Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, November 21, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/15/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200116
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7018200116.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov JUDr.

Tamary Sklenárovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu STEEL MAXX, s.r.o., so sídlom v
Štóse, Štós 209, IČO: 44 643 322, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Marcel Biznár, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Bajkalská 31, za ktorú koná Mgr. Marcel Biznár, konateľ a advokát, proti žalovanému
Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 15.11.2017 č.:102391467/2017, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalované Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 15.11.2017 č.:
102391467/2017 podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdilo rozhodnutie Daňového
úradu Košice zo dňa 03.10.2017 č. :102093709/2017 (v ďalšom texte aj: „rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa“, resp. „prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu“), ktorým bola podľa § 155 ods. 1
písm. f/ bod 1 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015, v nadväznosti na § 165e ods. 2
Daňového poriadku uložená pokuta vo výške 28 948,50 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm.

e/ Daňového poriadku za uvedenie dane v dodatočnom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty (v
ďalšom texte aj: „DPH“) doručenom správcovi dane dňa 03.05.2011 za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok
2011 nižšej ako daň, ktorú mal uviesť, daňového subjektu STEEL MAXX, s.r.o., Štós 209, 044 26 Štós,
IČO: 44643322, DIČ: 2022772818, IČ DPH SK: 2022772818.

2. V preskúmavanom rozhodnutí žalovaný uviedol, že daňový subjekt STEEL MAXX, s.r.o. podal
správcovi dane dňa 03.05.2011 dodatočné daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok

2011, v ktorom vykázal vlastnú daňovú povinnosť v sume 9 050,47 eur, na základe čoho Daňový úrad
Košice vykonal daňovú kontrolu na DPH za označené zdaňovacie obdobie, s tým, že o výsledku
daňovej kontroly vyhotovil správca dane Protokol č. 9800402/5/2856686/2012 zo dňa 08.12.2012 a
následným dodatočným platobným výmerom č. 9800402/5/3157032/2012 zo dňa 30.10.2012 v zmysle
§ 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v nadväznosti
na § 165 ods. 2, 5 Daňového poriadku vyrubil daňovému subjektu rozdiel DPH za kontrolované
zdaňovacie obdobie v sume 289 495,95 eur. Dodatočný platobný výmer bol doručený daňovému

subjektu28.11.2012,právoplatnosť nadobudol13.12.2012avykonateľnosti29.12.2012.Daňovýsubjekt
proti nemu podal po zákonnej lehote odvolanie, ktoré bolo zamietnuté oznámením zo dňa 09.01.2013
č. 9800402/5/92828/2013/RSN. Nadväzujúc na tieto rozhodnutia správca dane dňa 03.10.2017 vydal
rozhodnutie č. 1020093709/2017, ktorým podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 Daňového poriadku v zneníúčinnom do 31.12.2015 v nadväznosti na § 165e ods. 2 Daňového poriadku uložil daňovému subjektu
pokutu vo výške 28 949,50 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, a to za
uvedenie dane v dodatočnom daňovom priznaní k DPH nižšej ako daň, ktorú mal uviesť. Žalovaný ďalej

uviedol, že daňový subjekt prostredníctvom splnomocneného zástupcu podal proti tomuto rozhodnutiu
správneho orgánu prvého stupňa odvolanie dňa 23.10.2017, v ktorom namietal, že správca dane v
odôvodnení rozhodnutia neuviedol skutočnosti rozhodujúce pre jeho preskúmanie, a to najmä kedy
bola spísaná zápisnica o začatí daňovej kontroly za uvedené zdaňovacie obdobie a kedy nadobudol
právoplatnosť dodatočný platobný výmer, v dôsledku čoho je rozhodnutie nepreskúmateľné. Žiadal

preto prvostupňové správne rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

3. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí poukázal na ustanovenie § 154 ods. 1 písm. e), § 155
ods. 1 písm. f), ods. 4, 6, § 165e ods. 2, § 161 Daňového poriadku a k námietke daňového subjektu
v podanom odvolaní zaujal stanovisko, že z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že správca
dane doručil daňovému subjektu na adresu jeho sídla dňa 31.05.2011 oznámenie o výkone daňovej

kontroly č. 711/320/8817/2011/RSN zo dňa 24.05.2011. Napriek tomu, že správca dane v odôvodnení
rozhodnutia o uložení pokuty opomenul uviesť, kedy bolo daňovému subjektu doručené oznámenie o
výkone daňovej kontroly, v jeho odôvodnení je uvedený dátum vyhotovenia protokolu z daňovej kontroly,
ako aj dátum doručenia dodatočného platobného výmeru (obe písomnosti boli vydané a doručené v roku
2012). Poukázal na ustanovenie § 15 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa

ktorého správca dane doručí daňovému subjektu písomné oznámenie o výkone daňovej kontroly, ktoré
musí obsahovať okrem iných náležitostí aj miesto a deň začatia daňovej kontroly. Oznámenie o výkone
daňovej kontroly č. 711/320/8817/2011/RSN zo dňa 24.05.2011 spĺňa takúto zákonnú podmienku,
pretože je v ňom uvedený deň začatia daňovej kontroly - 29.06.2011. Žalovaný uzavrel, že napriek tomu,
že v odôvodnení rozhodnutia o uložení pokuty nie je priamo uvedené, kedy bolo daňovému subjektu

doručené oznámenie o výkone daňovej kontroly, tým, že správca dane v odôvodnení rozhodnutia
uviedol, kedy bol vydaný protokol z predmetnej daňovej kontroly, ako aj dodatočný platobný výmer,
je jednoznačne preukázané, že oznámenie o výkone daňovej kontroly č. 711/320/8817/2011/RSN zo
dňa 24.05.2011 bolo daňovému subjektu doručené do 31.12.2015 a teda správca dane postupoval pri
vyrubení pokuty v súlade s ustanovením § 165e ods. 2 Daňového poriadku, keď vyrubil pokutu podľa

§ 155 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015. Z uvedených dôvodov preto námietku
daňového subjektu považoval za neopodstatnenú. K ďalšej námietke žalobcu, že v odôvodnení
rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa absentuje údaj, kedy nadobudol právoplatnosť dodatočný
platobný výmer, čím je podľa názoru žalobcu napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, žalovaný
uviedol, že podľa § 155 ods. 6 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015 sa pri ukladaní pokuty

podľa odseku 1 písm. f) uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň
doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní. V odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu
prvého stupňa správca dane uviedol, že dodatočný platobný výmer č. 9800402/5/3157032/2012 zo dňa
30.12.2012 bol daňovému subjektu doručovaný podľa § 31 ods. 3 Daňového poriadku s tým, že daňový
subjekt v lehote 15 dní od uloženia dodatočného platobného výmeru tento nevyzdvihol, preto posledný

deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia. Dodatočný platobný výmer bol uložený na pošte dňa
13.11.2012 a 15-ty deň lehoty v zmysle označeného ustanovenia Daňového poriadku bol 28.11.2012,
napriek tomu, že daňový subjekt na pošte zásielku prevzal až dňa 30.11.2012. Následne dňa 14.12.2012
podal daňový subjekt proti dodatočnému platobnému výmeru odvolanie, ktoré bolo podľa § 73 ods. 4
Daňového poriadku zamietnuté z dôvodu, že bolo podané po zákonom stanovenej lehote. Oznámenie

o zamietnutí odvolania bolo daňovému subjektu doručené 30.01.2013. Z dôvodu, že daňový subjekt
podal odvolanie po lehote, platobný výmer nadobudol právoplatnosť dňom 13.12.2012. Z týchto dôvodov
žalovaný aj túto námietku daňového subjektu považoval za neopodstatnenú.

4. Žalovaný ďalej v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky v deň doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní (t. j. 28.11.2012) bola
0,75 %, jej trojnásobok tak nedosiahol 10 %, preto správca dane uložil pokutu vo výške rovnajúcej sa
súčinu 10 % a sumy, o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň
uvedenú v dodatočnom daňovom priznaní (t. j. 10 % zo sumy 289 495,95 eur).

5. V závere preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa o uložení pokuty vo výške 28 949,50 eur vychádza z právoplatného a vykonateľného
dodatočného platobného výmeru o vyrubení rozdielu DPH za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2011 v
sume 289 495,95 eur a povinnosť vydať takéto rozhodnutie správcovi dane vyplývala z ustanovení §154 a § 155 Daňového poriadku. Jej uloženie má obligatórny charakter, je následkom správneho
deliktu a správca dane pri jej uložení nemá možnosť voľnej úvahy.

6. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia Finančného riaditeľstva
Slovenskej republiky zo dňa 15.11.2017 č.: 102391467/2017 a zároveň uplatnil nárok na plnú náhradu
trov konania. Tvrdil, že postup správcu dane v súvislosti s uložením pokuty je v rozpore so základnými
princípmi vzťahujúcimi sa na správne trestanie, ktoré možno vyvodiť zo všeobecných ústavných
požiadavieknauplatňovanieverejnejmoci, zovšeobecnýchprincípovdemokratickéhoaprávnehoštátu,

ako aj z požiadaviek obsiahnutých v medzinárodných zmluvách. Zdôraznil, že jedným zo základných
nezáväzných dokumentov Rady Európy je odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. R(91)1
členským štátom o správnych sankciách, v ktorom sa vymedzujú zásady predstavujúce základný
štandard ochrany subjektov v rámci správneho trestania - 1./ zásada zákonnosti, 2./ zásada zákazu
retroaktivity, 3./ zásada „ne bis in idem“, 4./ zásada konania o správnom delikte v primeranej lehote, 5./
zásada ukončenia správneho konania o delikte rozhodnutím, 6./ špeciálne zásady, ako právo osoby

byť informovaná o obvinení voči nej, právo byť vypočutá, právo na odôvodnenie rozhodnutia, právo na
obhajobu a pod. a 7./ zásada, že dôkazné bremeno nesie správny orgán a zásada preskúmateľnosti
rozhodnutia, ktorým sa ukladá sankcia nezávislým súdom. Zásada zákonnosti je vo všeobecnosti
vyjadrená v článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky s dodržaním princípu „nullum crimen sine lege“
a „nulla poena sine lege“, t.j. nie správneho deliktu a správneho postihu bez toho, aby to zákon výslovne

stanovil. V zmysle tohto odporúčania sa tiež uplatňuje požiadavka na určité, jasné a presné formulovanie
a znenie skutkových podstát správnych deliktov a k tomu prislúchajúci výpočet sankcií, ktoré možno
uložiť za jednotlivé správne delikty. Žalobca ďalej tvrdil, že právna úprava obsiahnutá v ustanovení §
154 ods. 1 písm. e) (vymedzenie skutkovej podstaty správneho deliktu), § 155 ods. 1 písm. f) bod 1
a § 155 ods. 4 (určenie druhu a výšky sankcie Daňového poriadku) nezodpovedá vyššie uvedeným

kritériám a zásadám. Tieto ustanovenia zákona nie sú určité, jasné a presné, nakoľko umožňujú rôzny
výklad. Rovnako tak vyššie uvedeným zásadám nezodpovedá ani postup správcu dane, keď daňovému
subjektu uložil pokutu s odstupom piatich rokov, odkedy sa mal správneho deliktu dopustiť.

7. Namietal aj tú skutočnosť, že z procesnoprávneho hľadiska preskúmavané rozhodnutie nemá

obligatórne náležitosti podľa § 63 ods. 2 v spojení s ods. 5 Daňového poriadku, keď neobsahuje
vysporiadanie s námietkami daňového subjektu čím toto rozhodnutie robí nepreskúmateľným.
Rozhodnutie žalovaného obsahuje len strohú rekapituláciu skutkových zistení a citácií ustanovení
zákona, podľa ktorých správca dane rozhodol, a to bez uvedenia bližších a objektívnych dôvodov.
Na podporu svojej argumentácie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z

26.10.2016 vo veci vedenej pod sp. zn. 10Sžo/323/2015. Zdôraznil, že pre to, aby rozhodnutie
bolo preskúmateľné, je nutné, aby konajúci správny orgán výstižne uviedol, ktoré konkrétne kritériá
posudzoval, akým spôsobom použil správnu úvahu, t. j. rozhodnutie musí obsahovať logický proces pri
procesnoprávnej aplikácii príslušných hmotnoprávnych noriem.

8. Ďalej namietal, že preskúmavané rozhodnutie primárne vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a sekundárne je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, pretože vyjadrenie žalovaného
uvedené v napadnutom rozhodnutí je svojim obsahom nezrozumiteľné. Odvolal sa na právne závery
vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 23.09.2016 sp. zn. 6C/46/2015, podľa ktorého
odôvodnenie musí poskytnúť skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia a musí byť formulované tak,

aby rozhodnutie bolo zrozumiteľné komukoľvek. Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán,
ktorý ho vydal, nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné predovšetkým pre účastníkov
konania (viď. primerane napríklad R 33/2016). Žalobca uzavrel, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia
správneho orgánu pre nedostatok dôvodov je dôvodom na jeho zrušenie správnym súdom v zmysle
ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku.

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 22.03.2018 v správnej žalobe navrhol, aby konajúci súd
žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Vo vyjadrení zrekapituloval postupnosť úkonov správnych orgánov pri
vydávaní preskúmavaného rozhodnutia a v celom rozsahu zotrval na právnej argumentácii vyplývajúcej
z rozhodnutia správcu dane ako aj preskúmavaného rozhodnutia. K žalobnému dôvodu týkajúcemu

sa nadobudnutia právoplatnosti dodatočného platobného výmeru č. 9800402/5/3157032/2012 zo dňa
30.10.2012 uviedol, že správca dane tento výmer doručoval v súlade s ustanovením § 31 ods.
3 Daňového poriadku na adresu sídla žalobcu. S poukazom na ustanovenia Daňového poriadku
upravujúce doručenie písomnosti do vlastných rúk účastníkom daňového konania konštatoval, žetento dodatočný platobný výmer, ktorý bol podkladom pre uloženie pokuty, bol uložený na pošte
dňa 13.11.2012 a 15-ty deň lehoty, ktorý sa považuje za deň doručenia, bol 28.11.2012, napriek
tomu, že žalobca na pošte zásielku prevzal až dňa 30.11.2012. Skutočnosť, že Slovenská Pošta

má dlhšiu úložnú lehotu nemá vplyv na plynutie lehôt podľa Daňového poriadku a keďže žalobca v
lehote 15 dní odo doručenia rozhodnutia (28.11.2012) nepodal odvolanie, dodatočný platobný výmer
nadobudol právoplatnosť dňa 13.12.2012. Žalobcom podané odvolanie dňa 14.12.2012 tak smerovalo
proti rozhodnutiu, proti ktorému nebolo odvolanie prípustné podľa § 72 ods. 8 písm. a) Daňového
poriadku z dôvodu, že bolo podané po určenej lehote. Táto skutočnosť bola žalobcovi oznámená

písomným podaním označeným ako oznámenie o zamietnutí odvolania č. 9800402/5/92828/2013/RSN
zo dňa 09.01.2013, ktoré mu bolo doručené dňa 30.01.2013. Tento žalobný dôvod preto žalovaný
považoval za nedôvodný. K ďalšiemu žalobnému dôvodu žalovaný uviedol, že k uloženiu pokuty
podľa § 155 ods. 4 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015 správny orgán pristupuje,
ak k podaniu dodatočného daňového priznania, doručeniu oznámenia o určení dane podľa pomôcok,
spísaniu zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručeniu oznámenia o daňovej kontrole, doručenia

oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobia alebo k doručeniu oznámenia o
rozšírení daňovej kontroly o inú daň došlo do 31.12.2015. V preskúmavanej veci bolo podľa § 165e ods.
2 Daňového poriadku rozhodujúce, že oznámenie o výkone daňovej kontroly č. 711/320/8817/2011/RSN
zo dňa 24.05.2011 bolo doručené žalobcovi na adresu sídla jeho spoločnosti doručené dňa 31.05.2011.
Aj napriek tomu, že správca dane v odôvodnení rozhodnutia o uložení pokuty opomenul uviesť kedy bolo

oznámenie o výkone daňovej kontroly doručené žalobcovi, odôvodnenie rozhodnutia obsahuje dátum
vyhotovenia protokolu z daňovej kontroly, ako aj dátum doručenia dodatočného platobného výmeru.
Obe písomnosti boli vydané a doručené v roku 2012. V zmysle § 15 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v
znení neskorších predpisov správca dane doručení daňovému subjektu písomné oznámenie o výkone
daňovej kontroly. Toto oznámenie musí obsahovať okrem iných náležitostí aj miesto a deň začatia

daňovej kontroly, pričom v oznámení o výkone daňovej kontroly zo dňa 24.05.2011 je uvedený deň
začatia daňovej kontroly 29.06.2011. Tým, že oznámenie o výkone daňovej kontroly bolo žalobcovi
doručené do 31.12.2015, správca dane postupoval pri vyrubení pokuty v súlade s ustanovením § 165e
ods. 2 Daňového poriadku, keď vyrubil pokutu podľa ustanovenia § 155 Daňového poriadku v znení
účinnom do 31.12.2015, z čoho vyplýva, že aj tento žalobný dôvod žalobcu je neopodstatnený.

10. K výške uloženej pokuty žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že pri jej určení postupoval
podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015, ako aj odsek
4, 6 označeného zákonného ustanovenia Daňového poriadku, pričom vychádzal zo zistenia, že v
deň doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní (28.11.2012) základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky bola 0,75 %. Vzhľadom k tomu, že 3-násobok základnej úrokovej sadzby
tejto banky nedosiahol 10 %, správca dane uložil pokutu vo výške rovnajúcej sa súčinu 10 % a sumy, o
ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v dodatočnom
daňovom priznaní (10 % zo sumy 289 495,95 euro), ktorú zaokrúhlil podľa § 161 Daňového poriadku
na desiatky eurocentov nadol.

11. K žalobnému dôvodu, že správca dane uložil pokutu s odstupom piatich rokov odkedy sa žalobca
správneho deliktu dopustil žalovaný uviedol, že podľa § 155 ods. 12 písm. b) Daňového poriadku pokutu
nemožno uložiť, ak uplynulo 5 rokov od konca roka, v ktorom nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie
správcu dane, ak sa daňový subjekt dopustil správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. e) až h)

Daňového poriadku. Keďže dodatočný platobný výmer zo dňa 30.10.2012 nadobudol právoplatnosť dňa
13.12.2012, lehota na uloženie pokuty podľa označeného ustanovenia zákona uplynula dňa 31.12.2017.
Uloženie pokuty podľa § 155 Daňového poriadku má obligatórny charakter, t. j. správca dane nemá
možnosť voľnej úvahy, ale v prípade, že sa takéhoto správneho deliktu daňový subjekt dopustil, je
povinný pokutu uložiť. Z uvedeného vyplýva, že správca dane uložil pokutu rozhodnutím zo dňa

13.10.2017, ktorú žalovaný potvrdil rozhodnutím zo dňa 15.11.2017, teda v rámci prekluzívnej lehoty
na jej uloženie.

12. Žalovaný ako nedôvodný hodnotil aj žalobný dôvod o nepreskúmateľnosti preskúmavaného
rozhodnutia, keď uviedol, že konanie o uložení pokuty je osobitný druh daňového konania, v rámci

ktorého správca dane nevykonáva dokazovanie. Podkladom pre vydanie rozhodnutia o uložení pokuty
je, že sa žalobca dopustil správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, pričom
rozhodujúcou skutočnosťou pre uloženie sankcie v preskúmavanej veci je nadobudnutie právoplatnosti
dodatočného platobného výmeru, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnotyza zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2011. Obligatórnou povinnosťou v danou prípade bolo uloženie pokuty
podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015. Z obsahu
preskúmavaného rozhodnutia podľa žalovaného vyplývajú dostatočné dôvody, ako aj okolnosti, ktoré

boli podkladom pre vydanie rozhodnutia. Pre právne posúdenie správnosti postupu správcu dane pri
ukladaní pokuty podľa žalovaného bolo rozhodujúce, kedy žalobcovi bolo doručené oznámenie o
daňovej kontrole, a nie spísanie zápisnice o jej začatí.

13. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku s prihliadnutím na špecifiká

správnej žaloby vo veciach správneho trestania v zmysle ustanovenia § 194 a nasl. Správneho súdneho
poriadku sa oboznámil s obsahom správnej žaloby, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako
aj pripojený administratívny spis žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, a bez nariadenia
pojednávania (za splnenia zákonných podmienok podľa § 107 ods. 2, § 105 ods. 2 písm. a/ a § 182
ods. 1 písm. g/ Správneho súdneho poriadku) dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto správnu
žalobu v zmysle ustanovenia § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol.

14. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa
cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého
orgánu. Zákonodarca v právnej úprave správneho súdnictva predpokladá súdny prieskum každého

takéhoto objektívne poznateľného výstupu z konania správneho orgánu smerujúceho voči občanovi, ako
aj právnickej osobe, bez ohľadu na jeho označenie, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva
alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými práva a právom chránené záujmy
týchto osôb môžu byť priamo dotknuté.

15. Podľa § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak
tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

16. Podľa § 165e ods. 2 Daňového poriadku, podľa § 155 v znení účinnom do 31.12.2015 sa pri
ukladaní pokuty postupuje, ak k podaniu dodatočného daňového priznania, doručeniu oznámenia o
určovaní dane podľa pomôcok, spísaniu zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručeniu oznámenia o
daňovej kontrole, doručeniu oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie alebo k

doručeniu oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň došlo do 31.12.2015.

17. Podľa § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, sa správneho deliktu dopustí ten, kto uvedie
v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal v
daňovom priznaní uviesť.

18.Podľa§155ods.1písm.f)bod1Daňovéhoporiadku, vzneníúčinnomdo31.12.2015, správcadane
uloží pokutu vo výške rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej
banky a sumy, o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú
v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov

bez podania daňového priznania, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) a f).

19. Podľa § 155 ods. 4 Daňového poriadku, v znení účinnom do 31.12.2015, ak trojnásobok základnej
úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. f) nedosiahne 10 %,
pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 10 % zo sumy podľa odseku 1 písmeno f).

20. Podľa § 155 ods. 6 Daňového poriadku, v znení účinnom do 31.12.2015, pri ukladaní pokuty
podľa odseku 1 písm. f) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň
doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní.

21. Podľa § 161 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,
zaokrúhľuje sa daň, preddavok na daň, úrok z omeškania, pokuta a úrok na desiatky eurocentov nadol.22. Podľa § 155 ods. 12 písm. b/ Daňového poriadku, pokutu nemožno uložiť, ak uplynulo päť rokov od
konca roka, v ktorom nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie správcu dane, ak sa daňový subjekt dopustil
správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. e) až h).

23. Z obsahu administratívneho súpisu žalovaného ako aj z obsahu preskúmavaného rozhodnutia
vyplýva, že správca dane rozhodnutím zo dňa 30.10.2012 č. 9800402/5/3157032/2012 - dodatočným
platobným výmerom vyrubil žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I.
štvrťrok 2011 v sume 289.495,95 eur a uložil mu uvedenú sumu zaplatiť správcovi dane do 15 dní odo

dňa právoplatnosti dodatočného platobného výmeru. Odvolanie žalobcu proti dodatočnému platobnému
výmeru bolo zamietnuté správcom dane ako podané oneskorene, oznámením o zamietnutí odvolania
zo dňa 09.01.2013, ktoré bolo žalobcovi aj riadne doručené.

24. Správny súd zdôrazňuje, že k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu v zmysle ustanovenia
§ 154 ods.1 písm. e/ Daňového poriadku dôjde vtedy, ak je správcom dane zistená vyššia vlastná

daňová povinnosť, než vlastná daňová povinnosť uvedená daňovým subjektom v daňovom priznaní.
Z obsahu vyššie označeného rozhodnutia správcu dane zo dňa 30.10.2012 - dodatočného platobného
výmeru č. 9800402/5/3157032/2012 vyplýva, že u platiteľa dane z pridanej hodnoty STEEL MAXX,
s.r.o., so sídlom Štós 209 bola vykonaná daňová kontrola, o výsledku ktorej bol vyhotovený Protokol zo
dňa 08.10.2012 č. 9800402/5/2856686/2012, prerokovaný s daňovým subjektom dňa 26.10.2012. Na

