Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, March 5, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 28Sa/29/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5018200348
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5018200348.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Martinčekovou, v právnej

veci žalobkyni: Bc. A. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, právne zast. JUDr. Lukášom Mikloškom,
advokátom, so sídlom P. XX, B., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom
Špitálska 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. j. UPS/US1/
SSVOPHNSSD/SOC/2018/7977-0002 Km zo dňa 25.06.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto rozhodnutím číslo: ZA3/

PKNM/SOC/2018/53909-43, číslo záznamu: 2018/134387 zo dňa 03.05.2018 podľa § 26 ods. 2 písm.
a) bod 1 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi (ďalej aj zákon o pomoci v hmotnej núdzi)
v znení neskorších predpisov a podľa § 10 ods. 3, § 25 ods. 2 citovaného zákona účastníčke konania
Bc. A. P. znížil dávku v hmotnej núdzi o sumu 61,60 € a odňal jej pomoc v hmotnej núdzi v sume 11,90
€ mesačne od 01.04.2018. V odôvodnení uviedol, že dňa 19.02.2018 prijala ponuku na vykonávanie
pracovných činností v rozsahu 32 hodín mesačne na obdobie od 01.04.2018 do 31.12.2018. Z evidencie
dochádzky bolo zistené, že v apríli 2018 odpracovala 8 hodín. