Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 8, 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 7C/15/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717206870
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5717206870.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcov: v rade 1/ D. Z., V..

X.X.XXXX, P. XXX XX Y., R. XX, v rade 2/ L. Z., V.. XX.X.XXXX, P. XXX XX Y., R. XX, oboch právne
zastúpených advokátskou kanceláriou Podhorský & Partners, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Zámocká
36, 811 01, IČO: 46 962 000, proti žalovanému: S.. J. H., V.. XX.X.XXXX, P. XXXX XX, R., C.. X. X/XX,
v konaní o zaplatenie 13.800 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba žalobcu v rade 1/ a 2/ sa v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanému sa proti žalobcom v rade 1/ a 2/ náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 12.04.2017 sa žalobcovia ako spoločne a nerozdielne

oprávnení domáhali zaplatenia sumy 13.800,- € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 24.02.2017
do zaplatenia a náhrady trov konania proti žalovanému.

2. Žalobcovia odôvodnili žalobu tou skutočnosťou, že sú pôvodnými vlastníkmi nehnuteľností,
nachádzajúcej sa v okrese T., N. Y., Q.. Ú.. Y., ktoré boli zapísané na LV. XXXX D. K.. XXX Y. Q..
Ú.. Y.. Následným vlastníkom týchto nehnuteľností sa stal S.. Y. P.Š., ktorý nehnuteľnosti vydražil
16.04.2014 u dražobníka Dražby a aukcie, s.r.o. so sídlom v Martine. O tejto dražbe bola spísaná

zápisnica notárom JUDr. Vladimírom Kostovčákom, č. N 454/2014, NZ 14826/2014 zo dňa 16.04.2014.
Voči dražbe konanej 16.04.2014 podali žalobcovia, dňa 25.04.2014 na Okresný súd Senica v zákonnej
lehote žalobu na určenie neplatnosti dražby. Okresný súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 6C/84/2014
dňa 15.04.2015 a žalobu žalobcov zamietol. Následne žalobcovia podali odvolanie, avšak odvolací
súd 18.05.2016 rozsudok Okresného súdu potvrdil. Žalobcovia stratili možnosť zvrátiť rozhodnutie o
neplatnosti dražby a tým aj priamo utrpeli škodu, ktorú ďalej špecifikujú.

3. Na účely dražby nehnuteľnosti bola všeobecná hodnota nehnuteľnosti určená znaleckým posudkom,
ktorývypracovalžalovaný.Žalovanývypracoval2znalecképosudkyatoznaleckýposudokč.16/2013zo
dňa 28.01.2013, ktorým stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti vo výške 58.300,- € na účely dražby
konanej dňa 12.03.2013, ktorá bola neúspešná. Následne vypracoval znalecký posudok č. 37/2014 zo
dňa 05.03.2014, ktorým stanovil hodnotu rovnakých nehnuteľností žalobcov na sumu 44.500,- € a to pre
účely dražby konanej 16.04.2014. Oproti prvému znaleckému posudku č. 16/2013 tak vznikol cenový
rozdiel 13.800,- €, ktorý znalec nezdôvodnil a nevysvetlil.

4. V danom mieste a v období, v ktorom sa nehnuteľnosť znalecky posudzovala priemerný pokles
cien nehnuteľností nepresiahol 3%-tá a ani nedošlo k žiadnym udalostiam, či škodám, ktoré by mali
vplyv na hodnotu nehnuteľnosti. Preto znalecký posudok č. 37/2014 zo dňa 05.03.2014 je nesprávnya nezákonný. Žalobcovia majú dôvodnú obavu, že dôvodom znaleckého podhodnotenia nehnuteľnosti
bol tlak dražobnej spoločnosti na zníženie najnižšieho podania za účelom vydraženia nehnuteľnosti.
Samotná nehnuteľnosť sa 16.04.2016 vydražila za 33.500,- €, čo je približne 3 hodnoty nehnuteľnosti

určenej znaleckým posudkom č. 37/2014. Ak by sa nehnuteľnosť bola dražila za cenu určenú znaleckým
posudkom č. 16/2013, nehnuteľnosť by nebolo možné vydražiť za podanie nižšie ako 43.725,- €, čo
sú 3 hodnoty nehnuteľnosti určenej týmto znaleckým posudkom. Vzhľadom na podhodnotenie ceny
nehnuteľnosti boli žalobcovia poškodení na svojich právach, keďže od stanovenia všeobecnej hodnoty
nehnuteľnosti znalcom sa odvíja hodnota najnižšieho podania. Konaním žalovaného pri výkone jeho

znaleckej činnosti, tak žalobcom vznikla žalobcom škoda vo výške 13.800,- €, čo je rozdiel medzi prvotne
určenou všeobecnou hodnotou nehnuteľnosti vo výške 58.300,- € a druhotne určenou všeobecnou
hodnotou vo výške 44.500,- €. Žalobcovia poukázali na ustanovenie § 415 a § 420, ods. 1 OZ, avšak
nešpecifikovali, v akom konaní znalca vidia porušenie právnej povinnosti, teda jeho protiprávny úkon.
Uspokojili sa s konštatovaním, že znalec v druhom znaleckom posudku nehnuteľnosť podhodnotil a v
dôsledku tejto skutočnosti im vznikla škoda vo vyššie uvedenom rozsahu.

5. Na dôkaz svojich tvrdení žalobcovia k žalobe pripojili notársku zápisnicu N454/2014, NZ14826/2014
zo dňa 16.04.2014, rozsudok Okresného súdu Senica, sp. zn. 6C/84/2014 a rozsudok Krajského súdu
v Trnave, sp. zn. 24Co/592/2015, oba v žalobe konštatované znalecké posudky a výzvu na dobrovoľné
uspokojenie dlhu adresovanú žalovanému zo dňa 13.02.2017.

6. Žalovaný sa k žalobe prvýkrát vyjadril podaním zo dňa 06.10.2017 (čl. 75), kde žalobu žiadal ako
nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že jeho znalecké posudky uvedené v žalobe na stanovenie všeobecnej
hodnoty rodinného domu, súpis. číslo XX v k. ú Y. pre účel dobrovoľnej dražby boli vypracované v
zmysle platnej vyhlášky, kde je stanovená výsledná všeobecná hodnota, ktorá je znaleckým odhadom

najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by nehnuteľnosti mali dosiahnuť na trhu. Druhý
znalecký posudok znalec vypracoval na základe skutočností, že po dvoch kolách dražby konaných dňa
12.03.2013 a 30.09.2013, nehnuteľnosť nebola vydražená a posudok pre účel dražobného konania
stratil platnosť. Nižšia cena v druhom posudku bola stanovená s prihliadnutím aj na predchádzajúci
priebeh dražobného konania, kde o danú nehnuteľnosť na dražbe za cenu 58.300,- € v prvom kole a za

cenu 44.000,- € v druhom kole nikto neprejavil záujem. Rozdiel ceny v posudkoch nebol vysvetľovaný
z dôvodu, že sa nejednalo o doplnok pôvodného posudku, ale o samostatný posudok podaný v inom
čase. Nehnuteľnosť bola vydražená až v treťom kole za účasti len jedného dražiteľa a to za cenu ešte za
nižšiu ako bolo najnižšie podanie a preto z toho vyplýva, že tou najpravdepodobnejšou cenou v danom
mieste a čase bola práve nižšia cena v druhom znaleckom posudku. Z pohľadu záložného veriteľa by

bolo možné konštatovať pravý opak toho, čo tvrdia žalobcovia a totiž, že práve cena v prvom posudku
bola nadhodnotená na nátlak žalobcov. Žalobcovia po dobu dražobného konania majú možnosť nájsť si
kupujúceho na svoju nehnuteľnosť za správnu cenu, čo sa aj pokúsili a nehnuteľnosť ponúkli na predaj
cez realitný portál, kde bola v ponuke už pred konaním prvej dražby minimálne od 27.01.2013. Znalec
na dôkaz tejto skutočnosti ponúkol kópiu internetovej inzercie. A ďalej uviedol, že túto možnosť mali

žalobcovia až do vydraženia dňa 16.04.2014, teda minimálne jeden rok a tri mesiace.

7. Žalobcovia potom reagovali replikou podaním zo dňa 30.11.2017, kde zotrvali na svojich tvrdeniach
a konštatovali, že z tvrdení žalovaného uvedených vo vyjadrení jednoznačne vyplýva, že žalovaný
žiadnymrelevantnýmspôsobomneuviedol,nazákladeakýchdôvodovjerozdielvocenenínehnuteľnosti

v druhom znaleckom posudku v porovnaní s prvým o 13.800,- € nižší. Zníženie všeobecnej hodnoty
nehnuteľnosti v druhom znaleckom posudku nemá žiaden opodstatnený právny základ a nevyplýva zo
žiadnej skutočnosti. Boli názoru, že žalovaný ako znalec postupoval v rozpore so zákonnou úpravou
obsiahnutou v zák. č. 382/2004 z. z. o znalcoch a tlmočníkoch a prekladateľov a konštatovali, že znalec
samovoľne bez akejkoľvek opodstatnenej skutočnosti znížil hodnotu nehnuteľnosti o pomernú časť, čo

je v danom prípade otázne. Žalobcovia opätovne zdôraznili, že na nehnuteľnostiach nedošlo k žiadnym
udalostiam, ktoré by odôvodňovali zníženie ich všeobecnej hodnoty.

8. Znalec reagoval duplikou z podaní 29.12.2017, zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach a
keďže stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej

ceny ku dňu ohodnotenia, v danom prípade k zníženiu hodnoty v druhom znaleckom posudku došlo
na základe samotného priebehu dražby a v dôsledku tej skutočnosti, že na dražbu po dobu jedného
roka nikto neprejavil záujem o danú nehnuteľnosť za danú cenu a to ani pri znížení vyvolávacej ceny v
druhom kole dražby. Skutočnosť, že žalobcovia, ktorí nehnuteľnosť ponúkli na predaj cez realitný portála nenašli kupcov, svedčí v prospech tvrdení znalca. Nakoniec bola nehnuteľnosť vydražená až v 3. kole
dražby a to len za účasti jedného dražiteľa. Logicky preto zostáva otázka, že ak by bola nehnuteľnosť
podhodnotená, či by sa viacero dražiteľov na dražbe nepobilo o takto podhodnotenú nehnuteľnosť.

9. Na týchto záveroch znalec zotrval aj vo svojej výpovedi, na pojednávaní dňa 08.03.2018, naviac
tvrdil, že žalobcovia nepreukázali, že by ich nehnuteľnosť mala reálne hodnotu takú, akú stanovil v
prvom znaleckom posudku, teda 58.300,- € a práve v priebeh dražby ukázal, že nehnuteľnosť má nižšiu
hodnotu. V tejto súvislosti poukázal aj na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu, ktorý do spisu pripojili

žalobcovia, kde Krajský súd sa vyjadruje otázke jeho znaleckého posudku.

10. Na pojednávaní dňa 08.03.2018 súd potom vykonal len dôkazy, ktoré navrhovali strany a to strana
žalujúca a totiž prečítal listiny pripojené do súdneho spisu.

11. Vykonaným dokazovaním mal súd nesporne preukázané, že nehnuteľnosť žalovaných bola

vydražená dňa 16.04.2014 za 33.500,- €, pričom odhad ceny predmetu dražby bol uskutočnený na
základe znaleckého posudku žalovaného č. 37/2014 zo dňa 05.03.2014 v sume 44.500,- €. Skutočnosť,
že predtým žalovaný podal znalecký posudok č. 16/2013, v ktorom ocenil tie isté nehnuteľnosti na
58,300,- €, medzi stranami sporu nebola pochybná, avšak neboli rozporované ani tvrdenia žalovaného
a totiž, že dražba konaná 16.04.2016 bola v poradí 3. dražbou tých istých nehnuteľností potom, čo

boli neúspešné dražby zo dňa 12.03.2013 a 30.09.2013, kde nehnuteľnosti neboli vydražené ani za
cenu 58.300,- € v prvom kole, ani za cenu 44.000,- € v druhom kole a, že v týchto kolách dražby o
nehnuteľnosti nikto neprejavil záujem. Preukázané boli skutočnosti, tvrdené žalobcami ohľadne toho, že
žalobcovia neúspešne napadli v súdnom konaní platnosť dobrovoľnej dražby zo dňa 16.04.2014. Súd
dospel k presvedčeniu, že žaloba dôvodná nie je to z týchto dôvodov:

