Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 11, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/243/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112217557
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7112217557.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň

JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Údernícka 5 proti žalovanej: I. H., nar. XX.X.XXXX, bytom v P., T. XX, zastúpenej Mgr. Petrom Pirhoňom,
advokátom so sídlom v Košiciach, Cyklistická 15, o zaplatenie 2.696,96 eur s prísl., o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 31.1.2017 č.k. 17C/7/2013-313 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok vo vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

Žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom žalovanej uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi 2.373,12 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobcovi
vo vzťahu k žalovanej priznal náhradu trov konania vo výške 10,38%.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 497
Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1, § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2 a 3 zák. č. 258/2001
Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zák. č. 258/2001 Z.z.“),

§ 52 ods. 2, § 100 ods. 1, § 101, § 121 ods. 3, § 122 ods. 1 až 3, § 527 ods. 1 a 2, § 544 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka vzal za preukázané, že právny predchodca žalobcu spoločnosť GE Money a.s.
ako veriteľ uzavrela so žalovanou ako dlžníčkou dňa 13.5.2008 zmluvu o úvere č. 1012726339, ktorej
neoddeliteľnou súčasťou sa stali Obchodné podmienky a sadzobník poplatkov. Na základe tejto zmluvy
poskytol veriteľ žalovanej úver vo výške 100.000,00 Sk (3.319,39 eur), ktorý sa žalovaná zaviazala
splácať v 72 mesačných splátkach po 2.193,00 Sk (72,79 eur) vrátane poistenia vo výške 124,00 Sk
(4,12 eur) vždy k 13. dňu v mesiaci od 13.6.2008. V zmysle bodu 5.3 Obchodných podmienok pre úver a

vydávanie a používanie platobnej karty (ďalej len „Obchodné podmienky“) sa splátky stali splatnými vždy
7. dňom po príslušnom dni platby uvedenom v zmluve o úvere, t.j. v danom prípade 20. dňa v mesiaci.

3. Po oboznámení sa so zmluvou o úvere súd prvej inštancie zistil, že v nej nebola uvedená
konečná splatnosť úveru, poplatok za poskytnutie úveru, úroková sadzba, ani priemerná hodnota
RPMN platná ku dňu podpisu zmluvy, preto v zmysle ust. § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. platí, že
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Navyše v zmluve ani v sadzobníku nebol uvedený

poplatok za vedenie účtu, poplatok za zaslanie upomienky a navyše zasielanie upomienok nebolo
zo strany žalobcu ani preukázané. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, ktorú žalobca uplatnil pod názvom
sankčné poplatky, zákon pre jej platné dojednanie vyžaduje písomnú formu. Z bodu 6.1 Obchodných
podmienok,vktoromjeobsiahnutýajvýňatokzosadzobníkavrátanevýškyzmluvnejpokutyjezrejmé,žezmluvná pokuta nebola medzi stranami sporu individuálne dojednaná, teda žalovaná nemohla ovplyvniť
obsah obchodných podmienok, ale táto bola skrytá v Obchodných podmienkach, napísaných drobným
písmom. V zmysle § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené

v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj
záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením záväzku. V danom
prípade bol veriteľ oprávnený od žalovanej pre akékoľvek omeškanie so splácaním úveru požadovať
zmluvnú pokutu vo výške 20% z dlžnej čiastky, minimálne 100.00 Sk bez špecifikácie ako často a
koľkokrát ju možno vyúčtovať. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že v danom prípade ide o neprijateľnú

zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 54 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

4. Navyše, z dôvodu vznesenia námietky premlčania zo strany žalovanej súd prvej inštancie uzavrel, že
žalobcovi nemožno priznať nárok na zmluvnú pokutu ani z dôvodu, že táto bola vyúčtovaná 20.6.2009.
Ešte pred podaním žaloby dňa 9.7.2012 preto uplynula trojročná premlčacia doba, kedy veriteľ právo na
uplatnenie zmluvnej pokuty súdnou cestou mohol vykonať po prvý raz.

5. Pokiaľ žalobca opieral svoj nárok na zaplatenie predmetnej sumy voči žalovanej aj o tú skutočnosť,
že z jeho strany došlo k predčasnému zosplatneniu úveru, súd prvej inštancie uviedol, že v zmluve sa
dojednanie o možnosti predčasne zosplatniť úver v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, nenachádza.
Možno ho nájsť len v Obchodných podmienkach (bod 7.3), pričom ide o také dojednanie, ktoré je

v neprospech spotrebiteľa a navyše bolo skryté v Obchodných podmienkach, napísaných drobným
písmom. Preto v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku,
ktorá je v zmysle § 54 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neplatná.

6. Zmluvný vzťah v danom prípade podľa názoru súdu prvej inštancie je potrebné považovať za vzťah

spotrebiteľský v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorý je súčasne upravený aj v zák. č.
258/2001 Z.z. Vychádzajúc z ust. § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka napriek tomu, že
zmluva o úvere je vzťahom obchodnoprávnym, pre otázku premlčania je potrebné aplikovať ustanovenia
občianskeho práva. Vzhľadom na to pri otázke premlčania aplikoval ust. § 101 Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorého je premlčacia doba trojročná. Žalovaná sa v konaní dovolala premlčania žalobcom

uplatneného nároku.

7.Vzmysleplatobnejhistóriežalovanáneuhradilasplátkusplatnúdňa13.3.2009aďalšiesplátkysplatné
do 13.6.2009 vrátane. Trojročná premlčacia doba tak u týchto splátok uplynula ešte pred podaním
žaloby (9.7.2012). Súd prvej inštancie tak uzavrel, že námietka premlčania vznesená žalovanou do tohto

obdobia je dôvodná. Pokiaľ však ide o ďalšie zvyšné splátky, tieto premlčané nie sú. Pokiaľ by súd
prihliadol aj k tomu, že pohľadávka bola zosplatnená dňom 8.7.2009, premlčacia doba pre uplatnenie
pohľadávky by začala plynúť dňom nasledujúcim, t.j. od 9.7.2009 a uplynula by dňom 9.7.2012, kedy
žalobca uplatnil svoju pohľadávku na súde.

8. V zmysle vyššie spomenutých záverov súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že úver
je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, preto vznikla žalovanej povinnosť uhradiť (len)
istinu vo výške 3.319,39 eur v dojednaných splátkach do 13.6.2008, čo predstavuje 45 splátok a 46.
v nižšej sume. Žalovaná do 21.1.2009 uhradila sumu 692,35 eur, t.j. 9 splátok splatných do 13.2.2009
a časť 10. splátky splatnej dňa 13.3.2009 vo výške 40,26 eur. 10. až 13. splátka sú premlčané, preto

zaviazal žalovanú (len) na zaplatenie zvyšných doposiaľ neuhradených splátok (14. až 45. po 72,79 eur
a 46. v časti 43,84 eur), ktorých splatnosť nastala po júne 2009, spolu vo výške 2.329,28 eur. Vo zvyšnej
časti žalobu zamietol.

9. O trovách konania rozhodol vychádzajúc z ust. § 255 ods. 1, 2 C.s.p. Žalobca bol v konaní úspešný,

len pokiaľ ide o sumu priznanej istiny vo výške 2.329,28 eur, čo činí z pôvodne uplatneného nároku vo
výške 4.299,99 eur 55,19%. Preto zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 10,38%
vychádzajúc zo zásady čiastočného úspechu žalobcu a žalovanej (55,19% - 44,81%).

10. Proti tomuto rozsudku, a to (len) voči jeho vyhovujúcej časti a voči výroku o trovách konania v

zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná podľa jeho obsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a
h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietne.
Uplatnila náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania poukázala na to,
že už počas konania na súde prvej inštancie mala za to, že žalobca uplatnil svoju pohľadávku po uplynutípremlčacej doby upravenej v § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka. Táto lehota je hmotnoprávna,
upravená v hmotnoprávnom predpise. Inštitút premlčania je v našom právnom poriadku upravený
ako poistka, resp. protiváha jednotlivých záujmov veriteľov a dlžníkov vo vzťahoch, ktoré vznikajú v

slovenskom právnom prostredí a zabezpečuje, aby veritelia mohli uplatňovať svoje právo bez časového
obmedzenia. Veriteľovi patrí právo uplatniť svoj nárok v lehote 3 rokov odo dňa, kedy sa nárok stal
splatným. Po uplynutí tejto lehoty sa stáva nárok nevymožiteľný súdnou cestou. Ako už viackrát uviedla
počas konania, žalobca uplatnil nárok neskoro. Nesúhlasila s názorom, ktorý vyslovil súd, že doplnením
podania urobeného telefaxom do 3 dní súdu alebo prostredníctvom osoby povinnej vykonať doručenie

súdu, tak žalobca urobil včas.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny.

12.KrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolacíprejednalodvolaniežalovanejbeznariadeniapojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu

danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že
odvolanie žalovanej nie je opodstatnené.

13. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok je v jeho vyhovujúcej časti vecne
správny, preto ho v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

14. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v tejto časti, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto poukazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

15. Správne súd prvej inštancie posúdil aj námietku premlčania vznesenú zo strany žalovanej a dospel

k správnemu záveru, že pohľadávku žalobcu nemožno považovať v priznanej časti za premlčanú z
dôvodov uvedených v rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje.

