Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 29, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/122/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615205511
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7615205511.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov

senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o mal. Š. P. nar.
XX.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská
Nová Ves dieťa matky K. P. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v J. č. XXX zastúpenej Advokátskou kanceláriou
VIŠŇOVSKÁ s.r.o. IČO: 51 284 731 so sídlom v Spišskej Novej Vsi na Radničnom námestí č. 279/4
a otca Š. Ž. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho vo E. č. X zastúpeného Mgr. Adriánom Bobkom advokátom
so sídlom v Poprade na Námestí sv. Egídia č. 78 v konaní o zníženie výživného o odvolaní otca proti
rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 29.3.2018 č.k. 15P 100/2015-167 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného. Rozhodol,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.f/, g/
ah/CSPanavrhol,abyodvolacísúdzrušilnapadnutýrozsudokavrátilvecsúduprvejinštancienaďalšie

konanie, alternatívne aby rozsudok zmenil a jeho návrhu na zníženie výživného na rozsah 90 € mesačne
v zmysle neskoršie upraveného návrhu v konaní pred súdom prvej inštancie vyhovel. Zároveň si uplatnil
náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že s odôvodnením napadnutého rozhodnutia nesúhlasí a
považuje ho za nesprávne, pričom poukazuje na to, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávne
zisteného skutočného stavu veci a z toho dôvodu dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.
Poukázal na nesprávne posúdenie veci a na nesprávny výklad § 157 CMP. Napriek tomu, že súd prvej
inštancie v odôvodnení konštatoval, že v konaní o zmenu rozhodnutia o výživnom je potrebné prihliadať

na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného, nevenoval sa hodnoteniu
závažnosti zmien, ktoré síce konštatoval, a teda ich mal za preukázané. Súd prvej inštancie konštatoval,
že u neho nastala zmena v pomeroch tým, že sa mu narodila XX.X.XXXX dcéra mal. I. Ž., avšak
nehodnotil, či táto skutočnosť bola závažnejšieho charakteru a tým pádom by odôvodňovala zmenu
rozhodnutia o výške výživného. Súd ďalej vyjadril názor, že k podaniu jeho návrhu došlo účelovo, avšak
tento svoj názor nepodložil fakticky vykonanými dôkazmi a ani právne, preto je možné považovať toto
vyjadrenie súdu za svojvoľné konštatovanie bez právneho základu. Má za to, že narodenie ďalšieho

dieťaťa je zmenou závažnejšieho charakteru a odôvodňuje zmenu pôvodného súdneho rozhodnutia o
výške výživného. Ďalej poukazuje na chybnú interpretáciu obsahu dôkazu súdom prvej inštancie, a to
listiny cestovných náhrad, keď súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že z predložených
dôkazov jednoznačne vyplynulo, že po celú dobu od podania návrhu pracoval pre tú istú firmu TEMO- Telekomunikace a.s. Praha, za čo mu bol vyplácaný plat a v súvislosti s výkonom práce v Nemecku
aj diéty, a to už dňa 4.5.2015. Súd mal za to, že ak došlo k vyplateniu mzdy a diét 4.5.2015, bola táto
mzda vyplatená za obdobie, kedy už bol vedený ako nezamestnaný. Tieto cestovné náhrady (diéty),

ktoré mu boli vyplatené 4.5.2015, tak ako je uvedené vo výpise cestovných náhrad, boli vyplatené za
tretí mesiac roku 2015, kedy bol ešte zamestnaný. Finančné prostriedky mu boli vyplácané spätne, tak
ako je to všeobecne známe a ako je zvykom v pracovnom pomere. Súd však túto skutočnosť pri svojom
rozhodovaní nezobral do úvahy. Ďalej namietal, že súd sa nevenoval v odôvodnení ani zmene, ktorá
nastala na jeho strane v súvislosti so zmenou jeho pracovného pomeru z trvalého pracovného pomeru

na pracovný pomer dohodou. Z vykonaného listinného dôkazu cestovných náhrad jasne vyplýva, že v
mesiacoch apríl, máj, jún a júl 2015 nepracoval a za tieto mesiace mu ani nebola vyplatená mzda a
ani cestovné náklady. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že pracoval na dohodu u toho istého
zamestnávateľa v čase od 11.7.2016 do 31.12.2016, ďalej od 2.1.2017 do 31.12.2017 a od 1.1.2018
do 31.12.2018, resp. do súčasnosti. Z uvedeného teda vyplýva, že bol nezamestnaný a nebola mu
vyplácaná ani mzda a cestovné náhrady v období mesiacov máj 2016 a jún 2016. Zároveň z prehľadu

vyplatenej mzdy a cestovných náhrad vyplýva, že po skončení hlavného pracovného pomeru a začatí
výkonu práce na dohodu má príjem v nepravidelných intervaloch a nepravidelnej výške, pričom objem
prác, ktorý vykonáva, je nestály a to spôsobuje, že niektorý mesiac, ak je viac práce, dosiahne vyšší
príjem,alenaopakniekedynedosiahnežiadenalebolennízkypríjem.Príkladmopoukazujenavyplatenú
mzdu a cestovné náhrady v júni 2017, kedy obdržal iba 150 €. Vyjadril názor, že zmeny, ktoré u neho

nastali, sú zmenami závažnými, a to najmä s prihliadnutím na narodenie druhého dieťaťa, a to mal. I.,
ako aj vyživovacej povinnosti k terajšej manželke, titulom zmeny pracovného pomeru z hlavného na
pracovný pomer na dohodu, ako aj z dôvodu nepravidelnosti jeho príjmu, resp. nestálosti jeho výšky.
Zároveň podáva odvolanie proti výroku o náhrade trov konania z dôvodu, že priamo súvisí s prvým
výrokom rozsudku, ktorý bol odvolaním napadnutý.

3. Kolízny opatrovník maloletého vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok ako vecne správny
potvrdiť.

4. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne
zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 ods.
1 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi

sa predmetu konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd
v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvej
inštanciebolizistenéapreukázanévšetkyskutočnostipodstatnéprerozhodnutieovýživnom,vdôsledku
čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje,
že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho

právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva
nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. V tomto prejednávanom prípade
súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dostatočne zistil skutočný stav, ktorý následne správne
právne posúdil, jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli
prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý

proces. Úvahy súdu prvej inštancie týkajúce sa posúdenia zmien pomerov, ktoré nastali u účastníkov
konania od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom nie sú svojvoľné, ale vychádzajú z ustálenej
rozhodovacej praxe odvolacieho súdu. Ďalej je potrebné uviesť, že o svojvôli pri výklade alebo aplikácii
zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil odznenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam. To, že rozhodnutie súdu
a úvahy, ktorými sa riadil pri jeho vydaní nie sú v súlade s predstavami účastníka konania, nečinia
rozsudok nesprávnym, nezákonným či neodôvodneným.

8. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca a zároveň na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať
svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené.

Pokiaľ rodič plánuje zmeny v oblasti zamestnania, bývania, investícií, či počtu vyživovacích povinností,
musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom
neohrozil. Zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, by malo byť len výnimočné
a založené na výsostne objektívnych dôvodoch neschopnosti povinného rodiča plniť si vyživovaciu
povinnosť z dôvodov, ktoré nemôže sám ovplyvniť. V opačnom prípade by zníženie výživného pre dieťa,
ktoré nie je schopné samé sa živiť, znamenalo posunúť zodpovednosť povinného rodiča za zdravie

a život dieťaťa na druhého rodiča, ktorý sa osobne o dieťa stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu
povinnosť k dieťaťu. Rodičom, ktorí už majú existujúcu vyživovaciu povinnosť, nemožno brániť v ich
vyššie uvedených aktivitách, avšak každý rodič si musí uvedomovať svoju rodičovskú zodpovednosť
a primerane tomu prispôsobiť i svoj osobný život, a teda vynaložiť zvýšené úsilie na zabezpečenie
adekvátneho príjmu na zabezpečenie odôvodnených potrieb všetkých vyživovaných osôb. Neobstojí

preto argumentácia otca, že v dôsledku pribudnutia ďalších vyživovacích povinností k mal. I. Ž. a terajšej
manželke nie je schopný plniť si doposiaľ určenú vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, ku ktorému mu
vyživovacia povinnosť vznikla už v roku 2005. Táto zmena pomerov u otca je však vyvážená zvyšujúcimi
sa potrebami mal. Š. v súvislosti s jeho vekom a školskou dochádzkou, keďže v čase predchádzajúcej
úpravy výživného bol žiakom prvého stupňa základnej školy a v čase rozhodovania už žiakom druhého

stupňa základnej školy, ktorú skutočnosť súdna prax považuje za podstatnú zmenu pomerov u dieťaťa
odôvodňujúcu zmenu rozhodnutia o výživnom, i keď nenastanú iné zmeny pomerov u rodičov, nakoľko
je všeobecne známou skutočnosťou, že potreby každého dieťaťa sa v súvislosti s jeho vekom a školskou
dochádzkou nevyhnutne zvyšujú.

9. Pokiaľ otec poukazoval na zmenu pomerov v súvislosti so zmenou jeho pracovného pomeru z
trvalého na pracovný pomer na základe dohody a v tej súvislosti na nepravidelný príjem, odvolací súd
dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že táto zmena pomerov sa závažnejším
spôsobom neprejavuje v pomeroch otca, nakoľko otec, i keď pracuje na dohodu, pracuje u rovnakého
zamestnávateľa, kde pracoval v riadnom trvalom pracovnom pomere, a to kontinuálne od 11.7.2016

doposiaľ, pričom nezamestnaný bol len krátkodobo, ktorá skutočnosť z objektívneho hľadiska nemôže
zakladať dôvod pre zmenu rozhodnutia o výživnom, keďže nešlo o zmenu podstatnú ani trvalú. K
námietke otca, že úvahy súdu prvej inštancie o účelovom podaní jeho návrhu na zníženie výživného
neboli podložené dôkazmi a ani právne, odvolací súd konštatuje, že uvedené úvahy súdu prvej inštancie
boli dôvodné s poukazom na zavádzanie súdu otcom o výkone jeho práce v Nemecku, ktorú popieral, i

keď v predchádzajúcom konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu
(15P204/2014)sámpotvrdil,ževNemeckupracoval,dokoncavurčitejfázekonaniapopieralipoberanie
diét a podobne, pričom odvolaciemu súdu neuniklo ani vyjadrenie otca na pojednávaní 21.11.2014 v
konaníoúpravuvýkonurodičovskýchprávapovinností,kdesámotecuvádzal,žechcedaťvzamestnaní
výpoveď, ale zamestnávateľ ho nechce pustiť, lebo je šikovný, pracuje na stavbe, robí rôzne práce. I v

tomto konaní popieral, že poberá diéty.

10. Súd prvej inštancie ďalej správne rozhodol aj o trovách konania účastníkov v súlade s ust. § 52
CMP, z ktorého vyplýva všeobecná zásada, že v konaniach podľa CMP žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, pričom náhradu trov konania môže súd priznať len vtedy, ak by to bolo s

ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé (§ 55 CMP). V tomto prejednávanom prípade ani odvolací
súd nezistil žiadne výnimočné okolnosti, pre ktoré by bolo spravodlivé priznať nárok na náhradu trov
konania niektorému z účastníkov konania. Samotný úspech alebo neúspech účastníka v konaní nie je
pre rozhodovanie o trovách konania podľa CMP podstatný.

11. Nakoľko súd prvej inštancie správne a zákonne vo veci rozhodol, odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa
stotožnil s jeho odôvodnením.12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP s
poukazom na vyššie uvedené, keď ani v odvolacom konaní nezistil žiadne výnimočné okolnosti, pre
ktoré by bolo priznanie trov niektorému z účastníkov konania spravodlivé.

13. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).