Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 21, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17P/29/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118204664
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Máčajová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:3118204664.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou v právnej veci navrhovateľa: X. K., V.. X.,

J..: XX.XX.XXXX, Y. G. XX.Q.G. XXXX/XX, Y., Y..Č.. Ú.-X., proti odporcovi: Z. K., J..: XX.XX.XXXX, G.
S., Y..Č.. Ú.-E. J. K., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po
rozvode manželstva k maloletému dieťaťu: H. K., J..XX.XX.XXXX, G. W. N. S.: S. H., J..: XX.XX.XXXX,
G. S. XXX, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava,
J. Bottu 4, Trnava, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo Z. K., J..: XX.XX.XXXX, Y. G. S. a X. K., V.. X., J..: XX.XX.XXXX, Y. G.
XX.Q. XXXX/XX, Y., uzatvorené dňa XX.XX.XXXX I. Y., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu

v Trenčíne, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, rozvádza.

II. Súd z v e r u j e maloletého H. K., J..XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti
starej matke S. H., J.. XX.XX.XXXX, G. S. Č.. XXX, ktorá je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o
maloletého, zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Raz ročne do 31.12. je povinná
podať súdu správu o nakladaní s majetkom maloletého. Po zániku náhradnej osobnej starostlivosti je
povinná najneskôr do 2 mesiacov predložiť súdu záverečný účet zo správy majetku maloletého.

III. Matka maloletého X. K., J..XX.XX.XXXX je povinná platiť na výživu maloletého H. sumou 41,-
Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci na účet príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

IV. Otec maloletého Z. K., J..XX.XX.XXXX, je povinný platiť na výživu maloletého H. sumou
30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci
na účet príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 23.05.2018 sa navrhovateľka domáhala rozvodu
manželstva s odporcom. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom bývala v spoločnej domácnosti do
roku 2007, potom sa manžel odsťahoval k matke do S. a prestali sa stýkať. Už viac ako 10 rokov spolu
nežijú a nekontaktujú sa. Manžel sa momentálne nachádza v ÚVTOS-Hrnčiarovce nad Parnou, ona sa
nachádza v ÚVTOS-Levoča. Po prepustení z výkonu trestu by si chcela založiť novú rodinu a preto žiada

o rozvod manželstva. Podaním zo dňa 20.8.2018 vyslovila súhlas s rozhodnutím súdu na pojednávaní
v jej neprítomnosti.2. Odporca sa písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 17.07.2018 a 13.9.2018. S návrhom
na rozvod manželstva v plnom rozsahu súhlasil, nemá námietky voči podanému návrhu na rozvod
manželstva. Žiadal, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti, s poukazom na hospodárnosť konania

považuje účasť na konaní za nepotrebnú. Zároveň požiadal, aby opatera o maloletého syna H. zostala
tak ako je, aby maloletý zostal v starostlivosti jeho matky S. H.. Uvádza, že nemá žiaden majetok, napriek
tomu, že je v ústave pracovne zaradený, jeho príjem nie je ani 10,- Eur mesačne.

3.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: sobášnym listom,

lustráciou v Registri obyvateľov, ZVJS, potvrdeniami ÚVTOS-Hrnčiarovce nad Parnou, ÚVTOS-Levoča
o zárobkoch rodičov maloletého, vyjadreniami účastníkov konania, rozsudkom OS Trnava sp.zn.
27P/18/2012 zo dňa 03.10.2012, výsluchom procesného opatrovníka a starej matky maloletého a zistil
nasledovný skutkový stav:

4. Navrhovateľka a odporca uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Z ich manželstva pochádza jedno

dieťa - H., J.. XX.XX.XXXX. Navrhovateľka na návrhu na rozvod manželstva trvá, ako dôvod uvádza
ich dlhodobé vzájomné odlúčenie, nebývajú spolu od roku 2007, odkedy sa manžel od nej odsťahoval.
Momentálne sa každý z nich nachádzajú v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody, ich spoločný
syn bol rozsudkom OS Trnava sp.zn. 27P/18/2012 zo dňa 03.10.2012 zverený do náhradnej osobnej
starostlivosti starej matke S. H., J..XX.XX.XXXX, bytom S.Ž. Č.. XXX, s účinnosťou od 13.03.2012,

pretože rodičia sa o dieťa nestarali dlhodobo a nezabezpečovali potreby dieťaťa.

5. Z výsluchu starej matky maloletého súd zistil, že H. sa v jej starostlivosti nachádza od jeho 3 rokov,
súdom jej bol prisúdený od r. 2012. Stará matka je na invalidnom dôchodku, jej manžel tiež, o chlapca
sa zvláda starať, pomáhajú jej dcéry, jedna býva aj s rodinou spolu s nimi. H. má XX rokov, navštevuje

8. ročník ZŠ. Náklady na neho predstavujú mesačne náklady na cestovné cca 20,-Eur, stravuje sa
doma, náklady na stravu predstavujú 100 až 150,-Eur, náklady na ošatenie, obuv predstavujú vyše 100,-
Eur, zvýšené výdavky sú na začiatku školského roka, a napr. v čase výletov. Maloletý má problémy s
chrbticou, chodil na rehabilitácie, kam ho vozí dcéra do Trnavy. Lieky neužíva, musí cvičiť, športovať.
Stará matka je presvedčená, že u nich je určite spokojný, berie ho ako syna, aj manžel si s ním veľmi

rozumie, majú sa radi, venujú sa mu ako vládzu. Na svojich rodičov si ani nespomenie, nechodia ich
navštevovať, nechce byť s nimi v kontakte, neodpisuje na ich listovú komunikáciu. Stará matka uvádza,
že nevesta - matka maloletého platí výživné vo výške cca 40 - 41,-Eur pravidelne. Syn neplatí výživné, je
jej dlžný vyše 2.000,-Eur. So synom ani s nevestou nie sú v kontakte. Matka maloletému občas napíše,
ale starú matku nezaujímajú, sklamali ju.

6. Príjem starej matky je 243,-Eur, ide o invalidný dôchodok, príjem jej manžela je 245,-Eur, taktiež
ide o invalidný dôchodok, žijú v spoločnej domácnosti aj s dcérou M. a jej manželom a dieťaťom,
ktorí im prispievajú na domácnosť cca 100,-Eur, robia nákupy na potraviny, hygienu a pomáhajú aj so
starostlivosťou o H.. Stará matka uvádza, že zdravotne na tom nie je dobre, prekonala pred dvoma rokmi

onkologické ochorenie, má cukrovku, astmu, polymyoziditídu, problémy so štítnou žľazou.

7. Z výsluchu zástupcu procesného opatrovníka súd zistil, že v prípade rozvodu odporúča, aby maloletý
H. zostal zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, ktorá sa o neho dlhodobo stará, dieťa
má v jej rodine vytvorené vhodné podmienky pre svoj všestranný zdravý vývin, so starostlivosťou o

maloletéhostarejmatkepomáharodina.Starámatkasosvojimmanželomasmaloletýmžijúv4-izbovom
rodinnom dome, ktorý je kompletne zariadený nábytkom. Žije s nimi aj jej ďalšia dcéra, jej manžel a ich
dieťa. H. navštevuje 8. ročník ZŠ Trakovice, v minulom roku musel opakovať 7. ročník, jeho vyučovacie
výsledky sú síce slabšie, najväčšie problémy mu robí anglický jazyk, avšak jedná sa o slušného chlapca.
Stará matka starostlivosť o dieťa zabezpečuje riadne, čo sa týka kontaktu s rodičmi, dieťa s nimi nie je

v kontakte. Procesný opatrovník žiada, aby rodičom boli určené vyživovacie povinnosti primerane ich
zárobkových možnostiam a schopnostiam, s prihliadnutím na vek maloletého dieťaťa, ktoré budú povinní
platiť na účet príslušného ÚPSVaR.

8. Z potvrdenia ÚVTOS-Levoča ohľadne príjmu matky bolo zistené, že priemerný čistý príjem matky za

obdobie 2-7/2018 bol cca 175 Eur.

9. Z potvrdenia ÚVTOS-Hrnčiarovce nad Parnou ohľadne príjmu otca bolo zistené, že priemerný čistý
príjem otca za obdobie 1-6/2018 nedosahoval v priemere za mesiac ani 20 Eur.10. Z Lustrácie z ZVJS bolo zistené, že matka maloletého vykonáva trest odňatia slobody v ÚVTOS
v Levoči od 29.05.2015 do 29.07.2021. Otec maloletého vykonáva trest odňatia slobody v ÚVTOS v

Hrnčiarovciach nad Parnou od 13.09.2017 do 13.09.2020.

11. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť
svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy
prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada

na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

12. Súd z vykonaného dokazovania, a to najmä z listinných dôkazov zistil, že v súčasnej dobe
účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu od roku 2007 (vyše 10 rokov).
Obaja manželia sa momentálne nachádzajú vo výkone trestu odňatia slobody, manželka si vykonáva
trest v Levoči, manžel v Hrnčiarovciach nad Parnou. Ani jeden z manželov nemajú záujem o
obnovenie spolužitia, manželka na návrhu na rozvod trvá, manžel s rozvodom súhlasil. Na základe

vyššie uvedeného možno konštatovať, že vzťah medzi účastníkmi konania nevykazuje znaky trvalého
partnerstva, ktorého cieľom by malo byť vytvorenie a udržanie harmonického a trvalého životného
spoločenstva. Zo strany oboch účastníkov absentuje akákoľvek vôľa zotrvať v manželskom vzťahu.

