Decision was made at the court Okresný súd Zvolen
Judgement was issued by JUDr. Jana Krnáčová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15C/26/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716201289
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6716201289.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci žalobcu A. N., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Ľ.U. XXXX/XX, XXX XX T., zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom,
Advokátska kancelária so sídlom Lučenec, Ul. J.Kráľa 5/A, proti žalovanému Všeobecná úverová banka,
a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpený Advokátska
kancelária Černejková & Hrbek, s.r.o., so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, IČO: 36 857 513, v
konaní o zaplatenie 705,67 € s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 705,67 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,05% ročne počnúc dňom 20.3.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II/ Súd u r č u j e , že spotrebiteľský úver uzatvorený na základe žiadosti o vydanie kreditnej platobnej
karty Quatro č. XXXXXXX zo dňa 24.5.2004 medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov.
III/ Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Pôvodne podanou žalobou doručenou súdu 4.2.2016 žiadal žalobca zaviazať žalovaného na
zaplatenie sumy 705,67 € s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia. V priebehu konania
rozšíril žalobu o výrok, ktorým sa domáhali určenia, že spotrebiteľský úver uzatvorený na základe
žiadosti o vydaní platobnej karty Quatro č. XXXXXXX zo dňa 24.5.2004 medzi žalobcom a žalovaným
je bezúročný a bez poplatkov eventuálne určenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená na
základe žiadosti o vydanie kreditnej platobnej karty Quatro č. XXXXXXX zo dňa 24.5.2004 medzi
žalobcom a žalovaným je neplatná. Súd uznesením zo dňa 26.2.2018 pripustil zmenu žaloby.
1.1. Plnenia sa žalobca domáhal titulom bezdôvodného obohatenia s tým, že dňa 24.5.2004 uzatvoril
akoúčastníkzmluvuoúveresožalovanýmnazákladežiadostiovydaniekreditnejplatobnejkartyQuatro
č. XXXXXXX. Na základe kreditnej platobnej karty poskytol žalovaný žalobcovi úverový rámec 995,82 €
(30.000,-- Sk). Peňažné prostriedky mu boli poskytované prostredníctvom tejto kreditnej platobnej karty,
preto žiadal zmluvu podriadiť režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V zmysle
uvedenéhozákonamalazmluvaobsahovaťpodľaustanovenia§4ods.2,písm.a/sumu,početatermíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, čo absentovalo, najmä údaj o ročnej úrokovej sadzbe v súlade s
ustanovením písm. g/ ročnej percentuálnej miere nákladov a celkových nákladov spotrebiteľa spojených
so spotrebiteľským úverom. Keďže zmluva o úvere neobsahovala zákonom požadované náležitosti, mal
zato,žeuvedenýúverbolposkytnutýakobezúročnýabezpoplatkov.Zvýpisuzpôžičkovejkartyžalobca
za obdobie 1.7.2004 - 31.10.2015 čerpal prostredníctvom tejto platobnej karty sumu 6.282,10 € a uhradil
celkovo 9.429,36 € čím preplatil poskytnutú čiastku o sumu 3.147,26 €, ktorá predstavuje bezdôvodné
obohatenie na strane žalovaného. O tom, že sa žalovaný na jeho úkor obohatil sa dozvedel v priebehumesiaca december 2015, preto si uplatnil nárok, ktorý pozostával zo súčtu úhrad uskutočnených v
období od 29.1.2013 do 19.3.2015 spolu v žalovanej výške 705,67 €. Zvyšnú časť, o ktorú sa žalovaný
na jeho úkor bezdôvodne obohatil si neuplatnil vzhľadom na uplynutie premlčacej doby.
1.2. Tak ako je vyššie uvedené v priebehu konania žiadal žalobca vysloviť v rozhodnutí súdu aj
bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Tento návrh odôvodňoval tým, že žalovaný nejaví
žiadnu snahu o zvrátenie nezákonného stavu a ťaží z toho, že len málo poškodených klientov
spotrebiteľov sa dozvie, že boli poškodený a len málo z tých, ktorí o tom vedomosť majú sa snaží
súdnou cestou zjednať nápravu. Takúto situáciu považuje za protiprávny stav, ktorý vyvolal žalovaný
a preto ako žalobca si uplatnil svoju obranu a právo priznané mu ustanovením § 11 ods. 4 zákona č.
129/2010 Z.z. v spojitosti s ustanovením § 137, písm. d/ Civilného sporového poriadku. S ohľadom na
nejednotnú judikatúru vo vzťahoch k posudzovaniu obdobných spotrebiteľských úverových vzťahoch
žalobca zvolil eventuálny petit, ktorým sa domáhal na prvom mieste určenia zmluvy o úvere ako
bezúročnej a bezpoplatkovej a pre prípad, že súd posúdi, že nie sú splnené podmienky pre vyhovenie
tohto petitu, tak žiadal určiť jej neplatnosť. Úspech žalobcu v tomto konaní má do budúcna zabrániť
prípadnému neodôvodnenému vymáhaniu, či postupovaniu neexistujúcej pohľadávky tretím osobám.
Navyše poukázal na to, že na základe nesprávnych údajov poskytnutých žalovaným je evidovaný v
rozpore so skutočnosťou ako dlžník zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere v elektronickom registri údajov
o spotrebiteľských úveroch podľa ustanovenia § 7 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z.. Žalovaný ako
banka zodpovedá za správnosť, úplnosť a aktuálnosť údajov poskytnutých do úverového registra podľa
ustanovenia § 7 ods. 7 a 8 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Úspech žalobcu v tomto konaní súčasne
umožní dosiahnuť opravu nesprávnosti v úverovom registri.
2. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, neúčasť ospravedlnil, súhlasil s prejednaním, rozhodnutím
vo veci. V plnom rozsahu zotrvával na svojich predchádzajúcich podaniach a vyjadreniach s tým, že
žalobu aj po rozšírení považoval za nedôvodnú. Podľa žalovaného zmluva o úvere obsahuje všetky
obligatórne náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzavretia
predmetnej zmluvy a z tohto dôvodu nie je možné považovať úverovú zmluvu za bezúrokovú a
bezpoplatkovú.Navyšezdôraznil,žeprirevolvingovomúverejematematickynemožnézastabilizovaťna
začiatku zmluvného vzťahu údaje nevyhnutné na výpočet RPMN, preto spoločnosť žalovaného mohla
žalobcovi poskytnúť len príkladný - indikatívny výpočet RPMN. Táto skutočnosť vyplýva aj z viacerých
ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch napr. ustanovenie § 3 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských
úveroch, ako aj z rozhodnutí, či už Krajského súdu v Prešove, ako aj Krajského súdu v Trnave a v
Nitre, na rozhodnutia ktoré v písomnom vyjadrení žalovaný poukázal. Súčasne táto skutočnosť vyplýva
aj z vyhlášky Ministerstva financií SR z 13.12.2007 č. 620/2007 Z.z., ktorá vo svojej prílohe časti 3c
vysvetliviek na vyplnenie formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvádza,
že „ sa uvádza hodnota RPMN pre ponúkaný spotrebiteľský úver vyčíslená na základe ponuky veriteľa
alebopožiadaviekspotrebiteľa.Prispotrebiteľskomúvereposkytovanomprostredníctvomkreditnejkarty
(revolvingového úveru), pri ktorom nie je možné určiť RPMN sa riadok nepĺňa“. Z uvedeného mal za to,
že na základe zmluvy o úvere boli dohodnuté riadne zmluvné podmienky, preto zmluva o úvere nie je
bezúročná ani bez poplatkov. Na strane žalovaného tým nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na
úkor žalobcu a preto žalobu v oboch výrokoch považoval žalovaný za nedôvodnú.
3. Tunajší súd o žalobe rozhodol rozsudkom zo dňa 26.5.2016 tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v
Banskej Bystrici, ktorý uznesením zo dňa 21.12.2017 v konaní vedenom pod sp. zn. XXCo XXX/XXXX
rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V zrušujúcom
uznesení odvolací súd uviedol, že úlohou okresného súdu bude skúmať, či žalobca bol pred uzavretím
zmluvy informovaný o náležitostiach predpokladaných v § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., resp., či tieto
zmluva o úvere obsahovala pri jej uzavretí a to i s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti uvádzané
odvolacím súdom, ktoré dosiaľ zo strany okresného súdu posudzované neboli. Z ustanovenia § 295
CSP vyplýva, že súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol ak je to nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci. Odvolací súd uznal, že nesplnenie povinností žalovaným v zmysle ustanovenia § 3
ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. tento zákon nespája s následkom, že úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov a nemožno mať však za to, že zmluva súčasne nemusí obsahovať údaj o RPMN, pretože
v konečnom dôsledku by tam dodávateľ obchádzal účel právnych noriem na ochranu spotrebiteľa.
Zároveň uviedol, že nemôže súd rezignovať ani na kontrolu dodržiavania ustanovenia § 4 ods. 5 zákonač. 258/2001 Z.z., podľa ktorého od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie
sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
4. Podľa ustanovenia § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
5. Z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici vyplynulo, že sa odvolací súd stotožnil s právnym
záverom okresného súdu, podľa ktorého považoval vzťah medzi stranami za vzťah spotrebiteľský
vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi stranami dňa 24.5.2004 kedy došlo k prijatiu a
schváleniu žiadosti zo strany žalovaného na základe čoho sa žiadosť žalobcu stala zmluvou o vydaní
a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s.. Ďalej odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie
na prejednávanú vec správne aplikoval ustanovenia občianskeho zákonníka, ako aj zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
6. Podľa ustanovenia § 3 ods. 6, veta prvá zákona č. 258/2001 Z.z. pri spotrebiteľských úveroch formou
preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno
určiť RPMN musí byť spotrebiteľ pred uzatvorením zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu RPMN, o podmienkach za
ktorých môže byť zmluva zmenená a o spôsobe a termíne ukončenia zmluvného vzťahu.
7. Zákon č. 258/2001 Z.z. platný v čase uzavretia zmluvy medzi stranami riešil aj situácie, keď RPMN
určiť nemožno. Podľa § 3 ods. 6, veta prvá tohto zákona však platí, že ak nemožno určiť ročnú
percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom
limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu RPMN, o
podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného
vzťahu. Ide o prípady revolvingových úverov, ktoré sú typické tým, že veriteľ úver neustále dopĺňa a
úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník stále platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a
časť splátky sa používa na splatenie úverových prostriedkov a časť na odplatu. Tým sa neustále menia
údaje relevantné pri výpočte RPMN.
8. Je nesporné, že v prejednávanej veci žalobcovi bol poskytnutý revolvingový úver, ktorý bol neustále
dopĺňaný tak ako poskytoval plnenia na základe uvedeného úveru. Podľa rozhodnutia odvolacieho
súdu bolo povinnosťou tunajšieho súdu preskúmať, či zmluva o revolvingovom úvere obsahuje alebo
neobsahuje náležitosti predpokladané § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., teda či si dodávateľ splnil
svoju zákonnú povinnosť, resp., či bol o týchto podmienkach zmluvy oboznámený a akým spôsobom
bol oboznámený žalobca. K splneniu podmienok upravených v ustanovení § 3 ods. 6 zákona č.
258/2001 Z.z. v žiadnom prípade nemôže dôjsť len všeobecnou formuláciou uvedenou v obchodných
podmienkach článku IX. v rámci záverečných ustanovení, kde je v bode 12 konštatované, že RPMN sa
vypočíta podľa zvoleného spôsobu čerpania a splácania v súlade s prílohou zákona č. 258/2001 v znení
neskorších predpisov. Naviac ani po zrušení a vrátení veci súdu prvej inštancie odvolacím súdom zo
strany žalovaného nebolo predložené ani iným spôsobom vydokladované, že by k akémukoľvek výpočtu
v priebehu úverového vzťahu zo strany veriteľa - dodávateľa došlo. Výšku RPMN nie je možné ustáliť ani
z cenníka VÚB, a.s. predloženého žalovaným s indikatívnym výpočtom RPMN platným od 21.6.2004,
teda až potom ako bola zmluva medzi stranami uzavretá. S predpokladaným údajom RPMN tak ako na
to vo svojom vyjadrení žalovaný poukazuje, nebol žalobca oboznámený čo vyplýva jednak z vyjadrenia
žalobcu uskutočneného prostredníctvom právneho zástupcu a tiež z podaní žalovaného, ktorý takúto
skutočnosť súdu nepreukázal.
