Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 27, 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 6C/14/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118256655
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Bauer

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:6118256655.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudcom Mgr. Martinom Bauerom v spore žalobcu: SetCar sk, a.s., IČO: 50 387 189,

so sídlom v Sučanoch, Priemyselná 10, právne zastúpeného: JUDr. Tomáš Zboja, advokát so sídlom
v Martine, Kuzmányho 4, proti žalovanému: Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO:
31 595 545, so sídlom v Bratislave - Staré Mesto, Štefánikova 17, právne zastúpenému: Advokátska
kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., IČO: 36 858 299, so sídlom v Banskej Bystrici, Robotnícka 6, o
zaplatenie 204,76 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 204,76 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 204,76 € od 13.10.2016 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o
výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.ŽaloboupostúpenouOkresnýmsúdomBanskáBystricavsúladesust.§14ods.3Zákonač.307/2016
Z.z. o upomínacom konaní, doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.05.2018, sa žalobca voči žalovanému
domáhalzaplateniasumy204,76€spolusúrokomzomeškaniavovýške5%ročnezosumy204,76€od
13.10.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že na základe škodovej udalosti evidovanej
u žalovaného došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou

motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. Poškodený bol nútený užívať náhradné vozidlo
na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu. Po ukončení nájmu
žalobca vystavil poškodenému faktúru, ktorú si tento uplatnil u žalovaného. Oznámením o poistnom
plnení žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom
rozsahu. Poškodený následne uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom
bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti. Uvedenú skutočnosť oznámil
žalovanému.

2. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise zistiac nasledovný skutkový stav:

3. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov Okresný súd Banská Bystrica platobným
rozkazom zo dňa 09.04.2018, sp. zn. 8Up/238/2018, vyhovel žalobe v celom rozsahu.

4. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že nárok žalobcu

neuznáva. Uviedol, že uznal náklady za prenájom motorového vozidla počas doby nevyhnutnej opravy
poškodeného vozidla v rozsahu 6 dní. Nepriznané boli náklady na prenájom za 5 dní. Žalobca a
poškodený nepreukázali reálne vznik pohľadávky. Samotná existencia pohľadávky ešte nepredstavuje
skutočnú škodu ani ušlý zisk, nakoľko ku škode na majetku poškodeného ako dlžníka dôjde ažv momente jej úhrady. Až úhradou tejto pohľadávky totiž dôjde k skutočnému zníženiu majetku
poškodeného. K zníženiu majetku poškodeného však nikdy nedošlo, a preto nemohla vzniknúť ani
žiadnapohľadávka.Neexistujúcapohľadávkatedanemohlabyťaniriadneodstúpenánažalobcu.Keďže

predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky je postúpenie neexistujúcej pohľadávky na strane postupcu,
zmluva je od začiatku absolútne neplatná. Žalobca nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou. Žalovaný
namieta aj nepreukázanie samotného vzniku škody na strane poškodeného a výšku uplatňovaného
nároku, ktorý predstavuje náklady na prenájom motorového vozidla, ktoré prevyšuje náklady na
prevádzku vlastného vozidla. Tieto žalobca nepreukázal. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku

žalobcu na náhradu škody je preukázané porušenie právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej
súvislosti medzi konaním alebo opomenutím a následkom. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal ani
len vznik škody. Žalovaný namieta aj nárok na úroky z omeškania. Žalovaný ako poistiteľ bez zbytočného
odkladu začal s prešetrovaním potrebným na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie.
Do 3 mesiacov odo dňa uplatnenia nároku skončil prešetrovanie. Oznámil výšku priznaného poistného
plnenia ako aj písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré znížil poistné plnenie. Žalovaný ako poisťovateľ

splnil všetky povinnosti vyplývajúcemu z ust. § 11 Zákona o PZP. Preto mu žiadna povinnosť zaplatiť
úroky z omeškania nevznikla. Do omeškania by sa mohol dostať až vtedy, keď ho nevyplatí v lehote
určenej súdom.

5. Žalobca sa vyjadril k podanému odporu. Uviedol, že škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou

motorového vozidla EVČ: V. XXX C. poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol
poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb. Žalovaný síce ukončil
šetrenie poistnej udalosti v zákonnej lehote, avšak žalobcovi neposkytol plnenie v rozsahu na aký má
nárok. Neuznal celkovú dobu prenájmu. V dôsledku škodovej udalosti nemohol poškodený užívať svoje
vozidlo. Krátenie bolo neoprávnené.

6. Faktúrou č. 160100046 zo dňa 16.09.2016, splatnou dňa 30.09.2016, žalobca vyfakturoval
poškodenému cenu za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č. 418 za 11 dní v celkovej
výške 418 €.

7. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 27.09.2016 žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 23.09.2016
ukončil šetrenie poistnej udalosti. Z fakturovanej doby prenájmu bolo priznaných 6 dní. Poistné plnenie
je v celkovej výške 213,24 €. V prevyšujúcej časti nebolo poistné plnenie priznané, a to v rozsahu 5 dní
ako neprimerané náklady za náhradné vozidlo a odpočet za prevádzkové náklady počas doby prenájmu
vozidla vo výške 14,76 €.

8. Oznámením o postúpení pohľadávky postupca Ing. J. E., nar. XX.XX.XXXX oznámil žalovanému, že
dňa 16.09.2016 postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému spočívajúcu v nároku na poistné plnenie z
poistnej udalosti č. 8005026425 zo dňa 01.09.2016 vo výške 418 € na žalobcu.

9. Z oznámenia o vzniku škodovej udalosti vyplýva, že dňa 01.09.2016 došlo ku škodovej udalosti,
ktorej účastníkmi boli poškodení Ing. J. E. s motorovým vozidlom Hyundai i30, EČV: D. XXX I. a N. J. s
motorovým vozidlom zn. Renault - autobus, EČV: V. XXX T., ktorého poisťovateľom bol žalovaný.

10. Z faktúry č. 20161096 vystavenej spoločnosťou GapaCar, s.r.o., IČO: 46 587 527, so sídlom v

Martine, Československej armády 10686/3, vyplýva cena za opravu motorového vozidla zn. Hyundai
i30, EČV: D. XXX DB, v celkovej výške 1.111,72 €. Zákazka bola prijatá dňa 05.09.2016, pričom služba
bola dodaná dňa 16.09.2016.

11. Zo zmluvy o nájme č. 418 uzavretej dňa 06.09.2016 medzi žalobcom ako prenajímateľom a

poškodeným Ing. J. E. ako nájomcom vyplýva, že došlo k prenájmu osobného motorového vozidla zn.
Dacia Logan bielej farby, EVČ: Y. XXX D.. Nájom bol dojednaný na dobu určitú od 06.09.2016 po dobu
opravy s dohodnutým zmluvným nájomným vo výške 38 €.

12. Z vyhlásenia poškodeného Ing. J. E. zo dňa 16.09.2016 vyplýva, že náhradné vozidlo potreboval z

dôvodu podnikania ako finančný poradca, z dôvodu bežného použitia a dochádzky k lekárovi.

13. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou dňa 16.09.2016 medzi žalobcom a poškodeným došlo
k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému z titulu nároku na náhradu účelne vynaložených nákladovza užívanie náhradné vozidla. V príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 01.09.2016 na vozidlo Hyundai
i30, EČV: D. XXX I.. Podľa bodov 4. a 5. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že postúpenie pohľadávky
je odplatné, pričom odplata za postúpenie je vo výške 418 €. Zároveň sa zmluvné strana dohodli, že

vzájomné nároky na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a nároku na úhradu nájomného za
náhradné vozidlo sa podpisom zmluvy započítavajú. Žalobca si bude pohľadávku vymáhať vo vlastnom
mene a na vlastný účet.

14. Písomným podaním doručeným súdu dňa 18.06.2018 sa žalovaný vyjadril k vyjadreniu žalobcu

k podanému odporu. Zotrval na svojich písomných podaniach. Uviedol, že uplatňovaný nárok
predstavujúcinákladynaprenájommotorovéhovozidla,ktoréprevyšujúnákladynaprevádzkuvlastného
vozidla, poškodený ani žalobca nepreukázali. Nepreukázali ani len vznik skutočnej pohľadávky, nakoľko
do dnešného dňa nebol zo strany žalobcu predložený žiaden dôkaz o tom, že poškodený uhradil faktúru,
čím by sa majetok poškodeného znížil o 418 € a došlo by tak ku vzniku škody na jeho strane. Zastáva
názor, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 Zákona o PZP je

viazanánanesplnenípovinnostivyjadrenejv§11ods.6,ato,abypoisťovňapodnásledkomtejtosankcie
nezostala nečinná a bola nútená najneskôr v lehote 3 mesiacov oznámiť spôsob vybavenia poistnej
udalosti. Sankcia v podobe úrokov z omeškania ja viazaná výlučne na nesplnenie tejto povinnosti bez
ohľadu na to, ako bolo v konečnom dôsledku o nároku rozhodnuté v sporovom konaní.