13. Vychádzajúc z toho, že účelom manželského spolužitia je vytvorenie trvalého partnerstva, ktorého

obsahom je nielen pozitívna náklonnosť manželov voči sebe samým, ale aj ich vôľa byť druhému oporou,
vytvárať pozitívne rodinné prostredie pre výchovu detí, je zrejmé, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú
trvalo a vážne rozvrátené a nie je možná ich náprava. K rozvratu manželských vzťahov prispela výrazne
protizákonná činnosť na strane oboch manželov, ktorá zjavne prehĺbila a narušila vzájomný vzťah a
dôveru, a tiež prispela k ochladnutiu citov medzi oboma manželmi.

14. Je nutné poznamenať, že aj zákon o rodine definuje manželstvo ako zväzok muža a ženy, teda
dvoch individualít, z ktorých keď jedna uvádza jednoznačné stanovisko, že nemá záujem na zotrvaní v
manželskom zväzku, nemožno ju za žiadnych okolností nútiť, a to ani autoritatívnym rozhodnutím súdu,
v tomto zotrvať. Manželstvo predstavuje interaktívne spojenie dvoch bytostí, v ktorom ak minimálne na

jednej strane nie je záujem na udržaní manželského vzťahu, súd rozvedie. Súd konštatuje, že v danom
prípade na strane oboch manželov nebola vôľa zotrvať v manželstve.

15. Súd vzhľadom na vyššie uvedené manželstvo účastníkov konania rozviedol, nakoľko vzťahy medzi
manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od

manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

16. Podľa § 113 ods. 1 OSP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov
manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť
maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa
môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne aspôsobomsvojhoživotaaživotaosôb,ktorésňoužijúvdomácnosti,zaručuje,žebudenáhradnúosobnú
starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti
súd uprednostní predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.

Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom

ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných
veciach.

Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím
súdu podľa odseku 1 nezaniká.

Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému
dieťaťu výživné, rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné
poukazovali počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti
dieťaťa, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností

a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

17. Nakoľko z uvedeného manželstva pochádza aj maloleté dieťa, bolo povinnosťou súdu rozhodnúť
aj o úprave práv a povinností k maloletému H.. Maloletý syn manželov bol rozhodnutím tunajšieho
súdu zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke S. H., pretože rodičia sa o dieťa nestarali

dlhodobo a nezabezpečovali potreby dieťaťa. Nakoľko uvedené dôvody trvajú aj v čase rozhodovania
súdu o rozvode manželov, keďže obaja rodičia vykonávajú trest odňatia slobody v ústavoch na VTOS,
bolo nutné rozhodnúť o náhradnej starostlivosti k maloletému.

18. Z vyjadrenia zástupcu kolízneho opatrovníka mal súd preukázané, že starostlivosť starej matky o

maloletého H., ktorej bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti, je na požadovanej úrovni, dieťa má
v jej rodine vytvorené vhodné podmienky pre svoj všestranný zdravý vývin, stará matka aj s manželom a
s blízkou rodinou, s ktorou žijú v spoločnej domácnosti, sa vzorne stará o vnuka po každej stránke, majú
k sebe veľmi blízky vzťah. Súd teda považoval pokračovanie v doterajšej forme náhradnej starostlivosti
o maloletého H. K. zverením do osobnej starostlivosti starej matke za najvhodnejšie riešenie, preto

rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti II. tohto rozsudku.

19.Vzhľadomnatúskutočnosť,žemaloletýbolzverenýdonáhradnejosobnejstarostlivostistarejmatke,
bolo potrebné rozhodnúť aj o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov, ktorí budú toto výživné platiť na
účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave. Z priemerného čistého príjmu matky cca 175 Eur

mesačne súd určil výživné na maloletého vo výške 41,- Eur, čo predstavuje 23% z čistého príjmu, pričom
súd vychádzal z ustálenej súdnej praxe, keď výška výživného sa pohybuje v rozmedzí 20-25% z čistého
príjmu povinného rodiča. Nakoľko aj podľa vyjadrenia starej matky, matka maloletého súčasne takúto
sumu maloletému zasiela, súd mal za to, že v uvedenej výške bude schopná výživné platiť aj naďalej. Z
priemerného čistého príjmu otca, ktorý nedosahoval v priemere za mesiac ani 20 Eur, súd určil výživné

v minimálnej výške sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na
nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého
žiadne z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1 a 2 Civilného
mimosporového poriadku)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy ( § 63
Civilného mimosporového poriadku).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť,
že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine ).