Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 23, 2018

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 3C/447/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615208955
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Bellová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2018:2615208955.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica v právnej veci žalobkyne: J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, XXX XX

Š.-T., štátny občan T., proti žalovaným v 1.rade: Casareal s.r.o., IČO 46 478 264, so sídlom Winterova
1777/60, 921 01 Piešťany, právne zastúpený: AK JUDr. Eckmann, s.r.o., IČO 472 241 110, so sídlom
Mierové námestie 14, 911 01 Trenčín, a v 2.rade: S.. R. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. X, XXX XX X.,
štátny občan T., právne zastúpený: JUDr. Andrej Kučera, advokát, SNP 6, 920 01 Hlohovec, o určenie
vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobkyne doručenú súdu dňa 27.10.2015 zamieta.

Súd žalobu žalovaného v 1.rade doručenú súdu dňa 28.07.2017 zamieta.

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému v 1.rade náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ich výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením.

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému v 2.rade náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ich výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 27.10.2015 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala neplatnosti

Kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX v znení
dodatku č. 1 zo dňa XX.XX.XXXX a v dodatku č. 2 zo dňa XX.XX.XXXX a Dohodou o urovnaní
vzájomných vzťahov zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenými medzi žalovaným v 1.rade a žalobkyňou. Dňa
23.02.2016 bolo súdu predložené podanie žalobkyne, ktorým upresnila petit svojej žaloby a žiadala, aby
súd určil, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných v LV č XXXX pre obec Š.-T., k.ú. Š..
Uznesením č.k. 3C 447/2015-31 zo dňa 10.03.2016 súd pripustil navrhovanú zmenu petitu. Žalobkyňa
svoju žalobu odôvodnila tým, že v roku 2012 požiadal žalovaného v 1.rade o pôžičku vo výške 10.000,-

EUR. Zmluva o pôžičke jej nebola odovzdaná. Pôžička jej bola poskytnutá pod podmienkou, že bude
zriadené záložné právo na nehnuteľnosti zapísané v LV č. XXXX, pre k.ú. Š., obec Š.-T.. Žalobkyňa
s manželom boli vo finančnej tiesni a keď neuhradila dve splátky, žalovaný v 1.rade jej oznámil, že
ak nezaplatí, príde o nehnuteľnosti. Žalobkyňa sa obrátila na G.-Y., na pána R. Q., ktorý jej sľúbil, že
sumu 18.500,-EUR žalovanému v 1.rade vyplatí a žalobkyňa mu bude zato mesačne posielať sumu
150,-EUR; celkovo mu uhradila 8 splátok po 150,-EUR, spolu 1.200,-EUR. Po 8 mesiacoch jej pán Q.
oznámil, že našiel človeka, žalovaného v 2.rade, ktorý pôžičku spatí a zachráni ich dom. Sľúbil jej, že

žalovaný v 2.rade jej poskytne výhodnú pôžičku na 7 rokov a môžu zostať bývať v nehnuteľnosti. Dňa
25.10.2013 jej žalovaný v 2.rade predložil nájomnú zmluvu, v výškou nájmu 300,-EUR. Žalobkyňa si
myslela, že tým žalovanému v 2.rade spláca pôžičku. Nerozumela, prečo žalovaný v 2.rade vystupuje
ako vlastník jej nehnuteľností, a preto sa obrátila na spoločnosť D. Z., T..I..N.. v B., ktorá jej vypracovalanávrh o nariadenie predbežného opatrenia; tento návrh bol uznesením Okresného súdu Senica č.k. 11C
245/2015 zamietnutý. Až z rozhodnutia súdu sa žalobkyňa dozvedela, že nehnuteľnosti mala previesť
na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX a v zmysle dohody o urovnaní vzájomných vzťahov

