Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 31, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/147/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112219918
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7112219918.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu : U. M., narodený X.X.XXXX, bytom
L. Z. XX, M., zastúpeného Steiner & Associates, s.r.o., so sídlom Moyzesova 46, Košice, IČO: 36 864
081, proti žalovanej: L. I., narodená XX.X.XXXX, bytom M., S. XX, zastúpená Advokátska kancelária
JUDr. Peter Kerecman, s.r.o., so sídlom Rázusova 1, Košice, IČO: 36 588 725, o zaplatenie 3.319,40 € s

príslušenstvom,oodvolanížalobcuprotiuzneseniuOkresnéhosúduKošiceIzodňa23.novembra2016,
č.k. 25C 130/2012-88 v spojení s opravným uznesením zo dňa 23. marca 2018, č.k. 25C 130/2012-123,
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením zo dňa 23. marca
2018, č.k. 25C/130/2012-123.

Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 70 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) uznesením zo dňa 23.
novembra 2016, č.k. 25C 130/2012-88 v spojení s opravným uznesením zo dňa 23. marca 2018, č.k.
25C 130/2012-123 priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 70%.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v uznesení
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.5.2014, č.k. 6Co 195/2013-36 doplnil dokazovanie ohľadom
osobných, sociálnych a majetkových pomerov oboch strán sporu. Z listinných dokladov žalovanej, a
to potvrdenia o výške príjmu zamestnanca vyplýva, že priemerný čistý mesačný príjem žalovanej za
obdobie od januára 2016 do septembra 2016 činil 444,56 €. Zo zmluvy o poskytnutí úveru zo dňa
31.10.2014 vyplýva, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 700 €, ktorý sa zaviazala splácať v 120

mesačných splátkach vo výške 11,67 €, vrátane poistného. Podľa Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského
úveru zo dňa 7.3.2012 Všeobecná úverová banka, a.s. poskytla žalovanej úver vo výške 1.500,-€,
ktorý sa zaviazala splácať v 119 mesačných splátkach po 24,60 €. V zmysle úverovej zmluvy zo dňa
18.11.2013 bol žalovanej Prima bankou Slovensko, a.s. poskytnutý úver vo výške 2.000,-€, ktorý sa
zaviazala splácať v 120 mesačných splátkach, pričom výške anuitnej splátky predstavuje 29,96 €. Podľa
zálohového predpisu Územného bytového družstva B. M. žalovaná za X-izbový byt na S. ul.č.XX v M.

uhrádza mesačne 167,-€. Podľa Dohody o uznaní dlhu za služby spojené s bývaním a splátkového
kalendára žalovaná uznala dlh voči ÚBD B. M. (za služby spojené s bývaním ku dňu podpísania dohody)
vo výške 734,95 € a 26,89 € zmluvnú pokutu, ktorý dlh sa zaviazala uhrádzať až do úplného zaplatenia v
50,-€ mesačných splátkach počnúc mesiacom január 2016 až do úplného zaplatenia. Právny zástupca
žalovanej predložil aj vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním a správou bytu za rok 2015,
v zmysle ktorého žalovaná má nedoplatok v celkovej výške 913,68 €. Podľa dokladu SIPO za plyn,

elektrinu, odpad a rozhlas uhrádza mesačne 50,18 €.3. Z výpisu z LV č.XXXXX Katastrálne územie F. U., okres M. C., obec M. - F. je zrejmé, že žalovaná L. I.
je spoluvlastníčkou bytu č.17 na S. XX v M. v spoluvlastníckom podiele 1/2 na základe zmluvy o prevode
bytu č. X.- XXXX/XX-X..K..XXX/XX, a spoluvlastníckeho podielu 3/8 na základe Osvedčenia o dedičstve

sp.zn. 15D/479/06. Rovnako je spoluvlastníčkou pozemku v podiele 3128/200000-in i spoluvlastníčkou
nehnuteľnosti zapísanej na LV č.XXX Katastrálne územie V., okres M. C., obec M. - V. a to parcely
č.604/2, ornej pôdy o výmere 449 m2 a parcely č.605 zastavané plochy a nádvoria o výmere 355 m2
ako aj domu súp.č. XXX, postaveného na parcele č.605 a to vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/6.
Žalovaná je zamestnaná, a okrem mesačnej mzdy iný príjem nemá. Nevlastní žiadnu inú nehnuteľnú vec

a navyše je povinná platiť pravidelné mesačné splátky na základe predložených zmlúv o poskytnutých
úverov.

4. Súd zisťoval aj majetkové, sociálne a finančné pomery na strane žalobcu. Podľa čiastočného výpisu z
LV č.XXXX kat. úz. B. žalobca U. M. je spoluvlastníkom parcely č.925/6 o výmere 308 m2, ostatné plochy
v spoluvlastníckom podiele 2x 1/144, ako aj parc. reg. „E“- parc. č. 2361/4, orná pôda o výmere 2092

m2, v podiele 2 x 1/144-in. Podľa výpisu zo Živnostenského registra žalobca podnikal pod obchodným
menom U. M. - R.-V. s miestom podnikania M. - O. L., Y. XX od 17.7.1996 do 31.8.2001, kedy
podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom
oprávnení ukončil. Písomným podaním zo dňa 2.9.2015 uviedol, že nie je nikde zamestnaný, ani vedený
na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Nepoberá žiadnu sociálnu dávku a nie je vlastníkom

žiadnej nehnuteľnej a ani hnuteľnej veci vyššej hodnoty.

5. Zo správy KR PZ v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, oddelenie evidencie vozidiel zo dňa
3.9.2015 je zrejmé, že žalobca je vedený v evidencii ako držiteľ a vlastník motorových vozidiel podľa
prílohy. Podľa zoznamu vozidiel žalobca je vlastníkom motorového vozidla E., EČ: M. XXX N., R. sedan,

Motocykla, osobného vozidla značky I., EČ: M. XXX R.; na ktoré všetky vozidla je exekútorská „blokácia“.

6. Podľa správy Sociálnej poisťovne zo dňa 2.9.2015 žalobca nie je vedený v Sociálnej poisťovni ako
platiteľ poistného. Podľa oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie je vedený ani v evidencii
uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach; nepoberá pomoc v

hmotnej núdzi, ani iné sociálne dávky.

7. Po citácii § 256 ods. 1 CSP a § 257 CSP súd konštatoval, že žalobca inicioval pokračovanie konania
o vypratanie garáže, ktorú žalobu podala žalovaná a ktorej súd vyhovel. Žalobca si musel byť vedomý
zodpovednosti za podaný vzájomný návrh, z čoho plynie aj zodpovednosť za prípadné trovy konania.

8. Predpokladom použitia ustanovenia § 257 CSP je, aby išlo o prípad hodný osobitného zreteľa, tak ako
bolo konštatované aj v rozhodnutí odvolacieho súdu s tým, že ide o výnimku zo zásady zodpovednosti za
výsledok, i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnený tým, že by prípadná strohá
aplikácia ustanovení o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducej tvrdosti.

Účelom uvedeného ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem,
upravujúcich náhradu trov konania, zavedením moderačného (absolučného) práva. Toto ustanovenie je
výrazom skutočností, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť
života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami
uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade

trov konania, než by vyplynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Aplikácia tohto
ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania teda prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú
naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov podľa ust. § 255 a CSP, súd však dôjde k záveru,
že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná.

9. Žalobca z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, keďže zobral žalobu späť, z ktorého
dôvodu je povinný nahradiť trovy žalovanej. Na strane druhej však súd dospel k záveru, že v danom
prípade existujú na jeho strane dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce zníženie tejto náhrady
trov. Dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce zníženie trov konania súd vidí predovšetkým v
zistení jeho majetkových, sociálnych a osobných pomerov, keďže je bez práce a bez akéhokoľvek

príjmu, nepoberá ani pomoc v hmotnej núdzi, ani iné sociálne dávky. Je vlastníkom motorových vozidiel
a motocykla, tie však podliehajú niekoľkým exekútorským blokáciám a podnikateľskú činnosť, ktorú
prevádzkoval od 17.7.1996 ukončil vo všetkých predmetoch podnikania k 31.8.2001. Pri rozhodovaní
o nároku na náhradu trov konania prihliadol súd aj na postoj žalobcu v konaní, keď garáž, ktorá bolapredmetom pôvodného konania 25C/456/2009, a podľa rozsudku (ktorého) ju bol povinný vypratať, túto
vypratal až po začatí exekúcie. Tak ako uviedol právny zástupca žalovanej prihliadol aj na žalovanou
vznesenú námietku premlčania na pojednávaní dňa 4.11.2010, na ktorom žalobca uplatnil svoj nárok

vzájomným návrhom, a ktorá skutočnosť bola nakoniec aj dôvodom späťvzatia žaloby v tejto časti.

10. Z uvedených dôvodov súd znížil a priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 70%.
Opravným uznesením bol opravený výrok uznesenia Okresného súdu Košice I, č.k. 25C 130/2012-88
zo dňa 23.11.2016 na správne znenie, že „priznáva žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške

70%“.

11. Proti tomuto uzneseniu (v spojení s opravným uznesením) podal žalobca v zákonnej lehote
odvolanie. Navrhol zmeniť napadnuté uznesenie a žalovanej nepriznať nárok na náhradu trov konania.
Uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že súd prvej inštancie ako vyplýva z napadnutého

uznesenia v rámci doplnenia dokazovania zisťoval majetkové, sociálne a osobné pomery strán sporu.
Žalobca zastáva názor, že súd prvej inštancie neprikladal dostatočnú váhu skutočnosti, že žalobca
nemá (nijakú) prácu, príjem, nepoberá ani dávku v hmotnej núdzi alebo iné štátne dávky. Poukázal na
uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 31.3.2014 sp.zn. 23 Cdo 2941/2013, podľa ktorého
na majetkové, sociálne a osobné pomery súd prihliadal v prvom rade, a teda sú prvoradým kritériom

pri skúmaní dôvodov hodných osobitného zreteľa. Napriek tomu súd prvej inštancie priznal žalovanej
nárok na náhradu trov konania vo výške 70%, teda vo väčšej časti, i keď z vykonaného dokazovania
plynie záver, že v porovnaní so žalobcom sú žalovanej majetkové, sociálne a osobné pomery lepšie. K
okolnostiam, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu jeho nároku poznamenal, že medzi žalobcom a nebohým
manželom žalovanej došlo k uzavretiu zmluvy ohľadne garáže, za ktorú zaplatil manželovi žalovanej

„dohodnutú“ sumu. K zápisu vlastníckeho práva do katastra nedošlo, lebo manžel žalovanej umrel.
Žalobca od žalovanej si nárokoval sumu 3.319,40 € titulom bezdôvodného obohatenia. Uvedená suma
predstavovala kúpnu cenu garáže a náhradu nákladov vynaložených na jej zhodnotenie. Odvolateľ
poukázal aj na okolnosti, ktoré viedli k žalovanou uplatnenej námietke premlčania a následného
zastavenia konania. Žalobca uvedenú garáž nerušene a v dobrej viere užíval od roku 2006 z dôvodu, že

ju kúpil a zaplatil za ňu kúpnu cenu. Žalovaná proti tejto skutočnosti nič nenamietala až do smrti manžela,
kedy sa stala vlastníčkou predmetnej garáže a podala žalobu o vypratanie nehnuteľnosti. Od momentu
„kúpy“ garáže uplynuli viac ako tri roky a podľa názoru žalobcu žalovaná špekulatívne využila a uplatnila
námietku premlčania práva. Následne žalobca vzhľadom na nehospodárnosť konania vzal žalobu späť,
čím procesne zavinil zastavenie konania. Vyslovil domnienku, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania

by mal súd vziať do úvahy aj širšie súvislosti prípadu. Poznamenal, že žalobca svoje hnuteľné veci
odniesol z garáže už v marci 2012, teda pred začatím exekúcie, o čom písomne upovedomil žalovanú.
Priznal, že kľúče od garáže zaslal žalovanej až neskôr, a to len z dôvodu, že ako laik si nebol plne
vedomý tej skutočnosti, že až odovzdaním kľúčov je plne realizované právo žalovanej disponovať so
svojím majetkom. Rozviedol, že situácia je taká, že zaplatil nebohému manželovi žalovanej 70.000,-Sk

a zhodnotil garáž o ďalších 30.000,-Sk, ktoré mu neboli vrátené. Žalovaná, resp. jej manžel obdŕžali
70.000,-Sk. Garáž majú zhodnotenú a žalovaná je vlastníčkou garáže. Za týchto okolností je podľa
žalobcu nespravodlivé, aby bol zaviazaný žalovaný ešte aj na náhradu trov konania.

12. Žalovaná v písomnom vyjadrení na odvolanie žalobcu navrhla napadnuté uznesenie ako vecne

správne potvrdiť. Po citácii § 256 ods. 1 CSP a § 257 CSP konštatovala, že použitie § 257 CSP
neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná alebo, že zárobková a majetková situácia strany, ktorá
v spore zvíťazila, je lepšia, ako u jej protistrany. Pokiaľ žalobca tvrdil, že predmetnú garáž užíval v
dobrej viere od roku 2006 z dôvodu, že ju kúpil a zaplatil za ňu kúpnu cenu, žalovaná uviedla, že tomu
tak nebolo, lebo vklad vlastníckeho práva nikdy nebol povolený, a pokiaľ žalobca garáž užíval, tak len

ako nájomca.

13. K argumentácii, že žalovaná špekulatívne využila námietku premlčania poznamenala, že (žalovaná)
iba realizovala svoje právo. Bolo vecou žalobcu, aby si svoje právo uplatňoval riadne a včas. Navyše,
v priebehu konania bol zastúpený advokátom. Obrana žalovanej spočívajúca vo vznesení námietky

premlčania práva má charakter legitímnej obrany účastníka konania, ktorú nie je možné považovať
za dôvod aplikácie § 257 CSP. Zodpovednosť za oneskorené uplatnenie (tvrdených) nárokov žalobcu
nemožno prenášať prostredníctvom aplikácie § 257 CSP na žalovanú. K tvrdeniu žalobcu, že údajne
prejavil iniciatívu a dobrú vôľu pre vypratanie garáže, keď z nej odniesol veci a kľúče žalovanej neposlalúdajne iba nedopatrením, nemožno považovať za iniciatívu a dobrú vôľu, ale iba o plnenie povinnosti
uloženej právoplatným súdnym rozhodnutím. Pretože žalovaný dobrovoľne nesplnil povinnosti uložené
mu vykonateľným súdnym rozhodnutím, podala žalovaná návrh na vykonanie exekúcie vyprataním

nehnuteľnosti. K tvrdeniu žalobcu, že údajne zaplatil nebohému manželovi žalovanej kúpnu cenu za
garáž, žalovaná uviedla, že namietala pravosť podpisu nebohého manžela na kúpnej zmluve a pokiaľ
by konanie pokračovalo, bola by túto skutočnosť preukázala.

14. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že v plnom rozsahu sa pridržiava

odvolania, ktoré podal 19.12.2016. Poznamenal len, že žalovanej bola dobre známa skutočnosť, že
jej nebohý manžel predával garáž v roku 2006 žalobcovi, o čom mal svedčiť aj list žalovanej zo dňa
4.11.2008, ktorý adresovala žalobcovi.

15. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené právnemu zástupcovi žalovanej dňa 12.4.2017.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. m/ CSP) bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a v rozsahu vyplývajúcom z
ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

17. Uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením zo dňa 23.8.2018, č.k. 25C
130/2012-123 vo výroku o priznaní nároku na náhradu trov žalovanej voči žalobcovi v rozsahu 70% je
vecne správne, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18. Podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia súdu prvej

inštancie ohľadom predmetného výroku, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a na tieto
odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

19. Na potvrdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výroku o priznaní nároku na náhradu
trov žalovanej voči žalobcovi v rozsahu 70 % a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd považuje

za potrebné uviesť nasledovné :

20. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

21. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto
trov protistrane (§ 256 ods. 2 CSP).

22. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia,
ktoré je aplikačne bezproblémovou zásadou.

23. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu
pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovanej. Pokiaľ žalobca žalobu musel
zobrať späť pre správanie sa žalovanej, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí

konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaná procesne zavinila zastavenie konania.

24. Ak žalobca žalobu zoberie späť bez udania dôvodu, alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie
žalovanej, a teda nemožno vyčítať procesné zavinenie žalovanej, znáša trovy konania žalovanej
žalobca.

25. Odvolací súd konštatuje, že súdna judikatúra je vzácne jednotná v názore, že ak dôvodom späťvzatia
žaloby je oprávnene uplatnená námietka premlčania vznesená žalovanou, z procesného hľadiska
zásadne platí, že zastavenie konania zavinil žalobca a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli
žalovanej (viď R 11/1998).

26. Z obsahu spisu nevyplýva, aby žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie sa žalovanej.27. Odvolaciemu súdu sa žiada povedať, že zavinenie je potrebné posudzovať len z procesného
hľadiska a nie podľa hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by išlo o posúdenie dôvodnosti
uplatneného nároku vo veci samej.

28. Preto, ak žalobca zobral žalobu späť, v zásade platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný
nahradiť trovy konania protistrane (t.j. žalovanej).

29. Ani odvolací súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktoré by nemal

priznať žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 70%.

30. K jednotlivým odvolacím námietkam odvolateľa odvolací súd uvádza toto:

31. K odvolacej námietke žalobcu, že predmetnú garáž užíval v dobrej viere od roku 2006, lebo ju kúpil
(a zaplatil kúpnu cenu) odvolací súd len poznamenáva, že vklad vlastníckeho práva pre žalobcu nebol

nikdy povolený, a tak garáž žalobca užíval len ako nájomca.

32. Neopodstatnená je námietka žalobcu, že žalovaná špekulatívne využila námietku premlčania práva,
lebo žalovaná realizovala len svoje právo. Žalobcovi nič nebránilo uplatniť svoje práva riadne a včas.

33. Nepatričná je aj námietka žalobcu o prejavení iniciatívy a dobrej vôle pri vyprataní garáže,
lebo zo spisového elaborátu vyplýva, že žalobca dobrovoľne nesplnil povinnosť uloženú mu súdnym
rozhodnutím, a žalovaná sa splnenia povinnosti domáhala návrhom na vykonanie exekúcie vyprataním
nehnuteľnosti.

34. K tvrdeniu žalobcu, že (údajne) zaplatil „nebohému“ manželovi žalovanej kúpnu cenu za garáž,
žalovaná uviedla, že namietala pravosť podpisu nebohého manžela na kúpnej zmluve a pokiaľ by
konanie pokračovalo, bola by túto skutočnosť preukázala.

35. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s

opravným uznesením odvolací súd napadnuté uznesenie v spojení s opravným uznesením zo dňa
23.3.2018 vo výroku o priznaní nároku žalovanej na náhradu trov konania vo výške 70% ako vecne
správny potvrdil.

36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v

spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 257 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, a tak nemá
nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, a preto jej
súd priznal náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 70% s prihliadnutím na vyššie
citované ustanovenia a dôvody. O výške týchto trov rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto uznesenia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník zohľadňujúc

§ 251 ods. 1 CSP.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).