Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, October 24, 2006

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15C/12/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6706200804
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2006:6706200804.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Zvolanie, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci

navrhovateľky S. R., rod. S., nar. XX.X.XXXX,. trvale bytom Z., T. XXXX/XX,. občianke SR, zastúpenej
J.. J. P. Advokátska kancelária Ž. N. H., N. M. S. č. X,. proti odporcovi R. R., nar. XX.X.XXXX,. trvale
bytom Z., T. XXXX/XX,. občanovi SR, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou J.. J. G., nar. X.X.XXXX,.
bytom P., J.I.B. č. XX,. o zrušenie práva spoločného nájmu k družstevnému bytu, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e právo spoločného nájmu účastníkov konania k družstevnému bytu č.
X, nachádzajúceho sa na I. poschodí bytového domu, na ulici T. vo Z. č. XXXX/XX,. bloku X,.
pozostávajúceho z 3 izieb, kuchyne a príslušenstva o celkovej úžitkovej ploche 68 m2.

Za ďalšiu nájomníčku bytu a členku družstva sa u r č u j e navrhovateľka.

Odporca je p o v i n n ý byt vypratať do 15-tich dní potom ako mu navrhovateľka zabezpečí náhradný
byt.

Odporca je p o v i n n ý uhradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 1.775,80 Sk, do 3 dní od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu vo Zvolene súdny poplatok vo výške 1.500,-
Sk, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, ktorý došiel na súd dňa 30.1.2006 a ktorý bol doplnený podaním dňa 23.3.2006 žiadala
navrhovateľka zrušiť právo spoločného nájmu k družstevnému bytu č. X, nachádzajúceho sa na I.
poschodí, na ulici T. XXXX/XX,. v bloku X vo Z., ktorý pozostáva z 3 izieb, kuchyne, predsiene, WC,
kúpeľne, lodžie a komory o celkovej úžitkovej ploche 68 m2. Žiadala seba určiť za ďalšiu nájomníčku

a členku družstva s tým, že odporca je povinný z bytu sa vypratať do 15-tich dní bez bytovej náhrady.
Zároveň žiadala nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodňovala tým, že po rozvode manželstva s
odporcom sa nevedeli dohodnúť na ďalšom užívaní družstevného bytu, ktorý nadobudli počas trvania
manželstva. Byt žiadala určiť jej s tým, že jej boli pridelené maloleté deti pochádzajúce z manželstva,
o ktoré sa stará a ktoré jej boli zverené. V byte býva ona s maloletými deťmi, nakoľko sa odporca z
bytu odsťahoval k svojej priateľke K. V. čo bolo konštatované už v rámci rozvodového konania. Nájom a
všetky poplatky súvisiace s bytom hradí výlučne ona a do bytu investovala nemalé peniaze za účelom

prerobeniaarekonštrukciebytu.Navyšepoukazovalanadlžoby,ktorémásamotnýodporca,prektoréby
nebol schopný platiť aj nájom. Poukazovala na to, že nevlastní žiadnu nehnuteľnú vec a k odporcovi sa
vyjadriť nevedela. Navyše zdôraznila, že sa jej odporca slovne vyhráža. Z bytu si zobral všetky osobné
veci a doklady.V úvode pojednávania odporca nesúhlasil s podaným návrhom. Chcel, aby sa byt predal a financie
získané z predaja bytu rozdelili medzi účastníkov konania. Následne súhlasil so zrušením práva

spoločného nájmu bytu, s prikázaním bytu do nájmu navrhovateľke s tým že žiadal pre seba adekvátnu
bytovú náhradu. Ako uviedol nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, býva u rodičov. Nepoprel, že má známosť s
K. V. a u tejto občas prespí, ale nemá s ňou žiaden nájomný vzťah. K. V. býva v 1-izbovom družstevnom
byte, ktorý má v spoločnom nájme s bývalým manželom. Ďalej poukazoval na to, že byt získali z
finančných prostriedkov, ktoré v prevažnej miere zabezpečoval on sám. Preto žiadal, aby súd zohľadnil

aj túto skutočnosť. Aj on sám vyplatil nedoplatky, ktoré vznikli v súvislosti s užívaním družstevného
bytu. Z bytu podľa jeho slov odišiel práve preto, aby sa situácia medzi ním a navrhovateľkou ešte viac
nevyhrocovalaanedoplácalinatomaloletédetipochádzajúcezmanželstva.Veci,ktorénadobudlipočas
trvania manželstva zostali v spoločnom byte a z bytu si pri odchode odniesol len svoje osobné veci
a ošatenie. Poprel, že by sa vyhrážal navrhovateľke alebo vulgárne vyjadroval na jej adresu. Naopak
uviedol, že ona ho slovne napáda a vulgárne sa vyjadruje na jeho adresu. Za maloletými deťmi chodí

len sporadicky, pretože nechce, aby boli svedkom hádok medzi ním a navrhovateľkou.

Z nájomnej zmluvy zo dňa 18.4.2001 bolo zistené, že účastníkom konania prenechalo S. B. D. Z. do
nájmu družstevný byt, v bloku X,. na ulici T. vo Z. č. popisné XXXX/XX. na základe prevodu členských
práv a povinností zo dňa 31.10.2000. Byt pozostáva z 3 izieb, kuchyne, predsiene, WC, kúpeľne, lodžie

a komory o celkovej úžitkovej ploche 68 m2. Nájomná zmluva je riadne účastníkmi konania a S. B. D.
podpísaná.

Dňom 1.2.2002 dalo S. B. D. Z. účastníkom konania výpoveď z nájmu bytu v zmysle ustanovenia § 711
ods. 1, písm. d/ Občianskeho zákonníka z toho dôvodu, že hrubo porušujú svoje povinnosti vyplývajúce

z nájmu tým, že nezaplatili nájomné alebo úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu za čas dlhší ako
tri mesiace.

Navrhovateľka pripojila do spisu potvrdenie S. B. D. Z. zo dňa 21.11.2005 ohľadom zostatkovej hodnoty
členského podielu, ktorá k uvedenému dňu činila 22.997,- Sk.

Zo správy S. B. D. Z. zo dňa 1.3.2006 bolo zistené, že účastníkom konania vzniklo spoločné členstvo
a právo spoločného nájmu bytu manželov v D.. Ďalej sa S. vyjadrovalo k tomu komu ponechať byt
v ďalšom nájme a určiť za výlučného člena v D.. Zo správy vyplýva, že nepoznajú vzájomné vzťahy
nájomcov, ani dôvod rozvodu, preto doporučujú, aby o ďalšom nájme bytu a výlučnom členstve v D.

rozhodol súd v prospech toho u koho sú lepšie predpoklady na platenie nájomného a ktorého život je
v súlade s dobrými mravmi.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu spisová značka 12C 246/04 bolo zistené, že dňom 10.11.2004
došiel na tunajší súd návrh na rozvod manželstva, ktorý podával R. R. proti odporkyni S. R..

Okresný súd rozhodol rozsudkom dňa 23.3.2005 tak, že manželstvo účastníkov rozviedol, maloleté
deti pre čas po rozvode zveril do výchovy a opatery odporkyne a navrhovateľa zaviazal platením
výživného. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 28.5.2005. Príčina rozvratu manželstva v
zmyslerozhodnutiasúdubolavtom,žeúčastnícinedokázalizdôvodurozdielnostipováhriešiťvzájomné
konflikty. Z tohto dôvodu sa hádky medzi nimi stupňovali, najmä pre neskoré príchody navrhovateľa

domov, prípadne stálej absencie počas noci. Zároveň v rozhodnutí je konštatované, že navrhovateľ
definitívne opustil v auguste 2004 spoločnú domácnosť, kedy už mal mimomanželskú intímnu známosť.
Ani jedna zo strán nemala záujem na obnovení spolužitia.

Navrhovateľka do spisu pripojila lekársku správu od M.. A. I., praktického lekára pre dospelých zo dňa

5.4.2006, ktorou poukazovala na tú skutočnosť, že mala psychické problémy v čase rozvodu a v tejto
súvislosti by bolo vhodné, aby aj naďalej zostala bývať v pôvodnom byte.

Odporca do spisu predložil potvrdenie vydané Daňovým úradom Z. o výške príjmu z daňových priznaní
k dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie od roku 1°996 až do roku 2002. Ďalej doložil

oznámenie o zaplatení koncesionárskych poplatkov vo výške 3.525,- Sk a sumárnu analýzu platieb za
obdobie od 1.11.2000 do 28.2.2006 vystavenú S. Z. ku dňu 20.3.2006.Vzhľadom na vyjadrenie účastníkov konania súd predvolal za účelom vypočutia ako svedkyňu K. V.,
ktorá ospravedlnila neúčasť z dôvodu zdravotnej indispozície s tým, že sa vyjadrila písomne. Potvrdila,
že sa s odporcom pozná. Uviedla, že je rozvedená a do dnešného dňa nemá vyporiadané bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov po rozvode manželstva. Byt je vlastníctvom B. D. Z. a odporca v tomto byte
nie je prihlásený ani na trvalý, ani iný pobyt. Sama uviedla, že ich vzťah nie je tak vážny, aby uvažovali
o spoločnom bývaní. Finančne vysporiadaná s bývalým manželom nie je. Rovnako si súd zadovážil aj
správu z S. Z. ohľadom bytu, ktorý užíva K. V.. Zo správy zo dňa 11.5.2006 bolo zistené, že K. V. má
spolu so svojim manželom S. V. spoločné členstvo v D. a spoločný nájom k 1-izbovému družstevnému

bytu č. X,. nachádzajúci sa na ulici N. XXXX/XX. vo Z..

Súd za účelom zistenia finančnej situácie u odporcu si pripojil na oboznámenie spisy tunajšieho súdu
týkajúce sa exekúcii, prípadne žalôb voči odporcovi za účelom neplnenia si finančných pohľadávok. Po
pripojení všetkých spisov bolo zistené, že pred tunajším súdom prebieha niekoľko konaní o priznaní
istiny voči odporcovi pod číslami XXRo XX/XX, kde spoločnosť K. P., a.s. B. žiada od odporcu zaplatenie

istiny vo výške 4.135,- Sk s prísl., ďalej XRob XXX/XX, kde odporcu žaluje spoločnosť P., s.r.o. B., o
zaplatenie16.245,-Sksprísl.,XXRobXXX/XX,kdeČ.O.B.,a.s.žalujeodporcuovyplatenie128.189,06
Sk s prísl. Ďalej si súd pripojil exekučné spisy XXEr XXXX/XX, z ktorého bolo zistené, že proti odporcovi
prebieha exekúcia v prospech oprávneného Č., a.s., P. Z. B. SR za účelom vyplatenia čiastky 128.189,60
Sk spolu s prísl. Pod spisovou značkou XXEr XXXX/XX. prebieha exekúcia v prospech spoločnosti P.,

s.r.o. B., pod spisovou značkou XXEr XXX/XX prebieha exekúcia v prospech O. S., a.s. B., pod spisovou
značkou XXEr XXX/XX prebieha exekúcia v prospech oprávneného Ú. P. Z., pod spisovou značkou
XXEr XXX/XX . prebieha exekúcia v prospech oprávneného V. Z. P. B. a to pod spisovou značkou XXEr
XXXX/XX prebieha exekúcia v prospech oprávneného S. P., pobočka Z..

Podľa ustanovenia § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak vznikne len jednému z manželov za trvania
manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu
manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a
povinní spoločne a nerozdielne.

Podľa ustanovenia § 705 ods. 2, veta druhá Občianskeho zákonníka v ostatných prípadoch spoločného
nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich
o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne
aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.

Podľa ods. 3 vyššie citovaného zákonného ustanovenia pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme
súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

