Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 25, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/172/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815208082
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7815208082.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej,
členov senátu JUDr. Juraja Tymka a JUDr. Pavla Tkáča, v exekučnej veci oprávneného BENCONT
COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, proti povinnému Z. B.,
O.. XX.XX.XXXX, V. K. XXX, Y., v konaní vedenom pred súdnym exekútorom Mgr. Janou Virličovou, so
sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava pod sp. zn. Ex 4092/15, o vymoženie 433,90 eur s príslušenstvom,

o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 4Er/762/2015-47 zo dňa
09.03.2016 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

II. Stranám právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že mu bola doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného na základe exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ,

ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. č. PC-A/1213/0424 zo dňa 28.11.2014. Oprávnený predložil aj zmluvu
o osobnom účte uzavretú medzi Poštovou bankou, a.s. a povinným dňa 22.1.2010. Súd citoval § 44 ods.
2, § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, § 44 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a túto zmluvu posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom
úvere. Ďalej sa zaoberal rozhodcovskou doložkou. Uviedol, že táto nebola spotrebiteľom osobitne
vyjednaná, jej obsah bol vopred dodávateľom pripravený. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej

bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Praktickým dôsledkom
ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná, je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá
možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na
rozhodcovský súd. Predmetná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čím napĺňa znaky neprijateľnej podmienky,
preto je absolútne neplatná. Rozhodcovský rozsudok vydaný na základe takejto doložky je ako exekučný

titul materiálne nevykonateľný, preto súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. a žiadala
napadnuté uznesenie zmeniť a súdnemu exekútorovi udeliť poverenie na vykonanie exekúcie alebo
alternatívne napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázala
na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a uviedla, že v zmysle tohto ustanovenia je exekučný súd

oprávnený skúmať a vykonať ako dôkaz jedine žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Nemá však oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr.zmluvu o úvere obsahujúcu rozhodcovskú doložku, nakoľko tým prekračuje zákonné limity pre skúmanie
podmienok pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd pri skúmaní rozhodcovského
rozsudku ako exekučného titulu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie,

kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku. Rozsah právomoci exekučného súdu je daný
aj § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento
vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre
účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZoRK); výrok

právoplatnéhorozsudkujezáväznýpreúčastníkovaprevšetkyorgány,čímtvoríprekážku"resiudicata".
Tiež poukázala na § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktoré ukladalo povinnosť právnemu
predchodcovi oprávneného (Poštová banka, a.s.) ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej zmluvy s tým ,
že klientovi je daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. V ďalšom vyčítala súdu, že
rozhodcovskú zmluvu vyhlásil za neplatnú bez toho, aby riadne zdôvodnil, v čom táto spôsobovala
hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za týmto účelom

zároveň vykonal nové dokazovanie, avšak oprávnenému nedal možnosť sa k takto vykonaným dôkazom
či nanovo vytvorenému skutkovému stavu vyjadriť. Mala za to, že nie je možné záver o neplatnosti
rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu Rady č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt,
ktorý je súčasťou únijného práva, je výlučne aktom sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny
význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny a v žiadnom prípade interpretačný.

Obdobné platí aj o judikatúre ESD, ktorá nie je voči jednotlivcom, teda ani voči účastníkom tohto konania,
bezprostredne záväzná. V ďalšom poukázala na rôzne rozhodnutia súdov Slovenskej republiky a na
neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom, ktorý nahrádzal pasivitu povinného.

4. V predmetnej exekučnej veci podala návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi spoločnosť

PRO CIVITAS s.r.o., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464 (pôvodný oprávnený). V odvolacom
konaní však nastala podstatná právna skutočnosť, a síce, že spoločnosť PRO CIVITAS s. r. o.,
Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464 zanikla dňa 09.08.2017 v dôsledku zlúčenia. V tento deň
bola predmetná spoločnosť vymazaná z Obchodného registra SR. Jej právnym nástupcom sa stala
spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692.

5. S účinnosťou od 1.7.2016 bol prijatý zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP)
ako nový procesnoprávny predpis upravujúci postup súdu v sporovom konaní.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

7. V čase rozhodovania odvolacieho súdu je už účinný Civilný sporový poriadok a v súlade s citovaným
ustanovením § 470 ods. 1 CSP odvolací súd je povinný aplikovať jeho ustanovenia aj na konanie začaté

pred 1.7.2016, ako je to aj v tomto prípade.

8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. Podľa § 64 veta prvá CSP ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo,
súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom.

10. Podľa § 65 CSP právny nástupca podľa § 63 a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej
subjektivity svojho predchodcu.

11. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Keďže spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. (pôvodný oprávnený) zanikla v dôsledku zlúčenia, odvolací

súdrozhodolvzmysle§64prvávetaCSPtak,ževkonanípokračujesprávnymnástupcomoprávneného
spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, ktorá
vstúpila do práv oprávneného ako odvolateľa.13. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
"CSP") po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379
a § 380 ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania

a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

14. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na
doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu odvolateľa uvádza nasledovné:

15. Odvolateľ v podanom odvolaní namietal rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu vo vzťahu
k rozhodcovskému rozsudku a nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a teda
neplatnej podmienky.

16. V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. zo dňa 28.11.2014 sp. zn.

PC-A/1213/0424. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala
rozhodcovská doložka uvedená v bode 10.2. Všeobecných obchodných podmienok, na ktorý odkazuje
bod 5.5 zmluvy o osobnom účte.

17. Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor

Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci
núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym
spôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 06.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL,
kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol
vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci

obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

18. Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj zo samotného

Exekučného poriadku, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania predovšetkým zisťuje,
či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.

19. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje

inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

20. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne

aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

21. Pokiaľ ide o materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza,
že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej
výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktoréhorozhodcovský rozsudok podlieha prieskumnej právomoci exekučného súdu už aj v štádiu rozhodovania
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania
predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po

stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie
je prekludované.

22.Priskúmaní,čiexekučnýtitulbolvydanýorgánomnatooprávneným,máexekučnýsúdprávoposúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok

vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra
2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie

platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to,
či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá
platne. Ďalej v uznesení zo dňa 21. marca 2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník

rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci
materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

23. Nemožno pritom opomenúť ani skutočnosť, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným, ktorý
vznikol na základe Zmluvy o osobnom účte uzavretej dňa 26.01.2010 je vzťahom spotrebiteľským.

24. Ako už bolo vyššie uvedené, rozhodcovský rozsudok podlieha prieskumnej právomoci exekučného

súdu už aj v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie podľa § 44 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je súd rozhodujúci o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie povinný preskúmať túto žiadosť, exekučný titul
a návrh na vykonanie exekúcie a posúdiť, či tieto nie sú v rozpore so zákonom. V rámci tohto prieskumu
exekučný súd predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je

vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní
a či právo nie je prekludované.

25. Na základe uvedeného považuje odvolací súd odvolateľom namietaný postup súdu prvej inštancie
pri preskúmavaní rozhodcovskej doložky za súladný so zákonom.

26. V posudzovanom prípade rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc vo veci od rozhodcovskej
doložky uvedenej v bode 10.2 Všeobecných obchodných podmienok, na ktoré odkazuje bod 5.5 zmluvy
o osobnom účte zo dňa 26.01.2010.

27. Podľa bodu 5.5 sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere,
vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, sa budú rozhodovať v súlade s rozhodcovskou doložkou
uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach.

28. Podľa bodu 10.2 sa banka a klient dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých

sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových
produktov a/alebo vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej
zmluvy, a to v nasledovnom znení:

a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie

rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase
začatia rozhodcovského konania;b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie
a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a
účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.

29. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase podpisu Zmluvy o úvere spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

30. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

31. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené

v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

32. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

33. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými
zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a
vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť

nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese,
požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov
je plne opodstatnená.

34. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce

v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán. V zmysle § 53 ods. 5 OZ je takáto neprijateľná podmienka absolútne neplatná.
Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 vždy spájal

sankciu neplatnosti. Keďže ustanovenie § 53 OZ nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej
neplatnosti (§ 40a OZ), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú
musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

35. Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, kde rozhodcovská doložka nútila spotrebiteľa,

teda povinného, podrobiť sa v prípade sporu výlučne rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou,
ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Týmto
spotrebiteľ ako slabšia zmluvná strana nemohol dosiahnuť prejednanie sporu pred všeobecným súdom.

36. Odvolací súd zdôrazňuje, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná,

ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia
strana si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže
náležite naplánovať, sú plne namieste. V danom prípade si spotrebiteľ rozhodcovskú doložku osobitne
nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami.
Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam, a teda aj

rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovská doložka v posudzovanom
prípade teda nebola individuálne dojednaná.

37. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu rovnováhy
medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy,

obsahom ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (a to či už
z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu
neprijateľným javom - podmienkou. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňapodmienku uvedenú v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto je táto rozhodcovská doložka neplatná
podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

38. Ak oprávnený v podanom odvolaní namietal, že v čase podpisu zmluvy bol pôvodný oprávnený
povinný v zmysle § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. ponúknuť klientom neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné spory budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, ani
táto odvolacia námietka neobstojí. Zo zákona o bankách vyplýva pre banku jedine povinnosť ponúknuť
svojim klientom - spotrebiteľom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. V zmysle § 43a Občianskeho

zákonníka návrh na uzavretie zmluvy musí byť určený jednej alebo viacerým určitým osobám, musí byť
dostatočne určitý a musí z neho vyplývať vôľa navrhovateľa, aby ním bol viazaný v prípade prijatia.
Zároveň platí, že včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné
konanie, z ktorého možno vyvodiť súhlas, je prijatím návrhu (§ 43c ods. 1). Mlčanie alebo nečinnosť
samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu (§ 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V danom prípade sa
návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy nachádzal len v nepodpísaných a dátumom neoznačených

všeobecných obchodných podmienkach, ktoré nespĺňali podmienku určitosti návrhu na uzavretie zmluvy
ani podmienku prijatia návrhu zo strany spotrebiteľa. Preto uvedená rozhodcovská doložka nie je ani
návrhom na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tak, ako to vyplýva zo zákona o bankách v spojení s
Občianskym zákonníkom.

39. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

40. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne

vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods.
2 zákona o rozhodcovskom konaní).

41. Oprávnený nepredložil rozhodcovskú zmluvu uzavretú účastníkmi konania na samostatnej listine

a rozhodcovská doložka nie je zakotvená ani v zmluve o úvere. Rozhodcovská doložka sa nachádza
len vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru oprávneného, je však neplatná pre nedodržanie
zákonom predpísanej písomnej formy podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, lebo nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami.

42. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa, že neplatná
rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez
právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej
zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Takto neboli splnené
podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

43. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

44. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255

ods. 1 CSP tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
účastníkom preukázateľne trovy konania nevznikli, preto im neboli priznané.

45. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).
Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa podľa § 428 CSP popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).