Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, April 28, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 10Cb/220/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1405222375
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Rihák

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1405222375.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave sudcom JUDr. Karolom Rihákom v právnej veci žalobcu:

Správcovské bratislavské družstvo, Drobného 27, 841 01 Bratislava, IČO: 35 803 843, zastúpený: JUDr.
Pavol Malich, advokát, Dunajská 25, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Stavebné bytové družstvo
Bratislava IV, Polianky 9, 844 37 Bratislava, IČO: 00 169 731, zastúpený: JUDr. Jozef Drvár, advokát,
Belinského 16, P.O.BOX 149, 851 01 Bratislava, o zaplatenie 175.080,66 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania aj odvolacieho konania vo výške 100 %, ktorú je povinný

zaplatiť žalobca.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 01.12.2005 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť mu sumu 5.274.480,- Sk s príslušenstvom, z titulu zmluvnej pokuty uplatnenej na základe čl.
IX. bod 6 mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi dňa XX.XX.XXXX, v zmysle ktorého zmluvná
strana, ktorá odstúpi od zmluvy bezdôvodne, uhradí druhej strane zmluvnú pokutu vypočítanú ako súčet
poplatku za správu odo dňa odstúpenia do 31.12. daného roka plus súčet poplatkov bytových domov
za obdobie 6 mesiacov.

2.Žalobcaďalejuviedol,žedňa02.07.2002muboldoručenýlistoznačenýakoOdstúpenieodmandátnej
zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom mu žalovaný oznámil, že s okamžitou platnosťou odstupuje od
mandátnej zmluvy, a to z dôvodu jej hrubého porušovania zo strany žalobcu. Na odstúpenie žalovaného
reagoval žalobca listom zo dňa 16.07.2002 označeným ako Stanovisko k odstúpeniu od mandátnej
zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom odmietol dôvody odstúpenia a oznámil žalovanému, že nesúhlasí
s odstúpením a naďalej trvá na plnení zmluvy.

3. Žalobca v žalobe uviedol 7 dôvodov, pre ktoré žalovaný od zmluvy odstúpil spolu so svojím
stanoviskom ku každému dôvodu.

4. Žalobca sa domnieval, že ani jeden z dôvodov uvedených žalovaným v odstúpení od zmluvy
nepredstavoval, či už sám, alebo v spojení s inými dôvodmi hrubé porušovanie zmluvy. Naopak mal
za to, že z konania žalovaného je zrejmá snaha nájsť akékoľvek dôvody pre formálne odôvodnenie
odstúpenia od zmluvy s cieľom predčasne ukončiť zmluvný vzťah so žalobcom. Preto považoval

odstúpenie žalovaného od zmluvy za neplatné.

5. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca sa žalobou zo dňa 02.08.2002 domáhal na súde určenia,
že odstúpenie od mandátnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj samotná mandátna zmluva zodňa 27.03.2002 sú neplatné, pričom súd žalobu zamietol rozsudkom č.k. 12Cb/12/2002-154 zo dňa
15.11.2004, ktorý potvrdil odvolací súd rozsudkom zo dňa 01.12.2005 č.k. 1Cob/170/2005-180.

6. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 27.01.2014 č.k. 10Cb/220/2005-490 tak,
že uložil stupňa žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 175.080,66 eura v lehote troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi
trovy konania vo výške 22.073,44 eura, z toho súdny poplatok vo výške 8.753,90 eura a trovy právneho
zastúpenia vo výške 13.319,54 eura.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný a žiadal, aby krajský súd konanie
podľa § 103 O.s.p. zastavil, eventuálne rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh žalobcu zamietol
a súčasne zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania.

8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a

dôvodmi odvolania vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd uvedeným spôsobom rozhodol uznesením zo dňa 26.11.2015
č. k. 1Cob/122/2014-536.

9. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa síce správne a dostatočne zistil skutkový stav
veci, ale vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že žalobcovi vznikol v súlade s čl. IX bod
6 mandátnej zmluvy voči žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Podľa názoru odvolacieho
súdu, súd prvého stupňa síce na zistený skutkový stav veci aplikoval správny právny predpis, ale tento
právny predpis nesprávne interpretoval.

10. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

11. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Z ustanovenia čl. IX bod 6 mandátnej zmluvy vyplýva, že účastníci viazali vznik nároku na zaplatenie

zmluvnej pokuty na odstúpenie od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy ktoroukoľvek zmluvnou stranou je
nepochybne výkonom práva, a to práva účastníka vyplývajúceho zo zmluvy alebo zákona, od zmluvy
odstúpiť. Zmluvnú pokutu však v súlade s § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka je možné dohodnúť
len pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Citované ustanovenie Občianskeho zákonníka má
kogentný charakter. Odvolací súd prisvedčil súdu prvého stupňa v tom, že medzi účastníkmi konania bol

uzatvorením mandátnej zmluvy založený obchodno-právny vzťah, avšak Obchodný zákonník upravuje
vo svojej tretej časti len niektoré ustanovenia o zmluvnej pokute, a preto sa ustanovenia upravujúce
inštitút zmluvnej pokuty v občiansko-právnych vzťahoch použijú aj na zmluvnú pokutu dohodnutú v
obchodno-právnom vzťahu účastníkov. Odstúpenie od zmluvy realizované na základe zákona alebo
zmluvy, nemôže byť porušením zmluvnej povinnosti. Ak žalovaný od mandátnej zmluvy odstúpil,

neporušil preto žiadnu právnu povinnosť, len vykonal právo, ktoré mu prináležalo. Keďže nárok žalobcu
na zaplatenie zmluvnej pokuty bol dohodnutý v čl. IX bod 6 mandátnej zmluvy na odstúpenie od
mandátnej zmluvy, ide o takú dohodu obsiahnutú v mandátnej zmluve, ktorá odporuje kogentnému
ustanoveniu § 544 Občianskeho zákonníka a je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Zmluvnú
pokutu podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka je možné dohodnúť len pre prípad porušenia

zmluvnej povinnosti a nie je možné kumulovať porušenie povinnosti dlžníkom a následné odstúpenie od
zmluvy. Takáto dohoda je podľa odvolacieho súd podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatnou, pretože
odporuje kogentnému ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

13. Keďže v tomto prípade bol vznik nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty viazaný na

bezdôvodné odstúpenie žalovaného od mandátnej zmluvy, nemohol odvolací súd dospieť k záveru, že
právne posúdenie veci tak, ako ho uskutočnil súd prvého stupňa, je správne. Odvolací súd uviedol, že v
ďalšom konaní bude potrebné, aby súd prvého stupňa nanovo posúdil námietku žalovaného, že v jehoprípade odstúpenia išlo o výkon práva, a teda nie porušenie povinnosti, ktoré by mohlo byť zabezpečené
zmluvnou pokutou a znovu vo veci rozhodol.

14. Súd prvej inštancie nariadil vo veci pojednávanie na 05.04.2017.

15. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené 29.03.2017 vyjadril nesúhlas
so závermi uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob/122/2015-536, keďže v tomto rozhodnutí
nemal byť zohľadnený konkrétny skutkový stav. Rozsudky Najvyššieho súdu SR na ktoré poukazoval

žalovaný sp. zn. 5Cdo/5/2000 a 2Cdo/141/2000, nemožno podľa názoru žalobcu použiť pri právnom
posúdeníprejednávanejveci,nakoľkoideorozsudkyobčianskoprávnehoaspotrebiteľskéhocharakteru.
Žalovaný opäť poukázal na znenie bodu 6, článku IX Mandátnej zmluvy, podľa ktorého: ,,zmluvná strana,
ktorá odstúpi od zmluvy bezdôvodne, uhradí...“. Zmluvná pokuta bola medzi stranami sporu uzavretá pre
prípad bezdôvodného odstúpenia od zmluvy. Strany sporu pritom nemali pri uzatváraní zmluvy porušiť
kogentné ustanovenie § 544 OZ, pretože boli dodržané zákonné náležitosti pre dohodu o zmluvnej

pokute. Žalobca taktiež poukázal na skutočnosť, že v rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 12Cb/1/2008
zo dňa 28.07.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/493/2011 zo
dňa 18.10.2012 bola právoplatne zamietnutá žaloba žalobcu (v tomto konaní žalovaného) o určenie
neplatnosti samotnej Mandátnej zmluvy, tým pádom už boli posudzované dôvody údajnej neplatnosti aj
ustanovenia o zmluvnej pokute.

16. Žalovaný sa k písomnému vyjadreniu žalobcu vyjadril priamo na pojednávaní, nakoľko mu
nebolo zo strany žalobcu včas doručené, pričom uviedol, že ho nepovažuje za relevantné, navrhol
súdu, aby rozhodol o veci v intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k.
1Cob/122/2014-536.

17. Súd prvej inštancie opätovne posúdil námietku žalovaného, že v jeho prípade išlo v prípade
odstúpenia od zmluvy o výkon práva a nie porušenie povinnosti. Súd prvej inštancie, plne rešpektujúc
znenie § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak bolo rozhodnutie zrušené a
ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym

názorom odvolacieho súdu rozhodol o zamietnutí žaloby. Z obsahu uvedeného zrušujúceho uznesenia
odvolacieho súdu jednoznačne vyplýva názor, že odstúpenie od zmluvy ktoroukoľvek zmluvnou stranou
je nepochybne výkonom práva, a to práva účastníka vyplývajúceho zo zmluvy alebo zákona, od
zmluvy odstúpiť. Zmluvnú pokutu však v súlade s § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka je možné
dohodnúť len pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Citované ustanovenie Občianskeho zákonníka

má kogentný charakter. Je nepochybné, že medzi stranami sporu bol založený obchodno-právny vzťah,
avšak Obchodný zákonník upravuje vo svojej tretej časti len niektoré ustanovenia o zmluvnej pokute, a
preto sa ustanovenia upravujúce inštitút zmluvnej pokuty v občiansko-právnych vzťahoch použijú aj na
zmluvnú pokutu dohodnutú v obchodno-právnom vzťahu. Odstúpenie od zmluvy realizované na základe
zákona alebo zmluvy, nemôže byť porušením zmluvnej povinnosti. Ak žalovaný od mandátnej zmluvy

odstúpil, neporušil preto žiadnu právnu povinnosť, len vykonal právo, ktoré mu prináležalo.

18. Odhliadnuc od § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého je súd prvej inštancie
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, s právnym názorom odvolacieho súdu sa súd prvej
inštancie aj plnom rozsahu stotožňuje. Dohodu obsiahnutú v čl. IX bod 6 mandátnej zmluvy vyhodnotil

teda súd za odporujúcu kogentnému ustanoveniu § 544 Občianskeho zákonníka a neplatnú podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom plnenia zmluvných
povinností. Účastník, ktorý poruší povinnosť, je zaviazaný pokutu zaplatiť. Podľa názoru súdu je zrejmé,
že zmluvnú pokutu možno viazať len na prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Odstúpenie od zmluvy je
pritom jednostranný právny úkon adresovaný druhej strane, ktorým sa ruší zmluvný záväzkovoprávny

vzťah.Odzmluvymôžezmluvnástranaodstúpiť,aktoustanovujezákon,alebosanatomstranydohodli.
Možnosti odstúpenia od zmluvy upravuje zákon ako sankciu, napr. pri omeškaní dlžníka, v niektorých
prípadoch vadného plnenia, ale aj napríklad pri zmluve uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok. Odstúpenie od zmluvy je teda výkon práva vychádzajúci zo zákona, alebo zmluvy.

19. Nemôže obstáť ani tvrdenie žalobcu obsiahnuté v jeho vyjadrení zo dňa 29.03.2017, že v rozsudku
tunajšieho súdu sp. zn. 12Cb/1/2008 zo dňa 28.07.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 1Cob/493/2011 zo dňa 18.10.2012 bola právoplatne zamietnutá žaloba žalobcu
(v tomto konaní žalovaného) o určenie neplatnosti samotnej Mandátnej zmluvy, tým pádom už boliposudzované dôvody údajnej neplatnosti aj ustanovenia o zmluvnej pokute. Je síce pravdou, že takéto
konanie prebehlo, skončilo výsledkom ako uviedol žalobca, avšak súd v tomto konaní posudzoval
platnosť mandátnej zmluvy ako celku. Predmetom konania bolo určenie neplatnosti uvedenej zmluvy, z

dôvodov konkrétne určených v žalobe. Súd teda neskúmal každé konkrétne ustanovenie zmluvy, či je
platné alebo neplatné. To nebolo predmetom konania. Nemožno teda ustáliť, že čl. IX bod 6 mandátnej
zmluvy je platným ustanovením z dôvodu, že v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 12Cb/1/2008 súd
zamietol žalobu o určenie neplatnosti celej mandátnej zmluvy. Na dôvažok súd uvádza, že spomenutých
rozhodnutiach súdov otázka individuálne posúdenej platnosti resp. neplatnosti ustanovenia o zmluvnej

pokute nebola nikde uvedená.

20. Taktiež nemožno prisvedčiť tvrdeniu, že Rozsudky Najvyššieho súdu SR na ktoré poukazoval
žalovaný sp. zn. 5Cdo/5/2000 a 2Cdo/141/2000, nemožno považovať za aplikovateľné pri právnom
posúdeníprejednávanejveci,nakoľkoideorozsudkyobčianskoprávnehoaspotrebiteľskéhocharakteru.
Prečobynemalibyťaplikovateľnépreposudzovanúvechlbšienerozvinul.Súdtakútonámietkupovažuje

za irevelantnú.

21. Z uvedených dôvodov, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

22. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len

CSP) a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. V
zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 CSP
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 CSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 365
ods. 1 CSP):
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť
vykonanie exekúcie.