základe výsledkov zistených vykonanou daňovou kontrolou, ktorá konštatovala, že daň zistená daňovou
kontrolousaodlišujeoddaneuvedenejvdaňovompriznaní, daňovému subjektubolvyrubenýrozdielna
DPH vo výške 298.546,42 eur. Dodatočný platobný výmer zo dňa 30.10.2012 nadobudol právoplatnosť
dňom 13.12.2012 po tom, čo žalobca proti nemu podal oneskorene odvolanie (oznámenie správcu
dane zo dňa 09.01.2013). Za situácie, keď právoplatným a vykonateľným rozhodnutím správcu dane

bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty, a teda bolo zistené, že žalobca sa dopustil
správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku, povinnosťou správcu dane bolo
uložiťžalobcovisankciu-pokutupodľa§155ods.1písm.f/bod1Daňovéhoporiadkuvzneníúčinnomdo
31.12.2015. Žalobca v konaní pred správnym súdom samotný výpočet tejto sankcie žiadnym spôsobom
nepospochybňoval.

25. V tej súvislosti je potrebné poukázať na to, že konanie o uloženie pokuty je osobitný druh
daňového konania, v rámci ktorého správca dane nevykonáva dokazovanie. Za situácie, že existuje
právoplatné rozhodnutie svedčiace o tom, že sa žalobca dopustil správneho deliktu podľa ustanovenia
§ 154 ods.1 písm. e/ Daňového poriadku, je povinnosťou správcu dane pristúpiť k uloženiu sankcie,

pričom rozhodujúcou skutočnosťou pre jej uloženie je nadobudnutie právoplatnosti výmeru, ktorým sa
konštatuje naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu spočívajúceho v uvedení dane v daňovom
priznaní, resp. v dodatočnom daňovom priznaní, ktorá je nižšia, ako daň, ktorú mal daňový subjekt
uviesť v daňovom priznaní.

26. V danej veci neprichádza do úvahy ani preskúmanie zákonnosti dodatočného platobného výmeru
o vyrubení DPH v sume 298.546,42 eur, pretože žalobca mal k dispozícii právne prostriedky na jeho
preskúmanie (po jeho doručení), tieto však v zákonom stanovenej lehote nevyužil. Uvedené vyplýva z
obsahu oznámenia správcu dane zo dňa 09.01.2013. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, aby
daňový subjekt podal správnu žalobu na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia správcu dane,

ktoré sa premietli v oznámení o zamietnutí odvolania zo dňa 09.01.2013. Za takejto situácie, keďže
označené rozhodnutia, resp. opatrenia správcu dane neboli predmetom súdneho prieskumu, správny
súd nie je oprávnený sa v tomto konaní zaoberať žiadnymi námietkami vo vzťahu k zákonnosti postupu
a rozhodnutia správcu dane o vyrubení rozdielu DPH v sume 289.495,95 eur.

27. Správny súd ako nedôvodný hodnotí žalobný dôvod uvedený žalobcom v správnej žalobe o
nedostatočnom odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého
stupňa. Z uvedených rozhodnutí jednoznačne vyplýva, na základe akých skutočností bol prijatý
záver o spáchaní správneho deliktu a následne uložení sankcie v zmysel ustanovenia § 155 ods.1
písm. f/ bod 1 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015. Uvedená pokuta bola uložená

v zákonom stanovenej lehote do piatich rokov od konca roka, v ktorom nadobudlo právoplatnosť
rozhodnutie správcu dane podľa § 155 ods.12 písm. b/ Daňového poriadku, pretože dodatočný
platobný výmer nadobudol právoplatnosť dňa 13.12.2012 a lehota na uloženie pokuty uplynula až dňom
31.12.2017. Z uvedených skutočností správny súd preto dospel k záveru, že uloženie pokuty žalobcovipreskúmavaným rozhodnutím vo výške 28.949,50 eur bolo správnymi orgánmi vykonané zákonným
spôsobom a v súlade s platnými právnymi predpismi.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190
SSP zamietol.

29. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP a náhradu trov konania žalobcovi,
ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal. Vo vzťahu k žalovanému o trovách konania rozhodol podľa

ustanovenia§168SSP,pretožežalovanémuvočižalobcovinevzniklidôvodnevynaloženétrovykonania,
ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

30. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach
v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho
súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo

sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých
dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa

vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak má sám vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa.