Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Judgement was issued on Friday, March 23, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/167/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112225761
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8112225761.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcov: 1/ Z. V., nar. XX. XX.

XXXX, Z. XX, K., korešpondenčná adresa. H.. J.X. XB, XXX XX K., 2/ ATEMER, s.r.o., IČO: 36477192,
Janouškova 12, Prešov, korešpondenčná adresa: Kpt. Nálepku 6B, 080 01 Prešov, proti žalovaným:
1/ Josim s.r.o., IČO: 44556209, Kpt. Nálepku 6, Prešov, 2/ JoŠi s.r.o., Kpt. Nálepku 6/B, Prešov, IČO:
44556152, v konaní žalovaní v 1. a 2. rade zastúpení JUDr. Ivetou Hrebenárovou, advokátkou so sídlom
v Prešove, Grešova 7, o neplatnosť a odporovanie právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie vo vzťahu žalobcu v 1 .rade k žalovaným v 1. a v 2.rade z a s t a v u j e .

II. Žalobu v časti o určenie neplatnosti právneho úkonu medzi žalobcom v 2.rade a
žalovanými v 1. a v 2.rade z a m i e t a .

III. Žalovaní v 1. a 2. rade m a j ú vo vzťahu k žalobcom v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne n
á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o ktorých výške rozhodne
súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.8.2012 sa domáhali vyslovenia
neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy (ďalej len kúpna zmluva zo dňa 17.5.2012) (č.l.114) voči

žalovanémuv1.rade(neskôrajkžalovanémuv2.rade),nazákladektorejdošlokprevodunehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v k. ú. K., obec K., okres K. a to pozemku registra KNC č. XXXX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 276 m2 a na ňom postavenej budovy súpisné č. XXXXX z predávajúceho JoŠi s.r.o.
sosídlomKpt.Nálepku6/A,Prešov, IČO:44556152alebourčenia,žežalovanýnadobudolnehnuteľnosti
zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX, k.ú. K., okres K., obec K. pozemku registra KNC č. XXXX/
X zastavané plochy a nádvoria o výmere 276 m2 na ňom postavenej budovy súpisné č. XXXXX na
základe odporovateľného právneho úkonu, ktorý je pre žalobcov v 1. a 2. rade právne neúčinný až do

splnenia uloženej povinnosti vyplývajúcej z rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn. 13C/199/2009 ako
exekučného titulu v exekučnom konaní č.k. Ex 3246/10 (17Er/838/2010 ), ako aj do času vysporiadania
zákonného nároku náhrady za škody.

2.Svojužalobuodôvodnilitým,žežalobcav1.radejevýlučnýmvlastníkomnehnuteľnostinachádzajúcej
sa v katastrálnom území Prešov, a to parcely č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 221
m2, a na ňom postavenej budovy súpisné č. XXXXX, ktorú užíva žalobca v 2. rade.

3. Žalovaný v 1. rade je vlastníkom susediacich nehnuteľností k.ú. Prešov, pozemku č. XXXX/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 276 m2 a na ňom postavenej budovy súpisné č. XXXXX. Dňa
29.7.2009 predchodca žalovaného JoŠI s.r.o. so sídlom Kapitána Nálepku 6/A, IČO: 44556152 (vsúčasnosti žalovaný v 2. rade), bez predchádzajúcej výzvy prerušil dodávku vody - zároveň odstránil
časť vodovodného potrubia a tým znemožnil riadne užívanie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu v 1.
rade a v užívaní a podnikaní žalobcu v 2. rade, napriek skutočnosti, že predpísané vodovodné a stočné

fakturované predchodcom žalovaného, bolo zo strany žalobcu v 2. rade riadne a včas uhradené.

4. Žalobca v 1. rade podal návrh na vydanie predbežného opatrenia na tunajšom súde, o ktorom
bolo rozhodnuté rozhodnutím č. k. 17C/171/2009 tým, že mu bolo vyhovené, nakoľko predchodca
žalovaného dobrovoľne nesplnil uloženú povinnosť bol donútený podať návrh na výkon rozhodnutia v

exekučnomkonaní,ktorébolovedenépodspisovouznačkouEx2646/2009exekútorskýmúradomJUDr.
Radovana Ferenca, vo veci samej bola uložená povinnosť rozsudkom č. k. 13C/199/2009 potvrdeným
rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 9Co/31/2010, ktorého uloženú povinnosť nevykonal aj
napriek opätovnému výkonu rozhodnutia v exekučnom konaní.

5. Nevykonaním uloženej povinnosti obnoviť pôvodný stav dodávky vody žalobcovi opravou

prerušeného potrubia na parcele č. XXXX (v súčasnosti evidovanej ako parcela č. 3964/1) zdržať
sa akéhokoľvek konania, ktorým by obmedzil žalobcu v nerušenom užívaní vodovodnej prípojky s
vodomernou šachtou ako aj dodávky vody z nej, ktorá bola uložená rozsudkom tunajšieho súdu č.k.
13C/199/2009, zo dňa 15.3.2010 a ktorý sa stal právoplatným dňa 9.11.2010 a vykonateľným dňa
13.11.2010, do dnešného dňa nesplnil.

6. Pôvodne obaja žalobcovia tvrdili, že podaným návrhom na zmenu zápisu v katastri nehnuteľností
zo dňa 23.5.2012 č. vkladu I. XXXX/XXXX došlo k ďalšiemu spôsobu, ako sa tejto uloženej povinnosti
vyhnúť, ako aj znášaniu vzniknutých škôd, ktorých rozsah a výška sa rozhoduje v konaní vedenom na
Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. 9C/74/2011.

7. Poukázali na skutočnosť, že spoločnosť JoŠI s.r.o. - žalovaný v 2. rade ako aj žalovaný v 1. rade,
ako aj Športový klub ŠPORT Prešov, majú toho istého vlastníka osobu, Z. Š.. Mali zato, že účelový
prevod (ktorého neplatnosti určenia sa v tomto konaní domáhajú) zo strany povinného JoŠI s.r.o. je
nezákonný, nakoľko v upovedomení o začatí a spôsobe vykonania exekúcie zo dňa 21.12.2010, ktoré

mu bolo doručené dňa 07.01.2011 mu bol uložený zákaz nakladať s majetkom a teda je zrejmé, že
žalovaný v 1. rade o účelovosti a nezákonnosti prevodu vedel (konateľ spoločnosti a vlastník na strane
predávajúceho aj kupujúceho).

8. Žalobcovia poukázali na to, že vymoženie súdom uloženej povinnosti a doteraz spôsobenej škody

je viazané na nerozlučné vlastníctvo nehnuteľnosti a vodovodnej prípojky (vodovodná a kanalizačná
prípojka je vodnou stavbou a riadi sa ustanoveniami zákona č. 364/2004 Z.z. v znení neskorších
predpisov o vodách). Vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prítoky je osoba,
ktorá zriadila prípojku na svoje náklady a to spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu,
alebo verejnej kanalizácie. Ak je vlastník nehnuteľnosti vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom

kanalizačnej prípojky prechádza pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti vlastníctvo vodovodnej prípojky
alebo vlastníctvo kanalizačnej prípojky na nového vlastníka nehnuteľností. Poukázal na ustanovenie §
54 zákona, že na účely uskutočnenia držby a opráv na vodnej stavbe sú vlastníci pozemkov susediacich
s vodnou stavbou povinný umožniť vlastníkovi vodnej stavby vstup na tieto pozemky.

9. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

10. Súd vo veci vykonal pojednávanie bez prítomnosti žalobcu 2. rade (žalobca v 1. rade medzičasom
zobral žalobu späť) podľa ustanovenia § 180 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“). Pričom predvolanie na pojednávanie bolo žalobcovi v 2. rade doručované elektronicky dňa

17.3.2018.

11. Súd vo veci predtým nariadil pojednávanie na 28.09.2017, ktoré bolo odročené z dôvodu podanej
žiadosti zo strany žalobcov. Vytýčil nový termín pojednávania na 09.11.2017, kde opätovne požiadal
žalobca v 1. rade a súčasne zástupca žalobcu v 2. rade. Následne žalobca v 1. rade a súčasne v totožnej

osobe zástupca v 2. rade opätovne požiadali o odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti
žalobcu v 1. rade. Súd vo veci upozornil žalobcov na ustanovenie § 183 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku a opäť odročil pojednávanie na 16.01.2018.12. Dňa 03.01.2018 bolo súdu doručené podanie, ktorým žalobca zobral žalobu späť z dôvodu
zhoršujúceho sa zdravotného stavu, ktorý mu bráni aktívne písomne a osobne sa zúčastňovať na konaní
a opätovne ako zástupca žalobcu v 2. rade požiadal o odročenie pojednávania. Aj následne bol opätovne

vytýčený termín pojednávania dňa 20.02.2018, ktorý bol odročený z dôvodu nesplnenia podmienok
na vykonanie pojednávania, nakoľko došlo k vzdaniu sa zastupovania zo strany žalobcu v 1. rade za
žalobcu v 2. rade a doručené predvolanie na pojednávanie bolo len žalobcovi v 1. rade, ktorý súčasne je
totožnouosobouzástupcužalobcuv2.rade.Následnebolvytýčenýtermínpojednávaniana23.03.2018,
ktorý bol doručovaný elektronicky spoločnosti ATEMER s.r.o - žalobcovi v 2. rade, pričom zásielka súdu

bola späť vrátená späť s dňa 17.03.2018.

13. Uvedené predvolanie bolo doručené do elektronickej schránky, pretože súd má povinnosť
doručovať právnickým osobám písomnosti elektronicky v zmysle zákona č. 305/2013 Z.z.
o elektronickej podobe výkonu
pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).

Žalobcasivšakpredmetnúzásielkuneprevzal.Tátobolasúduvrátenádňa17.3.2017.Tuvšakplatífikcia
doručenia v zmysle § 32 ods. 5 písm. b/ zákona č. 305/2013 Z.z. a dňom vrátenia nedoručenej zásielky sa považuje za doručenú a teda
predvolanie bolo žalobcovi riadne a včas doručené.

14. Podľa § 105 ods. 1 CSP , súd doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu; tým nie je
dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu.

15. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) (ďalej len „zákon č. 305/2013
Z.z. “) elektronické podanie a
elektronický úradný dokument sa doručuje elektronicky, pričom miestom na elektronické doručovanie
je elektronická schránka, ktorá je aktivovaná. Elektronické doručovanie elektronického podania a

elektronického úradného dokumentu sa vykoná spôsobom podľa tohto zákona, ak osobitné predpisy pri
spôsobe doručovania elektronickými prostriedkami neustanovujú inak; ustanovenie prvej vety tým nie
je dotknuté.

16. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 305/2013 Z.z. , do vlastných rúk sa elektronicky doručujú elektronické dokumenty,
ktoré sú podľa tohto zákona z hľadiska právnych účinkov totožné s dokumentom v listinnej podobe, o
ktorom osobitné predpisy ustanovujú, že sa doručujú do vlastných rúk.

17. Podľa § 29 ods. 3 zákona č. 305/2013 Z.z. , doručením do vlastných rúk sa na účely elektronického
doručovania rozumie doručenie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia zo strany adresáta alebo
osoby, ktorej je podľa osobitných predpisov možné doručovať namiesto adresáta (ďalej len "prijímateľ"),
formou elektronickej doručenky odoslanej odosielateľovi.

18. V zmysle § 32 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z.z. , uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie okamih, odkedy
je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke adresáta.

19. Podľa § 32 ods. 2 zákona č. 305/2013 Z.z. , úložnou lehotou na účely tohto zákona je lehota, počas ktorej
je uložená elektronická úradná správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo dňa
nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú
lehotu.

20. V zmysle § 32 ods. 5 písm. b/ zákona č. 305/2013 Z.z. , elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických
dokumentov, sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do
vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebomárnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát
o tom nedozvedel.

21. V zmysle CSP je možné pokračovať v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Procesná aktivita
účastníka nie je zásadne nevyhnutná preto, aby súd mohol pokračovať v začatom konaní. Procesná
pasivita na druhej strane jedného z účastníkov konania, nemôže mať za následok zásah do práva
druhého účastníka na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2
Ústavy SR. V sporovom konaní ide zásadne na ťarchu účastníka, ktorý sa neustanovil na pojednávanie,

že súd je oprávnený konať aj v jeho neprítomnosti.

22. Súd vo veci na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi, a to návrhom, uznesením
Krajského súdu v Prešove č.k. 6Co/28/2012, výpisom listu vlastníctva č. XXXXX, výpisom listu
vlastníctva č. XXXXX, výpisom z internetového portálu katastrálneho úradu, výpisom z obchodného
registra žalovaného, rozhodnutím Okresného súdu Prešov č.k. 17C/171/2009, rozhodnutím Krajského

súdu v Prešove 2Co/188/2009, rozhodnutím Okresného súdu Prešov sp. zn. 13C/199/2009,
rozhodnutím Krajského súdu v Prešove 9Co/31/2010, uznesením Okresného súdu Prešov vo veci
sp.zn. 17Er/838/2010, upovedomením o začatí exekúcie EX 3246/10, žiadosťou o vydanie stanoviska
zo dňa 10.8.2012, informáciami o liste, vyjadrením žalobcov, uznesením Krajského súdu v Prešove
6Co/28/2012, vyjadrením žalobcov a návrhom na prerušenie konania a ostatným obsahom spisu, vo

veci rozhodol rozsudkom zo dňa 11.12.2014 č.k. 12C/167/2012-107 tak, že zamietol návrh na prerušenie
konania zo dňa 5.9.2014, žalobu v časti o určenie neplatnosti právneho úkonu zamietol, konanie v časti
odporovateľnosti právneho úkonu vylúčil na samostatné konanie.

23. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a zistil, že nie sú dané podmienky pre

potvrdenie,aniprezmenurozhodnutiaozamietnutížalobyoneplatnosťprávnehoúkonu,keďvtejtočasti
je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné pre absenciu dostatočných dôvodov a zároveň
súd prvej inštancie sa nezaoberal všetkými okolnosťami podstatnými pre správne rozhodnutie.

24. Súd druhej inštancie uviedol, že žalobcovia naliehavý právny záujem na žiadanom určení

odôvodňovali poukazom na okolnosti uzatvorenia namietanej kúpnej zmluvy, keď pôvodný vlastník
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX, k. ú. Prešov (voči ktorému žalobca v l. rade disponoval
právoplatným rozhodnutím súdu na splnenie povinnosti v súvislosti s dodávkou vody) v dobe
vykonávania exekúcie tohto rozhodnutie previedol vlastníctvo nehnuteľnosti na iný právny subjekt (s
totožným spoločníkom a konateľom) s úmyslom (podľa názoru žalobcov) vyhnúť sa splneniu takto

určenejpovinnosti.Jevšakzrejmé,žesúdprvejinštanciesastýmitonámietkamižalobcovnevysporiadal
a poukázal len na všeobecnú existenciu predpokladov posudzovania naliehavého právneho záujmu
v zmysle judikatúry všeobecných súdov. Uvedené však nie je postačujúce pre samotné rozhodnutie
o veci, keď ako už bolo spomínané, žalobcovia v tejto súvislosti v priebehu konania istým spôsobom
argumentovali a súd prvej inštancie mal tieto ich právne námietky vyhodnotiť.

25. Odvolací súd poukázal na to, že súd prvej inštancie v zásade správne poukázal na úplnosť okruhu
strán sporu v konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 17.05.2012, mal však za toto, že žalobcovia
priebehu odvolacieho konania včas, uplatnili návrh podľa § 92 O. s. p. v znení platnom do 30.06.2016
na pripustenie vstupu ďalšej žalovanej strany do konania, spoločnosti JoŠi s.r.o. so sídlom v Prešove,
Kpt. Nálepku 6/B, ktorá bola tiež účastníkom namietaného právneho úkonu (na strane predávajúceho).

26. So zreteľom na uvedené súd druhej inštancie uložil súdu prvej inštancie rozhodnúť o takto
podanom návrhu a zdôraznil, že tento postup žalobcov smeruje k odstráneniu nedostatku pasívnej
vecnej legitimácie strán v konaní, ktoré nie je právoplatne ukončené.

27. Súčasne uložil súdu prvej inštancie sa taktiež v zmysle vyššie uvádzaných záverov dôsledne
vyporiadať s naliehavosťou právneho záujmu na určení neplatnosti právneho úkonu a v nadväznosti
na to aj s namietanou platnosťou spornej kúpnej zmluvy. Odvolací súd preto rozsudok vo výroku o
zamietnutí žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP s tým, že v novom rozhodnutí o veci mal súd prvej

inštancie rozhodnúť aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).28. Na základe takto vyjadreného právneho názoru odvolacieho súdu súd uznesením zo dňa 9.12.2016
č. k. 12C 167/2002 - 148 pripustil do konania na strane žalovaného 2. rade spoločnosť JoŠi s.r.o. , IČO:
44556 152 so sídlom kap. Nálepku 6/B Prešov.

29. Súd prvej inštancie vo veci doplnil dokazovanie na základe návrhov zo strany žalovaných, a to
rozsudkomč.konania9Co/134/2015-409zodňa26.07.2016,zmluvouoprevodeobchodnéhopodieluzo
dňa 29.12.2011, odstúpením od zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 30.08.2012 a vyjadrením
žalobcov, ktoré bolo doručené dňa 24. 03. 2017, pričom originál bol pripojený k spisu 12C/237/2016.

30. Žalobcovia doplnili argumentáciu oproti žalobe a dovtedajších vyjadrení a žiadali, aby súd zistil
skutkový stav výšky splatenej kúpnej ceny vyplývajúcej kúpnej zmluvy, ktorej neplatnosti sa domáhali
v tomto konaní. Žiadali preskúmať hodnovernosť dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 17.5.2017, a to
s poukázaním, či bola zaplatená v ňom uvedená kúpna cena, ako preskúmať platnosť a hodnovernosť
osvedčenia podpisov a poukazovali na zhodu poradie č. 102 pod, ktorými sú evidované osvedčené

podpisy v osvedčovacej knihe Obce P.. Žalobcovia namietali, že v prípade súčasnej situácie nevedia
vydokladovať napojenie na verejnú sieť pitnej vody a kanalizácie, hrozí im vydanie zákazu na užívanie
stavby so všetkými dôsledkami. V konečnom dôsledku žalobcovia v tomto podaní s veľkými ťažkosťami
zrozumiteľným spôsobom poukazovali na to, že vodovodná prípojka bola s TJ Tatran Prešov, ul. Kpt.
Nálepku č. 6 prevedená na Okresnú asociáciu telovýchovných jednôt a klubov Prešov a dňa 9.7.2004

na Športový klub Šport Prešov, v ktorých už od 30.1.2004 bol na základe povoleného vkladu vlastníkom
nehnuteľností zapísaným na liste vlastníctva č. XXXXX, k.ú. K., na ktorom je dodnes evidovaná
nehnuteľnosť žalobcu v 1. rade, na základe tejto skutočnosti by mala byť vodovodná prípojka v systéme
v evidencii Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti a.s. Košice dodnes evidovaná nehnuteľnosť vo
vlastníctve žalobcu v 1. rade a majú za to, že zo strany žalovaných tak ide o scudzenie vodovodnej

prípojky.
31. Z listu vlastníctva č. XXXXX, k. ú. Prešov, zo dňa 20.8.2012 mal súd zistené, že nehnuteľnosti, a
to parcela č. XXXX/X o výmere 276 m2 - zastavané plochy a nádvoria na, ktorej je postavená stavba
súpisné č. XXXXX - administratívna budova, je v celosti vo vlastníctve žalovaného Josim s.r.o. z
titulu kúpnej zmluvy vkladového konania č. I. XXXX/XXXX, v časti C bez uvedenia ťarchy prípadne

poznámky.

32.Zlistuvlastníctvač.XXXXXzodňa24.6.2012,tedaskoršídátumakopredchádzajúcilistvlastníctva,
vyplynulo, že v časti B boli k tomuto dátumu predmetné nehnuteľnosti boli evidované na žalovanom s
vyznačenou plombou na základe I. - XXXX/XXXX, časti C bez tiarch a bez poznámky.

33. Z listu vlastníctva č. XXXXX k.ú. K. mal súd zistené, že parcela č. XXXX/X o výmere 221 m2 -
zastavané plochy a nádvoria a budova stojaca na tejto parcele súpisné č. XXXXX, ako administratívna
budova, sú vedené vo vlastníctve Z. V.. Titulom kúpnej zmluvy vkladového konania I. XXXX /. bez zápisu
v časti C ťarchy a bez poznámok.

34. Z uznesenia Okresného súdu Prešov 17C/171/2009-17 zo dňa 28.8.2009 bolo zistené, že týmto
uznesením žalovanému obchodnej spoločnosti JoŠi s.r.o., IČO: 44556152 bola uložená povinnosť
obnoviť pôvodný stav dodávky vody a zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by obmedzil žalobcovi (v
tomto konaní žalobcovi 1. rade) pri užívaní vodovodnej a kanalizačnej prípojky z vodomernou šachtou

na pozemku H. XXXX, k. ú. K. vedenom na liste vlastníctva č. XXXXX do právoplatného skončenia vo
veci samej a súčasne uložil povinnosť podať návrh na začatie konania o zdržanie sa zásahov pri užívaní
vodovodnej a kanalizačnej prípojky. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2009 a
vykonateľnosť dňa 5.9.2009

35. Z rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 13C/199/2009-58 zo dňa 15.3.2010 mal súd zistené, že
na základe návrhu, v tomto konaní žalobcu v 1. rade, bola žalovanému obchodnej spoločnosti JoŠi
s.r.o. uložená povinnosť obnoviť pôvodný stav dodávky vody žalobcovi opravou prerušeného potrubia
na parcele č. XXXX, k.ú. K., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXXX a zdržať sa akéhokoľvek konania,
ktorým by obmedzil žalobcu v nerušenom užívaní vodovodnej prípojky s vodomernou šachtou, ako aj

dodávky vody v nej. Žalobca, totožná osoba, ako v tomto konaní žalobca v 1. rade, sa domáhal žalobou
podanou na súd dňa 25.9.2009 určenia, že nadobudol zo zmluvy právo zodpovedajúce vecnému
bremenu, ktoré bude zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX, k.ú. K. a žiadal uložiť žalovanému
povinnosť obnoviť pôvodný stav. V tomto konaní súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že bolopreukázané, že žalobca a žalovaný sú vlastníkmi susediacich nehnuteľností. Žalobca je vlastníkom
pozemkov KNC č. XXXX/X a na nej stojacej budovy a žalovaný vlastníkom susediaceho pozemku
č. 3966/3 a na nej stojacej budovy. Vodovodná prípojka žalobcu bola so súhlasom vtedajšieho

vlastníka pozemku č. XXXX/X M. Č.. XXXX vedená cez tento pozemok a napojená vodovodnej prípojky
vtedajšieho vlastníka budovy stojace na parcele č. XXXX/X. Pokiaľ teda žalobca takýmto súhlasom
disponoval a svoju vodovodnú prípojku si vybudoval, a na jeho právach túto vodovodnú prípojku
užívať nezmenila ani skutočnosť, že parcelu č. XXXX/X a na nej stojacu budovu následne nadobudol
žalovaný. Uviedol, že práva vyplývajúce z dohody vlastníkov žalobcovi ostali zachované a aj po

zmene vlastníctva parcely č. XXXX/X a na nej stojacej budovy mal žalobca právo naďalej užívať svoju
vodovodnú prípojku. Žalovaný mu túto vodovodnú prípojku prerušil bez existencie zákonného dôvodu
a preto súd návrhu čiastočne vyhovel a zaviazal žalovaného obnoviť pôvodný stav dodávky vody
žalobcovi opravou prerušeného potrubia a zároveň mu uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania,
ktorým by obmedzoval žalobcu k užívaniu vodovodnej prípojky s vodomernou šachtou. Návrh v časti o
určenie vecného bremena vyplývajúceho zo zmluvy súd zamietol z toho dôvodu, že uzavretá zmluva o

užívaní inžinierskych sietí zo dňa 07.11.2007, podľa jej textu nemá vecno - právne účinky a ani nebola
vložená do katastra nehnuteľností. Vecné bremeno nehnuteľnosti môže vzniknúť len vkladom zmluvy do
katastranehnuteľností.Poukázalnato,žežalobcanemoholaniprávozodpovedajúcevecnémubremenu
vydržať, pretože od uzavretia zmluvy, teda od 07.10.2007 ešte neuplynula dostatočná doba výkonu
práva. Uvedené rozhodnutie bolo Krajským súdom v Prešove rozsudkom č. konania 9Co/31/2010-114

zo dňa 26.10.2010 potvrdené.

36. Predmetom konania 17Er/838/2010 bolo vymoženie uloženej povinnosti obnoviť pôvodný stav
dodávky vody oprávnenému voči povinnému JoŠi s.r.o., vo veci prerušeného potrubia na parcele č.
XXXX, k.ú. K., zapísané na liste vlastníctva č. XX XXX a zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým

by obmedzil oprávneného v nerušenom užívaní vodovodnej prípojky a vodomernou šachtou, ako aj
dodávky vody z nej, pričom išlo o práve o povinnosti uložené právoplatným rozhodnutím tunajšieho súdu
z rozhodnutia 17C/171/2009-17 zo dňa 28.8.2009.

37. Súd vo veci vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s upovedomením o začatí exekúcie č.

Ex2646/09 - 13 v prospech oprávneného Z. V., kde na základe vykonateľného exekučného titulu na
peňažné plnenie bolo uznesenie č.k. 17C/171/2009-17, ktoré sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa
5.9.2009.Vtomtoupovedomeníozačatíexekúcieboluložený zákazpovinnému,abyododňadoručenia
tohto upovedomenia (JoŠi s.r.o.) nakladal s majetkom, ktorý v zmysle exekučného poriadku podlieha
predmetnej exekúcii okrem nakladania za účelom uspokojenia peňažného nároku oprávneného a trov

exekúcie v hotovosti. Exekučné konanie začalo za účelom vymoženia súdom uloženej povinnosti a to
obnoviťpôvodnýstavdodávkyvodyazdržaťsaakéhokoľvekkonania,ktorýmbyobmedziloprávnenému
pri užívaní vodovodnej a kanalizačnej prípojky s vodomernou šachtou na pozemku KN XXXX, k.ú. K.
vedenom na liste vlastníctva č. XXXXX do právoplatného skončenia vo veci samej a na vymoženie
peňažného nároku oprávneného, a to trovy oprávneného za overenie listín 6 EUR, súdny poplatok na

vydanie poverenia 16,50 EUR, poplatok za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice 19,75
EUR a predbežné trovy exekúcie vo výške 161,20 EUR.

38. Súd vo veci vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s upovedomením o začatí spôsobe exekúcie,
kde bol exekučným titulom rozsudok č.k. 13C/199/2009-58, ktorý sa stal právoplatným dňa 09.11.2010

a vykonateľným dňa 13.11.2010 (č.l.sp. 26) predmetom exekúcie bolo obnovenie pôvodného stavu
dodávky vody tak, ako je uvedené vyššie a vymoženie peňažného nároku oprávneného, ktorým bol
Z. V. (a to overenie exekučného titulu 7,50 EUR, súdny poplatok na vydanie poverenia 16,50 EUR a
poplatok za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice 19,75 EUR, predbežné trovy exekúcie
boli vyčíslené na sumu 161 EUR aj v tomto upovedomení o začatí exekúcie pod č. Ex 3246/10 - 14

(ktoré bolo totožné ako je uvedené vo vyššie uvedenom bode, avšak vydanom už po skončení vo
veci samej) bol povinnému, a to spoločnosti JoŠi s.r.o. uložený zákaz nakladať s majetkom, ktorý v
zmysle exekučného poriadku podlieha predmetnej exekúcii okrem nakladania za účelom uspokojenia
pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom
na účet určený exekútorom.

39. Žalovaný sa vo veci vyjadril ústne prostredníctvom právnej zástupkyne na vytýčenom termíne
pojednávania a uviedol, že formulovaný petit v časti napadnutia neplatnosti právneho úkonu č. konania
I. XXXX/XXXX je podľa ich názoru nezrozumiteľný a trpí vadou formálnej a materiálnej vykonateľnosti.V ďalšom poukázal na to, že na strane žalobcu v 1. a 2. rade neexistuje naliehavý právny záujem
na určenie neplatnosti právneho úkonu a z toho dôvodu je potrebné žalobu zamietnuť. Procesná
povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je daný naliehavý právny záujem na určení

neplatnosti právneho úkonu zaťažuje v prvom rade žalobcu v 1. a 2. rade. Žalobcovia podľa jeho
názoru nepreukázali, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý ich spor a ich
postavenie vyrieši, teda odstraňuje nehody s touto účastníkov konania, alebo vytvára pevný základ pre
jeho usporiadanie. Pokiaľ sa týka účastníkov konania žalobca označil na strane žalovaného spoločnosť
JOSIM s.r.o., pričom účastníkom právneho vzťahu napadnutého žalobcami bola spoločnosť JoŠi s.r.o.,

čiže ani z hľadiska okruh účastníkov konania nie je splnená podmienka na úspešnosť vyslovenie
neplatnosti právneho úkonu. Pokiaľ ide o predmet, poukázal žalovaný na to, že konanie o neplatnosť
právneho úkonu má pred dovolaním sa odporovateľnosti právneho úkonu vždy prednosť, a to z toho
dôvodu, že právny úkon, ktorý by nebol platný, nemohol by žalobca úspešne odporovať, z toho dôvodu
žiadal, aby súd zamietol žalobu o neplatnosť právneho úkonu a prípadne pokračoval v konaní o žalobe
o odporovanie právneho úkonu.

40. Z rozsudku č. k. 9Co/134/2015-409 zo dňa 26.07.2016 Krajského súdu v Prešove, mal súd zistené
že žalobcovia v 1. a 2. rade sa domáhali uloženia povinnosti žalovaným totožným právnickým osobám
ako v tomto súdnom konaní a aj proti Z. Š. zaplatiť škodu, vec bola vedená na tunajšom súde pod sp.zn.
9C/74/2011 a týmto rozsudkom odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu 1. stupňa zo dňa 13.3.2015, ktorý

zamietol v celom rozsahu, žalobu žalobcu v 1. rade (Z. V.) a žalobu žalobcu v 2. rade ATEMER s.r.o.
voči žalovaným v 2. a 3. rade proti Z. Š. a spoločnosti JOSIM s.r.o. Na samostatné konanie vylúčil iba
žalobu žalobcu 2. rade voči žalovanému 1. rade, t. j. voči spoločnosti Joši s.r.o.

41. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd právne uzatvára:

42. V priebehu konania žalobca v 1. rade zobral žalobu späť v celom rozsahu.

43. Podľa § 144
CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

44. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

45. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu

žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

46. Vzhľadom na skutočnosť, že v prejednávanej veci vzal žalobca svoju žalobu voči žalovaným v celom
rozsahu späť, súd konanie zastavil podľa citovaných zákonných ustanovení, žalovaní s tým súhlasili.
47. Predmetom sporu tak zostala žaloba žalobcu v 2. rade vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade.

48. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,

c)určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem;
naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného
predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

49. V danej právnej veci žalobcovia v 1. a 2 rade nešpecifikovali dôvod neplatnosti právneho úkonu
- kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti v zmysle ktorej nadobudol vlastníctvo žalovaný. Možno len
vychádzať zo skutkového opisu žaloby, že neplatnosť by malo vyvolať to, že došlo k jej uzatvoreniu
v čase keď predávajúci spoločnosť JoŠi s.r.o. mal v zmysle exekučného konania zákaz nakladať s
nehnuteľnosťou a druhým dôvodom mala byť skutočnosť, že žalobcom vznikla škoda, ktorá by mala byť

uspokojená z majetku, a to práve predmetnej nehnuteľnosti susediacej s nehnuteľnosťou žalobcu v 1.
rade, pôvodne vo vlastníctve spoločnosti JoŠi s.r.o.50. Z hľadiska posudzovaného prípadu treba venovať prvoradú pozornosť ustanoveniam § 39 a § 40a
Občianskeho zákonníka, ako aj ich vzájomnému vzťahu.

51. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

52. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za

platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym
predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je
takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

53. Neplatnosť právneho úkonu uvedená v ustanovení § 39 Občianskeho zákonníka má povahu
absolútnej neplatnosti. Vo všeobecnej rovine možno povedať, že neplatný je právny úkon, ktorý nemá
niektorú z náležitostí, ktoré zákon pod sankciou neplatnosti právneho úkonu vyžaduje. Pritom Občiansky
zákonník pojem „absolútna neplatnosť“ nepoužíva. Používa len termín „neplatnosť“, preto platí, že pokiaľ
je nejaká vada právneho úkonu sankcionovaná neplatnosťou (a nejde pritom o niektorý z prípadov

relatívnej neplatnosti uvedenej ďalej), ide o absolútne neplatný právny úkon. Absolútna neplatnosť
(negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona. Absolútnej neplatnosti právneho úkonu
sa môže dovolávať ktokoľvek. Okrem účastníkov právneho úkonu je to teda každý, kto má na tom
právny záujem. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd alebo iný štátny orgán prihliada z úradnej
povinnosti, teda napríklad aj bez toho, aby ten, kto môže byť takým úkonom dotknutý, musel namietať

neplatnosť úkonu. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobuje právne následky ani v prípade, keď
na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
Absolútna neplatnosť pôsobí zásadne od začiatku (ex tunc), teda od okamihu vzniku právneho
úkonu. Účinky absolútnej neplatnosti pôsobia definitívne, aj keby dôvod neplatnosti právneho úkonu
dodatočne odpadol. Absolútne neplatný právny úkon nemožno teda zhojiť dodatočným schválením, či

ho konvalidovať dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti, ale ani napraviť splnením povinnosti. Do
úvahy prichádza iba konverzia podľa § 41a ods. 1 Občianskeho zákonníka (keď neplatný právny úkon
má náležitosti iného právneho úkonu, ktorého sa účastníci dovolajú).

54. Neplatnosť právnych úkonov vymenovaných v ustanovení § 40a Občianskeho zákonníka má

povahu relatívnej neplatnosti, ktorá spočíva v tom, že právny úkon, pri ktorom je daný dôvod relatívnej
neplatnosti, sa považuje za platný, pokiaľ ten, kto je takýmto právnym úkonom dotknutý, sa neplatnosti
právneho úkonu dôvodne nedovolá. Znamená to, že zákon ponecháva na úvahu subjektu dotknutého
právnym úkonom, či sa chce neplatnosti právneho úkonu dovolať, alebo nie. Ak sa oprávnený subjekt
neplatnosti právneho úkonu nedovolá, zostáva tento právny úkon platný so všetkými právnymi účinkami,

ktoré z neho vyplývajú. To platí i tam, kde na základe tohto právneho úkonu vzniklo vkladom do katastra
nehnuteľností vecné právo.

55. Prípady relatívnej neplatnosti sú v ustanovení § 40a Občianskeho zákonníka uvedené taxatívne, a
preto rozšírenie týchto prípadov per analogiam nie je prípustné. Relatívna neplatnosť právneho úkonu

nenastáva priamo zo zákona, ako to je v prípade absolútnej neplatnosti. Relatívne neplatný právny úkon
pôsobí, ako keby bol platný, pokiaľ svojej platnosti nebol zbavený. Relatívna neplatnosť právneho úkonu
nastáva na základe jednostranného právneho úkonu dovolaním sa relatívnej neplatnosti.

56. Vo všeobecnej rovine možno zhrnúť, že existujúca úprava absolútnej neplatnosti právneho úkonu

podľa§39Občianskehozákonníkavýraznýmspôsobomzasahujedozmluvnejvoľnostisubjektovpráva,
pretože svojou kogentnosťou v značnej miere zmluvnú voľnosť (slobodnú dispozíciu) obmedzuje, ba až
vylučuje. Zákonodarca zaviedol toto kogentné ustanovenie zrejme vo verejnom záujme. Naproti tomu
existujúca úprava relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a Občianskeho zákonníka je vo
svojich dôsledkoch omnoho menej rigorózna, pretože jej dosah je obmedzený zhodnou vôľou aktérov

dotknutých právnych úkonov, keďže následky relatívnej neplatnosti nastávajú iba vtedy, keď sa toho
niektorý dotknutý subjekt dovolá.57. V danej právnej veci žalobcovia formulovali petit žaloby v dvoch nárokoch, aj, keď formulácia petitu
je veľmi dôležitou okolnosťou nakoľko vymedzuje predmet konania, nad ktorý súd zásadne nemôže ísť
a zároveň podmieňuje budúcu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia súdu bolo zrejmé, že žalobcovia sa

domáhajú určenia neplatnosti právneho úkonu a to kúpnej zmluvy na základe ktorej došlo k prevodu
nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XX XXX, kat. ú. K.. Rovnako druhý výrok bol zreteľný
tým, že týmto sa domáhajú odporovateľnosti právneho úkonu. Aj, keď uvedená bola spojka „alebo“,
medzi oboma nárokmi nemožno takto uplatnené nároky charakterizovať ako eventuálny petit prípadne
alternatívny petit. Na výzvu súdu žalobcovia k tomuto nevedeli zaujať jednoznačné stanovisko a preto

súd vychádzal z jednoduchého jazykového výkladu uvedeného v žalobnom návrhu (viď za istý čas
pojednávania č. listu spisu 59).

58. Vo veci súd však poukazuje na to, že obsah dokazovania vo vzťahu k preukázaniu neplatnosti
právnehoúkonujepodstatnerozdielny,akopripreukazovanískutočnostírozhodujúcichpreodporovanie
právneho úkonu, teda že dlžníkove právne úkony smerujú k ukracovaniu uspokojenia veriteľovej

vymáhateľnej pohľadávky. Pritom odporovať možno len inak platnému právnemu úkonu.

59. Z týchto dôvodov súd aj vylúčil na samostatné konanie žalobu o odporovanie právneho úkonu, keďže
rozhodol prvým rozsudkom, takže žalobu o neplatnosť kúpnej zmluvy zamietol najmä preto, že v čase
vyhlásenia rozsudku nebol úplný okruh účastníkov právneho úkonu (žalobcovia úplný okruh upravili až

v odvolacom konaní), z dôvodov hospodárnosti ani neskúmal hlbšie iné dôvody uvádzané žalobcami.

60. Keďže však súd druhého stupňa zrušil tento rozsudok vo vzťahu ku posúdeniu platnosti kúpnej
zmluvy, súd uvádza nasledovné:

61. Vo veci je potrebné uviesť aj to, že Ústavný súd SR vo svojej judikatúre opakovane pripomína,
že prílišný právny formalizmus a prehnané nároky na formuláciu zmluvy nemožno z ústavnoprávneho
hľadiska akceptovať, lebo evidentne zasahujú do zmluvnej slobody občana vyplývajúcej z princípu
zmluvnej voľnosti (autonómie vôle) podľa čl. 2 ods. 3 ústavy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou,
a nie zásadou. Taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu

výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom nezakladajúcim jej neplatnosť, preto nie je ústavne
konformná a je v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcimi z čl. 1 ústavy ( k tomu pozri I. ÚS
242/07, I. ÚS 243/07, IV. ÚS 340/2012).“

62. Keďže v danom prípade žalobcovia v 1. a 2. rade (teraz už len žalobca) namietali, že žalovaný v

2. rade previedol nehnuteľnosť v čase keď mal zákaz ňou nakladať, zrejme mali za to, že išlo o právny
úkon odporujúci zákonu (contra legem ), keď úkon zákon výslovne zakazuje, resp. keď právny úkon je v
rozpore so zákonným zákazom. Avšak záver, že určitý právny úkon je neplatný pre rozpor so zákonom
alebo preto, že zákon obchádza, sa musí opierať o rozumný výklad dotknutého zákonného ustanovenia.

63. Nie každý (údajný) rozpor so zákonom má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu
(rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky II.ÚS 87/04 zo dňa 6.4.2005).

64. V danej právnej veci exekučným titulom, na základe ktorého bolo vydané upovedomenie o začatí
exekúcie a tým zákaz žalovanému v 2. rade nakladať s majetkom v zmysle exekučného poriadku, bolo

uznesenie Okresného súdu Prešov č. konania 17C/171/2009-17 vydané dňa 22.8.2009 účastníkmi bol
Z. V. ako žalobca a spoločnosť JoŠi s.r.o., ako žalovaný. Druhým exekučným titulom bol rozsudok
Okresného súdu Prešov č. konania 13C/199/2009-58, na základe ktorého bolo vydané upovedomenie
o začatí exekúcie o spôsobe vykonania exekúcie č. EX 3246/10 - 14 dňa 21.12.2010, v ktorom rovnako
ako v prvom prípade bol Z. V. oprávneným a povinným JoŠi s.r.o., kde tiež na základe upovedomenia

o začatí exekúcie bol uložený zákaz nakladať s majetkom. Obe exekučné konania boli začaté na
vymoženie súdom uloženej povinnosti obnoviť pôvodný stav dodávky vody oprávnenému opravou
prerušenéhopotrubiaanavymoženiepeňažnéhonárokuoprávnenéhopozostávajúceho ztrovexekúcie
v sume približne do 100 EUR a na trovy exekúcie predbežnej výške 161 EUR nie na vymoženie iných
finančných pohľadávok oprávneného, teda nie na úhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť prerušením

vodovodného pripojenia, uvedený zákaz bol uložený v zmysle ustanovenia § 47 ods. 1 písm. b) zákona
č. 233/1995 Z.z. exekučného poriadku v znení ku dňu 21.12.2010.

65. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. - Exekútor poverený vykonaním exekúciea) upovedomí povinného i oprávneného o začatí exekúcie, prípadne o spôsobe jej vykonania a o
predbežných trovách exekúcie; povinného vyzve, aby uspokojil pohľadávku oprávneného alebo aby do
14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky podľa § 50,

b) zakáže povinnému, aby odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie nakladal so
svojím majetkom, ktorý podľa ustanovení tohto zákona podlieha exekúcii okrem nakladania za
účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie v hotovosti alebo
bezhotovostným prevodom z účtu v banke.

66. Súd vo veci pri posúdení samotnej neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy vychádzal z
vyjadreného právneho záveru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 25.11.2008
sp.zn. 4Cdo/107/2017, ktoré je použiteľné aj v danej právnej veci, kde Najvyšší súd Slovenskej republiky
k uvedenému ustanoveniu uviedol: „Citované ustanovenie exekučného poriadku teda určuje súdnemu
exekútorovi povinnosť zakázať povinnému nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii od doručenia
upovedomenia o začatí exekúcie. Neupravuje však sankciu za porušenie tohto zákazu. Dôsledky

porušenia uvedeného všeobecného zákazu treba preto vyvodiť výkladom rešpektujúcim účel a zmysel
tohto ustanovenia. “

67. V uvedenej veci sp.zn. 4Cdo/107/2017 bolo tiež predmetom konania určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy, kde súd prvého stupňa určil neplatnosť kúpnej zmluvy medzi žalovanými práve v dôsledku toho,

že taktiež žalovaný po doručení všeobecného upovedomenia o začatí exekúcie, ktorým mu bolo okrem
iného zakázané nakladať, uzavrel kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Súd druhej inštancie zmenil
rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietol a na rozdiel od súdu prvého stupňa bol toho
názoru, že dôsledkom porušenia zákazu nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii v zmysle § 47
ods. 1 písm. b) exekučného poriadku môže byť len odporovateľnosť právnych úkonov podľa §§ 42a a

42b Občianskeho zákonníka.

68. Tento názor podporil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky tým, že dovolanie zamietol a poukázal
na to, že bol správny záver odvolacieho súdu, že sankciou za porušenie zákazu nakladať s majetkom
podliehajúcim exekúcii povinným, uloženého mu súdnym exekútorom v upovedomení o začatí exekúcií

v zmysle § 47 ods. 1 písm. b) exekučného poriadku je odporovateľnosť právneho úkonu. Stotožnil sa
s argumentáciou odvolacieho súdu a v odôvodnení jeho rozhodnutia v podrobnostiach naň poukázal.
Uviedol, že právny záver odvolacieho súdu rešpektuje účel a zmysel § 47 ods. 1 písm. b) exekučného
poriadku, ako aj účel celého exekučného konania s prihliadnutím na jeho jednotlivé štádiá. Podľa názoru
odvolacieho súdu týmto účelom a zmyslom štádiu exekučného konania, keď to bolo súdnym exekútorom

vydané len všeobecné upovedomenia o začatí exekúcie (teda nie aj upovedomenie o spôsobe jej
vykonania, ktoré s upovedomením o začatí exekúcie môže, ale nemusí byť spojené), len upozorniť
povinného na povinnosť nerobiť úkony, ktoré by viedli k zmenšeniu či k úplnému zbaveniu majetku
a tým k sťaženiu alebo dokonca k znemožneniu uspokojenia oprávneného. Ide o rovnakú povinnosť,
ktorá inak pre povinného ako dlžníka vyplýva aj z ustanovení §§ 42a a 42b Občianskeho zákonníka

(povinnosť nerobiť právne úkony ukracujú sa uspokojenie pohľadávky veriteľa). Pretože s porušením
povinnosti vyplývajúcej z týchto ustanovení Občianskeho zákonníka spája zákon výslovne sankciu
odporovateľnosti právnych úkonov (nie ich neplatnosti), treba rovnakú sankciu spájať aj porušením
všeobecného zákazu nakladať s majetkom, uloženého povinnému súdnym exekútorom v upovedomení
o začatí exekúcie v zmysle § 47 ods. 1 písm. b) exekučného poriadku. Takýto výklad je súladný aj s

ustanovením § 47 ods. 1 písm. a) exekučného poriadku, v zmysle, ktorého exekútor upovedomenie
o začatie exekúcie zároveň vyzve povinného aj, aby uspokojil pohľadávku oprávneného. Ak by
totiž s porušením všeobecného zákazu nakladať s majetkom mali byť spájané následky absolútnej
neplatnosti právnych úkonov, potom by povinný nemohol robiť ani také úkony, ktoré by smerovali k
uspokojeniu pohľadávky oprávneného, čo by odporovalo samotnému zmyslu exekučného konania.

Naopak výklad spájajúci s porušením uvedeného zákazu následky odporovateľnosti právnych úkonov
umožňuje povinnému, bez rizika takéhoto následku, robiť právne úkony nakladania s majetkom
smerujúce k uspokojeniu oprávneného. Okrem toho zohľadňuje aj práva tretích osôb tým, že chráni
dobromyseľnosťprinadobudnutímajetkuodpovinného.Sozreteľomnauvedenédovolacísúddovolanie
žalobkyne zamietol.

69. Vychádzajúc teda z tejto vyššie uvedenej právnej veci, žalobcovi sa mali domáhať len
odporovateľnosti právneho úkonu, čo bolo vylúčené na samostatné konanie vedené pod sp. zn.
12C/237/2016.70. V tejto právnej veci napokon je potrebné uviesť aj to, že žalobca, spoločnosť ATEMER s.r.o., nebol
oprávneným subjektom z rozhodnutia č.k. 17C/171/2009-71, zo dňa 28.8.2009 a ani oprávneným z

exekučného titulu pozostávajúceho z rozsudku 13C/199/2009-53, právoplatným dňa 9.11.2010, ak teda
žalobca spoločnosť ATEMER s.r.o. podniká v priestoroch, ktoré sú vo vlastníctve tejto tretej osoby
(žalobcu v 1. rade) na základe nájomnej zmluvy alebo na základe iného právneho titulu a tento mu
nezabezpečil ako prenajímateľ adekvátne služby, práve vo vzťahu k tejto osobe, teda vlastníkovi týchto
nehnuteľností mu vzniklo právo domáhať sa zľavy na nájomnom prípadne náhrady škody a následne

vlastníkovi nehnuteľnosti právo vo vzťahu ku subjektu, ktorý tento stav spôsobil.

71.Tedasúdpriposudzovanípredmetnejprávnejvecivychádzalajzjudikatúry,ktorájevyššiecitovanáa
má zato, že žalobca nielenže nemá naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti tejto kúpnej zmluvy,
ale ani aktívnu legitimáciu a súd ani nezistil do dôvody absolútnej neplatnosti tejto kúpnej zmluvy.

72.Ztýchtodôvodovzamietolajďalšienávrhynadoplneniedokazovaniaprednesenézostranyžalobcov
ako nehospodárne.

73. V konečnom dôsledku súd poukazuje na to, že žalobcovia si uvedomujú, že procesne nezvolili
vhodný nástroj v podobe tejto žaloby na nápravu problému s vodovodnou prípojkou, čo vyplýva aj

z podania doručeného súdu 24.3.2017 (č.l. sp. 195), kde uviedli, že vodovodná prípojka v systéme
evidencieVýchodoslovenskejvodárenskejspoločnostia.s.Košicebolazostranyžalovaných„scudzená“
Z. V. vzhľadom na históriu, ako boli prevádzané nehnuteľnosti. Žalobou o neplatnosť kúpnej zmluvy však
sa tohto svojho tvrdeného práva, ak by aj boli úspešní, sa nedomôžu.

74. Podľa § 251 CSP ,trovykonaniasúvšetkypreukázané,odôvodnenéaúčelnevynaloženévýdavky,ktoré
vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

75. Podľa § 255 ods. 1 CSP , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

76. Podľa § 255 ods. 2 CSP , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

77. Podľa § 262 ods.1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

78. Podľa § 262 ods. 2 CSP , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

79. Podľa § 256 ods. 1, 2 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná

náhradu týchto trov protistrane.

80. Žalobca v 1. rade nepreukázal pri späťvzatí žaloby, žeby procesne zavinili žalovaní jeho procesný
úkon späťvzatia a preto súd považuje zodpovednosť na strane žalobcu za zavinenie zastavenie konania,
čím vznikol nárok na náhradu trov konania na strane žalovaných.

81. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a náhradu
trov konania priznal žalovaným ako protistrane, ktorá procesne bola v konaní úspešná v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže

žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.