Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 29, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/51/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205217407
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1205217407.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov

senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobkyne: G. V., nar.
X.XX.XXXX, bytom Š. Č.. XX, X., zastúpená JUDr. Beátou Kaprinayovou, advokátkou, Jašíkova č. 2,
Bratislava, proti žalovaným: 1./ Slovenská sporiteľňa a.s., Bratislava, Tomášikova č. 48, IČO: 00 151
653, 2./ Y. U., nar. XX.X.XXXX, bytom B..L. Č.. XX, J. U., 3./GENARO INVESTMENS LIMITED, so
sídlom 229 arch. Makariou III Ave, Meliza Court, 4th Floor, 3105 Limassol, Cyprus, id. č. HE 13809,
zastúpený advokátskou kanceláriou Bukovinský & Chlipala, s.r.o., Bratislava, Svätoplukova č.30, IČO:
35 918 098, o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie

žalovaného 3./ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 13C 153/2005-388 zo dňa 31. marca
2015 a na odvolanie žalobkyne a žalovaného 3./ uzneseniu toho istého súdu, č.k. 13C 153/2005-480
zo dňa 30.júna 2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (výrok II.) ktorým súd určil, že záložné
právo k nehnuteľnostiam nevzniklo potvrdzuje.
Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 13 C 153/2005-480 zo dňa 30.6.2016 zrušuje a vec súdu
prvej inštancie vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie rozhodol tak, že : I. Súd konanie v

časti určenia, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, nachádzajúcich sa v kat. úz. L.
X., na parc. č. XXXX, XXXX v podiele 1, ktorá bola uzatvorená medzi Slovenskou štátnou sporiteľňou v
Bratislave, pobočkou v Dunajskej Strede, zastúpená p. P. P. a U. Y. r.č.XXXXXX/XXX, adresa J. U., D..
U.. Y. XX, dňa 28.4.1992 a ktorá bola označená č. zmluvy XXX, je neplatná, zastavuje. II. Súd určuje ,
že záložné právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v kat. úz. Podunajské Biskupice, obec m.č. L.É.
X., okres X. N., vedené Správou katastra pre hl. mesto SR Bratislava na LV XXX ako parc. registra S.
evidované na katastrálnej mape parc. č. XXXX zast. plochy a nádvoria o výmere XXX T., parc. č. XXXX

záhrady o výmere XXX T., zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa
v kat. úz. L. X., na parc. č. XXXX, XXXX, v podiele 1 , uzatvorenej medzi Slovenskou štátnou sporiteľňou
v Bratislave, pobočkou v J. U. a U. Y. r.č. XXXXXX/XXX, adresa J. U., ul. U.. Y. XX, dňa XX.XX.XXXX ,
označenou číslom zmluvy 155, nevzniklo . III. Súd návrh vo zvyšnej časti zamieta. IV. O náhrade trov
konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
1.1. Svoje rozhodnutie vo výroku I. v časti zastavenie konania odôvodnil ustanoveniami § 96 ods.1,3
O.s.p.

1.2. Vo výroku II. v časti určenia, že záložné právo nevzniklo po vyriešení otázky naliehavého právneho
záujmu podľa § 80 písm. c) O.s.p. svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 37 ods. 1, § 39, § 119
ods. 2, § 120 ods. 2, § 136 ods. 1,2, § 137 ods.1, §139, § 151a ods. 1, 151b ods. 1, 2,4,6, § 151d ods. 1,
§ 493 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1992 keď uviedol, že žalovaný 1./ v konaní namietalnedostatok svojej pasívnej legitimácie, ktorú odôvodnil skutočnosťou, že pohľadávku, vyplývajúcu zo
zmluvy o úvere poskytnutom žalovanému 2./ , postúpil dňa 13.03.2001 Slovenskej konsolidačnej a.s.,
ktorá následne dňa 22.12.2004 postúpila túto pohľadávku spoločnosti Genaro Investment Limited, so

sídlom XXX H.. T. N. H., T. S., Xth K., XXXX I., S.. Súd námietku nedostatku jeho pasívnej legitimácie
vyhodnotil ako nedôvodnú. Z výpisu z katastra nehnuteľností LV č. XXX katastrálne územie L. X.,
obec X. - m.č. L. X., okres X. N. je nesporné, že vlastníkom pod č. 1 aj pod č. 2, t.j. výlučným
vlastníkom parcely č. XXXX, XXXX a stavby na parc.č. XXXX súp.č. XXXXX je žalobkyňa. Súčasne je
z predmetného výpisu nesporné, že v časti C: ťarchy je ako oprávnený zo záložného práva na podiel

1 pre vlastníka pod č. 1 (t.j. pre žalobkyňu ) na pozemky parc. č. XXXX zast. plochy XXX T., parc.
č. XXXX záhrady XXX T. podľa V XXX/XX z 15.01.1993 - XXX/XX zapísaný doposiaľ žalovaný 1./.
Z vykonaného dokazovanie mal súd za preukázané, že pohľadávka zo zmluvy o poskytnutí úveru na
bežnom kontokorentnom účte zo dňa 28.04.1992, uzavretej medzi žalovaným 1./ a žalovaným 2./ , bola
žalovaným 1./ dňa 13.03.2001 postúpená na Slovenskú konsolidačnú, a.s. a táto pohľadávka bola dňa
22.12.2004postúpenánaspoločnosťGENAROINVESTMENTSLIMITED.Zobsahuzmluvyopostúpení

pohľadávok zo dňa 28.06.2000 a následnej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.12.2004, od ktorej
žalovaný 1./ odvodzuje absenciu svojej pasívnej legitimácie vyplýva, že predmetom postúpenia na
žalovaného 3./ boli všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o poskytnutí úveru na bežnom
kontokorentnom účte zo dňa 28.04.1992, uzavretej medzi žalovaným 1./ a žalovaným 2./. Z uvedeného
vyplýva, že z žalovaného 1./ na žalovaného 3./ zmluvami o postúpení (zo dňa 28.06.2000 a zo dňa