16. Podstatou odvolacích námietok žalovanej je spochybnenie záveru súdu prvej inštancie, že súdom
priznaná pohľadávka žalobcu nie je premlčaná z dôvodu, že žalobca dodržal trojročnú hmotnoprávnu

lehotu pre uplatnenie nároku súdnou cestou tak, ako má na mysli ust. § 101 Občianskeho zákonníka.
Odvolateľ v odvolaní tvrdí, že lehota uvedená v § 42 ods. 1 O.s.p. je lehotou procesnou, pričom inštitút
premlčania je upravený v Občianskom zákonníku, preto bolo potrebné aplikovať v otázke plynutia lehôt
normy hmotného práva.

17. Žalovaná tak spochybnila názor súdu prvej inštancie o výklade pojmu „najneskôr do 3 dní“ použitého
v ust. § 42 ods. 1 O.s.p. účinného v čase podania žaloby, keď uzavrel, že pokiaľ trojročná premlčacia
doba v danom prípade začala plynúť dňom 9.7.2009 a uplynula dňom 9.7.2012, žaloba bola podaná
včas. Dňa 9.7.2012 totiž žalobca podal žalobu telefaxom. Originál bol doručený súdu dňa 10.7.2012,
keď žaloba v písomnej forme bola podaná na poštovú prepravu.

18. Odvolacie námietky žalovanej nemožno považovať za opodstatnené, pretože aj keď inštitút
premlčania je upravený v Občianskom zákonníku (§ 100 a nasl.), otázku, kedy žalobca uplatnil svoju
pohľadávku voči žalovanej na súde bolo potrebné skúmať podľa noriem procesného práva.

19. Podľa § 42 ods. 1 O.s.p. účinného v čase podania žaloby, podanie možno urobiť písomne, ústne do
zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo
návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba
doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do 3 dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným
elektronickým podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do 3 dní

predložením jeho originálu. Na podanie, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.

20. Podľa § 55 O.s.p., ak tento zákon neustanovuje lehotu na urobenie úkonu, určí ju, ak je to
potrebné, predseda senátu, samosudca alebo nimi poverený zamestnanec súdu. Lehotu, ktorú určil,
môže predseda senátu alebo samosudca tiež predĺžiť.

21. Podľa § 57 ods. 3 O.s.p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo
podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.22. Účastník občianskeho súdneho procesu môže každé podanie, včítane žaloby urobiť formou
telefaxového podania. K tomu, aby na takouto formou urobené podanie súd prihliadol, zákon vyžaduje
doplniť ho predložením originálu v lehote najneskôr do 3 dní. Pri nedodržaní trojdňovej lehoty zákon

stanovuje sankciu, podľa ktorej na neskôr doplnené telefaxové podanie alebo na také, ktoré nebolo
vôbec doplnené, súd neprihliada.

23.PrávnaúpravalehôtsavObčianskomsúdnomporiadku,účinnom včasepodaniažalobynachádzala
vust.§55anasl.Idenepochybneoprávnuúpravuprocesnýchlehôt,ktorésúzachované,aksaposledný

deň lehoty urobí úkon na súde, alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Aj
trojdňovú lehotu stanovenú v § 42 ods. 1 O.s.p. k doplneniu podania urobeného telefaxom predložením
jeho originálu, treba považovať za lehotu procesnú. Pre jej počítanie, beh a to treba zdôrazniť, aj pre jej
zachovanie, platia ust. § 56 a § 57 O.s.p., včítane ods. 3. Opačný výklad, t.j. interpretácia zachovania
tejto lehoty ako výnimky zo všeobecného pravidla, nemá oporu v zákone.

24. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, pokiaľ uzavrel, že trojdňová lehota na doplnenie
telefaxového podania cestou poštového orgánu bola zachovaná. Následne správne prihliadal na
telefaxom urobený procesný úkon žalobcu - žalobu, ktorá bola podaná na súd dňa 9.7.2012. Pokiaľ teda
žalobca podal žalobu na súde dňa 9.7.2012, urobil tak v trojročnej hmotnoprávnej lehote ustanovenej v
ust. § 101 Občianskeho zákonníka, teda svoj nárok uplatnil včas.

25. Z týchto dôvodov nemožno považovať odvolacie námietky žalovanej za opodstatnené.

26. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. v napadnutej
vyhovujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny.

27.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1C.s.p.vspojenís§255ods.
1 C.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho
konania voči neúspešnej žalovanej v celom rozsahu.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).