Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Judgement was issued on Thursday, November 28, 2012

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 28C/102/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8106216997
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2012:8106216997.28

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľa O. E., nar.

X.X.XXXX, bytom Z., A. X, zast. JUDr. Ivanom Jurčišinom, advokátom v Košiciach, Vozárova 5, proti
odporcovi EUROLANDS spol. s r.o. Prešov, IČO: 36 458 121, so sídlom v Prešove, Petrovanská 42,
zast. PALŠA A PARTNERI Advokátska kancelária spol. s r.o., so sídlom v Prešove, Masarykova 13, v
konaní o zaplatenie 762,17 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

návrh z a m i e t a ,

o trovách konania a trovách štátu rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 27.7.2006 domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť sumu

22.961,- Sk z titulu náhrady škody pozostávajúcej z dvoch súm a to 10.739,- Sk, ktoré zahrňujú
škodu spôsobenú vadou na vozidle, ktorá vznikla počas dovolenky navrhovateľa v I. v súvislosti so
zabezpečením ubytovania, roamingových hovorov a z druhej časti vo výške 12.222,- Sk v súvislosti s
opravou motorového vozidla dňa 4.11.2005.

Odporca s návrhom nesúhlasil a navrhoval ho zamietnuť.

Súd svojim rozsudkom zo dňa 18.11.2009 vyhovel návrhu navrhovateľa a zaviazal odporcu zaplatiť
istinu vo výške 139,98 Eur so 4 % ročným úrokom z omeškania od 23.11.2005 až do zaplatenia a v
prevyšujúcej časti návrh zamietol.

Krajský súd svojim rozsudkom zo dňa 5.5.2010 potvrdil rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba v
prevyšujúcej časti zamietnutá a zmenil rozsudok vo vyhovujúcom výroku tak, že žalobu zamietol. Proti
veci podal dovolanie na NS SR navrhovateľ. Súd svojim uznesením zo dňa 23.6.2011 zrušil rozsudok

krajského súdu zo dňa 5.10.2010 a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie. Dôvodom na zrušenie
rozhodnutia krajského súdu NS SR bolo ustanovenie § 237 písm. f) O.s.p., keďže navrhovateľovi
bola odňatá možnosť konať pred súdom. Odvolací súd totiž potvrdil rozsudok súdu I. stupňa v
časti zamietnutia žaloby zásadne z iného právneho dôvodu než ktorým odôvodnil zamietnutie žaloby
prvostupňový súd a to bez toho, aby umožnil žalobcovi vyjadriť sa k možnosti takéhoto iného právneho
posúdenia veci. To isté platí aj k zmeňujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu. Následne krajský
súd svojim uznesením zo dňa 25.1.2012 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa priznal žalobcovi sumu 139,98 Eur ako sumu naúčtovanú viac za normohodiny.
Uplatneniu tohto nároku však nepredchádzalo uplatnenie zodpovednosti za vady vykonanej opravyv zmysle vyššie cit. ustanovenia a takéto právo uplatnil žalobca až v priebehu súdneho konania na
pojednávaní dňa 6.4.2009. Na tomto pojednávaní žalobca namietal po prvýkrát nevykonanie opravy.
Žalobca po vykonanej oprave si prevzal motorové vozidlo dňa 14.11.2005 a od tohto dátumu mu

začala plynúť záručná lehota v dĺžke jedného roka na originálne diely a príslušenstva (bod 1.4 záručnej
a servisnej knižky), resp. v dĺžke 3 mesiacov na prácu, teda táto uplynula dňom 14.11.2006, resp.
14.2.2006. Žalobca sa vo vzťahu k žalovanému domáhal zaplatenia finančnej čiastky len z dôvodu,
že sumu za opravu zaplatil žalovanému neoprávnene. Vadu opravy vytkol až dňa 6.4.2009. Nárok
vyplývajúci zo zodpovednosti za vady musí súvisieť s vadou opravy, preto je potrebné prekluzívnu

lehotu posudzovať k dátumu 6.4.2009. Žalobca aj tento nárok uplatnil oneskorene, po uplynutí zákonom
stanovenej lehoty, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo v časti priznaného nároku zmenené v
zmysle ust. 220 O.s.p., keďže neboli splnené podmienky na potvrdenie rozhodnutia (§ 219 O.s.p.), resp.
na jeho zrušenie (§ 221 O.s.p.).

Krajský súd v tomto uznesení uviedol, že predĺžená záručná lehota sa vzťahuje na všetky nároky

vyplývajúce z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, predmetom ktorej bola kúpa
osobného motorového vozidla a to s poukazom na formuláciu v záručnej a servisnej knižke, ktorá je
nezrozumiteľná a neurčitá, preto obmedzenie predĺženia záruky je potrebné považovať za neplatný
právny úkon. Ďalej poukazoval na to, že právo na úhradu nákladov je právo prekludovateľné, pričom
prekluzívna lehota je spojená s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady. Je preto úlohou súdu prvého

stupňa zistiť, kedy došlo k oznámeniu nákladov, pričom preukázanie času a spôsobu ich oznámenia
zaťažuje dôkazným bremenom žalobcu. Je ale dôvodné pritom rešpektovať názor odvolacieho súdu v
tomto ako aj v predchádzajúcom rozhodnutí z 5.5.2010 týkajúce sa dĺžky záručných lehôt.

V rozsudku krajského súdu zo dňa 5.5.2010 krajský súd uviedol, že trojročná predĺžená záručná

lehota na uplatnenie nároku na úhradu nevyhnutných nákladov uplynula navrhovateľovi 19.2.2005 a
navrhovateľ sa dožadoval úhrady nevyhnutných nákladov voči odporcovi prvýkrát až listom 14.11.2005,
resp. 15.10.2005 a nie, ako to nesprávne uvádzal navrhovateľ v odvolaní 15.10.2004. Navrhovateľ v
konaní nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by svedčil o včasnosti uplatnenia tohto nároku. Napriek tomu,
že nároky zo zodpovednosti za vadu vozidla vzniknutú na dovolenke v I. uplatnil žalobca v auguste

2004, neoznámil predávajúcemu aj vzniknuté náklady v trojročnej prekluzívnej lehote, teda v lehote do
19.2.2005.

Vo svojom rozsudku zo dňa 5.5.2010 krajský súd k nároku navrhovateľa súvisiacu s preplatením opravy
uviedol:

„Súd prvého stupňa priznal žalobcovi sumu 139,98 Eur ako sumu naúčtovanú viac za normohodiny.
Uplatneniu tohto nároku však nepredchádzalo uplatnenie zodpovednosti za vady vykonanej opravy
v zmysle vyššie cit. ustanovenia a takéto právo uplatnil žalobca až v priebehu súdneho konania na
pojednávaní dňa 6.4.2009. Na tomto pojednávaní žalobca namietal po prvýkrát nevykonanie opravy.
Žalobca po vykonanej oprave si prevzal motorové vozidlo dňa 14.11.2005 a od tohto dátumu mu

začala plynúť záručná lehota v dĺžke jedného roka na originálne diely a príslušenstva (bod 1.4 záručnej
a servisnej knižky), resp. v dĺžke 3 mesiacov na prácu, teda táto uplynula dňom 14.11.2006, resp.
14.2.2006. Žalobca sa vo vzťahu k žalovanému domáhal zaplatenia finančnej čiastky len z dôvodu,
že sumu za opravu zaplatil žalovanému neoprávnene. Vadu opravy vytkol až dňa 6.4.2009. Nárok
vyplývajúci zo zodpovednosti za vady musí súvisieť s vadou opravy, preto je potrebné prekluzívnu

lehotu posudzovať k dátumu 6.4.2009. Žalobca aj tento nárok uplatnil oneskorene, po uplynutí zákonom
stanovenej lehoty, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo v časti priznaného nároku zmenené v
zmysle ust. 220 O.s.p., keďže neboli splnené podmienky na potvrdenie rozhodnutia (§ 219 O.s.p.), resp.
na jeho zrušenie (§ 221 O.s.p.).