12. Žalobcovia uplatnili nárok na náhradu škody vo výške 13.800,- € voči znalcovi, pričom škoda
zodpovedala rozdielu medzi prvým a druhým znaleckým posudkom, teda medzi zn. posudkom č.
16/2013 z 28.01.2013 a zn. posudkom č. 37/2014 zo dňa 05.03.2013. Tvrdili, že keby nebol v druhom
posudkuznalecurčilvšeobecnúhodnotuna44.500,-€alebobyjuurčiltakakojuurčilvprvomznaleckom

posudku nebola by im škoda v tomto rozsahu vznikla, napriek tomu však nehnuteľnosť 16.04.2014 bola
vydražená len za sumu 33.500,- €. Žalobcovia neprodukovali dôkaz preukazujúci, že znalec práve pri
vypracovaní druhého znaleckého posudku č. 37/2014 úmyselne, alebo z nedbanlivosti porušil svoju
právnu povinnosť uloženú zákonom, alebo zmluvou a v dôsledku porušenia, ktorej a v príčinnej súvislosti
s ktorým porušením vznikla žalobcom škoda práve v rozsahu 13.800,- € teda, že nebyť porušenia tejto

povinnosti, nehnuteľnosť by bola vydražená o sumu 13.800,- € vyššiu.

13. Škoda je zmenšením majetkovej podstaty na strane poškodeného.

14. Všeobecnú zodpovednosť za škodu v občiansko-právnych vzťahoch, akým je aj právny vzťah medzi

žalobcami a žalovaným upravuje ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka.

15. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

16. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

17. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa tohto zákonného ustanovenia
je porušenie právnej povinnosti škodcom, príčinná súvislosť medzi týmto porušením a škodou ako

protiprávnym následkom a zavinenie vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti.

18. Žalobcovia podľa presvedčenia súdu nepreukázali ani jeden z vyššie vymenovaných predpokladov
vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorá mala žalobcom vzniknúť. Predovšetkým žalobcovia
nepreukázali, čím znalec porušil svoju právnu povinnosť práve pri podaní znaleckého posudku č,

37/2014, v ktorom bola stanovená nižšia všeobecná hodnota nehnuteľnosti. Nepreukázali tiež, že
nebyť stanovenia nižšej všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti v dôsledku zavineného porušenia právnej
povinnosti znalcom im vznikla škoda, teda že nebyť tvrdeného podhodnotenia nehnuteľnosti, ktoré
preukázané nebolo, boli by na dražbe dňa 16.04.2014 vydražili za vyššiu cenu a ak by ju boli vydražili,tak práve za sumu 13.800,- €, čo bola nimi tvrdená výška škody. Žalobcovia nepredložili žiadny znalecký
posudok, ktorý by vyvrátil tvrdenia znalca v znaleckom posudku č. 37/2014 a neprodukovali žiadny
dôkaz,ktorýbypreukazoval,žepristanovenívyššejvšeobecnejhodnotyvposudku,ktorýbolpodkladom

pre dražbu dňa 16.04.2014 bolo by došlo k vydraženiu nehnuteľnosti za vyššiu sumu, minimálne za
sumu o 13.800,- € vyššiu. Súd preto žalobu žalobcov zamietol ak nedôvodnú.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p.. Žalovaný bol v konaní
proti žalobcom plne úspešný, avšak nárok na náhradu trov konania si proti nim neuplatnil, preto súd o

trovách konaniach rozhodol tak, že úspešnému žalovanému sa proti neúspešným žalobcom náhrada
trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.