Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 13, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 10Cb/13/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410212886
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Rihák

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1410212886.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred sudcom JUDr. Karolom Rihákom v právnej veci žalobcu: JUDr.

Miroslav P., Advokátska kancelária, T. 3, XXX XX J., proti žalovanému: Národný ústav celoživotného
vzdelávania, Tomášikova 4, 820 09 Bratislava, IČO: 00 699 438, zastúpený: JUDr. Milan Cíbik, advokát,
Tomášikova 4, 821 03 Bratislava, o zaplatenie 61.926,43 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %, ktorú je povinný zaplatiť žalobca.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.10.2010 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť mu sumu 61.926,43 eura s príslušenstvom, z titulu neuhradenia odmeny fakturovanej faktúrou

č. XX/XX zo dňa 18.09.2008, splatnou dňa XX.XX.XXXX, za poskytovanie právnych služieb vo veciach
uplatňovania peňažných nárokov žalovaného, na základe mandátnej zmluvy zo dňa 10.09.2007.
Odmena mala byť zmluvne podielovo dohodnutá vo výške 20 % z vymožených pohľadávok.

2. Proti platobnému rozkazu č.k. 10Cb/13/2013-80 zo dňa 12.06.2013 podal dňa 09.07.2013 žalovaný
odpor, ktorý odôvodnil tým, že predmetom mandátnej zmluvy v znení dodatku č. 1 zo dňa 16.03.2008
bolo právne zastupovanie žalobcom vo veciach uplatňovania peňažných nárokov žalobcu zo zmluvy

č. D./XX/XXXX o poskytnutí nenávratného finančného príspevku z Európskeho sociálneho fondu zo
dňa XX.XX.XXXX na realizáciu projektu č. XXXXXXXXXXX, voči jeho dlžníkovi a zmluvnej strane
Ministerstvu školstva SR, vrátane zastupovania žalovaného v exekučných konaniach. Podľa žalovaného
je však mandátna zmluva a jej dodatok zjavne nevýhodná pre žalovaného, ktorý je príspevkovou
organizáciou napojenou na štátny rozpočet a žalobca si z nej uplatňuje nároky, ktorých vyplatenie zo
strany žalovaného by spôsobilo vznik bezdôvodného obohatenia žalobcu.

Žalovaný tiež uviedol, že predmetnú mandátnu zmluvu vypovedal listom zo dňa XX.XX.XXXX. Nie je
však pravdou, že z tejto zmluvy žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie žalovanej sumy, nakoľko paušálna
odmena vo výške 534.451,- Sk (17.740,52 eura) mu bola uhradená dňa 13.12.2007. Táto odmena
nebola viazaná na dosiahnutie očakávaného výsledku. Žalovaný poukázal na to, že časť pohľadávok,
ktoré sa vzťahujú k predmetu mandátnej zmluvy bola vyplatená po uzavretí mandátnej zmluvy, ale
vzhľadom na skutočnosť, že vyplatenie nebolo vykonané v dôsledku činnosti žalobcu, nebolo možné
tvrdiť, že došlo k vymoženiu pohľadávok zo strany žalobcu. Žalobcovi tak podľa žalovaného nárok na

vyplatenie podielovej odmeny nevznikol. Žalobca pritom vymoženie pohľadávok, z ktorých si uplatňuje
svoju podielovú odmenu nepreukázal. Ministerstvo podľa žalovaného vyplatilo pohľadávky zo zmluvy
o poskytnutí európskeho sociálneho fondu na základe toho, že žalovaný splnil podmienky na toto
uhradenie a nie na základe činnosti žalobcu.3. Podaním doručeným súdu dňa 07.10.2013 sa žalobca vyjadril k odporu žalovaného a uviedol, že
nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že mandátna zmluva v znení dodatku č. 1 by bola pre žalovaného

nevýhodná a vyplatenie nárokov z nej by spôsobilo vznik bezdôvodného obohatenia žalobcu. Podľa
žalobcu bola mandátna zmluva medzi sporovými stranami uzavretá z dôvodu neúspešného dlhodobého
vymáhania pohľadávok od dlžníka - Ministerstva školstva SR žalovaným. Po jej uzatvorení žalobca
riadne vykonával svoju činnosť dohodnutú v zmluve. Bývalej riaditeľke žalovaného poskytoval priebežne
právne konzultácie a odporúčania na zaujatie stanovísk, či vykonanie opatrení, ktoré mali za cieľ

vymoženiepohľadávok.Žalobcapodalpopodpísanímandátnejzmluvyvr.2007naMinisterstvoškolstva
SR dve žaloby, ktorými vymáhal pohľadávky žalovaného od MŠ SR. Podľa žalobcu v marci 2008
Ministerstvo školstva SR písomne žiadalo žalovaného o vrátenie finančných prostriedkov, ktoré vyplynuli
z údajného porušenia zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku z ESF na realizáciu
projektov kód XXXXXXXXXXX a kód XXXXXXXXXXX, financované z Európskeho sociálneho fondu.
Táto žiadosť bola zo strany žalovaného zamietnutá ako nedôvodná na základe žalobcových právnych

analýz s tým, že vrátenie prostriedkov nemalo právne opodstatnenie a znamenalo by bezdôvodné
obohatenie. Tento právny názor žalobcu bol podľa neho následne potvrdený aj v r. 2012 uznesením
prokuratúry nasledujúcim po podaní trestného oznámenia žalovaného na neznámeho páchateľa. Nové
vedenie žalovaného však podľa žalobcu ignorovalo tak právnu analýzu a odporúčania v tejto veci
dovtedy poskytnuté, ako aj neskoršie uznesenie prokuratúry, ktoré žalovanému umožňovalo žiadať

späťvrátenie ním krátených prostriedkov vyplývajúcich z údajného porušenia zmluvy od ministerstva.
Tieto skutočnosti podľa žalobcu žalovaný úmyselne zatajil.

Žalobca ďalej uviedol, že po výmene vedenia žalovaného, koncom mája 2008, sa situácia v plnení
mandátnej zmluvy zo strany žalovaného zmenila. Nová riaditeľa s ním nekomunikovala a neinformovala

ho o svojich zámeroch, ani o aktuálnom vývoji predmetnej komunikácie vo veci s ministerstvom. Toto
konanie bolo podľa žalobcu priamym a rozhodujúcim porušením dohodnutých podmienok mandátnej
zmluvy a malo za následok, že žalobca nemal od začiatku júna 2008 až do septembra 2008, kedy
dostal od žalovaného výpoveď z mandátnej zmluvy, o prípade žiadne informácie. Žalovaný žalobcu
neinformoval ani o tom, že už v júli 2008 ministerstvo jeho pohľadávky vyplatilo, čím došlo k vymoženiu

pohľadávok. Túto informáciu mal žalovaný poskytnúť žalobcovi až v písomnej výpovedi mandátnej
zmluvy a zároveň mu oznámil, že žaloby podané na ministerstvo stiahol, taktiež bez vedomia žalobcu
ako mandatára.

Podľa žalobcu k vyplateniu vymáhaných pohľadávok došlo za platnosti a účinnosti mandátnej zmluvy,

pričom je právne irelevantné, či žalovaný ministerstvu vrátil alebo nevrátil požadované prostriedky
vyplývajúce z údajného porušenia zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku z mandátnej zmluvy,
zvlášť keď sa potvrdilo, že na žiadané finančné prostriedky ministerstvo nemalo právny nárok. Žalovaný
mal podľa žalobcu pokračujúco porušovať mandátnu zmluvu od začiatku júna 2008 až do jej výpovede.

4. Žalobca vo svojich vyjadreniach na pojednávaniach uviedol, že žalovaný porušil mandátnu zmluvu
tým, že splnomocneného právneho zástupcu neinformoval o vývoji veci, teda že ministerstvo ešte v roku
2008 zaplatilo žalovanému pohľadávku vo výške 9.327.979,27 Sk a ani o tom, či mal nejaké informácie
od ministerstva ako zmluvného partnera a či došlo alebo nedošlo k nejakým jednaniam a rokovaniam
vo veci. Žalobca opätovne poukázal na to, že predmetom mandátnej zmluvy bolo právne zastupovanie

žalobcu vo veciach uplatňovania peňažných pohľadávok. Podľa žalobcu odmena v dohodnutej výške 20
% z vymoženej pohľadávky jemu ako mandatárovi patrí, pretože pohľadávka bola žalobcovi uhradená
počas trvania mandátnej zmluvy. Počas trvania mandátnej zmluvy pritom žalobcovi bola uhradená iba
časť dohodnutých odmien, a to odmena podľa čl. 2 mandátnej zmluvy, ktorá sa nazýva súčinnosť
mandanta vo výške 534.451,- Sk, a to za spracovanie a správne zúčtovania účtovných dokladov,

spojených s uplatnením peňažných nárokov mandanta. Žalobcovi bola taktiež vyplatená paušálna
odmena vo výške 534.451,- Sk jednorázovo na účet, pri podpise zmluvy v zmysle čl. IV mandátnej
zmluvy. Žalobca tiež uviedol, že nemá žiadne listinné dôkazy, ktoré by preukazovali jeho činnosť k
vymoženiu pohľadávok žalovaného.

5. Žalovaný vo svojich následných vyjadreniach na pojednávaniach poukázal na skutočnosti uvedené v
odpore a navrhol žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú.6. Uznesením č.k. 10Cb/13/2013-162 zo dňa 13.01.2015, právoplatným dňa 25.02.2015, súd zastavil
konanie v časti istiny 11.766,05 eura, nakoľko žalobca zobral žalobu v tejto časti istiny späť z dôvodu,
že podielová odmena vo výške 20 % z vymoženej pohľadávky činí 61.926,43 eura bez DPH. DPH, ktoré

si pôvodne žalobca uplatnil mu nepatrí.

7. Na pojednávanie konané dňa 13.09.2017 sa nedostavil žalobca, ktorému bolo predvolanie na
pojednávanie doručené dňa 06.05.2017. Nakoľko žalobca podaním doručeným súdu dňa 12.09.2017
ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa 13.09.2017 a vyjadril súhlas s tým, aby súd konal v jeho

neprítomnosti, súd v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku vec prejednal v jeho neprítomnosti.

8. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom svedkyne G.. C.. S. K. a oboznámením sa s listinnými
dôkazmi tvoriacimi obsah spisu.

9. Z výpovede svedkyne G.. C.. S. K. súd zistil, že v rokoch 2001 - 2008 bola riaditeľkou žalovaného.

Svedkyňa uviedla vo svojej výpovedi dôvody, prečo so žalobcom žalovaný uzavrel mandátnu zmluvu,
pričom tým hlavným dôvodom bolo vymoženie cca 10 miliónov SK na projekty od Ministerstva školstva
SR. Počas obdobia kým bola riaditeľkou žalovaného žalobca pripravoval všetky vyjadrenia, analýzy a
podklady na potrebné rokovania. Po jej odchode z miesta riaditeľky mal žalovaný niekedy v polovici roku
2008 dostať finančné prostriedky. Podľa svedkyne žalobca naplnil všetko, na čom sa v zmluve dohodli.

Svedkyňa ďalej uviedla, že žalobca ju poučil, že advokátovi patrí odmena 20 % z vymáhanej sumy,
pričom jej vysvetlil z čoho je táto odmena zložená. Žalobca pre žalovaného pripravoval podklady na
potrebné rokovania zároveň podklady na podanie žaloby. Následne podal žalobu ako takú. Ťažisko
žalobcovejprácemalospočívaťvtom,žepresvedkyňuakoriaditeľkužalovanéhorobilvšetkystanoviská

k rokovaniam s ministerstvom, ktorých záverom bolo vždy žiadanie vyplatenia peňazí.

10. Súd nevyhovel návrhu žalovaného na výsluch svedkyne I.. E., nakoľko tento výsluch nepovažoval
vzhľadom na predmet sporu za relevantný a hospodárny.

11. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:

Žalobca so žalovaným dňa 10.09.2007 uzavreli mandátnu zmluvu (č.l. 4), na základe ktorej mal žalobca
právne zastupovať ako mandatár žalovaného ako mandanta vo veciach uplatnenia peňažných nárokov
voči dlžníkovi, Ministerstvu školstva SR, vrátane zastupovania mandanta v exekučných konaniach.

Podľa predmetnej mandátnej zmluvy mal žalovaný zaplatiť žalobcovi sumu 17.740,52 eura (534.451,-
Sk) za spracovanie a správne zúčtovanie účtovných dokladov spojených s uplatnením nárokov
mandanta. Zároveň sa podľa predmetnej zmluvy žalovaný zaviazal žalovanému zaplatiť paušálnu
sumu 17.740,52 eura (534.451,- Sk) jednorázovo a podielovú odmenu v rozsahu 20 % z vymožených
pohľadávok. Mandátna zmluva bola zo strany žalovaného vypovedaná výpoveďou zo dňa 11.09.2008

(č.l. 89). Žalobca si následne faktúrou č. XX/XX zo dňa 18.09.2008 uplatnil dohodnutú podielovú odmenu
vo výške 20 % z vymožených pohľadávok vo výške 309.632,19 eura (9.327.979,27 Sk). Odmena mala
činiť sumu 61.926,43 eura bez DPH. Žalovaný však túto odmenu žalobcovi neuhradil, nakoľko vyplatenie
peňažných prostriedkov zo strany ministerstva nebolo v dôsledku jeho činnosti, čo žalobcovi oznámil
oznámením zo dňa 06.10.2008 (č.l. 8).

12. Súd posudzoval takto zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa§566ods.1Obchodnéhozákonníkamandátnouzmluvousamandatárzaväzuje,žepremandanta
na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene

mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

Podľa § 567 ods. 1 Obchodného zákonníka mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti
s odbornou starostlivosťou.

Podľa § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi
nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla
očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú
mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok.Podľa § 572 Obchodného zákonníka, mandant je povinný uhradiť mandatárovi náklady, ktoré mandatár
nevyhnutne alebo účelne vynaložil pri plnení svojho záväzku, ibaže z ich povahy vyplýva, že sú už

zahrnuté v odplate.

13. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žaloba nebola žalobcom podaná dôvodne.
Medzi sporovými stranami nebola sporná existencia mandátnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako
mandatárom a žalovaným ako mandantom. Spornou bola skutočnosť, či finančné prostriedky, ktoré

žalovaný získal od Ministerstva školstva SR, boli získané v dôsledku činnosti žalobcu ako mandatára
a či tým pádom žalobcovi vznikol nárok na zmluvou dohodnutú odmenu vo výške 20 % z vymožených
pohľadávok.

14. Súd má za to, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal jeho tvrdenia uvedené v žalobe, že vďaka
jeho činnosti ako advokáta, došlo k úhrade pohľadávok žalovaného, ktoré mal voči Ministerstvu školstva

SR. Žalobca tieto pohľadávky nijak nedefinoval. V žalobe a svojich následných vyjadreniach poukázal
síce na projekty žalovaného a Ministerstva školstva SR, avšak konkrétne úkony či postupy, ktoré mal pri
výkone svojej činnosti, za účelom vymáhania pohľadávok uskutočniť, nijakým spôsobom nepreukázal.
Aj napriek tomu, že bol žalobca žalovaným a následne aj súdom na preukázanie a definovanie úkonov
vyzvaný, odkázal len na žalobu a jeho vyjadrenia, v ktorých však jeho činnosť a právne úkony smerujúce

k vymáhaniu pohľadávok definované neboli. Zároveň uviedol, že dôkazy preukazujúce jeho činnosť
nemá po takej dobe k dispozícii a odkázal na výpoveď svedkyne K., ktorá taktiež žiadne konkrétne úkony
smerujúce k vymáhaniu konkrétnych pohľadávok neuviedla.

15. Súd sa taktiež nemohol stotožniť s tvrdením žalobcu, že žalovaný tým, že mu nevyplatil žalovaný

nárok porušil ustanovenie § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého vznikne mandatárovi
nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla
očakávaný výsledok alebo nie. Žalovaný predmetné ustanovenie Obchodného zákonníka neporušil,
nakoľko odmenu za spracovanie a správne zúčtovanie účtovných dokladov spojených s uplatnením
peňažných nárokov vo výške 17.740,52 eura (534.451,- Sk) vyplatil hneď pri podpise mandátnej

zmluvy. Žalobca pritom na pojednávaní dňa 02.07.2015 a následne aj v jeho záverečnom vyjadrení
presne definoval a popísal úkony, za ktoré mu bola odmena pri podpise zmluvy vyplatená. Žalovaný
taktiež následne dňa 13.12.2007 uhradil žalobcovi dohodnutú odmenu - paušálnu sumu 17.740,52 eura
(534.451,- Sk) jednorázovo, ktorá nebola viazaná na dosiahnutie očakávaného výsledku.

16. Nakoľko však žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že pohľadávky žalovaného boli vyplatené
ministerstvom vplyvom jeho činnosti, nárok na dohodnutú odmenu v rozsahu 20 % z vymožených
pohľadávok mu súd priznať nemohol a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

17. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len

CSP) a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. V
zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 CSP
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 CSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha)

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 365
ods. 1 CSP):
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť
vykonanie exekúcie.