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, listinnými
dôkazmi, znaleckým posudkom znalca U.. A. P., záručnou servisnou knižkou, ako aj ostatným spisovým
materiálom a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ si vo februári 2002 kúpil u odporcu vozidlo E. W. X,X T.. V auguste 2004 bol navrhovateľ

s autom na dovolenke v I.. Keď prišiel, následne sa nedalo naštartovať. Navrhovateľ komunikoval
telefonicky so servisom, avšak nebolo možné sa s nimi dohodnúť a v I. v tom čase neexistoval
autorizovaný servis vozidla E.. Navrhovateľ uviedol, že dokonca prišiel nejaký servisný technik zo Sofie,
ale z E. mu telefonicky uviedli, že mu zakazujú siahať na vozidlo, pretože nie je autorizovaný servisman.Dva týždne fungoval na dovolenke bez auta, a keďže sa nemal ako dostať domov, tak z I. poslali
odťahovú službu, aby odtiahli auto. Navrhovateľ musel stráviť v I. o dva dni dlhšie ako bola plánovaná
dovolenka. Všetky tieto výdavky na predĺženie pobytu ako aj telefón za roamingové hovory vyúčtoval na

10.739,- Sk, o čom predložil súdu doklady o ubytovaní ako aj platby pre mobilného operátora. Druhou
časťou žaloby je žaloba o výmenu prevodovky, kde zaplatil opravu 25.722,- Sk. Zisťoval si však v iných
servisoch, koľko stojí oprava prevodovky, kde mu uviedli, že najviac to je 13.500,- Sk. Preto žaluje tú
zvyšnú sumu 12.222,- Sk.

Konateľ odporcu spoločnosti EUROLANDS A.. D. A. si pamätá okolnosti, kedy navrhovateľ oslovil
jeho spoločnosť s tým, že sa mu pokazilo auto v I.. Uviedol, že navrhovateľ najprv od nich chcel, aby
spoločnosť niekoho poslala do I., aby mu opravili auto priamo v I., čo však neurobili. Preto kontaktovali
importéra, ktorý poslal odťahovku do I.. Vedel, že táto odťahovka stála okolo 20.000,- Sk a bola to v
podstate nadštandardná služba. Čo sa týka toho, či v I. bol nejaký dealer, tak podľa neho áno. Čo sa
týka nároku navrhovateľa poukázal na to, že záruka, ktorú dával E., sa nevzťahuje na komerčné straty,

teda práve na platenie telefónu, stravy, nocľah a podobne, teda to, čo od neho navrhovateľ žiada. V
prípade, ak by dealer v I. nebol, mal kontaktovať dealera v X. alebo v Maďarsku. Viac si na okolnosti
prípadu nepamätal. Sám nekontaktoval a nehľadal servis v I.. Poukazoval na to, že navrhovateľ mal v
servisnej knižke zoznam, mal tam telefónne čísla.

Svedok X.. W. B. pracuje v prevádzke u odporcu 13 rokov. Navrhovateľa pozná ako zákazníka. Ozval sa
im z I., že nevie naštartovať auto, aby mu pomohli, aby niekto prišiel do I. a vozidlo mu opravil. Keďže to
neurobili, kontaktovali importéra Nissan Slovakia, aby mu pomohli. Vedel o tom, že mu importér ponúkol
odtiahnutie do I., ktoré bolo aj zrealizované. Poukazoval na to, že navrhovateľ dostal záručno-servisnú
knižku, podpisoval záručný list a týmto dňom sa začínala záruka. Podmienky záruky sú stanovené v

knižke. Bol tam zoznam autorizovaných importérov po celej Európe a bolo tam aj I., ale či fungovalo,
tak to uviesť nevedel.

Vo veci bol vyhotovený znalecký posudok U.. A. P. v auguste 2008. Znalec v závere svojho znaleckého
posudku uviedol, že na základe preštudovania spisového materiálu po konzultácií s predajcami

osobných automobilov E. na Slovensku, ako aj s pracovníkmi ich servisu bola vypočítaná suma za
opravu prevodovky v čiastke 21.505,03 Sk. Podľa faktúry č. XXXXXXX zo dňa 11.11.2005 je cena
za opravu prevodovky vo výške 25.722,- Sk. Predmetná faktúra obsahuje neoprávnenú fakturáciu
za servisné práce. Predstavuje to navyše 7,16 normohodín servisných prác naúčtovaných navyše v
neprospech pána E.. Rozdiel predstavuje 4.217,- Sk. Čiastka za materiál, respektíve prevádzkové

náplne uvedená vo faktúre je v súlade s cenovou reláciou týchto materiálov v roku 2005. (Všetky vyššie
uvedené ceny sú uvedené aj s daňou z pridanej hodnoty - 19 %).

Kvalitu opravy prevodovky z novembra 2005, ktorá bola ukončená dňa 11.11.2005 nie je možné posúdiť,
nakoľko za ňou nasledovala ešte jedna oprava prevodovky (podľa faktúry z 30.1.2006 č. XXXXXXX). Je

tu nutné konštatovať, že opravená prevodovka po 81 dňoch od prvej opravy a po najazdení 3439 km
v hodnote 45.535,- Sk (faktúra č. XXXXXXX) bola podrobená ďalšej oprave. Aj tu však mohla nastať
chyba materiálu. Nemožno však vylúčiť ani túto alternatívu a to aj po takom krátkom čase a s veľmi
malou pravdepodobnosťou.

Znalec bol vypočutý na žiadosť účastníkov konania aj na pojednávaní a plne stál za svojimi závermi
znaleckého posudku. Kvalita opravy sa nedala posúdiť, nakoľko bola následne vykonaná ďalšia oprava
danej prevodovky. Čo sa týka normohodín na opravu, konzultoval túto skutočnosť s dealermi z viacerých
miest Slovenska a to konkrétne Martina, Nitry, Banskej Bystrice a Trenčína. Ceny materiálov sa
pohybovali s rozdielom 10 %, normohodín za túto prácu bolo od 10 do 12 normohodín s tým, že

znalcovi vyšla normohodina 12,84 a toto bol ten rozdiel, pretože naúčtovaných zo strany odporcu bolo
20 normohodín.

Odporca poukazoval na písomné vyjadrenie NISSAN SALES CENTRAL & EASTERN EUROPE KFT.
a ich stanovisko, že programové vybavenie autorizovaných dealerov značky NISSAN neposkytol,

teda neexistuje jednotné programové vybavenie pre jednotlivých dealerov. Znalec trval na svojom s
poukazom na to, že chcel byť objektívny, preto kontaktoval jednotlivých dealerov z rôznych miest
Slovenska, kde sa normohodiny pohybovali od 10 do 12, a keďže toto bolo v súlade s jeho programom
autodát, kde mu ukazovalo normohodinu 11,9, považoval tento údaj za relevantný. Okolnosti si zisťovalaj u iných značiek motorových vozidiel, ktoré boli podobné s údajmi, ktoré mu poskytli dealeri NISSANU
z iných miest Slovenska. Čo sa týka rozrezania prevodovky znalec uviedol, že sa stretáva aj s tým, že
aj v značkových predajniach sú spôsoby opravy niekedy prevádzané neštandardným spôsobom.

Vo veci bol vypočutý svedok Š. K., ktorý pracuje vo firme odporcu. Pracoval tam aj v čase predmetnej
opravy. Opravu si pamätal, dostal za úlohu opraviť prevodovku. Je vyučeným automechanikom. Vybrali
pokazenú prevodovku, rozobrali je detailne, aby sa vedelo čo treba. Uviedol, že tam bol veľký problém,
bolo tam ulomené zo zubov, ktoré vošli do ďalších častí prevodovky, ložisko bolo rozlomené na kúsky,

jednalo sa o veľkú opravu, dával nový hriadeľ, ložiská kompletne. Pamätal si ale však len jednu opravu,
nevedel presne povedať, v ktorom čase to bolo. Poukazoval na to, že ložiská boli zapečené, musel to
narezať flexou, inak by sa k ním nedostal. Nepamätal si však, že by boli dve opravy prevodoviek na tomto
aute. Avšak uviedol, že nie je možné, aby následná oprava bola na základe nejakého jeho nesprávneho
postupu pri prvej oprave.

Svedok A. A. pracuje ako prijímací technik u odporcu od roku 2003. Pamätal si, že navrhovateľ prišiel
do ich opravovne s poruchou prevodovky, nevedel však, koľko krát to bolo. Uviedol, že v prijímacom
liste, ktorý sa v spise nachádza na čl. 7, je doklad, ktorý vystavuje on, nie je tam však napísané čo, aké
materiály, pretože on nevie v tom čase, o akú chybu na aute ide. Potom je tam faktúra, ktorú nevystavuje
on, ale účtovníčka, kde sú uvedené jednotlivé komponenty, ktoré boli vymenené.

Odporca predložil súdu listinné dôkazy z opravy zo dňa 7.11.2005, výdajky, faktúru.

Po ukončení dokazovania navrhovateľ poukazoval na skutočnosti, že prvá časť žaloby týkajúca sa
sumy 10.739,- Sk je preukázaná. Navrhovateľ musel zostať dlhšie v I., mal výdavky na ubytovanie a

roamingové hovory so spoločnosťou Nissan na Slovensko. Čo sa týka druhej časti vo vzťahu k faktúre
zo dňa 11.11.2005 bolo podľa neho preukázané, že nebol dodávaný zo skladu materiál na opravu,
technológia opravy bola nesprávna - rezanie ložísk, čím došlo k následnému poškodeniu prevodovky.
Mal za to, že odporca nevykonal opravu tak, ako mal, resp. že išlo o fiktívnu opravu, ktorá v konečnom
dôsledku nebola ani vykonaná, ale len zúčtovaná. Vychádzajúc z nízkej kvality opravy a nepreukázania

dodania náhradných dielov, resp. vykonania opravy ložísk, ich rozrezania flexou považujú za taký vážny
dôvod, že suma 12.222,- Sk je oproti nekvalite opravy sumou nízkou, preto navrhovali žalobe vyhovieť
v celom rozsahu.

Odporca navrhoval žalobu zamietnuť, poukázal na to, že v roku 2004 platil Občiansky zákonník, kde

doba záruky bola 6 mesiacov. Predajca si v tomto smere rozšíril záruku, ale v tom prípade on určil, čo
sa na záruku vzťahuje a čo nie. Predajca si určil podmienky, ktoré poskytuje. Odporca plne poukázal na
záručnú a servisnú knižku, kde sa hovorí o zárukách a na bod 7 v tejto servisnej knižke v podbodoch 2.8
kde je uvedené, že záruka sa nevzťahuje na sprievodné a následné škody, ako napríklad znemožnenie
použitia vozidla, vzniknuté problémy, alebo komerčné straty. Odporca pritom poukazoval, že komerčné

náklady presahujú rámec záruk uvedených v záručnej a servisnej knižke a sú aj nad rámec Občianskeho
zákonníka, preto mal za to, že ani na nocľah, stravu, hovory sa nevzťahuje záruka, a preto navrhovali v
tomto návrh zamietnuť. Čo sa týka druhého nároku a opravy zo dňa 4.11.2005 poukázal odporca na to,
že aj v tomto prípade sa preukázala zlosť navrhovateľa voči servisu, navrhovateľ nepreukázal, prečo si
uplatňuje práve tých 12.000,- Sk, znalecké posudku vyvracajú jeho nároky a znalec stanovil maximálne

sumu, ktorá má byť vrátená na výšku 4.217,- Sk. Napriek tomu spochybnil odbornosť znaleckého
posudku, pretože znalec nepoznal technickú súvislosť vozidla. Poukázali pritom na výpoveď svedka
Vargu, ktorý hovoril o tom, že prevodovka je zapečená. Ak by nedošlo k rozrezaniu ložísk, oprava by
trvala viac hodín ako bolo naúčtované. Má teda v konečnom dôsledku za to, že celý návrh je nedôvodný
a navrhoval ho zamietnuť.

Po opätovnom prerokovaní veci na súde prvého stupňa navrhovateľ žiadal vypočuť ako svedka pána
L., avšak napriek úsiliu súdu zistiť jeho adresu a súčasného zamestnávateľa, nebolo toto úspešné a
súdu sa nepodarilo zistiť jeho adresu. Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že z originálu objednávky z
15.8.2004 vyplýva, že odovzdávajúcim bol práve ten pán L., ktorý sa mu zaviazal uhradiť všetky náklady

spojenéstýmtoodtiahnutímvozidla.Zároveňžiadal,abyodporcapredložilajreklamačnýporiadokplatný
v roku 2004. Ďalej poukazoval na to, že je potrebné považovať tento vzťah ako obchodný vzťah, pretože
navrhovateľ kupoval motorové vozidlo do firmy, o čom predložil súdu doklady a preto podľa ich názoru
už názor krajského súdu ohľadne preklúzie nie je udržateľný.Odporca nepredložil reklamačný poriadok z roku 2004 iba vtedy platnú záručnú a servisnú knižku.
Poukázal pritom na to, že nie je v jeho silách zabezpečiť takýto reklamačný poriadok, pretože ten sa

stále mení a odporca má k dispozícii iba aktuálny reklamačný poriadok, ktorý sa prispôsobuje zmenám
v legislatívne. Nijaký zákon im neukladá, aby archivovali takýto reklamačný poriadok, preto sa ho
odporcovi nepodarilo zabezpečiť.

Navrhovateľ uviedol, že prvý nárok v žalobe sú nevyhnutné náklady spojené s cestou a náklady v

zahraničí. Má za to, že tento nárok je dôvodný a preukázateľný. Poukázal pritom na rozhodnutie
krajského súdu, že trojročná záruka sa vzťahuje na všetky nároky vyplývajúce z kúpnej zmluvy. Ak
navrhovateľ kúpil motorové vozidlo 19.2.2002, uplynutie tejto záruky bolo 19.2.2005. Navrhovateľ si
uplatňoval zodpovednosť za vady 15.10.2004. Vtedy aj vyšpecifikoval jednotlivé nevyhnutné náklady,
ktoré mal. Čo sa týka druhého nároku, tieto okolnosti preukázané znaleckým posudkom, ktorý bol už
vykonávaný v spise. Bolo preukázané, že boli účtované naviac práce a na podporu svojich tvrdení

predložili znalecký posudok, predložený vo veci XC/XXX/XXXX. Hoci ide o inú faktúru ako v tomto
konaní, v znaleckom posudku sa preukazovala hodnota tejto faktúry, kde znalec jednoznačne uviedol,
že práca a normohodina boli nadhodnotené. Taktiež namietali aj použitie tmelu pri oprave a tento nárok
považujú za nárok z titulu bezdôvodného obohatenia na strane odporcu.

Odporca uviedol, že krajský súd vo svojom pôvodnom rozsudku, kedy v časti zmenil a sčasti potvrdil
rozsudok, uviedol svoj právny názor. Dovolací súd zrušil krajský rozsudok iba kvôli procesným, nie
hmotnoprávnymotázkam.Podľanehonáslednekrajskýsúdvosvojomzrušujúcomuzneseníurčilrozsah
ďalšieho predmetu konania. Navrhovateľ mal predložiť dátumy reklamácie a bolo na ňom, aby predložil,
kedy došlo k oznámeniu nákladov a na ňom bolo dôkazné bremeno. Neurobil to však a zaťažoval súdy

dôkazmi, ktoré nesúvisia priamo s vecou. Z týchto dôvodov navrhoval žalobu zamietnuť.

Podľa § 620 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka platného do 1.4.2004, záručná doba je 6 mesiacov;
ak ide o predaj potravinárskeho tovaru, je záručná doba 8 dní, pri predaji krmív 3 týždne a pri
predaji zvierat 6 týždňov. Ak je na predávanej veci, jej obale alebo návode nie je pripojená lehota

na použitie veci neskončí záručná doba pred uplynutím tejto lehoty. Vyhlásením v záručnom liste
vydanom kupujúcemu, môže predávajúci poskytnúť záruku presahujúcu rozsah záruky ustanovenej v
tomto zákone. V záručnom liste určí predávajúci podmienky a rozsah tejto záruku.

Podľa § 619 ods. 1 Občianskeho zákonníka, predávajúci zodpovedá za vady, ktoré má predaná vec

pri prevzatí kupujúcim. Pri použitých veciach nezodpovedá za vady vzniknuté ich použitím alebo
opotrebením. Pri veciach predávaných za nižšiu cenu nezodpovedá za vadu, pre ktoré bola dojednaná
nižšia cena.

Podľa§652ods.1Občianskehozákonníka,akideoopravualebooúpravuvecivznikneobjednávateľovi

právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vykonal opravu alebo úpravu vecí; zhotoviteľovi vznikne
právo, aby mu objednávateľ zaplatil cenu za opravu alebo úpravu veci.

Podľa § 653 Občianskeho zákonníka, zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vykonaná oprava alebo
úprava pri prevzatí veci objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytujú po prevzatí veci v záručnej

dobe. Zhotoviteľ zodpovedá tiež za vady, ktorých príčinou je vadnosť vecí, ktorá sa má opraviť, alebo
upraviť, alebo nevhodnosť pokynov objednávateľa, ak ho na vadnosť vecí alebo nevhodnosť pokynov
neupozornil.

Podľa § 598 Občianskeho zákonníka, kupujúci má právo na úhradu nevyhnutných nákladov, ktoré mu

vznikli v súvislosti s uplatnením právo zo zodpovednosti za vady.

Podľa § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 30.4.2002, vady musí kupujúci uplatniť u
predávajúceho bez zbytočného odkladu. Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať
na súde, len ak vady vytkol najneskôr do 6 mesiacov, ak ide o vady krmív, do 3 týždňov, a ak ide o vady

zvieratá, do 6 týždňov od prevzatia veci.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky zomeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

Navrhovateľ si uplatnil istinu pozostávajúcu z dvoch samostatných nárokov a to nárokov na vynaložené
náklady spojené s ubytovaním a roamingovými hovormi v I. a druhú časť výšku škody preukázanú
opravou motorového vozidla.

Čo sa týka prvého nároku navrhovateľa na úhradu nevyhnutných nákladov súd poukazuje na to, že v

zmysle citovaných ustanovení zákon priznáva kupujúcemu právo na úhradu nevyhnutných nákladov a
to v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vadu. Tak, ako poukázal krajský súd vo svojom
rozhodnutí zo dňa 5.5.2010, súd viazaný jeho právnym názorom poukazuje na tú skutočnosť, že právo
na úhradu takýchto nákladov je právom prekludovateľným a prekluzívna lehota je zákonite spojená s
uplatnením práva zo zodpovednosti za vady. Trojročná predĺžená záručná lehota tohto nároku uplynula
19.2.2005 a navrhovateľ sa dožadoval úhrady nevyhnutných nákladov voči odporcovi prvýkrát až listom

14.11.2005, prípadne vychádzajúc z obsahu tohto listu 15.10.2005. Navrhovateľ nepredložil žiaden
dôkaz, ktorý by svedčil o včasnosti uplatnenia tohto nároku a to ani v priebehu ďalšieho konania po
zrušujúcom uznesení krajského súdu. Nároky za vadu vozidla vzniknutú na dovolenke v I. si navrhovateľ
uplatnil v auguste 2004, avšak neoznámil aj vzniknuté náklady v danej trojročnej prekluzívnej lehote,
teda do 19.2.2005. Súd teda tento návrh v tejto časti zamietol z dôvodu preklúzie daného nároku.

Navrhovateľ po zrušujúcom uznesení krajského súdu v januári 2012 uviedol, že jeho nárok by sa
mal posudzovať podľa Obchodného zákonníka a to s poukazom na to, že síce predmetné motorové
vozidlo kupoval ako fyzická osoba, ale následne ho vniesol do podnikania, o čom predložil inventúrny
súpis majetku. Súdu sa javí účelové po šiestich rokoch konania predložiť súdu nové tvrdenia ohľadom

právneho postavenia navrhovateľa, ktorý aj žalobu podával ako fyzická osoba, nie ako fyzická osoba
podnikateľ a jeho postavenie fyzickej osoby sa počas celého konania nezmenilo. Bez ohľadu na to však
súd chce poukázať, že dĺžka prekluzívnych lehôt vyplýva zo záručnej a servisnej knižky a postavenie
navrhovateľa či už ako fyzickej osoby, alebo podnikateľa na tom nič nemení.

Čo sa týka ďalšej časti nároku, súd opätovne poukazuje na rozhodnutie krajského súdu zo dňa
5.5.2010, ktoré bolo síce zrušené uznesením NS SR, avšak len z procesných dôvodov a hmotnoprávne
závery rozhodnutia krajského súdu ostali zachované. Súd poukazuje na to, že uplatneniu nároku na
súde zo strany navrhovateľa nepredchádzalo uplatnenie zodpovednosti za vady vykonanej opravy v
zmysle citovaných zákonných ustanovení a toto právo si navrhovateľ uplatnil až v priebehu konania

na pojednávaní dňa 6.4.2009. Až tam navrhovateľ namietal prvýkrát nevykonanie opravy. 14.11.2005
navrhovateľ prevzal motorové vozidlo po vykonanej oprave a od tohto dátumu mu začali plynúť záručné
lehoty v dĺžke jedného roka na originálne diely a príslušenstvo, resp. v dĺžke troch mesiacov na prácu a
táto lehota mu uplynula 14.11.2006, resp. 14.2.2006 (bod 1.4 záručnej a servisnej knižky). Navrhovateľ
si uplatňoval v tomto konaní zaplatenie finančnej čiastky z dôvodu, že sumu za opravu zaplatil odporcovi

neoprávnene. Tieto vady mu vytkol až 6.4.2009. Nárok vyplývajúci zo zodpovednosti za vady musí
súvisieť s vadou opravy, preto je potrebné posúdiť túto prekluzívnu lehotu k dátumu 6.4.2009. V
intenciách rozhodnutia krajského súdu prvostupňový súd teda poukazuje na to, že navrhovateľ si aj
tento nárok uplatnil oneskorene po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Preto súd nárok aj v tejto časti
zamietol.

Súd poukazuje na to, že navrhovateľ nepredložil po zrušujúcom uznesení krajského súdu také dôkazy,
ktoré by zmenili jeho právne postavenie a ovplyvnili dôkaznú situáciu takým spôsobom, že by to malo
za následok iné právne závery, na aké krajský súd poukázal vo svojom rozsudku zo dňa 5.5.2010.

O trovách konania a trovách štátu rozhodne súd osobitným uznesením s poukazom na ustanovenie §
151 ods. 3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť plnenia výživného, uložená týmto rozsudkom, po nadobudnutí jeho vykonateľnosti
dobrovoľne plnená, je možné podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a čo sa týka výchovy maloletých detí, návrh na

súdny výkon rozhodnutia.