Podľa ustanovenia § 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej
vety môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo

len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo
po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne
v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová
náhrada mu nepatrí.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že účastníkom konania vznikol spoločný nájom a
členstvo v B. D. k 3-izbovému družstevnému bytu nachádzajúceho sa vo Z., na ulici T. č. XXXX/
XX.. Manželstvo účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené rozhodnutím tunajšieho súdu spisová
značka 12C 246/04. Po rozvode manželstva sa účastníci nedohodli na tom kto bude byt ďalej ako
nájomca užívať a kto naďalej zotrvá ako člen v S.. Vzhľadom k tejto skutočnosti podala navrhovateľka

návrh,ktorýmžiadalazrušiťprávospoločnéhonájmuúčastníkovkdružstevnémubytu,určiťjuzavýlučnú
nájomníčku a členku D. a uložiť odporcovi predmetný byt vypratať do 15-tich dní bez pridelenia bytovej
náhrady. Odporca s takýmto riešením nesúhlasil. Potvrdil, že im vzniklo spoločné členstvo v S. a že sa
stali spoločnými nájomcami družstevného bytu, ktorý nadobudli počas trvania manželstva. Potvrdil aj to,
že po rozvode manželstva sa nedohodli na tom kto bude byt ďalej užívať. Poprel, že by byt dobrovoľne

opustil, urobil tak potom čo medzi ním a navrhovateľkou dochádzalo k hádkam a ostrým konfliktom,
ktorých svedkami bývali aj maloleté deti. Uviedol, že si z bytu odniesol osobné veci, doklady a ošatenie.
Ostatné veci, ktoré nadobudli počas trvania manželstva tam nechal, nakoľko nemajú vysporiadané
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Ako uviedol býva u svojich rodičov, ktorí majú 3-izbový byt vosobnom vlastníctve a okrem neho tam býva ešte jedna nevlastná sestra a občas prespáva u priateľky
K. V., ktorá má však v nájme družstevný byt, ku ktorému tiež nie je zrušené právo spoločného nájmu
bytu bývalými manželmi. Ani u rodičov, ani u priateľky nemá zaručené trvalé bývanie, nemá s nimi

uzatvorenú nájomnú zmluvu a býva tam len na základe ich dobrej vôle. Preto žiada prideliť mu adekvátny
náhradný byt. Výsluchom účastníkov, ako aj z predložených listinných dôkazov súd zistil, že sú splnené
podmienky pre zrušenie práva spoločného nájmu bytu, nakoľko sa účastníci po rozvode manželstva
nedohodli na tom kto bude byt ďalej užívať a kto aj naďalej zotrvá ako člen v S.. Pri rozhodovaní súd
vychádzal jednak zo správy prenajímateľa S. B. D., ako aj z rozhodnutia súdu o rozvode manželstva.

Zrušil účastníkom právo spoločného nájmu k družstevnému bytu a za ďalšiu nájomkyňu a členku D.
určil navrhovateľku, ktorej boli maloleté deti zverené do výchovy a opatery a ktorá aj naďalej byt užíva
a za jeho užívanie riadne platí. Pokiaľ ide o bytovú náhradu navrhovateľka žiadala, aby súd rozhodol
tak, že odporcovi neprizná žiadnu bytovú náhradu. Dôvody hodné osobitného zreteľa videla v tom, že
odporca opustil spoločnú domácnosť, býva so svojou priateľkou a navyše finančne sa v poslednom
období nepodieľal na znášaní nákladov v súvislosti s užívaním bytu. Nefinancoval žiadne rekonštrukcie

a dlhy na nájme musela uhrádzať ona. Odporca s takýmto riešením nesúhlasil. Žiadal priznať bytovú
náhradu. V zmysle ustanovenia § 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka súd môže len v prípadoch ak sú
na to dôvody hodné osobitného zreteľa rozhodnúť tak, že rozvedený manžel má právo len na náhradné
ubytovanie alebo na prístrešie. V opačnom prípade prichádza do úvahy len náhradný byt. V zmysle
ustanovenia§712ods.1bytovýmináhradamisúnáhradnýbyt,náhradnéubytovanieaprístrešie,pričom

náhradným bytom je byt, ktorý svojou veľkosťou a vybavením zabezpečuje ľudsky dôstojné bývanie
nájomcu a členov jeho domácnosti. Tá skutočnosť, že odporca opustil trvale spoločnú domácnosť nemá
vplyv na zánik spoločného nájmu družstevného bytu. Navyše nebolo zistené, že odporca opustil túto
spoločnú domácnosť dobrovoľne. Zo spoločnej domácnosti odišiel počas rozvodového konania s tým,
že dochádzalo medzi ním a navrhovateľkou k hádkam, ktorých svedkami bývali aj ich maloleté deti.

V záujme predchádzania takýchto situácií opustil spoločnú domácnosť. Ako však sám uviedol býva u
rodičov alebo u priateľky, ktorá taktiež nemá trvale vyriešenú bytovú otázku. Ani u jedných nebýva na
základe nájomnej zmluvy, ale len na základe súhlasu s tým, že takéto bývanie môže kedykoľvek skončiť.
Nebolozistené,žebyodporcavlastnilnejakúnehnuteľnosť,čiuždom,chatualebobyt.Kebysúdnezistil,
že by mal odporca trvalo vyriešenú bytovú otázku nevidel ani dôvody hodné osobitného zreteľa na strane

odporcu v tom, aby mu súd nepriznal náhradný byt, ale len prístrešie alebo náhradné ubytovanie. Ani tá
skutočnosť, že by fyzicky alebo psychicky týral navrhovateľku v konaní preukázaná nebola a nevyplývala
ani z rozvodového spisu. Správa od ošetrujúceho lekára, ktorú doložila navrhovateľka do spisu nesvedčí
o tom, že by ju psychicky alebo fyzicky týral a teda, že by tu bol dôvod rozhodnutia bez bytovej náhrady.
Okremtohonavrhovateľkapoukazovalaajnatúskutočnosť,žesamahradípoplatkysúvisiacesbývaním

a že odporca sa nepodieľal ani na úhrade dlhu, ktorý na nájomnom vznikol. Tak ako vyplynulo už z
rozhodnutia súdu v konaní o rozvod manželstva odporca v predmetnom byte dlhšiu dobu nežije. Keďže
v predmetnom byte nebýval, nepodieľal sa ani na úhrade nájomného a poplatkov súvisiacich s nájmom.
Odporca do spisu doložil prehľad úhrad zo S. B. D. až do roku 2006 s tým, že dovtedy pokiaľ byt užíval
za tento riadne plnil. Zároveň doložil doklady svedčiace o tom, že jednorázovo vyplatil na vyporiadanie

podielu predchádzajúcemu nájomcovi. Tieto skutočnosti navrhovateľka nespochybňovala. Poukazovala
len na to, že dlh, ktorý vznikol na nájomnom uhradila sama. Podľa názoru súdu ani táto skutočnosť
nemôže byť na ťarchu odporcu v tom, aby mu nepriznal adekvátnu bytovú náhradu. Teda ani v tomto
súd nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa pre rozhodnutie o bytovej náhrade vo forme prístrešia
alebo náhradného ubytovania. Keďže súd nevidel na strane odporcu také dôvody, pre ktoré by mu

neprináležalo právo na adekvátny náhradný byt návrhu navrhovateľky v tejto časti nevyhovel a uložil
odporcovivyprataťbytpotomčomunavrhovateľkazabezpečíadekvátnynáhradnýbyt.Takakoužvyššie
bolo konštatované jedná sa o byt, ktorý svojou veľkosťou a vybavením zabezpečuje ľudsky dôstojné
bývanie pre odporcu.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa ustanovenia § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh
spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Ak ide o prisúdenie trov konania podľa § 149 ods. 1,

advokát je povinný trovy právneho zastúpenia vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Ak advokát v tejto lehote trovy právneho zastúpenia nevyčísli,
súd mu náhradu trov právneho zastúpenia neprizná.O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. s tým, že navrhovateľka
mala vo veci len čiastočný úspech, preto náhradu trov konania pomerne súd rozdelil. Navrhovateľka
žiadala priznať náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia, nakoľko od zaplatenia

súdneho poplatku bola oslobodená. Trovy konania si uplatnila za štyri úkony právnej pomoci a jeden
polovičný úkon vrátane cestovného zo Ž. do Z. v celkovej výške 7.540,- Sk, pričom cestovné bolo
vyčíslené v sume 1.050,- Sk. Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní predložil na nahliadnutie
originál osvedčenia o evidencii osobného motorového vozidla F. F., ŠPZ Z.-XXX. A.. Zo spisu bolo
zistené, že právny zástupca navrhovateľky sa zúčastnil dvoch pojednávaní v dňoch 18.4.2006 a

24.10.2006. V prípade dvoch pojednávaní 14.9.2006 a 21.3.2006 bolo pojednávanie odročené z dôvodu
neprítomnosti splnomocnenej zástupkyni odporcu. Odročenie pojednávania nezavinil právny zástupca
navrhovateľky ani navrhovateľka. V zmysle ustanovení vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb účinnej od 1.1.2005 hodnota úkonu právnej
pomoci v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 vyhlášky predstavuje 1/13-inu výpočtového základu. To čo
je výpočtovým základom upravuje § 1 ods. 3 vyhlášky s tým, že 1/13-ina výpočtového základu použitá

v čase vyčíslenia hodnoty úkonu bola 1.154,- Sk. Právnemu zástupcovi prináležalo právo na náhradu
trov konania za úkony príprava a prevzatie, podanie návrhu, dva krát účasť na riadnom pojednávaní
v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1, písm. a/, c/, d/ vyhlášky a v dvoch prípadoch 1-ina za účasť na
pojednávaniach, ktoré bolo odročené v dňoch 21.3.2006 a 14.9.2006 v zmysle ustanovenia § 13 ods. 3,
veta druhá vyhlášky. 1-ina z hodnoty úkonu predstavuje 288,50 Sk. Potom trovy právneho zastúpenia

za úkony, ktoré žiadal priznať boli vyčíslené súdom v sume 5.193,- Sk. Okrem toho žiadal priznať právny
zástupca cestovné v sume 1.050,- Sk bez bližšej konkretizácie, resp. bez doloženia kópie technického
preukazu bez uvedenia spotreby benzínu, resp. nafty na 100 km s tým, že v súlade s ustanovením §
15, písm. a/ vyhlášky má nárok aj na náhradu cestovných výdavkov. Vzhľadom k tomu, že súd nemohol
prekontrolovať správnosť výpočtu cestovného, ktoré si vyčíslil právny zástupca navrhovateľky na sumu

1.050,- Sk súd vychádzal z ceny cestovného lístka na autobus pri vzdialenosti 24 km, ktorá je 31,- Sk
a priznal titulom cestovného čiastku 124,- Sk (4x31,- Sk). Informácie boli získané z internetovej stránky
S. A. D. Z.. Spolu trovy konania boli vyčíslené súdom na čiastku 5.317,- Sk. Vzhľadom k tomu, že
navrhovateľka mala v konaní úspech len v časti a to v časti zrušenia práva spoločného nájmu a určenia,
že sa stáva nájomkyňou a členkou družstva. Pokiaľ ide o bytovú náhradu v tejto časti úspešná nebola. To

znamená, že navrhovateľka v konaní bola úspešná v 2/3-inách, odporca v 1/3-ine. V zmysle ustanovenia
§ 142 ods. 2 O.s.p. súd náhradu trov konania pomerne rozdelil s tým, že právo na náhradu trov konania
vzniklo navrhovateľke vo výške 33,40%. V 2/3-inách navrhovateľka bola úspešná, v 1/3-ine nie s tým, že
v percentuálnom prevedení je to úspech 66,70% a úspech odporcu 33,30% (66,70% - 33,30% = 33,40%,
čo predstavuje právo na náhradu trov konania). Súd v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti

SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vyčíslil
náhradu, ktorá by prináležala právnemu zástupcovi pri plnom úspechu na sumu 5.317,- Sk. Z toho
33,40% predstavuje sumu 1.775,80 Sk. Túto čiastku titulom náhrady trov konania priznal navrhovateľke.

Navrhovateľka bola v konaní oslobodená od platenia súdneho poplatku. Podľa ustanovenia § 2 ods.

2 Zákona o súdnych poplatkoch ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel,
zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca ak nie je tiež od poplatku
oslobodený. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka bola od poplatku oslobodená a odporca mal vo veci
úspech len čiastočný súd ho zaviazal na úhradu pomernej časti súdneho poplatku, ktorý bol vyčíslený na
čiastky 1.500,- Sk. Výška súdneho poplatku podľa položky 1/a Sadzobníka súdneho poplatku je 3.000,-

Sk, polovica preto predstavuje 1.500,- Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebnýmpočtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251

ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).