zo dňa XX.XX.XXXX na žalovaného v 1.rade. Tento následne nehnuteľnosti previedol na žalovaného v
2.rade. Listom zo dňa 27.05.2015 jej dal žalovaný výpoveď z nájmu nehnuteľností a podal žalobu na súd
o ich vypratanie. Uvedeným konaním žalovaný v 1.rade obišiel zákon, využil svoje lepšie postavenie a
neskúsenosť žalobkyne, ktorej neozrejmil podpisované skutočnosti, čím u nej absentovala vážnosť vôle,
čo robí celý úkon absolútne neplatným. Ďalej uviedla, že zmluvy, ktoré uzavreli so žalovaným v 1.rade

majú charakter spotrebiteľských zmlúv a obsahujú ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán.

2. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 9C 34/2017 súd zistil, že dňa 28.07.2017 bola tunajšiemu súdu
predložená žaloba spoločnosti Casareal, s.r.o. o zaplatenie 18.500,-EUR s prísl., titulom vydania plnenia
z bezdôvodného obohatenia a súčasne návrh na prerušenie konania. Žalobca svoju žalobu odôvodnil

tým, že v konaní pod sp.zn. 3C 447/2015 sa rieši otázka platnosti, resp. neplatnosti zmlúv, v dôsledku
uzavretia ktorých žalobca nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným v LV č XXXX pre obec
Š.-T., k.ú. Š. a žalovanej J. K. bola vyplatená suma 18.500,-€. V prípade úspechu J. K. v prebiehajúcom
konaní 3C 447/2015 by účastníkom dotknutých právnych vzťahov vznikla, v zmysle § 451 ods. 2 OZ
v spojení s ust. § 457 OZ, povinnosť vydať si navzájom prijaté plnenia. Napriek tomu, že toto konanie

zatiaľ nie je právoplatne skončené, žalobca v rámci svojej právnej istoty a v záujme eliminovania rizika
možného premlčania jeho nároku na vydanie takéhoto plnenia z bezdôvodného obohatenia, už v tomto
štádiu podal túto žalobu. Uznesením č.k. 3C 447/2015-191 zo dňa 28.11.2017 súd spojil na spoločné
konanie veci Okresného súdu Senica vedené pod sp.zn. 3C 447/2015 a 9C 34/2017.

3. Žalovaný v 1.rade so žalobou nesúhlasil a namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu, poukazujúc na
predmet konania, ktorým je určenie vlastníckeho práva. Pasívnu vecnú legitimáciu má ten, komu svedčí
stav z hmotného práva a kto je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva, o
ktorýchsavkonanírozhoduje.Žalovanýv1.radenebolkudňupodaniažalobyvlastníkomnehnuteľností,
ku ktorým sa žalobkyňa domáha určenia vlastníckeho práva. Súčasne poprel tvrdenia žalobkyne, že

uzavreli zmluvu o pôžičke. Uvedené tvrdenia žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala. Uviedol, že
žalobkyňa mala v úmysle s jeho spoločnosťou vždy uzavrieť výlučne kúpnu zmluvu, čo je preukázané
kúpnou zmluvou ako aj rozhodnutím Správy katastra T. č. L. XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX o povolení
vkladu. Následne so žalobkyňou uzavreli v písomnej forme aj ďalšie úkony, Zmluva o uzavretí budúcej
zmluvy č. XXXX/XX, dodatok č. 1 a č, 2, Dohoda o urovnaní vzájomných vzťahov, z ktorých bolo

jednoznačne zrejmé, že žalobkyňa previedla uvedené nehnuteľností na žalovaného v 1.rade. Súčasne
namietaltvrdeniežalobkyneoabsolútnejneplatnostikúpnejzmluvy,nakoľkožalobkyňaneuviedla,včom
by mala zmluva odporovať zákonu alebo zákon obchádzať, a nepredložila žiadny dôkaz preukazujúci
jej tvrdenia.

4. Žalovaný v 2.rade so žalobou nesúhlasil, a uviedol, že výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných
v LV č XXXX pre obec Š.-T., k.ú. Š. sa stal na základe kúpnej zmluvy č. XXXX/XXXX zo dňa 31.05.2013
medzi žalovaným v 1.rade. ako predávajúcim a ním ako kupujúcim. V máji 2013 ho oslovil známy R..
R. Q. s ponukou nehnuteľnosti v obci Š.V.-T.. Malo ísť o investičnú kúpu. Pán Q. ho informoval, že
vlastníkom je spoločnosť z Y., ktorá tieto nehnuteľnosti kúpila od žalobkyne, ktorá v nich podľa dohody

stále býva a bude aj naďalej bývať. Dňa 31.05.2013 sa stretli so žalobkyňou, oznámili jej, že žalovaný
v 2.rade kúpi od žalovaného v 1.rade predmetné nehnuteľnosti a súčasne si dohodli so žalobkyňou
nájomnú zmluvu a výšku nájmu. Žalobkyňa s uvedeným súhlasila. Následne žalovaný v 2.rade vyplatil
žalovanému v 1.rade kúpnu cenu. Žalovaný v 2.rade oboznámil žalobkyňu so zmluvou nájme a s
výškou nájmu, ponechal jej priestor na jej preštudovanie. Žalobkyňa predmetné nehnuteľnosti naďalej

užívala, s platením dohodnutého nájomného takmer vždy meškala a v decembri 2014 prestala nájomné
platiť. Žalovaný v 2.rade následne v máji 2015 doručil žalobkyni výpoveď z nájmu. Žalovaný v 2.rade
súčasne uviedol, že žalobkyňa sa nikdy v jeho prítomnosti nesprávala tak, žeby nemala vedomosť o
tom, že nehnuteľnosti predala žalovanému v 1.rade. Súčasne uviedol, že žalobkyňa žiadny konkrétnym
spôsobom nezdôvodnila nepreukázala jej naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv, resp.

na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Ak by súd dospel k záveru, že kúpna zmluva medzi
žalobkyňou a žalovaným v 1.rade je absolútne neplatná, ak aj tak by bolo potrebné žalobu zamietnuť, a
to z dôvodu dobromyseľného nadobudnutia nehnuteľnosti žalovaným v 2.rade.5. Žalobkyňa sa v konaní na pojednávania nedostavovala, svoju neúčasť na nich ospravedlňovala. Na
pojednávanie dňa 23.05.2018 sa žalobkyňa nedostavila, svoju neúčasť na ňom neospravedlnila riadne
a včas. Ospravedlnenie bolo súdu doručené až dňa 24.05.2018.

6. Súd vykonal dokazovanie skutočnosťami uvedenými v žalobe, výsluchom žalovaných v 1.a 2.rade,
notárskou zápisnicou J.. F. E. v T. sp.zn. V. XXX/XXXX, V. XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Zmluvou
o uzavretí budúcej zmluvy č. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a jej dodatkami č. 1 a č. 2, Dohodou o
urovnaní vzájomných vzťahov, písomnými vyjadreniami žalobkyne a žalovaných v 1. a 2.rade, kúpnou

zmluvou č. XXXX/XXXX zo dňa 31.05.2013, listom vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Š., obec Š.-T. ako i
ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:

7. Žalobkyňa, ako predávajúca, a žalovaný v 1.rade, ako kupujúci, uzavreli dňa XX.XX.XXXX kúpnu
zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané v LV č. XXXX pre k.ú. Š., obec Š.-T.. Správa
katastra povolila vklad vlastníckeho práva pod L. XXXX/XX dňa XX.XX.XXXX. Účastníci súčasne

uzavreli Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy o kúpe nehnuteľností v znení jej dodatku č. 1 zo
dňa XX.XX.XXXX a dodatku č. 2 zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorej si dohodli prevod predmetných
nehnuteľností na žalobkyňu po splnení dohodnutých podmienok. Kúpnou zmluvou č. XXXX/XXXX
zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný v 1.rade, ako predávajúci, previedol na žalovaného v 2.rade, ako
kupujúceho, predmetné nehnuteľnosti. Predávajúci v zmluve oboznámil kupujúceho so skutočnosťou,

že nehnuteľnosti neoprávnene obýva žalobkyňa. Správa katastra T. povolia vklad vlastníckeho práva
rozhodnutím č. L. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobkyňa, ako nájomca, a žalovaný v 2.rade,
ako prenajímateľ, uzavreli dňa XX.XX.XXXX nájomnú zmluvu. Nakoľko žalobkyňa od decembra 2014
neplatila nájom, žalovaný v 2.rade jej doručil výpoveď nájomnej zmluvy.

8. Žalovaný v 1.rade vo výpovedi uviedol, že sa pridržiava skutočností uvedených v písomnom vyjadrení
k žalobe a namieta pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v 1.rade. Žalobkyňa v žalobe uvádzané
skutočnosti žiadnym spôsobom nepreukázala listinnými ani inými spôsobmi, ani nenavrhla relevantné
dôkazy na ich preukázanie. Žaloba je podaná zo špekulatívnych dôvodov. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe
poukazuje na údajnú zmluvu o pôžičke ktorá mala byť uzavretá medzi jej osobou a žalovaným v 1.rade,

žalovaný v 1.rade poprel takýto právny úkon medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade. Nikdy medzi
žalobkyňou a žalovaným v 1.rade ani neprebiehali rokovania o uzavretí takéhoto právneho úkonu.
Žalovaný v 1.rade poukázal na to, že medzi jeho spoločnosťou a žalobkyňou bolo uzavretých viacero
právnych úkonov, z obsahov ktorých už pri ich bežnom prečítaní a oboznámení sa s nimi je celkom
zrejmé, že medzi žalobkyňou a žalovaným v 1.rade bola uzavretá kúpna zmluva, a následne viaceré

právne úkony ktoré s touto kúpnou zmluvou súviseli alebo z tejto zmluvy vyplývali. Žalobkyni bolo
doručovanéajrozhodnutievtedajšejsprávykatastraopovolenívkladuvlastníckehoprávakpredmetným
nehnuteľnostiam na žalovaného v 1.rade. Je teda celkom vylúčené, aby žalobkyňa nevedela že z jej
strany došlo k prevodu vlastníckeho práva. Žalovaný v 1.rade mal zato, že už samotný postoj žalobkyne
v tomto konaní, ktorá je zjavne pasívna a na preukázanie svojich tvrdení nepredkladá akékoľvek návrhy

na doplnenie resp. vykonanie dôkazov, je nečinná, je dôkazom o tom, že žalobkyňa sa podanou žalobou
snažila účelovo si zabezpečiť možnosť obývania príslušných nehnuteľností. Pokiaľ ide o vzájomnú
žalobu, táto bola podaná zo strany žalovaného v 1.rade z preventívnych dôvodov, a žalovaný si je
vedomý že jeho úspech prip. neúspech v tejto časti bude priamo závislý od rozhodnutia o uplatnenom
nároku žalobkyne.

9. Žalovaný v 2.rade vo výpovedi uviedol, že sa pridržiava svojich písomných vyjadrení a dôvodov v
nich uvedených s tým, že naďalej má zato, že podaná žaloba je nedôvodná a skutočnosti v nej sú
nepreukázané, a preto žiadal aby ju súd zamietol a priznal žalovanému v 2.rade právo na náhradu trov
konania. Poukázal na to, že žalovaný v 2.rade nadobudol vlastnícke. právo k sporným nehnuteľnostiam.

na základe riadne uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa 31.05.2015 od žalovaného v 1.rade. Pokiaľ ide o
okolnosti za akých došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo žalobkyne na žalovaného
v 1.rade, uviedol, že nakoľko žalovaný v 2.rade nebol účastníkom tohto právneho úkonu, nevie k nemu
zaujať relevantné stanovisko. Avšak má zato, vychádzajúc aj z vyjadrenia žalovaného v 1.rade, že
žalobkyňa dosiaľ nepreukázala žiaden dôvod neplatnosti tejto zmluvy. Bez ohľadu na fakt či kúpna

zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným v 1.rade je platnou alebo neplatnou, je potrebné žalobu
zamietnuť, a to z dôvodu dobromyseľného nadobudnutia žalovaným v 2.rade, ktorý pri nadobúdaní
nehnuteľností konal v dobrej viere, že tieto nadobúda od ich skutočného a riadneho vlastníka. Dôkazom
toho bol aj vtedajší list vlastníctva, z ktorého žalovaný v 2.rade nezistil žiadnu právnu vadu prevodunehnuteľností a teda vykonal všetko čo možno od dobromyseľného nadobúdateľa požadovať pri
nadobúdaní nehnuteľností. Vychádzajúc z aktuálnej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít má
zato, že je potrebné poskytnúť právnu ochranu vlastníckeho práva žalovaného v 2.rade ktorá má za

daných okolností prednosť pred zásadou nemo plus juris.

10. Súd návrhy na doplnenie dokazovania navrhnuté žalobkyňou a označené v žalobe ako aj v jej
písomnom vyjadrení zo dňa 24.08.2016, s výnimkou tých ktoré súd vykonal, zamietol, nakoľko navrhnuté
dôkazybuďnesmerovalikrozhodnutiuvmeriteveci,aleboniektoré,akovýsluchysvedkov,nebolipresne

označené, teda čo presne malo byť takýmto dôkazom preukázané.

11. Podľa § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“), žalobou možno požadovať, aby
sa rozhodlo najmä o
a/ splnení povinnosti,
b/ nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu,
c/ určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d/ určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

12. K námietke žalovaného v 1.rade o nedostatku jeho vecnej pasívnej legitimácie, súd konštatuje, že
predmetom konania je síce určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ku ktorým žalovaný v 1.rade
už nemá bezprostredne právny vzťah, ale ako predbežnú otázku je súd povinný v konaní skúmať otázku
oprávnenosti vlastníckeho práva právneho predchodcu (žalovaného v 1.rade) súčasného vlastníka,
nakoľko žalobkyňa namieta platnosť právnych úkonov, ktorými právny predchodca vlastníka nadobudol

predmetné nehnuteľnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je aj žalovaný v 1.rade vecne pasívne
legitimovaný, nakoľko práve on previedol tieto nehnuteľnosti na žalovaného v 2.rade.

13. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka (ďalej ako „Obč.zák.“), právny úkon je prejav vôle smerujúci
najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto

prejavom spájajú.

14. Podľa § 39 Obč.zák., neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Podľa § 40a Obč.zák., ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140,
§ 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ
sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže
dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o

cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom
dotknutý, neplatnosti dovolá.

16. Podľa § 52 ods. 1 Obč.zák., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa § 52 ods. 2 Obč.zák., ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

18. Podľa § 52 ods. 3 Obč.zák., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 52 ods. 4 Obč.zák., spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.20. Podľa § 451 ods. 1 Obč.zák., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

21. Podľa § 457 Obč.zák., ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný

vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

22. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny
záver, že žaloba žalobkyne nebola podaná dôvodne. Žalobkyňa sa domáhala určenia vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam zapísaným v LV č. XXXX pre k.ú. Š., obec Š.-T., s poukazom na neplatnosť

Kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX v znení
dodatku č. 1 zo dňa XX.XX.XXXX a v dodatku č. 2 zo dňa XX.XX.XXXX a Dohodou o urovnaní
vzájomných vzťahov zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré uzavrela so žalovaným v 1.rade. Žalobkyňa svoje
tvrdenia opierala o zmluvu o pôžičke, ktorú mala uzavrieť so žalovaným v 1.rade, a ktorá mala byť
zabezpečená zriadením záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam. Žalobkyňa ale existenciu
zmluvy o pôžičke ani zriadenie záložného práva nepreukázala. Žalovaný v 1.rade taktiež existenciu

týchto právnych úkonov popieral. Súd mal z listinných dôkazov preukázané, že žalobkyňa uzavrela
so žalovaným v 1.rade kúpnu zmluvu ako aj zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy a dohodu o urovnaní
vzájomných vzťahov, v ktorých bolo jednoznačne uvedené, že žalobkyňa previedla svoje nehnuteľnosti
na žalovaného v 1.rade. Prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podlieha zo zákona zápisu do
katastra nehnuteľností. O prevode vydá príslušný správny orgán, v danom prípade Správa katastra T.,

rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. Predmetné rozhodnutie
sa doručuje zmluvným stranám prevodu vlastníckeho práva. Tvrdenie žalobkyne, že nevedela, že
predáva nehnuteľnosti, súd považoval za účelové. Podľa názoru súdu žalobkyňa najneskôr pri doručení
rozhodnutia L. XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX mala mať vedomosť, že predmetné nehnuteľnosti predala
žalovanému v 1.rade.

23. Pokiaľ ide o žalovaného v 2.rade, súd konštatuje, že tento nadobudol predmetné nehnuteľnosti od
žalovaného v 1.rade v dobrej viere, že je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností, vychádzajúc
pritom zo zápisu katastra nehnuteľností. Tvrdenie žalobkyne, že žalovaný v 2.rade za ňu zaplatil
žalovanému v 1.rade pôžičku, žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala. Žalovaný v 2.rade jej

tvrdenia poprel a uviedol, že nehnuteľnosti kúpil od žalovaného v 1.rade s tým, že žalobkyňa v
nich zostane aj naďalej bývať za podmienok, ktoré si dohodnú. Súd nemal v konaní preukázané,
žeby mal žalovaný v 2.rade vedomosť o vadách, príp. iných právnych nezrovnalostiach týkajúcich sa
nadobudnutia vlastníckeho práva k daným nehnuteľnostiam žalovaným v 1.rade. Z hľadiska poskytnutia
ústavnoprávnej ochrany jej treba postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a

nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery.
Tým sa dostávajú o vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho
nadobúdateľa a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad
alium transfere potest quam ipse habet, t.j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám
má). Pokiaľ však nemožno zachovať maximu z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp

všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných
práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý
vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako
vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenou správnom
(katastrálnom) konaní (nález ÚS SR sp.zn. I.ÚS 549/2015 zo dňa 16.03.2016).

24. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno, ako aj na vyššie
uvedený právny názor, súd žalobu žalobkyne zamietol.

25. Súd súčasne zamietol žalobu žalovaného v 1.rade, ktorou sa od žalobkyne domáhal zaplatenia

18.500,-EUR s prísl., titulom vydania plnenia z bezdôvodného obohatenia, nakoľko vzhľadom na
vykonané dokazovanie súd považuje kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX za platnú, a preto nedošlo u
žalobkyni k bezdôvodnému obohateniu.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a pretože mal

žalovaný v 2.rade vo veci plný úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Súdpriznalnároknanáhradutrovkonaniavplnomrozsahuajžalovanémuv1.rade,hocisúdjehožalobu
proti žalobkyni zamietol. Žalovaný v 1.rade podal predmetnú žalobu z dôvodov právnej istoty, nakoľko akby súd žalobkyni vyhovel a rozhodol, že kúpna zmluva je absolútne neplatná, táto zmluva by sa zrušila
od začiatku a žalovanému v 1.rade by mohlo byť znemožnené uplatniť si tento nárok pred súdom.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje, v troch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).