15. Písomným podaním doručeným súdu dňa 12.09.2018 sa žalobca vyjadril k vyjadreniu žalovaného.
Uviedol,žezozmluvyopostúpenípohľadávkyvyplýva,žekúhradefaktúrydošlonazákladevzájomného
zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinnosti poškodeného. Skutočnosť, že došlo
k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným nespôsobuje zánik pohľadávky, nakoľko došlo k
úbytku majetkovej sfére žalobcu. Zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej

pohľadávky. Aby sa poisťovňa mohla reálne zaoberať nárokmi poškodeného, musí si poškodený nároky
uplatniť. Poškodený si nárok uplatnil formou písomného oznámenia o poistnej udalosti. Poisťovňa je
povinná bez zbytočného odkladu začať šetrenie a najneskôr do 3 mesiacov odo dňa oznámenia skončiť
prešetrovanie. Poistné plnenie je povinná poskytnúť do 15 dní po skončení prešetrovania. Ak poisťovňa
neposkytne v tejto lehote poistné plnenie alebo ho neoprávnene kráti, dostáva sa do omeškania,

nakoľko nárok poškodeného nebol uspokojený v plnom rozsahu. Šetrenie poistnej udalosti sa nemusí
automaticky skončiť výplatou poistného plnenia. Poisťovne často poistné plnenie neoprávnene krátia o
prevádzkové náklady a pokles všeobecnej technickej hodnoty poškodeného vozidla. Poisťovňa aj môže
úplne odmietnuť poskytnutie poistného plnenia. Ak poisťovňa odmietla alebo znížila poistné plnenie je
povinná dať poškodenému písomné vysvetlenie, v ktorom uvedie dôvody, pre ktoré tak učinila. Túto

povinnosť musí splniť najneskôr do 3 mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti.
Ak poisťovňa neprizná plnenie v plnom rozsahu, dochádza k majetkovej ujme na strane poškodeného.
Poisťovňa síce ukončí šetrenie poistnej udalosti v zákonnej lehote, v dôsledku čoho neporušila svoju
povinnosť včasného ukončenia prešetrovania poistnej udalosti, avšak poškodenému neposkytla plnenie
v rozsahu, na ktorý má nárok. Preto sa dostáva do omeškania. Pokiaľ by bol akceptovaný názor, že

poisťovňa sa neoprávneným krátením plnenia nedostane do omeškania už v deň ukončenia likvidácie
poistnej udalosti, prvá časť vety ust. § 11 ods. 7 Zákona o PZP by bola neúčelná a v samotnej
podstate obsolentná, nakoľko jej uplatnenie by nikdy nenastalo. Poisťovne by mohli odmietnuť nahradiť
poškodenému celú reálne vzniknutú škodu a oznámením o likvidácii poistnej udalosti spolu s uvedeným
dôvodom, pre ktoré by tak urobili, by sa nemohli dostať do omeškania. Ak súd žalobe vyhovie a

žalobcovi prizná uplatnenú náhradu škody, odporca sa dostáva do omeškania už odo dňa vyhotovenia
predmetného rozhodnutia o odmietnutí poistného plnenia, nakoľko nejde o nezákonnosť a neplatnosť
samotného rozhodnutia poisťovne, ale o nezákonnosť a neopodstatnenosť krátenia poistného plnenia,
ktoré je aj predmetom sporu. Moment, kedy sa poisťovňa dostala do omeškania je nezávislý od
rozhodnutia súdu na rozdiel od určenia oprávnenosti žalovanej výšky istiny a žalovanej výšky úrokov z

omeškania. V prípade určenia začiatku omeškania súd len deklaruje existujúci stav.

16. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na svojich písomných vyjadreniach.

17. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na písomných vyjadreniach. Pohľadávka,

ktorú žalobca uplatňuje v tomto spore, nevznikla, pretože ak mala poškodenému, teda právnemu
predchodcovi žalobcu, vzniknúť škoda, tak jej vznik nenastal, nakoľko v čase kedy malo dôjsť k
postúpeniu pohľadávky, táto ešte nevznikla. Ak poškodený nevynaložil žiadne náklady na nájom
náhradného vozidla. Z uvedeného teda plynie, že, ak právnemu predchodcovi žalobcu nevznikla škodavynaložením nákladov na prenájom náhradného vozidla, tak nie je naplnený jeden zo zákonných
predpokladov stanovených právnym poriadkom pre vznik nároku na náhradu škody a predmetom
zmluvy o postúpení pohľadávky bola len domnelá pohľadávka. Predpoklady vzniku nároku na náhradu

škody neboli kumulatívne splnené, pretože nebol preukázaný vznik škody. Ak tento predpoklad nebol
preukázaný, tak nemožno prijať záver, že by došlo k vzniku nároku na náhradu škody u právneho
predchodcu žalobcu a teda nebolo, čo postupovať. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne
preukázania tejto tvrdenej skutočnosti ohľadom účelnosti a nevyhnutnosti vynaloženia nákladov na
prenájom náhradného vozidla. Pretože žalobca nepredložil evidenciu jázd vykonaných náhradným

vozidlom, z ktorej by vyplývalo, za akým účelom boli konkrétne cesty uskutočňované, kedy boli
uskutočnené. Dôkazné bremeno o preukázaní účelnosti a nutnosti použitia náhradného vozidla zaťažuje
žalobcu ako právneho nástupcu poškodeného. Preto on má preukázať túto ním tvrdenú skutočnosť v
súlade s princípom formálnej pravdy. Neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu o účelnosti
a nevyhnutnosti vynaloženia nákladov na prenájom náhradného vozidla poškodeným nemôže byť
na škodu žalovaného. Nemožno považovať uplatňovaný nárok podľa kritéria účelnosti vynaložených

nákladov na prenájom náhradného vozidla za preukázaný, ak nedokáže žalobca preukázať to, čo de
facto len ako tvrdenie uviedol jeho právny predchodca v listine označenej ako účelovosť za požičanie
náhradného vozidla.

18. Podľa § 442 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo

poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je
to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa 4 ods. 1, 2 písm. b) Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákon o PZP“) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti
právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu
škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
Podľa § 11 ods. 6 písm. b) Zákona o PZP Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch

mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti poskytnúť poškodenému písomné
vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť
poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol
v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška
poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal,

odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
Podľa § 11 ods. 7 Zákona o PZP Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po
skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

Podľa § 11 ods. 8 Zákona o PZP Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť
poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.15a)
Podľa § 15 ods. 1 Zákona o PZP Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi20) a je povinný tento nárok preukázať.21)
Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 526 ods. 1, 2 OZ Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť

dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie
pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o
postúpení.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd vyhovel
žalobe v celom rozsahu, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa voči žalovanému domáhal
zaplatenia sumy 204,76 € s prísl. titulom neuhradených nákladov za prenájom náhradného motorového
vozidla. Žalobca pohľadávku nadobudol od poškodeného na základe zmluvy o postúpení pohľadávky,

ktorú súd považuje za uzavretú v súlade s právnymi predpismi. Súd sa nestotožnil s tvrdením
žalovaného, že poškodený faktúru neuhradil, a preto na jeho strane žiadna skutočná škoda nevznikla.
Zmluvné strany sa dohodli na odplatnom postúpení pohľadávky a výška odplaty bola dohodnutá
vo výške sumy neuhradenej faktúry. Zmluvné strany sa zároveň dohodli na započítaní vzájomných
nárokov, t.j. nároku na zaplatenie faktúry a nároku na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky,
a to okamihom podpisu zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že zo strany poškodeného došlo k úhrade

faktúry. Žalobca je tak podľa názoru súdu aktívne vecne legitimovaný. Dostatočným spôsobom boli
opísané aj rozhodujúce skutočnosti, ktoré žalobca opiera o predložené listinné dôkazy. Žalovaný priznal
žalobcovi (poškodenému) na základe rovnakého skutkového stavu poistné plnenie, ktorého výšku len
skrátil. Nárok žalobcu nepovažoval za absolútne nedôvodný. Čiastočne plnil priamo žalobcovi, nie
jeho právnemu predchodcovi. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný musel mať jednoznačne preukázané

všetky žalobcom tvrdené skutočnosti. Skutočnú škodu, ktorá spočíva v nákladoch na vypožičanie alebo
prenájom motorového vozidla, ktoré prevyšuje náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný
subjekt povinný nahradiť len v rozsahu v akom boli tieto náklady nevyhnutne a účelne vynaložené na
vypožičanie náhradnej veci zodpovedajúcej poškodenej veci. Škodu spočívajúcu v tom, že poškodený
vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak

vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol použiť v dôsledku poškodenia je potrebné
považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nevyhnutne a účelne
vynaložených nákladov. Škoda predstavuje požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného
s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného vozidla. Zo zmluvy o
prenájme motorového vozidla vyplýva, že poškodený si prenajal náhradné motorové vozidlo zn. Dacia

Logan. Nie je rozhodujúce, aké a koľko jázd bolo vykonaných, nakoľko náhrada za pohonné hmoty
(prevádzkové náklady) nie je predmetom faktúry a žalobca si ju ani neuplatňuje. Tento nárok by ani
nemohol byť úspešne uplatnený, keďže predstavuje výdavky, ktoré by boli spojené aj s užitím vlastného
vozidla. Poškodený by ich musel vynaložiť bez ohľadu na to, či užíva vlastné alebo prenajaté vozidlo.
Krátenie poistného plnenia z titulu odpočtu za prevádzkové náklady je zo strany žalovaného nedôvodné.

Poškodený mal k dispozícii svoje vlastné vozidlo. Tento jeho komfort bol narušený škodovou udalosťou.
Preto má po dobu opravy nárok na náhradné vozidlo porovnateľných (nie totožných) úžitkových
vlastností. Ocitol sa v stave nutnosti zabezpečenia si náhradného motorového vozidla po dobu opravy
svojho vozidla. Poistnou udalosťou bolo poškodenému vnútený určitý skutkový a právny stav, ktorý, ak
musel riešiť zapožičaním sa náhradného vozidla, tak náklady z nájomného sú nákladmi, ktoré je povinný

žalobcovi v rámci vzniku poistnej udalosti zaplatiť žalovaný. Čo sa týka porovnateľnosti náhradného
vozidlaspoškodenýmmotorovýmvozidlom,žalovanýnetvrdilžiadneskutočnosti,ktorébyrobilisporným
skutočnosť z hľadiska úžitkových a jazdných vlastností poškodeného a prenajatého vozidla. Nerobil
sporným ani cenu nájmu. Žalovaným namietanú dĺžku prenájmu súd považuje za nedôvodnú. Žalobca
si uplatnil nárok iba za nevyhnutné obdobie, t. j. kedy bolo poškodené motorové vozidlo v oprave. Dĺžka

prenájmu náhradného motorového vozidla korešponduje s dobou opravy poškodeného motorového
vozidla. Dobu opravy nemal možnosť poškodený ovplyvniť. Pokiaľ žalovaný nutnosť a účelnosť
vynaložených nákladov namietal, bolo dôkazné bremeno na jeho strane. Po dobu opravy vozidla nie
je možné spravodlivo požadovať, aby poškodený v takejto situácii robil prieskum trhu o najnižšom
nájomnom za poskytnutie náhradného motorového vozidla, resp. prieskum o najvýhodnejšom servise.

Z uvedeného vyplýva, že tu bola daná nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov so zabezpečením
náhradného vozidla z titulu vzniknutej poistnej udalosti. Zákon o povinnom zmluvnou poistení uvádza, že
poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho uhradil poškodenému uplatnené
preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou
veci. Žalovaná poisťovňa mala uzavretú poistnú zmluvu s poistníkom motorového vozidla, ktorým bola

zapríčinená dopravná nehoda. Nebolo sporné, že došlo k dopravnej nehode a k poškodeniu motorového
vozidla poškodeného. Vzhľadom k uvedenému súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 204,76 €, nakoľko náklady vynaložené poškodeným je potrebné považovať za škodu súvisiacu a
vyvolanú poistnou udalosťou. Zároveň súd priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania,a to vo výške 5 % ročne, ktorých výška je v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami. Žalovaný
ukončil prešetrenie poistnej udalosti dňa 23.09.2016. Nesplnil si svoju povinnosť poskytnúť písomné
vysvetlenie dôvodov, pre ktoré krátil poistné plnenie. Uviedol len rozsah (výšku) krátenia. Nepodal

vysvetlenie, z akých dôvodov považuje za primeranú dobu nájmu len 6 dní, resp. ako dospel ku
kráteniu prevádzkových nákladov vo výške 14,76 €. Preto je v zmysle ust. § 11 ods. 8 Zákona o PZP
povinný zaplatiť aj úroky z omeškania, a to odo dňa uplatneného žalobcom, keďže už v tom čase bol
preukázateľne v omeškaní s úhradou poistného plnenia (§ 11 ods. 7 Zákona o PZP).

20. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. O trovách konania súd rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov
konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd

Martin.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.