Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, March 2, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/24/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417203234
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1417203234.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia
senátu JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivana Jahnová v právnej veci navrhovateľa zabezpečovacieho
opatrenia - žalobcu: D.. K. E., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. R.. A. Č.. XX, XXX XX B., zast.: Advokátska
kancelária TaylorWessing e/n/w/c advokáti s.r.o., so sídlom ul. Panenská č. 6, 811 03 Bratislava, IČO:
35 905 832, proti žalovanej: D.. A. F., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. R.. X. J. Č.. XX, XXX XX B., o návrhu

na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva, o odvolaní žalovanej proti
uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č. k. 7C 10/2017-113 zo dňa 27. októbra 2017 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č. k. 7C 10/2017-113 zo dňa 27. októbra
2017 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV uznesením č. k. 7C 10/2017-113 zo dňa 27. októbra 2017 nariadil

zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil záložné právo v prospech žalobcu na záloh - rodinný dom
Q.. Č.. XXXX postavený na pozemku s parc.č. XXX/X a na pozemok s parc.č. XXX/X, parcela registra
„., druh pozemku záhrady, o výmere 293 m2, a na pozemok s parc.č. XXX/X parcela registra „., druh
pozemku : zastavané plochy a nádvoria, o výmere 141 m2 a na pozemok s parc.č. XXX, parcela registra
„., druh pozemku: ostatné plochy, o výmere 458 m2, nachádzajúce sa v k. ú. A. V., H.: B. - F.. Č.. A.
V., H.: B. D., zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, vo

výlučnom vlastníctve žalovanej a to do výšky 229.296,12,- eur.

2. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia v konaní ako žalobca podaným návrhom na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia podľa ust. § 343 CSP žiadal, aby súd zriadil záložné právo tak, ako je
uvedené v petite uznesenia okresného súdu a dôvodom pre podanie návrhu bolo to, že žalobca so
žalovanou uzatvorili ústnu zmluvu o pôžičke a v zmysle ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka sa

žalobca zaviazal žalovanej požičať, prenechať peňažnú sumu vo výške 9.200.000,-Sk a žalovaná sa
zaviazala žalobcovi túto sumu vrátiť. Za týmto účelom uzatvoril žalobca ako dlžník s K. B. T..Q.. ako s
veriteľom Zmluvu o bezúčelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zabezpečenom záložným právom
k nehnuteľnosti. Na základe Úverovej zmluvy K. B. žalobcovi poskytla úver vo výške 10.000.000,- Sk.
Podľa žalobcu, nemusí byť zmluva písomná, nakoľko je zmluva o pôžičke reálnou zmluvou a na jej vznik
sa vyžaduje reálne odovzdanie veci žalovanému ako dlžníkovi. Žalobca odovzdal žalovanej peňažné

prostriedky vo výške 9.200.000,- Sk dňa 17.07.2007 a podľa dohody žalobcu a žalovanej boli vo
zvyšnej sume vo výške 800.000,- Sk ponechané na účte za účelom zabezpečenia úhrady bankových
poplatkov súvisiacich s poskytnutím a splácaním úveru. V zmysle zmluvy sa žalovaná zaviazala, že
pôžičku vráti žalobcovi tým spôsobom , že bude vkladať na bežný účet žalobcu príslušné sumy a
tieto bude následne K. B. T..Q.. z tohto účtu odpisovať. Žalobca a žalovaná sa zároveň dohodli, že
v prípade, ak by žalovaná riadne a včas úver, alebo jeho jednotlivé splátky nesplácala, pohľadávka

z úveru resp. jej zvyšok bude uspokojená výkonom záložného práva zo strany K. B. T..Q.. Žalovaná
za týmto účelom zriadila na rodinný dom súp. č. XXXX postavený na pozemku s parc.č. XXX/X a napozemok s parc.č. XXX/X, parcela registra „., druh pozemku záhrady, o výmere 293m2, a na pozemok
s parc.č. XXX/X parcela registra „., druh pozemku : zastavané plochy a nádvoria, o výmere 141 m2
a na pozemok s parc.č. XXX, parcela registra „., druh pozemku : ostatné plochy, o výmere 458 m2,

nachádzajúce sa v k.ú. A. V., H. : B. - F..Č.. A. V., H. B. D., zapísané na LV č. XXXX, vedenom
Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor , vo výlučnom vlastníctve žalovaného (záloh), záložné
právo v prospech K. B.,T..Q.., ktorá mala postavenie prednostného záložného veriteľa. V zmysle Výpisu
z bežného účtu žalobcu zo dňa 06.02.2017, ktorý dokumentuje pohyby na účte od 31.12.2008 do
21.12.2016 boli mesačné splátky splácané v období od januára 2009 do mája 2012, pričom niektoré zo

splátok boli uhradené manželom žalovanej D.. P. F.. Žalovaná následne splátky prestala uhrádzať a z
tohto dôvodu opakovane K. B. T..Q.. upozorňovala žalobcu na omeškanie s platením splátok a žalobca
písomne upozorňoval žalovanú na omeškanie s platením splátok a vyzýval ju na splácanie dlhu aj ústne
aj v rámci e-mailovej komunikácie. Dňa 11.11.2012 žalobca preposlal e-mailom Upozornenie zo dňa
05.11.2012 manželovi žalovanej, ktorý sa následne v e-mailovej komunikácii vyjadril „Urobím pre to
všetko aby sme to stihli (zaplatiť)“. Následne splácala žalovaná splátky s omeškaním a postupom času

prestala platiť úplne. Z tohto dôvodu K. B. T..Q.. zosplatnila úver a pristúpila k dražbe zálohu. K. B. T..Q..
od dražby upustila z dôvodu postúpenia pohľadávky na D.. V. Š.. V zmysle Oznámenia o postúpení
pohľadávky z bezúčelového úveru zabezpečeného záložným právom k nehnuteľnosti dňa 20.12.2016,
K. B. T..Q.. informovala žalobcu o tom, že dňa 20.12.2016 uzavrela ako postupca Zmluvu o postúpení
pohľadávky s D.. V. Š. ako postupníkom, ktorej predmetom bolo postúpenie pohľadávky K. B. T..Q.. vo

výške 229.296,12,- eur voči žalobcovi na splatenie úveru (pohľadávka) na D.. Š. (§ 524 Občianskeho
zákonníka). Podľa LV č. XXXX viaznu na zálohu tri záložné práva :1. Zmluvné záložné právo v prospech
K. B. T..Q.. V.-XXXXX/XX zo dňa 19.12.2007 a toto prešlo spolu s postúpenou pohľadávkou na D.. V. Š.
(§ 524 ods. 2 Obč. zák.), 2. Exekučné záložné právo v prospech D.. G. X. C.. podľa exekučného príkazu
č. M. zo dňa 17.12.2013 (V.. Š. na osobnom stretnutí mal uviesť, že vyplatil predmetnú pohľadávku a toto

exekučné záložné právo by malo byť vymazané), 3. Exekučné záložné právo I.-XXXX/XX v prospech V..
Š.oprávnenéhozexekúcieM.XX/XXnasumu600.000,-eurspríslušenstvom.Nazálohuviaznuvýlučne
záložné práva v prospech V.. Š., pričom prvé z nich zabezpečuje pohľadávku voči žalobcovi. V prípade,
ak by V.. Š. začal s výkonom záložného práva, došlo by k uspokojeniu pohľadávky t.j. pohľadávky V..
Š. voči žalobcovi. V Oznámení o dobrovoľnej dražbe č. T. XX/XXXX zo dňa 15.11.2016 (bolo vydané v

čase keď K. B. T..Q.. chcela začať výkon záložného práva) bola všeobecná hodnota zálohu stanovená
na 501.000,-eur t.j. v prípade že V.. Š. začne s výkonom záložného práva, bola by ako prvá uspokojená
pohľadávka (voči žalobcovi vo výške 229.296,12,-eur) a ostatné pohľadávky (voči žalovanej 460.000,-
eur a k tejto sume je potrebné pripočítať aj pohľadávku z M. XXX/XX) zabezpečené záložným právom by
boli uspokojené z časti. Dňa 02.03.2017 sa uskutočnilo osobné stretnutie žalobcu s V.. Š. za prítomnosti

právnych zástupcov v priestoroch spoločnosti Q. Q..J..H.. na R.. X. X V. B.. V.. Š. sa vyjadril, že nepristúpi
k výkonu záložného práva a že sa dohodol so žalovanou tak, že žalovaná prevedie vlastnícke právo k
zálohu na V.. Š. do konca marca 2017. D.. V. Š. chce nadobudnúť vlastnícke právo k zálohu, čím uspokojí
svoje pohľadávky voči žalovanej a pohľadávku bude voči žalobcovi vymáhať. S poukazom na uvedené
pohľadávka pôvodne K. B. T..Q.. je pohľadávkou D.. Š. na uhradenie zvyšnej časti úveru, pričom tento

úver poskytol žalobca žalovanej ako pôžičku. Ak V.. Š. nadobudne záloh do svojho vlastníctva, záložné
právo síce nezanikne, avšak v zmysle ust. § 151a Občianskeho zákonníka pán Š. ako záložný veriteľ nie
je povinný záložné právo vykonať a môže vymáhať pohľadávku priamo od žalobcu a existuje teda riziko,
že D.. Š. bude vymáhať pohľadávku od žalobcu napriek tomu, že je zabezpečená záložným právom
na záloh. Žalobca je z uvedeného dôvodu nútený podať žalobu voči žalovanej, v ktorej bude žiadať

zaplatenie nezaplatenej pôžičky, ale podľa informácií známych žalobcovi, žalovaná nemá iný relevantný
majetok okrem zálohu. Nakoľko sa D.. Š. na osobnom stretnutí vyjadril, že prevod vlastníckeho práva
chce uskutočniť bezodkladne, resp. do konca marca 2017, existuje obava, že v čase vydania súdneho
rozhodnutia, ktorým by súd priznal žalobcovi nárok voči žalovanej na úhradu nevrátenej časti pôžičky,
žalovaná už nebude mať žiaden relevantný majetok na uspokojenie tohto nároku, keďže záloh - jediný

relevantný majetok žalovanej, bude prevedený na pána Š.. V zmysle uvedeného žalobca dospel k
záveru, že existuje obava žalobcu ako veriteľa žalovanej, že exekúcia jeho pohľadávky voči žalovanej
bude ohrozená. Žalobca sa vyjadril, že bez zbytočného odkladu podá žalobu voči žalovanej na podklade
popísaných skutočností a bude žiadať vrátenie zostávajúcej časti nevrátenej pôžičky. Žalobca žiadal,
aby súd zriadil záložné právo v prospech žalobcu (§343 a nasl. CSP, § 21 a nasl. zák.č. 162/1995 Z.z.

v znení neskorších predpisov).

3. Okresný súd vyhovel návrhu žalobcu na zriadenie záložného práva a v odôvodnení sa zaoberal
zákonnými ustanoveniami, ktoré upravujú postup odvolacieho súdu pri rozhodnutí o podanom odvolaní.Úlohou súdu prvej inštancie ale bolo, po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia a vrátení na ďalšie
konanie súdu prvej inštancie, svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Okresný súd poukázal na § 379
CSP, podľa ktorého odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov v tomto ustanovení

uvedených, ďalej podľa § 380 ods. 1 CSP je odvolací súd odvolacími dôvodmi viazaný. Podľa § 380
ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v
odvolacích dôvodoch uplatnené.

4. Okresný súd poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave ako súdu odvolacieho sp. zn.

2Co/193/2017-99 zo dňa 14.09.2017 a v tej v súvislosti na § 391 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak bolo
rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súd prvej inštancie je
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ďalej okresný súd uviedol, že odvolací súd predmetnú vec
vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude povinnosťou súdu rozhodnutie dostatočne odôvodniť v súlade
s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p. tak, aby bolo rozhodnutie preskúmateľné v prípadnom odvolacom
konaní a aby bolo zachované právo strán sporu na spravodlivý súdny proces.

5. Okresný súd s poukazom na uznesenie odvolacieho súdu, v rozhodnutí uviedol, že v danom
prípade súd prvej inštancie opakovane konštatuje, že boli a sú splnené podmienky na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia s poukazom na pripojené listinné doklady, ktoré sú obsahom súdneho
spisu (čl. 7-11).

6. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že listinnými dôkazmi boli osvedčené (nie nepochybne
preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
súdom poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo hroziacej ujmy
navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia. Z konania odporkyne v spolupráci s pánom V. Š. je zrejmá

účelová snaha previesť všetok nehnuteľný majetok na tretie osoby - V. Š. (žalovaná nemá iný relevantný
majetok okrem zálohu). Zabezpečovacie opatrenie je jediným efektívnym prostriedkom dočasnej
ochrany súdom na zabezpečenie peňažnej pohľadávky nariadením zabezpečovacieho opatrenia. V
danej veci s poukazom na uvedené existuje obava, že v čase vydania súdneho rozhodnutia, ktorým
by súd priznal navrhovateľovi neodkladného opatrenia ako žalobcovi nárok voči odporkyni na úhradu

nevrátenej časti pôžičky, odporkyňa už nebude mať žiaden relevantný majetok na uspokojenie
uvedeného nároku navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, keďže záloh - jediný relevantný majetok
odporkyne, bude bez vydania zabezpečovacieho opatrenia prevedený na V. Š.. V zmysle uvedeného
pretrváva a naďalej existuje obava navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia ako veriteľa odporkyne,
že exekúcia jeho pohľadávky voči nej bude ohrozená. Zabezpečovacia funkcia tohto inštitútu je

substancovaná v § 343 ods. 3 C. s. p., čím dochádza k dôslednej diferenciácii procesného zabezpečenia
a výkonu tohto procesného zabezpečovacieho inštitútu. Súd ustálil, že navrhovateľ zabezpečovacieho
opatrenia v danej veci predloženými listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, preukázal
dôvodnosť a existenciu jeho nároku voči odporkyni, a súčasne aj naliehavosť potreby dočasnej
úpravy pomerov strán navrhovaným zabezpečovacím opatrením, teda osvedčil ohrozenie svojho práva

(prevod nehnuteľného majetku žalovanej na ďalšie osoby, existencia zabezpečenia pohľadávok ďalších
veriteľov).

7. Okresný súd na odôvodnenie svojho záveru uviedol, že navrhovateľ neodkladného opatrenia
predložil súdu prvej inštancie ako aj odvolaciemu súdu v rámci odvolacieho konania všetky doklady,

ktoré preukazujú rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená, predmet
záložného práva a aj preukázal skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana (k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pripojil listiny, na ktoré sa
odvolával).

8. Proti uzneseniu podala odvolanie žalovaná, ktorá žiadala, aby odvolací súd jej odvolaniu v
plnom rozsahu vyhovel, pretože napadnuté uznesenie považuje za nezákonné, vydané na základe
nesprávnych skutkových zistení, na základe ktorých súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a
nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie. Podľa názoru žalovanej neboli splnené základné podmienky
na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa ustanovenia § 343 ods. 1 CSP a to, že medzi žalobcom

a žalovanou neexistuje peňažná pohľadávka, ktorej exekúcia by bola ohrozená a takisto nebola
splnená ani zákonná podmienka spočívajúca v existencii obavy z ohrozenia, resp. zmarenia exekúcie
pohľadávky. Podľa žalovanej súd prvej inštancie nepostupoval po vrátení veci na ďalšie konanie
odvolacímsúdomasvojeuznesenieriadneneodôvodnil,čímspôsobilnepreskúmateľnosťjehoprávnychzáverov najmä k otázke existencie obavy z ohrozenia exekúcie. Z uvedených dôvodov žalovaná žiadala,
aby odvolací súd jej odvolaniu v plnom rozsahu vyhovel. Žalovaná v odvolaní namietala, že došlo
k porušeniu jej práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal s nesprávneho právneho posúdenia veci.
Poukázala na predchádzajúce rozhodnutie prvoinštančného aj odvolacieho súdu, ktorého dôvodom
zrušenia uznesenia prvoinštančného súdu bolo to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedalo
požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, čím je jeho
právny záver uvedený v odôvodnení uznesenia nepreskúmateľný.

9. Žalovaná v podanom odvolaní namietala záver okresného súdu, ktorý v odôvodnení napadnutého
uznesenia opakovane skonštatoval, že boli a sú splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia s poukazom na pripojené listinné doklady, ktoré sú obsahom súdneho spisu a ktorými boli
osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ako aj bola osvedčená
skutočnosť, že je dané nebezpečenstvo hroziacej ujmy navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia.
Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca osvedčil danosť práva (nároku) a opakovane nemal ani

vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy, a teda v tomto konaní podľa súdu boli a sú
splnené zákonné podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a opätovne bezodkladne
upravil pomery a návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia opakovane vyhovel. Žalovaná s
takýmito závermi a právnym posúdením na strane súdu prvej inštancie zásadne nesúhlasí, považuje ich
za nesprávne, nedôvodné a zásadným spôsobom porušujúce jej práva, pretože súd prvej inštancie pri

vydávaní napadnutého uznesenia dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne
posúdil a napadnuté uznesenie trpí podstatnými vadami, ktoré z neho robia nezákonné rozhodnutie,
nakoľko neboli splnené zákonné podmienky na jeho vydanie.
10. Žalovaná namietala, že súd prvej inštancie sa pri zisťovaní skutkového stavu potrebného na
rozhodnutie stotožnil výlučne s tvrdeniami žalobcu a ním predloženými listinnými dôkazmi, ktoré však

nijakým spôsobom nepreukazujú existenciu, trvanie a dôvodnosť nároku žalobcu na vrátenie pôžičky
voči žalovanej a ani potrebu neodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami konania z dôvodu, že bude
ohrozená exekúcia.
11. Žalovaná považuje napadnuté uznesenie za arbitrárne a nepreskúmateľné, nakoľko z odôvodnenia
napadnutého uznesenia opätovne nie je možné zistiť z akých skutkových a právnych záverov súd prvej

inštancie pri rozhodnutí vychádzal, s akými skutkovými a právnymi dôvodmi vyplývajúcimi z návrhu na
zriadenie zabezpečovacieho opatrenia sa stotožnil a prečo tak rozhodol.
12.Žalovanávodvolaníuviedla,ženárokžalobcunazaplateniesumy229.296,12EURspríslušenstvom
z titulu zmluvy o pôžičke medzi ňou a žalobcom v plnom rozsahu neuznáva čo do dôvodu a čo do
výšky, považuje ho za nedôvodný a neoprávnený, pretože medzi žalovanou a žalobcom nikdy nebola

