Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 30, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/129/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715206310
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:6715206310.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a členiek senátu
JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova25,protipovinnému:E.F.,nar.XX.XX.XXXX,bytomF.,ovymoženie200eurspríslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 27. 04. 2016 č. k.

12Er/1563/2015-18 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vychádzal zo zistenia, že súdny exekútor
na základe návrhu oprávneného požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému

na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 27. 11. 2014 sp. zn. SR 07717/14. Opierajúc sa o
ust. § 41 ods. 2 písm. d/ a § 44 ods. 2, § 243d ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, ust. § 45 ods. 1 a 2
zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní /ďalej aj ako „ZoRK“/, preskúmal žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a zistil, že tieto sú
v rozpore so zákonom. Zmluvný vzťah medzi účastníkmi, založený Zmluvou o úvere č. 409100670

zo dňa 14. 06. 2012 posúdil ako spotrebiteľský a aplikoval naň ust. § 39, § 52 ods. 1, 3 a 4, § 53
ods. 1, 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že spolu so zmluvou o úvere bola uzavretá
aj rozhodcovská zmluva, ktorej uzavretie ako podmienky uzatvorenia Zmluvy o úvere, je podľa jeho
názoruneprijateľnoupodmienkou. Konštatoval,žeZmluvaoúvereaajrozhodcovskázmluvabolivopred
pripravené veriteľom pre veľký počet dlžníkov, a preto dlžník ani nemohol ovplyvniť ich obsah a zmluvné
dojednania. Argumentoval, že v zmysle rozhodcovskej zmluvy zo dňa 14. 06. 2012, uzavretej medzi

povinným a oprávneným, sa dohodli, že "všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 409100670
uzatvorenej dňa 14. 06. 2012, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré
vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z
takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred
Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom
súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,

a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,
pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského
rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku;
rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu. b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá
žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátanesporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto
skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije
v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je

touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená
právomoc Stáleho rozhodcovského súdu." Bol toho názoru, že v uvedenú formuláciu rozhodcovskej
zmluvy nemožno považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu, pretože takto formulovaná rozhodcovská
zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva

ho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľovi je v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť
svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď oprávneným je podaná žaloba na rozhodcovský
súd. Mal za to, že v danom prípade z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k
naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného najprv poučil
povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Navyše doložka nebola dojednaná v čase
vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Ďalej dodal, že predtlačené poučenie

oprávneného v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy súd nepovažuje
za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. s ohľadom na uvedené
skutočnosti rozhodcovskú zmluvu vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti
v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, a preto ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej
rozhodcovskej zmluvy, nemohol ani spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok.

V intenciách ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 a ods. 2 ZoRK preto žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie vec

nesprávne právne posúdil. Dôvodil, že prvoinštančný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej
preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zák. č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní. Mal za to, že exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie,
keďže samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení stanovuje podmienku na
zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu

nedovolenému. Exekučný súd sa tak v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie
výroku exekučného titulu. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS 5/2000.
Zdôraznil, že postupom súdu a jeho výkladom ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k
nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov v intenciách ust. § 40 Zákona
o rozhodcovskom konaní exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom tohto zákona.

Uviedol, že s povinným uzatvoril rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zák. č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. Uzavrel, že
v zmysle článku 2 ods. 2 veta druhá sa účastníci zmluvy dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných
strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených
v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na

všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy,
pričom povinnému nebola odňatá možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených
so zmluvou o úvere na všeobecný súd.

3. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného

sporového poriadku, ďalej aj ako CSP) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

4. Predmetom tohto konania je žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom
Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

predloženej súdu prvej inštancie dňa 05. 05. 2015. Spolu s ňou bol predložený i návrh oprávneného,
ktorým sa domáha od povinného vymoženia sumy 200 eur s príslušenstvom a exekučný titul,
ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s. zo dňa 27. 11. 2014 sp. zn. SR 07717/14, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30. 12.
2014 a vykonateľnosť dňa 02. 11. 2015. Súčasťou spisu je i Zmluva o úvere č. 409100670, uzatvorená

účastníkmi konania dňa 14. 06. 2012 a Rozhodcovská zmluva, uzatvorená účastníkmi konania dňa 14.
06. 2012.5. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako

aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

9. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok. Podľa tohto zákona možno vykonať

exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených
(§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku).

10. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

11. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, Exekučné konanie na
podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor
spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať
len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného

po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

12. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého

predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, 4ead/, a ktoré neboli ukončené k 1.
januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

13. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie
zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným

podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý
návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné
predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a
pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Keďže ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení poverenia

na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný aj v tejto
fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe
rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjdenajavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011).

14. V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je zmluva
o úvere č. 409100670, uzatvorená účastníkmi konania dňa 14. 06. 2012. Nepochybne ide o zmluvu
spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uzatvorenú štandardným formulárovým
systémom, a preto ju bolo potrebné podrobiť súdnej kontrole a zisťovať, či plnenie uplatnené v tomto
konaní sa nevymáha na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky tak, ako to správne učinil i súd

prvej inštancie. Tento v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, na základe ktorého správne zistil
skutkový stav veci a túto i správne právne posúdil. Keďže odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením jeho rozhodnutia, využijúc postup podľa § 387 ods. 2 CSP sa obmedzuje len na
skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a na ne v podrobnostiach ďalej
poukazuje.

15. V tomto smere len zdôrazňuje, že Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa
mimoriadnupozornosť,pričomSúdnydvorEurópskychspoločenstievvosvojichrozhodnutiachzdôraznil
povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej strany.
Vo svojom rozhodnutím vo veci C-40/08 Asturcom Telecominicaciones SL proti Cristina Rodrígues
Noguiera zaujal stanovisko, podľa ktorého vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený

výkon právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí aj bez návrhu
posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v zmluve, uzavretej predávajúcim alebo
poskytovateľom so spotrebiteľom, a ak ide o neprimeranú doložku, prináleží tomuto súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude
uvedenou doložkou viazaný. Povinnosť preskúmať rozhodcovskú doložku pre exekučný súd vyplýva aj

z ust. § 44 EP a v rámci tohto prieskumu okrem iného zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na
to oprávneným, a či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Pri skúmaní, či exekučný titul
bol vydaný orgánom oprávneným posudzuje exekučný súd aj platnosť rozhodcovskej doložky, pokiaľ
exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok.

16. Odvolací súd tiež osobitne poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorého závery sa v otázke skúmania platnosti rozhodcovskej doložky považujú za konštantné. Najvyšší
súd zaujal stanovisko, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí
za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný
riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej, resp. platnej rozhodcovskej

zmluvy. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súdy v exekučnom konaní
nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie
vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento
exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so

zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b/ zák. č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní), pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva
z ust. § 45 ods. 1, 2 citovaného zákona (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2Cdo/5/2012, sp. zn. 6Cdo/1/2012, sp. zn. 3Cdo/122/2011). Taktiež odvolací súd poukazuje na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 10. 2012 sp. zn. 6 Cdo/179/2011, podľa

ktorého exekučný súd, ktorý koná o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku,
ak má pre to dostatok skutkových a právnych poznatkov, je v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku oprávnený už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami
bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na

základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z
príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou doložkou viazaná.

17. Ako už bolo uvedené, v súdenej veci nepochybne bolo preukázané, že účastníci konania dňa 14. 06.
2012 uzatvorili rozhodcovskú zmluvu, v ktorej sa podľa článku II. bod 1, 2 rozhodcovskej zmluvy dohodli,

že „všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 409100670, uzatvorenej dňa 14. 06. 2012, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek
zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúcazmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené
podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže

do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu
žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca
ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom
Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho
predpisu. Pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý

vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku vrátane sporu o platnosť, výklad alebo
zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku
rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na
všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou
zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho
rozhodcovského súdu“. I podľa názoru odvolacieho súdu takto koncipovaná rozhodcovská doložka

v predmetnej rozhodcovskej zmluve celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami
a povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Táto nebola so spotrebiteľom
individuálne dojednaná a celkom zjavne spotrebiteľ nemal reálnu možnosť ju ovplyvniť. Predmetná
rozhodcovská zmluva obsahuje neprijateľné dojednanie v tom, že vylučuje právo zmluvnej strany podať
žalobu na všeobecný súd potom, čo jedna zo zmluvných strán podá žalobu na Stály rozhodcovský

súd. Sú preto namieste obavy, že povinný si z takéhoto fakticky nerovnovážneho vzťahu ďalší postup
vo veci, akým je rozhodcovský proces, nedokázal náležite uvedomiť, pričom z rozhodcovskej zmluvy
vôbec nevyplýva, v akom rozsahu a akou osobou bol povinný ako spotrebiteľ poučený o následkoch
uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Povinný tak nemal reálnu možnosť obsah rozhodcovskej zmluvy
ovplyvniť. Je notorietou, že v spotrebiteľských veciach zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti

rozhodcovského procesu s ohľadom na ochranu spotrebiteľa ako slabšiu stranu v konaní, pričom
i ostatné podmienky rozhodcovského konania sú skôr len indikátorom, do akých polôh môže viesť
dojednávanie rozhodcovského konania so slabšou stranou zmluvného vzťahu. Je preto dôvodný záver,
že takéto dojednanie rozhodcovskej doložky formou samostatnej zmluvy v spotrebiteľskom právnom
vzťahu je neprijateľnou podmienkou, ktorá je neplatná, ako už bolo vyššie uvedené. Naviac výkon

práv oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej zmluvy odporuje dobrým mravom, ako i právnej
úprave, týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na
absolútneneplatnomzmluvnomdojednaní,jenesporné,žerozhodcovskýrozsudokakocelokbolvydaný
v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého
by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie

domáhať.

18. Záverom odvolací súd dodáva, že Rozhodcovská zmluva síce v čl. III obsahuje poučenie o
rozhodcovskom konaní, ale takéto poučenie však podľa názoru súdu nepreukazuje, či bolo povinnému
skutočne poskytnuté poučenie obsahujúce jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné

riešenie sporov v rozhodcovskom konaní, ak žalobu podá dodávateľ. Je nutné dodať, že samotné
poučenie o rozhodcovskom konaní je pre priemerného, právne nevzdelaného, spotrebiteľa značne
zavádzajúce, pretože v poučení sa rozhodcovský súd označuje ako obdoba všeobecného súdu a tak
spotrebiteľ nemusí vedieť, že v prípadnom spore na návrh oprávnenej bude rozhodovať súkromný
subjekt a nie štátny súd.

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanieje podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).