzalkrajskýsúdpridôvodnostitakéhotopostupu,nebolcelkomtotožný
s dôvodom postupu okresného súdu, vo svojej podstate viedol k obdobnému záveru v podobe uloženia
primeraného trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, a preto krajský súd nepovažoval
za nevyhnutné, len pre túto zmenu zasahovať do výroku o treste, ktorý sa týkal obžalovaného T. U..

Ako už bolo uvedené, na hlavnom pojednávaní, okresný súd prijal vyhlásenie obžalovaného T. U., že
je vinný, čo bolo potrebné aj s odkazom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vyhodnotiť v tomto prípade ako dôvod pre analogické použitie ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d/
Tr. zákona a mimoriadne zníženie trestu v rámci ustanovenia § 39 ods. 4 Tr. zákona Použitie tohto
ustanovenia v maximálnom možnom znížení, teda o jednu tretinu, odôvodňuje osoba obžalovaného

U.. Kritický prístup obžalovaného k svojej trestnej činnosti, hoci spáchanej v recidíve, no za okolností,
že okrem tohto odsúdenia nemá evidované iné porušenia či ohrozenia záujmov chránených Trestným
zákonom, vzhľadom na nízke množstvo zaistenej drogy, absenciu takého stavu, ktorý by svedčil už
v drogovú závislosť tohto páchateľa vedie krajský súd k takému záveru. Pomery tohto obžalovaného,
možnosti jeho nápravy a nižšia miera jeho narušenia oproti závažnej povahe trestnej činnosti umožnili

ponechať výrok napadnutého rozsudku o treste bez zmeny. Podľa názoru krajského súdu bol trest
odňatia slobody uložený okresným súdom obžalovanému U. vrátane spôsobu výkonu trestu v prípade
tohto obžalovaného odôvodnený, zákonný a ako taký primeraný.

Pokiaľ ide o obžalovaného H., je potrebné uviesť, že režim ukladania trestu podľa Trestného zákona v

znení účinnom do 31.12.2018, bol pre tohto páchateľa priaznivejší, pretože v § 50 ods. 2 umožňoval
podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody so súčasným uložením aj primeraných obmedzení
alebo povinností uvedených v § 51 ods. 3 a 4, smerujúcich k tomu, aby viedol riadny život, ktorých
kontrolu vykonáva probačný a mediačný úradník; umožňoval spravidla uložiť, aby podľa svojichschopností nahradil škodu spôsobenú trestným činom a ak boli splnené podmienky podľa osobitného
predpisu, mohol nariadiť kontrolu uložených primeraných obmedzení alebo povinností technickými
prostriedkami, ak takáto kontrola nebola doposiaľ nariadená. Oproti tomu Trestný zákon v znení platnom

a účinnom po tomto dátume umožňoval takýto postup len pri súčasnom uložení probačného dohľadu
a pri podmienečnom odklade výkonu trestu bez uloženia probačného dohľadu umožňoval v rámci
povolenia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody len uloženie povinnosti, aby páchateľ
v skúšobnej dobe podľa svojich schopností nahradil škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatil dlh
alebo zameškané výživné, čo ale podľa názoru krajského súdu v danom prípade bolo nadbytočné a

neplnilo by účel trestu. Preto sa javilo byť potrebným poukázať na použité znenie Trestného zákona tak
vo výroku o právnej kvalifikácii skutku obžalovaného H., ako aj výroku o treste, ktorý mu bol uložený.

Z hľadiska trestu odňatia slobody krajský súd dospel k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu postačí
v prípade obžalovaného H. uloženie trestu odňatia slobody vo výmere jedného roka s podmienečným
odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 2 rokov.

Obžalovaný H. bol síce od roku 2014 postihnutý za dva priestupky, no v porovnaní s obžalovaným U.
nejde o tak narušeného páchateľa, lebo podľa odpisu registra trestov doposiaľ nebol odsúdený.

Krajský súd zistil prítomnosť jednej priťažujúcej okolnosti a prítomnosť dvoch poľahčujúcich okolností.

V prejednávanej veci krajský súd má za to, že v konaní obžalovaného B. H. išlo o výnimočné
vybočenie z medzí riadneho života. Tento obžalovaný viedol pred spáchaním predmetnej trestnej
činnosti riadny život /spáchané priestupky nepatria medzi závažné a povahovo nesúviseli s drogovou
trestnou činnosťou/, v prípravnom konaní sa priznal, skutok oľutoval, pričom na hlavnom pojednávaní
uvedené nepoprel. Vzhľadom na doposiaľ uvedené, na následok a spôsob jeho trestnej činnosti,

pohnútku jeho úmyselných prečinov, prevahu poľahčujúcich okolností nad priťažujúcou okolnosťou,
priaznivé možnosti jeho nápravy a usporiadané pomery tohto páchateľa, s dôrazom na skutočnosť, že
doposiaľ nebol postihnutý za žiadnu z foriem drogovej trestnej činnosti a v jeho konaní bolo možné
vidieť predovšetkým snahu ľahkovážne experimentovať s pervitínom, krajský súd mu uložil úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere jedného roka. Nesprávnu tendenciu k neoprávnenej držbe a zabezpečovaniu

si drogy a ľahostajnému pomeru tohto páchateľa k snahe iných osôb zneužívať drogy a schopnosť a
ochotu viesť riadny život nielen upustením od tejto protispoločenskej činnosti bude potrebné sledovať
v rámci skúšobnej doby v trvaní 2 rokov s uložením obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania
omamných a psychotropných látok. Veci postihnuté trestom ich prepadnutia bolo namieste odstrániť z
dosahu tohto páchateľa a ďalších osôb a ich vlastníkom sa preto stal štát.

Na základe týchto dôvodov výrok o vine a treste v rozsahu týkajúceho sa obžalovaného B. H., krajský
súd rozsudok zrušil a sám rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Odvolanie podané okresným prokurátorom, nezistiac dôvody preto, aby mu vyhovel, krajský súd podľa

§ 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.