uzavretá žiadna zmluva o pôžičke či už v písomnej alebo v ústnej forme, a takisto nikdy nedošlo
k odovzdaniu peňažných prostriedkov vo výške 9.200.000,- Sk (305.384,05 EUR) na bankový účet
žalovanej. Predložený účet príjemcu č. D.: Q. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX nachádzajúci sa na
listinnom dôkaze zo dňa 19.05.2016 - Potvrdenie o platbe, nie je súkromným účtom žalovanej a žalovaná
nemá vedomosť o tom, kto je majiteľom tohto účtu. Súd prvej inštancie sa bez akejkoľvek právnej úvahy

stotožnil s tvrdeniami žalobcu o odovzdaní peňažných prostriedkov na bankový účet žalovanej, ktoré
majú preukazovať existenciu ústnej zmluvy o pôžičke a na ich základe dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a následne vec nesprávne právne posúdil. Je nutné konštatovať, že žalobca nedokázal
hodnoverným spôsobom preukázať právny vzťah medzi ním a žalovanou, ktorému sa má zriadením
zabezpečovacieho opatrenia poskytnúť ochrana, nakoľko takýto právny vzťah neexistuje a ani nikdy

neexistoval.

13. Žalovaná v odvolaní zdôraznila, že považovala zriadenie záložného práva v prospech K. B. T..Q..
ako zabezpečenie pohľadávky K. B., T..Q.. voči žalobcovi výlučne za priateľskú pomoc jej manžela,
ktorý v tom čase so žalobcom udržiaval priateľské vzťahy, pričom však so žalobcom nikdy nemala a

ani v súčasnosti nemá žiadny podnikateľský či obchodnoprávny vzťah a nikdy si od neho za žiadnym
účelom nepožičiavala peniaze a ani na takéto konanie nemala dôvod. Zo znenia Zmluvy o bezúčelovom
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorá bola zabezpečená záložnou zmluvou medzi K. B., T..Q.. a
žalovanou, je zrejmé, že dlžníkom z tejto zmluvy bol výlučne žalobca a spoludlžníkom D.. T. E., J..
O., pričom žalovaná v tejto zmluve o úvere nijakým spôsobom nefigurovala a ani nebola oprávnená

prijať akúkoľvek časť poskytnutého úveru. Peňažné prostriedky z úveru mali byť a aj boli použité
výlučne pre potreby žalobcu a boli pripísané na účet vedený v K. B., T..Q.., ktorého majiteľom bol
žalobca a ktorý špeciálne na tento účel ako požiadavku banky zriadil v K. B., T..Q.., pričom však
žalovaná nemala k tomuto účtu dispozičné právo a ani inú možnosť s týmito prostriedkami nakladať.Od tohto momentu žalovaná nemá a ani objektívne nemohla mať vedomosť, ako žalobca s peňažnými
prostriedkami pochádzajúcimi z úveru naložil. V žiadnom prípade neexistovala ani dohoda medzi
žalovanou a žalobcom, aby ponechal na účte prostriedky vo výške 800.000,- Sk (26.555,13 EUR) na

úhradu bankových poplatkov súvisiacich s poskytnutím a splácaním úveru. Absolútne nepravdivé je
rovnako tvrdenie žalobcu, že so žalovanou uzavrel dohodu, že žalovaná bude pôžičku splácať takým
spôsobom, že bude vkladať na bežný účet žalobcu príslušné sumy a tieto bude následne K. B., T..Q..
odpisovať z tohto účtu. Hlavnou motiváciou na zaslanie predmetných súm na účet žalobcu bolo to,
že pohľadávka K. B., T..Q.. ako záložného veriteľa bola zabezpečená nehnuteľnosťami vo výlučnom

vlastníctve žalovanej, pričom K. B., T..Q.. by pri nesplácaní úveru zo strany žalobcu ako dlžníka mohla
pristúpiť k výkonu záložného práva k týmto nehnuteľnostiam, napríklad aj predajom na dražbe. Následne
v roku 2012 žalobca vyhlásil, že bude splácať splátky úveru sám, preto od tohto momentu manžel
žalovanej prestal žalobcovi prispievať na jednotlivé splátky a ponechal splácanie úveru na žalobcovi,
čo bola v konečnom dôsledku čisto jeho povinnosť vyplývajúca zo zmluvy o úvere s K. B., T..Q.. V
žiadnom prípade teda nešlo o pravidelné splácanie splátok zo zmluvy o pôžičke, ako sa to snaží

navodiť žalobca, naopak, žalovaná so svojim manželom plnili za žalobcu to, čo mal podľa práva plniť
sám. Tiež súd prvej inštancie zistil, že žalobca osvedčil danosť práva a nároku voči žalovanej najmä s
prihliadnutím na predložené listinné dôkazy, ktorých relevanciu však žalovaná spochybňuje a neuznáva,
pretože bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana
a vo vzťahu ku ktorému môže byť exekúcia ohrozená, nemôžu byť splnené podmienky na nariadenie

neodkladného opatrenia, nakoľko peňažný záväzok zo zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným
nikdyneexistovalajehoexistencianebolavžiadnomprípadezostranyžalobcuhodnovernýmspôsobom
preukázaná. Žalovaná tiež namietala, že nebola splnená ani existencia obavy, že exekúcia pohľadávky
žalobcu bude ohrozená.
14. Žalovaná nesúhlasí so záverom súdu, že existujú rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce obavu, že

exekúcia bude ohrozená, pričom tieto okolnosti majú spočívať v obave, že v čase vydania rozhodnutia,
ktorým by súd priznal navrhovateľovi neodkladného opatrenia ako žalobcovi nárok proti žalovanej na
úhradu nevrátenej časti pôžičky, žalovaná nebude mať už žiadny relevantný majetok na uspokojenie
uvedeného návrhu žalobcu, keďže záloh - jediný relevantný majetok žalovanej bude bez vydania
zabezpečovacieho opatrenia prevedený na V. Š..

15. Záver o tom, že žalovaná má údajne snahu previesť nehnuteľný majetok v jej výlučnom vlastníctve
na V. Š., súd prvej inštancie odvodil výlučne z tvrdení žalobcu o údajnom osobnom stretnutí žalobcu s
pánom V. Š. ako novým veriteľom pohľadávky K. B., T..Q.. voči žalobcovi v priestoroch spoločnosti Q.
Q..J..H.. na R.. X. X V. B., ktoré sa konalo dňa 02.03.2017, na ktorom sa mal p. V. Š. vyjadriť, že sa
dohodol so žalovanou, že žalovaná prevedie na neho vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam

do konca marca 2017, čím budú uspokojené jeho pohľadávky voči žalovanej.
16. Žiadny iný dôkaz, ani tvrdenie žalobcu za účelom preukázania tejto podstatnej okolnosti nebol do
dnešného dňa zo strany žalobcu prezentovaný.
17. Je absolútne absurdné a nepochopiteľné, že súd prvej inštancie pri opätovnom nariadení
zabezpečovacieho opatrenia bral ako relevantný fakt, že žalovaná sa údajne chystala v lehote do

konca marca 2017 previesť nehnuteľnosti v jej výlučnom vlastníctve na veriteľa p. V. Š. a z tejto jedinej
skutočnosti odvodiť všeobecný záver o tom, že žalovaná má snahu previesť všetok svoj majetok na
pána V. Š..

18. Táto informácia pochádza zo stretnutia žalobcu s treťou osobou - p. V. Š., na ktorom sa žalovaná

ani len nezúčastnila, pričom o takomto tvrdení zo strany p. Š. nemala ani žiadnu vedomosť.
19. Je neprijateľné, aby súd odvodzoval existenciu jedného zo zákonných predpokladov na zriadenie
zabezpečovacieho opatrenia, t.j. obavu z ohrozenia exekúcie, iba zo sprostredkovaného tvrdenia tretej
osoby - p. V. Š. prezentovaného na stretnutí, na ktorom žalovaná ani len nebola prítomná a ktoré sa
malo uskutočniť takmer 8 mesiacov pred vydaním napadnutého uznesenia.

20. V danom prípade nebola splnená zákonná podmienka na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia v
zmvsle § 343 ods. 1 C. s. p„ a to existencia obavy, že exekúcia bude ohrozená.

21. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení najmä nevysvetlil, v čom spočívala v čase vydania
napadnutého uznesenia obava z ohrozenia exekúcie žalobcovej pohľadávky a z akých konkrétnych

skutočností existenciu tejto obavy osvedčil.

22. Podľa žalovanej právny záver súdu prvej inštancie je aj naďalej nepreskúmateľný a nedostatočne
odôvodnený.23. Poukázala na to, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu v súlade s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 2 Európskeho

dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré bolo nedostatočným odôvodnením
napadnutého uznesenia porušené.
24. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 27.12.2017, ktorým navrhol, aby
odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Vo vyjadrení žalobca poukázal na to, že
námietky, ktoré žalovaná uviedla v podanom odvolaní nie je možné uplatniť pri rozhodovanie súdu

o zabezpečovacom opatrení, pretože pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia súd
dokazovanie nevykonáva.
25. Žalobca vo vyjadrení poukázal na to, že zmluva o pôžičke je v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka
reálnou zmluvou, ktorá napriek absencii písomnej formy je platná a na jej vznik postačuje reálne
odovzdanie veci dlžníkovi, teda žalovanej. Odovzdanie sa uskutočnilo dňa 17. júla 2007, kedy žalobca
odovzdal žalovanej finančné prostriedky čerpané z úveru vo výške 9.200.000,- SK, a síce prevodom

na účet žalovanej. Žalobca za týmto účelom predložil súdu potvrdenie od K. B. o odúčtovaní čiastky
9.200.000,- SK z bankového účtu žalobcu na bankový Ú. D.: Q. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
Zvyšných800.000,-SKbolovzmysledohodyžalobcuažalovanejponechanénaúčtežalobcuzaúčelom
zabezpečenia úhrady bankových poplatkov súvisiacich s poskytnutím a splácaním Úveru.
26. V prípade, ak uvedené skutočnosti žalovaná popiera, bude potrebné v konaní vo veci samej vykonať

otejtovecidokazovanie(výsluchomsvedkov,vyžiadanímvýpisovzúčtu).Avšakzaúčelomochranypráv
a záujmov žalobca žiada súd o zachovanie zabezpečovacieho opatrenia až do vyriešenia a rozhodnutia
veci samej, nakoľko existuje dôvodná obava, že exekúcia bude ohrozená.
27. Žalovaná a jej manžel, pán F. v tom čase potrebovali peňažné prostriedky, avšak nemali dostatočný
príjem a banka by im úver neposkytla, požiadali žalobcu, aby si vzal úver na seba. Žalobca z dôvodu

priateľských vzťahov s pánom F. (keďže boli bývalí spolužiaci) s touto finančnou pomocou súhlasil a
práve z dôvodu, že žalobca poskytol celú sumu úveru žalovanej, bol úver zabezpečený nehnuteľnosťou
žalovanej.
28. Pokiaľ žalovaná namietala, že „nebola splnená základná podmienka na zriadenie zabezpečovacieho
opatrenia podľa § 343 ods. 1 CSP, nakoľko peňažný záväzok zo Zmluvy medzi žalobcom a žalovanou

nikdy neexistoval a jeho existencia nebola v žiadnom prípade zo strany žalobcu preukázaná“ a
súd nariadil zabezpečovanie opatrenie na základe nepodložených a neosvedčených tvrdení žalobcu,
poukazuje žalobca na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej preukázanie alebo
aspoň osvedčenie skutočnosti odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len
podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín sledujúc tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu

predbežného (neodkladného) opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej
okamžitý zásah súdu.
29. Ak by sa malo trvať na požiadavke riadneho vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel
tohto procesného inštitútu zmarený (Najvyšší súd SR, sp. zn. 5 Cdo 65/2010). Súd pred nariadením
predbežného opatrenia nie je povinný vykonávať dokazovanie ako je upravené § 188 a nasl. CSP;

postačuje, ak osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako
nanajvýš pravdepodobné (neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení súdov nižšieho stupňa nie je
takým nedostatkom, ktorý by rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR považovala za dôvod zakladajúci
procesnú vadu konania v zmysle § 420 CSP; Najvyšší súd SR, spis. zn. 3Cdo 169/2017).
30. Žalobca tvrdil, že na základe skutočností uvedených v návrhu ako aj na základe priložených listín

osvedčil dôvodnosť, ako aj trvanie peňažného nároku, (ktorý si už uplatnil aj žalobou vo veci samej,
pričom konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava IV, sp. zn. 12Up/97/2017).

31. K ďalšej námietke žalovanej v podanom odvolaní, že neurobila žiadny úkon, ktorý by viedol k
zmenšovaniu jej majetku, poukázal žalobca na rozhodnutia odvolacích súdov a to najmä rozhodnutie

Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3Co/337/2009 a Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co278/2014
ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/44/2015 a Krajského súdu v Trenčíne sp.
zn. 17Co/255/2016, s tým, že opačnou interpretáciou by bol popretý samotný účel zabezpečovacieho
opatrenia a síce práve takýmto úkonom zabrániť až do rozhodnutia vo veci samej. Pokiaľ žalovaná
namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo dostatočne odôvodnené, žalobca uviedol, že

okresný súd uviedol listinné dôkazy, ktorými sa riadil pri vykonaní dokazovania ako aj zrozumiteľným
a jasným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré Návrhu vyhovel. Preto táto námietka žalovanej podľa
žalobcu nebola dôvodná.32. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími
dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania,
vzhľadom k tomu, že nebolo potrebné zopakovať, resp. doplniť dokazovanie a dôležitý verejný záujem

si to nevyžadoval (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
33. V danej veci odvolací súd predchádzajúcim rozhodnutím sp. zn. 2Co 193/2017 zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ Civilného sporového poriadku z dôvodu, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodnutie nebolo zrušené

prenesprávneprávneposúdenievecipodľa§389ods.1písm.c/C.s.p.apretoaniodvolacísúdnemohol
vysloviť záväzný právny názor pre okresný súd, ale zrušil uznesenie pre nedostatočné odôvodnenie,
čo je iný prípad. Bolo preto nesprávne, ak súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí preskúmaval
správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, čo nepatrí do jeho kompetencie, práve naopak, mal sa skôr
zaoberať dostatočným odôvodnením rozhodnutia, pre ktoré bolo jeho predchádzajúce rozhodnutie
zrušené. Žalovaná vo svojom odvolaní opakovane namietala porušenie práva na spravodlivý súdny

proces pre nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu, z ktorého nie je možné zistiť, na
základe čoho súd tak rozhodol, ako je uvedené vo výroku uznesenia. Odvolací súd je toho názoru, že
v rozhodnutí nestačí len poukázať na skutočnosti tvrdené navrhovateľom zabezpečovacieho opatrenia
a na čísla listu spisu. Okresný súd je povinný svoje rozhodnutie aj odôvodniť tak, ako mu to ukladajú
príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku.

34. Podľa § 343 ods. 1 C.s.p. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

35.Podľa§343ods.2C.s.p.záložnéprávosazriaďujevydanímuzneseniaozabezpečovacomopatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

36. Podľa § 343 ods. 3 C.s.p. výkon záložného práva nastane až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

37. Podľa § 344 C.s.p. ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

38. Zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť v konaniach, ktorých predmetom je zaplatenie peňažnej

sumy (pohľadávky) za účelom zabezpečenia majetku pred hrozbou možného zmarenia exekúcie, ktorej
predmetom by bolo vymoženie peňažnej pohľadávky. Primárnym účelom zabezpečovacieho opatrenia
nie je len posilnenie pozície veriteľa, ale zabránenie zhoršeniu jeho pozície.

39. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného

práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť
neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné
nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa.

40. Predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú tie, že zabezpečovacie opatrenie

možno zriadiť len na návrh, ďalej spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a
iné majetkové hodnoty, okrem toho že zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho
opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a posledným predpokladom je existencia obavy z
budúceho zmarenia exekúcie.

41. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť predpoklad pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, ktorým je existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Týmto predpokladom je, že
zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej
pohľadávky v exekučnom konaní. Týmto spôsobom sa tak má posilniť vymožiteľnosť pohľadávky
veriteľa v exekučnom konaní. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie má súd vychádzať

z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale
súd musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia
relevantných skutočností by mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia
potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie.42. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť
zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na

zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak
nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Súd by mal preto aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a
požiadavku proporcionality.

43. V zmysle ustanovenia § 343 Civilného sporového poriadku súd zabezpečovacím opatrením môže

zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka, s cieľom
zabezpečiť výlučne peňažnú pohľadávku veriteľa, v prípade, ak navrhovateľ v návrhu preukáže, že je
tu hrozba zmarenia exekúcie.

44. V danej veci navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil a preukazoval svoj návrh tým, že
žalobca so žalovanou uzatvorili ústnu zmluvu o pôžičke a v zmysle ustanovenia § 657 Občianskeho

zákonníka sa žalobca zaviazal žalovanej požičať, prenechať peňažnú sumu vo výške 9.200.000,-Sk
a žalovaná sa zaviazala žalobcovi túto sumu vrátiť. Za týmto účelom uzatvoril žalobca ako dlžník s K.
B. T..Q.. ako s veriteľom Zmluvu o bezúčelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zabezpečenom
záložným právom k nehnuteľnosti. Na základe Úverovej zmluvy K. B. žalobcovi poskytla úver vo výške
10.000.000,- Sk. Žalobca tvrdil, že odovzdal žalovanej peňažné prostriedky vo výške 9.200.000,- Sk

dňa 17.07.2007 a podľa dohody žalobcu a žalovanej boli vo zvyšnej sume vo výške 800.000,- Sk
ponechané na účte za účelom zabezpečenia úhrady bankových poplatkov súvisiacich s poskytnutím a
splácaním úveru. V zmysle zmluvy sa žalovaná zaviazala, že pôžičku vráti žalobcovi tým spôsobom ,
že bude vkladať na bežný účet žalobcu príslušné sumy a tieto bude následne K. B. T..Q.. z tohto účtu
odpisovať. Žalobca a žalovaná sa zároveň dohodli, že v prípade, ak by žalovaná riadne a včas úver,

alebo jeho jednotlivé splátky nesplácala, pohľadávka z úveru resp. jej zvyšok bude uspokojená výkonom
záložného práva zo strany K. B. T..Q.. Žalovaná za týmto účelom zriadila na uvedené nehnuteľnosti
záložné právo v prospech K. B.,T..Q.., ktorá mala postavenie prednostného záložného veriteľa. V zmysle
Výpisu z bežného účtu žalobcu zo dňa 06.02.2017, ktorý dokumentuje pohyby na účte od 31.12.2008
do 21.12.2016 boli mesačné splátky splácané v období od januára 2009 do mája 2012, pričom niektoré

zo splátok boli uhradené manželom žalovanej D.. P. F.. Žalovaná následne splátky prestala uhrádzať a z
tohto dôvodu opakovane K. B. T..Q.. upozorňovala žalobcu na omeškanie s platením splátok a žalobca
písomne upozorňoval žalovanú na omeškanie s platením splátok a vyzýval ju na splácanie dlhu aj ústne
aj v rámci e-mailovej komunikácie. Dňa 11.11.2012 žalobca preposlal e-mailom Upozornenie zo dňa
05.11.2012 manželovi žalovanej, ktorý sa následne v e-mailovej komunikácii vyjadril „Urobím pre to

všetko aby sme to stihli (zaplatiť)“. Následne splácala žalovaná splátky s omeškaním a postupom času
prestala platiť úplne. Z tohto dôvodu K. B. T..Q.. zosplatnila úver a pristúpila k dražbe zálohu. K. B. T..Q..
od dražby upustila z dôvodu postúpenia pohľadávky na D.. V. Š.. V zmysle Oznámenia o postúpení
pohľadávky z bezúčelového úveru zabezpečeného záložným právom k nehnuteľnosti dňa 20.12.2016,
K. B. T..Q.. informovala žalobcu o tom, že dňa 20.12.2016 uzavrela ako postupca Zmluvu o postúpení

pohľadávky s D.. V. Š. ako postupníkom, ktorej predmetom bolo postúpenie pohľadávky K. B. T..Q.. vo
výške 229.296,12,- eur voči žalobcovi na splatenie úveru (pohľadávka) na D.. Š. (§ 524 Občianskeho
zákonníka). Podľa LV č. XXXX viaznu na zálohu tri záložné práva.

45. Na odôvodnenie návrhu na zriadenie záložného práva žalobca tvrdil, že D.. V. Š. chce nadobudnúť

vlastnícke právo k zálohu, čím uspokojí svoje pohľadávky voči žalovanej a pohľadávku bude voči
žalobcovi vymáhať. S poukazom na uvedené pohľadávka pôvodne K. B. T..Q.. je pohľadávkou D.. Š.
na uhradenie zvyšnej časti úveru, pričom tento úver poskytol žalobca žalovanej ako pôžičku. Ak V..
Š. nadobudne záloh do svojho vlastníctva, záložné právo síce nezanikne, avšak v zmysle ust. § 151a
Občianskeho zákonníka V.. Š. ako záložný veriteľ nie je povinný záložné právo vykonať a môže vymáhať

pohľadávku priamo od žalobcu a existuje teda riziko, že D.. Š. bude vymáhať pohľadávku od žalobcu
napriek tomu, že je zabezpečená záložným právom na záloh. Žalobca je z uvedeného dôvodu nútený
podať žalobu voči žalovanej, v ktorej bude žiadať zaplatenie nezaplatenej pôžičky, ale podľa informácií
známych žalobcovi, žalovaná nemá iný relevantný majetok okrem zálohu. Nakoľko sa D.. Š. na osobnom
stretnutí vyjadril, že prevod vlastníckeho práva predmetnej nehnuteľnosti od žalovanej chce uskutočniť

bezodkladne, resp. do konca marca 2017, existuje obava, že v čase vydania súdneho rozhodnutia,
ktorým by súd priznal žalobcovi nárok voči žalovanej na úhradu nevrátenej časti pôžičky, žalovaná už
nebude mať žiaden relevantný majetok na uspokojenie tohto nároku, keďže záloh - jediný relevantný
majetok žalovanej, bude prevedený na V.. Š.. V zmysle uvedeného žalobca dospel k záveru, že existujeobava žalobcu ako veriteľa žalovanej, že exekúcia jeho pohľadávky voči žalovanej bude ohrozená.
Žalobca sa vyjadril, že bez zbytočného odkladu podá žalobu voči žalovanej na podklade popísaných
skutočností a bude žiadať vrátenie zostávajúcej časti nevrátenej pôžičky a práve v súvislosti s týmto

nárokom žalobca žiadal zriadiť záložné právo nariadením zabezpečovacieho opatrenia.

46. S prihliadnutím na uvedené, odvolací súd zastáva názor, že návrh je dôvodný, nakoľko existuje
v danom prípade nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a je ohrozená exekúcia, ako tvrdí
žalobca, ktorý k návrhu pripojil aj listinné dôkazy. Osvedčenie uvádzaných skutočností neznamená a

nezaručuje dôvodnosť podanej žaloby vo veci samej. Žalovaná sa mýli, pokiaľ trvá na tom, aby sa
súd zaoberal dôvodnosťou nároku vo veci samej, v tomto prípade pohľadávkou žalobcu. V konaní o
nariadenie neodkladného opatrenia ako aj zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva je
postačujúce, ak navrhovateľ na vydanie zabezpečovacieho opatrenia osvedčí existenciu nároku vo veci
samej (nevyžaduje sa preukázanie jeho opodstatnenosti). Okrem žalobcom predložených písomných
dôkazov (ktorých opodstatnenosť pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhodnotil okresný súd

vo svojom rozhodnutí) je obsahom spisu aj Zmluva o bezúčelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 11.7.2007, zabezpečeným záložným právom k predmetným nehnuteľnosti podľa bodu 4. Zmluvy,
na výšku bezúčelového úveru v sume 10 000 000 Sk ako aj potvrdenie K. B.,T..Q.. zo dňa 19.5.2016,
že z bežného účtu klienta D.. K. E., bola dňa 17.7.2007 odúčtovaná platba vo výške 9 200 000 Sk na
číslo účtu príjemcu, s informáciou pre príjemcu F. A..

47. S prihliadnutím na uvedené nebola dôvodná námietka žalovanej v podanom odvolaní, že súd
prvej inštancie nesprávne právne posúdil danú vec, keď návrh žalobcu na zriadenie záložného práva
zabezpečovacím opatrením súd správne posúdil podľa § 343 Civilného sporového poriadku. Z obsahu
spisu vyplýva, že žalovaná tvrdila, že žalobca nedokázal hodnoverným spôsobom preukázať právny

vzťah medzi ním a žalovanou, ktorému sa má zriadením zabezpečovacieho opatrenia poskytnúť
ochrana, nakoľko takýto právny vzťah neexistuje a ani nikdy neexistoval. Toto tvrdenie žalovanej bude
predmetom dokazovania vo veci samej, v ktorej navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia sa bude
domáhaťvráteniaposkytnutejpôžičkynazákladezmluvnéhovzťahu,ktorývtomtokonanítvrdí.Vdanom
prípade je nepochybné, že K. B., T..Q.. poskytla žalobcovi úver, ktorý bol v prospech banky ako veriteľa

zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti žalovanej, čo žalovaná nenamieta. Žalobca tvrdí, že
finančné prostriedky získané z úveru boli poskytnuté pre žalovanú, ktorá ich aj prijala a ako pôžičku je
povinná predmetnú sumu žalobcovi aj vrátiť. Bolo preukázané, že žalovaná čiastočne uhrádzala splátky
úveru a vyjadrila sa, že v splácaní úveru pokračoval žalobca. Práve sporné tvrdenia strán bude potrebné
vo veci samej skúmať vykonaním dokazovania a za tým účelom žalobca žiada zriadiť záložné právo a

tvrdí, že existuje obava, že v čase vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd priznal žalobcovi nárok
voči žalovanej na úhradu nevrátenej časti pôžičky, žalovaná už nebude mať žiaden relevantný majetok
na uspokojenie tohto nároku, keďže záloh - jediný relevantný majetok žalovanej, bude prevedený na V..
Š.. V zmysle uvedeného existuje obava žalobcu ako veriteľa žalovanej, že exekúcia jeho pohľadávky
voči žalovanej bude ohrozená.

48. V danom prípade odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, ohľadne potreby dočasnej
a predbežnej úpravy, ktorou zároveň osvedčil danosť práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana a to vymoženie peňažnej sumy, ktorú ako tvrdí žalobca, poskytol žalovanej, ktorá v tej súvislosti
nechala zriadiť záložné právo na nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve a poskytnutý úver z banky, ktorý

mala podľa tvrdenia žalobcu prevziať, aj začala splácať. Tvrdenia žalovanej, že predmetnú peňažnú
sumu neprevzala, že išlo iba o priateľskú pomoc jej manžela žalobcovi, ako aj jej námietky týkajúce
sa nepreukázania hodnoverným spôsobom právneho vzťahu medzi stranami sporu, budú predmetom
konania vo veci samej. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca pre účely zabezpečovacieho opatrenia
zriadením záložného práva osvedčil danosť nároku, a preto mu súd vyhovel.

49. Podľa článku 1 Civilného sporového poriadku, spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia
subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak táto právomoc nie je zákonom
zverená inému orgánu.

50. Podľa článku 2 ods. 1 C.s.p. ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.51. Podľa § 344 C.s.p. ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na
zabezpečovacie opatrenie.

52. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti
skutkového zistenia z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má iba dočasný charakter. V
dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného
rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie
neodkladnéhoopatrenianemusiabyťpreukázanédôkazmi.Zákonnepredpokladá,žebyprirozhodovaní

o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie, a preto je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z
ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na neodkladné opatrenie aspoň osvedčené. Preukázanie
alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia súd posudzuje
len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. V súlade s ustanovením § 329 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorého súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia aj bez výsluchu
a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, súd nevykonáva dokazovanie, ale vychádza iba

z obsahu návrhu a príloh, pričom na základe ich spravdepodobnenia vyvodí záver o tom, či je
osvedčená potreba a naliehavosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Z judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva vyplýva, že v rozhodnutiach všeobecných súdov musí existovať rozumný proporčný
vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom. Ak použitie neodkladného opatrenia súdom
predpokladá kumulatívne splnenie všetkých zákonných podmienok, je výlučne vecou navrhovateľa

neodkladného opatrenia, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý požaduje dočasnú ochranu,
preukázal dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto
návrhu. V štádiu, keď súd rozhoduje o návrhu na neodkladné opatrenie nie je mysliteľné, aby súd
vykonával dokazovanie, prípadne, aby vyvinul procesné úsilie o doplnenie dokazovania. Povinnosť
tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v činnosti súdu, ktorý rozhoduje o návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia spočíva výlučne na navrhovateľovi. Potreba okamžitej a dočasnej
úpravy pomerov účastníkov je kumulatívnou požiadavkou nariadenia neodkladného opatrenia, ale
musí byť reálne preukázaná. Zúžené požiadavky na dokazovanie v súvislosti s rozhodovaním o
neodkladnom opatrení nemožno interpretovať tak, že neodkladné opatrenie môže súd vydať bez toho,
aby dokazovanie vykonal v potrebnej miere a preveril ním vierohodnosť navrhovateľom tvrdených

skutočností.

53. Vychádzajúc z uvedeného zistenia, odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade sú
splnenépodmienkynanariadeniezabezpečovaciehoopatreniazriadenímzáložnéhopráva,keďžalobca
osvedčil právny záujem na zriadení záložného práva, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť

predbežná ochrana a tiež nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy ohrozením exekúcie, v prípade
jeho úspechu vo veci. Zo skutočností, ktoré tvrdil žalobca v návrhu, ktoré aj v potrebnom rozsahu
preukázal vyplýva, že žalobca podľa § 343 ods. 1 C.s.p. preukázal, že je potrebné zriadiť záložné právo
zabezpečovacím opatrením na majetok žalovanej ako dlžníka, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
žalobcu ako veriteľa, pretože je tu obava, že exekúcia bude ohrozená aj v súvislosti s tvrdenými

námietkami odvolateľky ohľadne dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu v konaní vo veci samej.

54. Odvolací súd z uvedených dôvodov nezistil dôvod pre zmenu odvolaním žalovanej napadnutého
uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým návrhu vyhovel, a preto uznesenie podľa § 387 ods. 1 Civilného
sporového poriadku ako vecne správne potvrdil.

55. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 C.s.p. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).