22.12.2004) prešla pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o poskytnutí úveru na bežnom kontokorentnom
účte s príslušenstvom, t.j. so všetkými právami týkajúcimi sa tejto pohľadávky. Avšak postúpením
pohľadávky zo zmluvy o poskytnutí úveru nedošlo k postúpeniu i práv a povinností zo zmluvy o zriadení
záložného práva, nakoľko zmluva o záložnom práve nie je príslušenstvom prevádzanej zmluvy o úvere,
ale o samostatnú zmluvu, zabezpečujúcu pohľadávku medzi účastníkmi. Pohľadávka žalovaného 3./

teda vznikla z úverovej zmluvy a nie zo záložnej zmluvy. Ak by predmetom zmlúv o postúpení (od
ktorých si žalovaný 1./ odvodzuje absenciu svojej pasívnej legitimácie v tomto spore) nebolo postúpenie
určitej pohľadávky, ale zmena celého obsahu záväzkového vzťahu, v tom prípade by už išlo o zmenu
vzájomných práv a povinností tvoriacich obsah záväzku (t.j. zmenu zmluvy), vyžadujúcu si v zmysle
§ 493 Občianskeho zákonníka dohodu zmluvných strán (žalovaného 1./ a 2./). Nakoľko obsahom

zmlúv o postúpení pohľadávok nie je dohoda zmluvných strán, nie je preukázané, že by bola v danej
veci nebola sledovaná zmena celého záväzku a tým nemohol žalovaný 3./ platne ani nadobudnúť a
žalovaný 1./ stratiť právo k predmetnej pohľadávke zo záložnej zmluvy. Vzhľadom na uvedené mal
súd v prejednávanej veci pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného 1./ (ako i žalovaného 2./, ale táto v
konaní namietaná nebola) za preukázanú.

1.2.1. Predmetom sporu medzi stranami sporu tak ostala otázka vzniku (resp. existencie alebo
neexistencie) záložného práva a prvoinštančný súd dospel k záveru, že Zmluva o zriadení záložného
práva zo dňa 28.04.1992 k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v kat. úz. L. X., na parc. č. XXXX, XXXX,
v podiele 1 , uzatvorenej medzi žalovaným 1./ (Slovenskou štátnou sporiteľňou v Bratislave, pobočkou
v Dunajskej Strede) a žalovaným 2./ (U. Y. r.č. XXXXXX/XXX, adresa J. U., D.. U.. Y. XX), označenou

číslom zmluvy XXX, je absolútne neplatná od počiatku. V konaní bolo preukázané, že predmetnú
zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 28.04.1992 uzavrel žalovaný 2./ , hoci nebol vlastníkom
založených nehnuteľností a žalovaný 1./ , hoci vedel, že žalovaný 2./ vlastníkom založených
nehnuteľností nie je. Z vykonaného dokazovania i z platných právnych predpisov je nepochybné,
že v čase uzavretia zmluvy nemal žalovaný 2./právo hospodárenia k založeným nehnuteľnostiam.

Hospodársky zákonník bol platný a účinný do 01.01.1992. Účastníkmi predmetného právneho úkonu,
uzavretia zmluvy, boli však žalovaní 1./ a 2./ a preto podpisy Y. U. na mieste klienta a Y. U. ako
vlastníka,suvedenímichrodnýchčísel,súbezpredmetnéazmätočné,nakoľkoneboliúčastníkmiúkonu,
neboli riadne uvedení v záhlaví zmluvy a identifikovaní menom a ďalšími údajmi, nebolo uvedené,
že sú spoluvlastníkmi nehnuteľností, ani ktorých častí a taktiež nevyjadrili svoj súhlas so založením

nehnuteľností na mieste v zmluve predtlačenom. Keďže podpísaní vlastníci nehnuteľností Y. U. a Y. U.
neboli účastníkmi právneho úkonu, nemôžu sa na nich vzťahovať ani povinnosti zo zmluvy. Nakoľko
teda založené nehnuteľnosti žalovaný 2./ nikdy nevlastnil, nemal k nim ani žiadne dispozičné právo.
Zmluva bola uzavretá vypísaním niektorých vybodkovaných častí predtlačeného vzoru, pričom niektoré
časti zostali nevyplnené. Predtlačené ustanovenia, ktoré účastníkov úkonu a vlastníka (nie je zrejmé

ktorého a tento ani nie je účastníkom právneho úkonu - tejto zmluvy) zaväzujú k rôznym povinnostiam,
pôsobia zmätočne a úplne v rozpore so skutkovým stavom v čase podpisovania zmluvy, ktorý musel
byť zmluvným stranám známy z listu vlastníctva na predmetné nehnuteľnosti a i zo zákona. V zmysle
vyššie citovaných zákonných ustanovení obligatórnou náležitosťou zmluvy o zriadení záložného právaje presné určenie pohľadávky a zálohu. Zmluvné určenie predmetu zálohu je najdôležitejšou časťou
zmluvy, musí v nej byť uvedený presný opis zálohu, resp. spôsobu jeho určenia tak, aby záložný veriteľ v
časevýkonusvojhoprávapresnevedel,čímjepohľadávkazabezpečená.Vzhľadomnato,akojezmluva

koncipovaná, predmet zálohu je nepreskúmateľný (t.j. čo vlastne má byť zálohom), ktorú polovicu
vlastne žalovaný 2./ založil a na základe akého právneho titulu vôbec žalovaný 2./ dal nehnuteľnosti
do zálohu. Predmet zálohu je v zmluve špecifikovaný nedostatočne, z výpisu listu vlastníctva č. XXX je
zrejmé, že v danom prípade išlo o spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam v ideálnej polovici a nehnuteľnosti
neboli reálne deliteľné. V zmysle napadnutej zmluvy bod 1 a bod 3 však predmet zálohu dostatočne

špecifikovaný nie je, keď záloh je špecifikovaný len ako nehnuteľnosti XXXX a XXXX, č. s. XXXXX
v 1 podiele v katastrálnom území Podunajské Biskupice, zapísané na LV č. XXXX, XXX, v Stredisku
geodézie v Bratislave, absentuje však presné uvedenie, o aké nehnuteľnosti ide, kto je ich vlastníkom,
akú majú hodnotu, ktorá ich časť má predstavovať záloh. V rozpore s bodmi 1 a 3 zmluvy navrhuje klient
v bode 5 zmluvy zabezpečiť vyznačenie záložného práva len na parc. č. XXXX, XXXX v 1 podiele, čo
je úplne zmätočné a v nesúlade s predchádzajúcimi dojednaniami zmluvy, keďže vyznačenie záložného

práva na dom pod súpisným č. XXXXX si účastníci zmluvy v bode 5 nedohodli a obe strany s tým
súhlasili, keďže zmluvu podpísali. Napriek tomu je záložné právo na LV vyznačené na podiel 1 i na
dom a na neuvedenú sumu. Žalovaný 2./ dal do zálohu nehnuteľnosť, ktorú v čase uzavretia zmluvy
o zriadení záložného práva nevlastnil, nemohol teda previesť na druhého viac práv ako mal sám v
čase uzatvárania zmluvy o zriadení záložného práva, a preto je zmluva o zriadení záložného práva od

samotného počiatku absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor so zákonom. Keďže zmluva o
zriadení záložného práva je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná, nakoľko záložné právo bolo
zriadené k nehnuteľnosti, ktorá nepatrila záložcovi, tak záložné právo k nehnuteľnostiam, zo zmluvy o
zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v kat. úz. Podunajské Biskupice, na
parc. č. XXXX, XXXX, v podiele 1 , uzatvorenej medzi Slovenskou štátnou sporiteľňou v Bratislave,

pobočkou v J. U. a U. Y. r.č. XXXXXX/XXX, adresa J. U., ul. U.. Y. XX, dňa 28.04.1992 , označenou
číslom zmluvy 155, nevzniklo (neexistuje). Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovaným 3./,
túto vyhodnotil súd ako nedôvodnú, nakoľko zmluvu o zriadení záložného práva od samotného počiatku
súd vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon a právo dovolať sa neplatnosti sa premlčuje len v
prípade relatívnej neplatnosti. Ak zmluva, ktorá svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom, je od počiatku absolútne neplatná a nie je rozhodné, či
účastníci zmluvy o dôvode jej neplatnosti vedeli.
1.3. Vo výroku III. v časti ktorej súd návrh vo zvyšnej časti zamietol svoje rozhodnutie súd prvej inštancie
odôvodnil nedostatkom pasívnej legitimácie žalovaného 3./ , keď mal v prejednávanej veci preukázanú
pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného 1./ (ako i žalovaného 2./, ale táto v konaní namietaná nebola).

1.4. Výrok IV. prvoinštančný súd odôvodnil ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p. a tým, že o trovách konania
súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej.
2. Proti tomuto rozsudku a to proti výroku II. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný
3./, ktorý žiadal rozsudok v napadnutom rozsahu zmeniť, návrh zamietnuť, alternatívne zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a to dôvodu nesprávneho právneho posúdenia

veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Nesúhlasil s odôvodnením súdu prvej inštancie ,
v zmysle ktorého na neho neprešli postúpením pohľadávky zo zmluvy o poskytnutí úveru na
bežnom kontokorentnom účte zo dňa 28.04.1992 práva a povinnosti zo zmluvy o zriadení záložného
práva a teda, že nenadobudol práva a povinnosti zo zmluvy o zriadení záložného práva. Rovnako
nesúhlasil s názorom, že záložná zmluva nebola uzavretá medzi bankou (žalovaným 1./) ako záložným

veriteľom a záložcom, ale bola uzavretá medzi bankou a žalovaným 2./. Zastal názor, že je zrejmé,
že záložná zmluva bola uzavretá medzi bankou a vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi nehnuteľnosti na
ich spoluvlastnícky podiel, tzn. zmluva bola uzavretá medzi subjektmi oprávnenými na jej uzavretie
(medzi záložným veriteľom Slovenskou štátnou sporiteľňou v Bratislave a podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti - Y. U. a Y. U.), keď účastníci boli označení menom, priezviskom, rodným číslom, k čomu

pripojili svoj podpis. V záložnej zmluve je dostatočne určité určenie zabezpečenej pohľadávky úvodných
ustanoveniach zmluvy tzn. určenie pohľadávky vzniknutej z úverovej zmluvy č. XXXXXXX/XXX zo dňa
28.4.1992 medzi Slovenskou štátnou sporiteľňou a Y. U. a následne v bode 4. záložnej zmluvy tzn.
určenie výšky zabezpečenej pohľadávky- 1.350.000,-Kčs. Bola splnená aj podstatná náležitosť a to
určeniezálohuvbode1.záložnejzmluvy-akonehnuteľnostizapísanénaLVč.XX,parc.č.XXXX,XXXX,

stavba so súpisným č. XXXXX v podiele 1 a následne v bode 5. zmluvy. Pokiaľ ide o uvedenia časti
nehnuteľnosti, ktorá má byť predmetom zálohu, žalovaný 3./ uviedol, že predmetná skutočnosť je
zrejmá aj z obsahu zmluvy a aj vzhľadom na okruh účastníkov je zrejmé, že ide o spoluvlastnícky
podiel na nehnuteľnosti patriaci podielovým spoluvlastníkom Jozefovi U. a Y. U.. Uviedol, že pokiaľsúd v odôvodnení tvrdí, že žalovaný 2./nebol vlastníkom nehnuteľností a nemal dispozičné oprávnenie
nakladať s predmetom zmluvy tak on toto nikdy netvrdil a opätovne poukázal, že zmluva bola uzavretá
medzi subjektmi na to oprávnenými a to medzi záložným veriteľom Slovenskou štátnou sporiteľňou a

podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností Y. U. a Y. U.. V prípade, ak by to tak nebolo, a zmluva by
nemal všetky podstatné náležitosti je vylúčené, aby katastrálny úrad vykonal vklad záložného práva
vzhľadom na uvedené je záložná zmluva dostatočne určitá a platná.
3. K odvolaniu žalovaného 3./ sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá žiadala napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Ďalej uviedla, že žalovaný 3./

podáva odvolanie proti rozhodnutiu v časti, v ktorej súd určil, že záložné právo nevzniklo. Odôvodňuje
to však posudzovaním otázky platnosti alebo neplatnosti postúpenia pohľadávky resp. postúpenia
práv, ktorými je pohľadávka zabezpečená. Dôvody odvolania teda nesúvisia a vôbec sa netýkajú
napadnutej časti výroku, v ktorej súd rozhodoval o vzniku záložného práva, ale proti časti - ktorá je
len v odôvodnení - týkajúcej sa postúpenia pohľadávky. Ide teda o odvolanie svojím obsahom len
voči odôvodneniu rozsudku, čo zákon nepripúsťa. Ak žalovaný 3./ uvádza, že nesúhlasí s názorom

súdu v časti týkajúcej sa neplatnosti právneho úkonu - Zmluvy o záložnom práve, tak o tejto otázke
už rozhodoval prvoinštančný súd a konštatoval, že zmluva o zriadení záložného práva je absolútne
neplatná. Krajský súd, na odvolanie žalovaného 1./ síce vec vrátil, avšak vytkol súdu prvej inštancie
len pochybenie vo veci nedoručenia Uznesenia nepripustení zmeny účastníkov konania a teda
porušením procesno-právnych predpisov. S touto otázkou sa konajúci súd vysporiadal v intenciách,

ktoré určil vo svojom rozsudku Krajský súd. Záverom poukázala nato, že záložné právo nevzniklo a je
irelevantné, či bolo alebo nebolo záložné právo postúpené spolu s pohľadávkou. Postúpenie pohľadávky
bolo prvoinštančným súdom posudzované ako otázka predbežná, avšak samotný úkon postúpenia
pohľadávky (jeho platnosti či neplatnosť) nie je predmetom sporu, a teda nie je ani zrejmé, voči čomu
sa žalovaný odvoláva.

4. Žalovaní 1./,2./ sa k odvolaniu žalovaného 3./ písomne nevyjadrili.
5. Replika zo strany žalovaných 1./,2./,3./ k vyjadreniu žalobkyne nebol podaná.
6. Krajský súd Bratislava ako súd odvolací svojím uznesením č.k. 9 Co 433/2015-428 zo dňa 29.1.2016
odvolanie žalovaného 3./ odmietol v zmysle § 218 ods. 1 písm. b ) O.s.p. ako odvolanie podané
neoprávnenou osobou, keď dospel k záveru, že v prípade výroku I. môže odvolanie podať žalobkyňa,

žalovaní 1./,2./; v prípade výroku II. žalovaní 1./,2./ ktorých sa výrok týka; v prípade výroku III. žalobkyňa,
keďže bola neúspešná. Odvolateľ - žalovaný 3./, ktorý bol v konaní úspešný / návrh voči nemu bol
zamietnutý / nemôžu mať žiadny záujem na zrušení rozhodnutia v časti výroku II., keď výrokom súdu
prvejinštanciemu nebolauloženážiadnapovinnosť,výroksahopriamonetýka anebolamu spôsobená
žiadna ujma na jej právach.

7. Napadnutým uznesením č.k. 13 C 153/2005-480 zo dňa 30.6.2016 súd prvej inštancie zaviazal
žalovaných 1./,2./,3./ k povinnosti nahradiť žalobkyni spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške
41,49 € a právneho zastúpenia vo výške 1 465,15 € do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia
a zároveň rozhodol, že žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému 3./ trovy právneho zastúpenia
vo výške 376,24 € do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia a to z dôvodu, že rozsudok č. k.

13C/153/2005-388 nadobudol právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k.
9Co/433/2015-428 zo dňa 29.01.2016 a preto bolo potrebné rozhodnúť o trovách konania.
7.1. O trovách konania v zastavenej časti rozhodol súd podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.. Keďže v
danom prípade žalobkyňa nevzala návrh späť pre správanie žalovaných 1./až 3./ vznikla jej povinnosť
nahradiť žalovaným 1./ až 3./ trovy konania. Keďže žalovaným 1./,2./ žiadne trovy nevznikli, súd im ich

náhradu nepriznal. Žalovanému 3./ súd priznal proti žalobkyni plnú náhradu trov konania v zastavenej
časti, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia právneho podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.
za úkony právnej služby a to prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd vo veci samej
dňa 27.11.2012, účasť na pojednávaní odročenom bez prejednania veci 16.10.2012 , písomné podanie
na súd vo veci samej dňa 24.06.2013 , účasť na pojednávaní dňa 28.06.2013, účasť na pojednávaní

odročenom bez prejednania veci 29.05.2013 ; režijný paušál, 20 % DPH spolu 376,24 €.
7.2. V časti návrhu ktorému bolo vyhovené, súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 142 ods.
1 O.s.p. priznal žalobkyni proti žalovaným 1./ až 3./ plnú náhradu trov konania, ktoré predstavujú trovy
právneho zastúpenia právneho podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. za úkony právnej služby a
to písomné podanie na súd vo veci samej dňa 07.07.2005, písomné podanie na súd vo veci samej

dňa 18.12.2006, účasť na pojednávaní dňa 11.02.2008 a 14.02.2008, písomné podanie na súd vo
veci samej dňa 21.05.2008, účasť na pojednávaní dňa 18.06.2009, písomné podanie na súd vo veci
samej uskutočnené v dňoch 27.08.2010, 23.11.2010, 16.05.2011 , 20.05.2011, účasť na pojednávaní
dňa 31.05.2011, písomné podanie na súd vo veci samej dňa 13.06.2011, účasť na pojednávanídňa 24.06.2011písomné podanie na súd vo veci samej dňa 06.08.2012, účasť na pojednávaní dňa
16.10.2012, písomné podanie na súd vo veci samej uskutočnené v dňoch 28.11.2012 , 14.11.2012,
účasť na pojednávaní dňa 28.06.2013, písomné podanie na súd vo veci samej uskutočnené v dňoch

04.12.2013, 07.10.2014, 31.12.2014, účasť na pojednávaní dňa 12.02.2015 , 31.03.2015, písomné
podanie na súd vo veci samej zo dňa 11.08.2015 ; režijný paušál spolu 1 465,15 €. Ďalej trovy tvoria
zaplatený súdny poplatok - 33,19 €, list vlastníctva - 8,30 €, celkovo spolu 1506,64 €. Súd prvej inštancie
Ďalej odôvodnil prečo nepriznal odmenu za ďalšie úkony právnej služby - výzvy, prípravu a prevzatie
veci , vyčíslenie trov.

8. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa (túto označila ako
sťažnosť) a žalovaný 3./.
8.1. Odvolanie žalobkyne smerovalo proti výroku, ktorým ju súd zaviazal nahradil trovy právneho
zastúpenia žalovanému 3./ , keď namietala priznanú náhradu za úkon účasť na pojednávaní dňa
29.05.2013, keďže toto pojednávanie ; za úkon - písomné podanie vo veci samej - vyjadrenie na súd
zo dňa 24.06.2016, keď obsah predmetného vyjadrenia sa takmer úplne zhoduje s obsahom vyjadrenia

žalovaného 3/. zo dňa 27.11.2012; za úkon účasť na pojednávaní dňa 28.06.2013, keď zo zápisnice
z pojednávania vyplýva, že pojednávania sa zúčastnil žalovaný 3./ osobne, bez právneho zástupcu a
nadovšetko pojednávanie sa konalo bez prejednania veci samej, nemôže preto patriť žalovanému 3./
náhrada za úkon právnej služby v plnej výške, resp. vôbec.
8.2. Odvolanie žalovaného 3./ smerovalo proti výroku ktorým súd zaviazal žalovaných 1./ až 3./ na

náhradu trov konania žalobkyni. Poukázal nato, že žalobkyňa zobrala žalobný návrh v časti o určenie,
že zmluva o zriadení záložného práva je neplatná, späť a predmetom konania bolo určenie, že záložné
právoknehnuteľnostiamnevzniklo.Žalobkyňa bolavčastizastaveniakonanianeúspešnýmúčastníkom
konania, pričom išlo o jej polovičný neúspech. Súd jej však napriek tomu priznal plnú náhradu trov
konania a trov právneho zastúpenia, teda aj za úkony právnej služby, ktoré boli vykonané v čase, keď

bolo predmetom žalobného návrhu určenie, že zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 28.10.1992
je neplatná, v ktorej časti bola žalobkyňa jednoznačne neúspešným účastníkom konania, keďže v
tejto časti bol žalobný návrh vzatý späť, a to z dôvodov na jej žalobcu bez zavinenia žalovaného.
Súd v danom prípade absolútne nezohľadnil pomer úspechu a neúspechu strán v konaní a rovnako
súd vôbec nezohľadnil skutočnosť, že žalovaný 3./ bol do konania pripustený až rozhodnutím zo dňa

07.07.2011, dovtedy v konaní nevystupoval, a aj napriek uvedenému ho súd zaviazal aj na náhradu trov
konania žalobcu od roku 2005. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal účelnosťou
jednotlivých úkonov právnej služby, keď príkladmo poukázal na úkony účasť na pojednávaní dňa
16.10.2012 a 31.03.2015, ktoré neboli otvorené, resp. pojednávanie zo dňa 16.10.2012 bolo odročené
na nový termín bez jeho otvorenia a na pojednávaní dňa 31.03.2015 došlo len k vyhláseniu rozsudku,

pričom za tieto úkony bola priznaná náhrada trov konania za jeden celý úkon. Taktiež vôbec nedisponuje
vyjadreniami žalobkyne zo dňa 06.08.2012, 14.11.2012, 04.12.2012, 31,12.2014 (za ktoré bola priznaná
náhrada trov konania v plnej výške), nakoľko mu zrejme neboli ani súdom ani žalobkyňou doručené,
preto nie je možné posúdiť ich obsah s ohľadom na ich účelnosť. Vzhľadom na uvedená zastal názor,
že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie vo veci. Žalovaný 3./ navrhol, aby

odvolacísúduznesenievnapadnutomrozsahupreskúmalavzmysleustanovenia§388C.s.p.hozmenil
tak, že žalobkyni neprizná náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia, resp. v zmysle ustanovenia
§ 389 ods. 1 C.s.p. ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Zároveň si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania.
9. K odvolaniu žalovaného 3./ sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá mala zato, že konanie žalovaného 3./ voči

nej možno považovať za šikanózne, keď nie je zrejmé, čoho sa žalovaný 3./ vlastne domáha, keď podal
odvolanie, resp. ktoré svoje práva alebo nároky chce takýmto spôsobom chrániť. V prípade ak by jej
súd náhradu trov konania vzhľadom na celý priebeh konania nepriznal išlo by v tomto prípade o príliš
formalistický postup súdu.
10. Žalovaní 1./,2./,3./ sa k odvolaniu žalobkyni písomne nevyjadrili a rovnako sa žalovaní 1./,2./

nevyjadrili ani k odvolaniu žalovaného 3./.
11. Najvyšší súd SR ako súd dovolací na základe dovolanie podaného žalovaným 3./Uznesením
č.k. 2 Cdo 160/2016-498 zo dňa 27.10.2016 zrušil uznesenie Krajského súdu Bratislava č.k. 9 Co
433/2015-428 zo dňa 29.1.2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom uznesení vyslovil právny
názor, že s postúpenou pohľadávkou dochádza bez ďalšieho aj k prevodu ďalších práv spojených

s pohľadávkou, ktoré sú na prevádzanej pohľadávke závislé. Za také práva treba považovať práva
vymenované v § 528 Občianskeho zákonníka. Sú to predovšetkým zabezpečovacie inštitúty a to
najmä záložné právo, ručenie a ďalšie zabezpečovacie inštitúty. Uvedený záver, že na postupníka
spolu s prechodom pohľadávky prechádza aj zabezpečenie pohľadávky, teda prechod zabezpečeniauskutočnený zriadením záložného práva alebo zabezpečením pohľadávky akýmkoľvek iným spôsobom,
nevylučuje, že odvolanie čo do výroku II. mohol napadnúť odvolaním žalovaný 3./, na ktorého prešla
pohľadávka zo zmluvy o poskytnutí úveru, ktorá bola zabezpečená zmluvou o zriadení záložného práva

k nehnuteľnostiam 28.4.1992. Opačný záver by viedol k príliš formalistickému postupu súdu a odopretiu
práva na súdnu ochranu.
12. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
platného a účinného od 1.7.2016 / ďalej len „C.s.p.“/ ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Po zrušení veci dovolacím súdom Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal
vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. v rozsahu podaných odvolaní proti rozsudku aj uzneseniu bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378
ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 3./ proti rozsudku
nie je dôvodné a že v prípade napadnutého uznesenia je potrebné toto zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

14. Odvolací súd vzhľadom na princíp okamžitej použiteľnosti (novej) procesnej úpravy na všetky
konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších (zrušených) predpisov, skúmal či v čase
rozhodovania odvolacieho súdu je s poukazom na § 217 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 378
ods. 1 C.s.p. naliehavý právny záujem na určovacej žalobe podľa § 137 písm. c) C.s.p. keď v zmysle
citovaného ustanovenia žalobou možno požadovať , aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo

právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe
najvyššieho súdu (pozri rozhodnutia NS SR sp. zn. 3 Cdo 24/2017, 4 Cdo 89/2007) stav ohrozenia
práva žalobkyne alebo neistotu v jej právnom postavení možno odstrániť určením, či tu existuje (vzniklo)
alebo neexistuje (nevzniklo) záložné právo. Odvolací súd aj napriek tomu, že došlo k výmazu záložného
práva v katastri nehnuteľností zastáva názor, že žalobkyňa aj naďalej má v zmysle § 137 písm. c) C.s.p.

naliehavý právny záujme na určení, že záložné právo k nehnuteľnostiam nevzniklo. Podľa prednesu
žalobkyne na pojednávaní dňa 25.10.2018 k výmazu záložného práva došlo na základe rozsudku k. 13C
153/2005-388 zo dňa 31. marca 2015, ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského
súdu v Bratislave č.k. 9 Co 433/2015-428 zo dňa 29.1.2016. Toto uznesenie Krajského súdu v Bratislave
bolo zrušené Uznesením NS SR , č.k. 2 Cdo 160/2016-498 zo dňa 27.10.2016, rozsudok súdu prvej

inštancie na základe ktorého došlo k výmazu teda právoplatnosť nadobudnúť nemohol a neistota v
právnom postavení žalobkyňa pretrváva aj v čase rozhodnutia odvolacieho súdu.
15. Po vyriešení otázky naliehavého právneho záujmu odvolací súd dospel k záveru, že preskúmavanej
veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, keď vykonal náležité dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žalobkyňou

uplatňovaného nároku v časti určenia, že záložné právo k nehnuteľnostiam nevzniklo, ako aj na
posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré žalovaný v konaní uvádzali na svoju obranu, keď ako
predbežnú otázku riešil otázku neplatnosti predmetnej záložnej zmluvy. Následným zhodnotením
výsledkov vykonaného dokazovania v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ustanovenia § 191 (predtým
§ 132 O.s.p.) dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil aj správny

právny záver, že v danom prípade s poukazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka platného a
účinného 31.12.1992 (t.j. v čase uzavretia záložnej zmluvy, ďalej len „ Občiansky zákonníka“) je táto
absolútne neplatná a preto záložné právo k nehnuteľnostiam nevzniklo (neexistuje). Dôvody na základe
ktorých súd prvej inštancie dospel k týmto záverom, podrobne opísal v odôvodnení svojho rozhodnutia
(pozri odsek 1.2.1) v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z ustanovenia § 220 ods. 2,3 C.s.p., na ktoré

odôvodnenie v tejto časti poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387
ods. 2 C.s.p. stotožňuje.
16. Žalovaný 3./ aj v odvolaní zotrval na názore, že záložná zmluva bola uzavretá medzi bankou
a vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi nehnuteľnosti na ich spoluvlastnícky podiel, tzn. zmluva bola
uzavretá medzi subjektmi oprávnenými na jej uzavretie (medzi záložným veriteľom Slovenskou štátnou

sporiteľňou v Bratislave a podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - Y. U. a Y. U.), keď účastníci boli
označení menom, priezviskom, rodným číslom, k čomu pripojili svoj podpis. Pokiaľ ide o uvedenia časti
nehnuteľnosti, ktorá má byť predmetom zálohu, žalovaný 3./ mal zato, že bola splnená aj podstatná
náležitosť a to a to určenie zálohu v bode 1. záložnej zmluvy, keď predmetná skutočnosť je zrejmá
aj z obsahu zmluvy a aj vzhľadom na okruh účastníkov je zrejmé, že ide o spoluvlastnícky podiel na

nehnuteľnosti patriaci podielovým spoluvlastníkom Y. U. a Y. U..
17.Privýkladeneurčitýchpojmovaformuláciípoužitýchvzmluvevovšeobecnejrovinenemožnopresne
vyjadriťhierarchiujednotlivýchinterpretačnýchargumentovanišpecifikovaťokolnosti,zaktorýchmámať
jednotlivý argument prednosť pred argumentom iným. Súd musí ale prihliadať k vzájomným vzťahomjednotlivých do úvahy pripadajúcich argumentov a ich úlohu v konkrétnom prípade vyvážiť s ohľadom na
špecifikum danej kauzy, a nie tieto kritériá iba mechanicky aplikovať. Takýto prístup je zároveň prístupom
modernej judikatúry, ktorá postupne nahrádza formálne legalistický pohľad na právo pohľadom, ktorým

sa sudca usiluje poskytnúť najlepšie vyargumentovanú odpoveď na právne a skutkové otázky, ktoré pred
neho strany sporu predložia. Ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne,
javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil. Zmyslom tohto
princípu je neumožniť strane naformulovať v zmluve ustanovenie pripúšťajúce viacvýznamový výklad
a následne v zlej viere zneužiť mnohoznačnosti tohto ustanovenia na úkor záujmov druhej zmluvnej

strany. Rozumným sa preto javí postulát, podľa ktorého tvorca zmluvy, ktorý argumentuje neurčitým
ustanovením pripúšťajúcim viacerý možný výklad, sám musí preukázať, že nekoná v zlej viere a že
medzi stranami bol skutočne konsenzus na tvorcom zmluvy tvrdenom význame, a nie naopak (Pozri
N8lez ÚS SR sp. zn. I. ÚS 243/2007).
17.1. V danom prípade je nesporné, že predmetná Zmluva o zriadení záložného práva zo dňa
28.04.1992 k nehnuteľnostiam bola koncipovaná a napísaná jednou jej stranou (žalovaným 1./ resp.

jeho právnym predchodcom ) na predtlačenom vzore a preto je potrebné výklad neurčitých pojmov a
formulácií použitých v zmluve vykladať v neprospech toho, kto ich do zmluvy vložil a nie v nesprospech
žalobkyne. Pri takomto výklade potom nemožno dospieť k záveru, že záložná zmluva bola uzavretá
medzi bankou a vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi nehnuteľnosti na ich spoluvlastnícky podiel, tzn.
zmluva bola uzavretá medzi subjektmi oprávnenými na jej uzavretie (medzi záložným veriteľom

Slovenskou štátnou sporiteľňou v Bratislave a podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - Y. U. a Y. U.),
keď účastníci boli označení menom, priezviskom, rodným číslom, k čomu pripojili svoj podpis. Naopak
odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie zastáva ten výklad, že účastníkmi právneho úkonu
uzavretiazmluvy,boližalovaní1./a2./.LensamotnépodpisyY.U.namiesteklientaaY.U.akovlastníka,
s uvedením ich rodných čísel v samotnom závere zmluvy, sú bezpredmetné a zmätočné. Menovaní

neboli účastníkmi úkonu, neboli riadne uvedení v záhlaví zmluvy a identifikovaní menom a ďalšími
údajmi, nebolo uvedené, že sú spoluvlastníkmi nehnuteľností, ani ktorých častí a taktiež nevyjadrili svoj
súhlas so založením nehnuteľností na mieste v zmluve predtlačenom. Rovnako pri takomto výklade
Zmluvy nemôže obstáť názor, žalovaného 3./ , že bola splnená aj podstatná náležitosť zmluvy a to a to
určenie zálohu v bode 1. záložnej zmluvy. Z obsahu samotnej zmluvy a jej výkladu nie je jednoznačne

zrejmé čo je predmetom zálohu (t.j. čo vlastne má byť zálohom), ktorú polovicu vlastne žalovaný 2./
založil a na základe akého právneho titulu vôbec žalovaný 2./ dal nehnuteľnosti do zálohu.
17.2. Nad rámec vyššie uvedených skutočností, ktoré majú za následok neplatnosť Zmluvy o zriadení
záložného práva ako to skonštatoval aj súd prvej inštancie odvolací súd dodáva, že zo znenia §
151d ods. 1 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzavretia zmluvy je zrejmé, že i

bez súhlasu vlastníka veci môže vzniknúť záložné právo, ak sa vec odovzdala záložnému veriteľovi
a ten ju prijal dobromyseľne, že záložca je oprávnený vec založiť (že je vlastníkom, alebo koná so
súhlasom vlastníka). Z podmienky, že pre vznik záložného práva k veci, ktorá žalobcovi nepatrí a ani z
iného právneho dôvodu nie je oprávnený záložné právo zriadiť, sa vyžaduje odovzdanie veci, vyplýva,
že takto môže vzniknúť záložné právo len k hnuteľnej veci. Charakter nehnuteľnosti, ako zvláštneho

druhu veci, neumožňuje, aby bola odovzdávaná. Odovzdaná môže byť len vec hnuteľná. Pre typickú
vlastnosť nehnuteľnosti, ktorou je nemožnosť s ňou hýbať, nedochádza k zmene vlastníctva jej faktickým
odovzdaním a prevzatím, ako je to pri hnuteľných veciach (§ 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ale
až zápisom do katastra nehnuteľností (§ 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Rovnako rozdielne je
stanovená i podmienka vzniku záložného práva pre hnuteľné a nehnuteľné veci (§ 151b ods. 2, ods. 3

Občianskeho zákonníka). Znamená to, že nevlastník nehnuteľnej veci nemôže bez súhlasu vlastníka
platne uzavrieť zmluvu o zriadení záložného práva. (Pozri R 13/1999). Vzhľadom na tieto závery je
zrejmé, že žalovaný 2./ktorý nebol vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom zálohu nemohol bez
súhlasu spoluvlastníkov platne uzavrieť zmluvu o zriadení záložného práva.
18. Obsah odvolania žalovaného 3./ nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého

rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom
ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by
mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na
ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených
dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (výrok II.) ktorým súd určil, že záložné právo

k nehnuteľnostiam nevzniklo podľa § 387 ods.1,2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
19. Pri preskúmavaní napadnutého uznesenia č.k. 13 C 153/2005-480 zo dňa 30.6.2016 odvolací
súd zistil, že týmto uznesením súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania vzhľadom na
výrok IV. napadnutého rozsudku podľa ktorého o náhrade trov konania súd rozhodne po právoplatnostirozhodnutia vo veci samej a to s poukazom na ustanovenie §151 ods. 3 O.s.p. a vzhľadom nato, že
napadnutý rozsudok nadobudol právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k.
9 Co 433/2015-428. Toto uznesenie Krajského súdu v Bratislave bolo zrušené Uznesením NS SR ,

č.k. 2 Cdo 160/2016-498, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie teda právoplatnosť nadobudnúť
nemohol. Vdanomprípadevzhľadomnaspôsobrozhodnutiavnapadnutomrozsudkuotrováchkonania
a spôsob rozhodnutia odvolacieho ako aj dovolacieho súdu napadnuté uznesenie o trovách konania ako
závislé rozhodnutie stratilo svoj podklad. Bez nadväznosti na predchádzajúce rozhodnutia vo veci samej
by zostalo uznesenie o trovách konania osamotené a strácalo by rozumný zmysel, čo by odporovalo

princípu právnej istoty.
19.1. Odvolací súd preto s poukazom na ustanovenie § 389 C.s.p ods. 1 písm. d) C.s.p. napadnuté
uznesenie zrušil keďže dôvody pre ktoré bolo vydané zanikli a vec podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Keďže nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej
aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na
všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti Civilného sporového poriadku (§ 470 ods.

1 C.s.p.) bude povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p. len
o nároku na náhradu trov prvoištančného odvolacieho, dovolacieho konania a po právoplatnosti tohto
rozhodnutia o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého inštancie ,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého inštancie ,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
inštancie (§ 429 ods.2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).