9. Pokiaľ išlo o náležitosti samotnej zmluvy predpokladané v ustanovení § 3 ods. 6 zákona č.
258/2001 Z.z. mal súd za to, že s poukazom na ustanovenie § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka
časť obsahu zmluvy možno určiť aj s odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované
odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú
stranám uzatvárajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. V prejednávanom prípade však žiadosť
spotrebiteľa stala zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty medzi stranami sporu až
prijatím a schválením žiadosti spotrebiteľa dodávateľom, keď v žiadosti je uvedený len úverový rámec
a štandardná mesačná splátka. Všetky ostatné údaje predpokladané zákonom by mali byť obsiahnuté
v obchodných podmienkach tak ako to uvádza a poukazuje na to žalovaný, s ktorými podľa zmluvy bolžalobca oboznámený. V zmluve zo dňa 24.5.2004 nie je uvedené, ktoré z obchodných podmienok ako
zmluvných dojednaní sú súčasťou zmluvy. V obchodných podmienkach je v ich prvej vete uvedené:
„Nižšie uvedené zmluvné podmienky sú pokiaľ je to v zmluve výslovne uvedené, súčasťou zmluvy o
vydaní a používaní kreditnej platobnej karty ...“. Naviac v uvedených obchodných podmienkach ani
v zmluve o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. zo dňa 24.5.2004 nie je uvedené,
že ich súčasťou je samotný cenník, ktorý prípadný indikatívny výpočet RPMN, i keď v nesprávnom
období, teda nie v období kedy k uzavretiu zmluvy medzi stranami došlo, tvorí. V samotnej zmluve
o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. sa totiž uvádza len to, že žalobca bol s
obchodnými podmienkami pre užívanie kreditných platobných kariet VÚB, a.s., ako aj s cenníkom VÚB,
a.s. oboznámený, teda ani z uvedenej citácie nevyplýva, že cenník VÚB, a.s. bol súčasťou zmluvy, preto
nie je možné konštatovať, že indikatívny výpočet RPMN je v zmluve obsiahnutý. Je zrejmé, že nie je
nevyhnutné, aby náležitosti zmluvy boli obsiahnuté na jednom dokumente, ale je potrebné, aby zmluva
o úvere obsahovala jasné a zrozumiteľné odkazy na iné písomnosti obsahujúce tieto náležitosti a tieto
písomnosti boli skutočne odovzdané spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy, aby sa mohol skutočne a
reálne oboznámiť so všetkými svojimi právami a povinnosťami.
10. Tak ako je to vyššie konštatované súd doplnil dokazovanie s tým, že vychádzal z vyjadrenia
žalobcu, ktorý sa ostatného pojednávania nezúčastnil pre zlý zdravotný stav, pričom prostredníctvom
právneho zástupcu odkazoval na svoju predchádzajúcu výpoveď a zdôraznil, že s údajmi a zákonnými
podmienkami pre poskytnutie spotrebiteľského úveru ako sú poplatky, úroky a RPMN nebol zo strany
žalovaného riadnym spôsobom uzrozumený a tieto informácie mu poskytnuté neboli. Z tohto dôvodu
mal za to, že žalovaný nemá nárok na odplatu a je povinný vydať bezdôvodné obohatenie, ktorého
sa na jeho úkor dopustil. Aj pokiaľ ide o rozšírenie žaloby zotrvávali aj na tejto časti nároku s tým,
že pri vydaní bezdôvodného obohatenia súd síce prejudiciálne rieši otázku dojednania zákonných
náležitostí a teda, či žalovanému vznikol nárok na odplatu alebo nie, ale mali za to, že je na mieste aj
vyslovenie bezúročnosti a bezpoplatnosti úveru bez preukazovania naliehavého právneho záujmu na
takomto určení vzhľadom na zákonnú úpravu. Navyše ide aj o uvedenie žalobcu v registri neplatičov.
Navyše žalobca čelí vymáhaniu pohľadávky od spoločnosti Intrum Justitia s tým, že je to bežnou praxou
peňažných ústavov a z uvedeného je zrejmé, že figuruje ako neplatič v registri neplatičov. Rovnako mal
za to žalobca, že pre budúcnosť je potrebné a aj na mieste rozhodnúť v zmysle rozšíreného petitu práve
z dôvodu možných budúcich sporov zo strany žalovaného.
11. Žalovaný v rámci doplnenia dokazovania nedoložil žiadne relevantné dôkazy preukazujúce
dodržanie postupu v zmysle ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. predpokladaných § 3 ods. 6 a
nepreukázal, že žalobcu riadne informoval o náležitostiach zmluvy o úvere.
12. Je pravdou, že nesplnenie povinností žalovaným v zmysle ustanovenia § 3 ods. 6 zákona č.
258/2001 Z.z. zákon nespája s následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti, nemožno však mať za to, že
zmluva súčasne nemusí tento údaj o RPMN obsahovať, pretože v konečnom dôsledku by tak dodávateľ
obchádzal účel právnych noriem na ochranu spotrebiteľa. Súd poukazuje aj na potrebu dodržiavania
ustanovení§4ods.5vyššiecitovanéhozákona,podľaktoréhoodspotrebiteľanemôževeriteľpožadovať
úrok alebo poplatky, ktoré nie sú v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedené. Vzhľadom k tomu, že
žalovanýnepreukázalsplneniepodmienokponukyspotrebiteľskéhoúveruvzmysleustanovenia§3ods.
6 zákona č. 258/2001 Z.z. súd mal za to, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu.
Podľa § 4 ods. 1 a 2 sú upravené náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, z ktorých vyplýva čo všetko
musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, pričom v priebehu konania bolo zistené, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje zákonom požadované náležitosti, v dôsledku ktorých podľa ods.
3 tohto zákonného ustanovenia je zmluvou ktorou bol poskytnutý úver ako bezúročný a bez poplatkov.
Zmluva totiž okrem ročnej percentuálnej miery nákladov a celkových nákladov spotrebiteľa spojených
so spotrebiteľským úverom vypočítaným na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a to aj v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 6 tohto zákona neobsahovala
ani uvedenie priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ani ďalšie údaje ako je uvedenie ročnej úrokovej
sadzby a tiež údaje týkajúce sa poplatkov. Z tohto dôvodu mal súd za to, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere a úver, ktorý bol na základe nej poskytnutý sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa
ustanovenia § 137, písm. d/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol v
platnosti a účinnosti zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorým došlo k zrušeniu zákona č. 258/2001
Z.z. a ktorý v ustanovení § 11 ods. 4 umožňuje spotrebiteľom uplatniť právo na vyslovenie bezúročnostia bezpoplatkovosti úverov poskytnutých na základe spotrebiteľských zmlúv. Preto mal súd za to, že v
danej veci je daný nárok žalobcu domáhať sa vyslovenia, že spotrebiteľský úver uzavretý na základe
žiadosti o vydanie kreditnej platobnej karty Quatro č. XXXXXXX zo dňa 24.5.2004 medzi stranami sporu
je bezúročný a bez poplatkov. Naliehavosť právneho záujmu na takomto určení nie je potrebné skúmať,
nakoľko právo domáhať sa takéhoto určenia vyplýva priamo z právneho predpisu.
13. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 262 ods. 1 a 2 CSP, pričom rozhodol o nároku žalobcu ako úspešnej strany v konaní na
náhradu trov konania voči žalovanému a to v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.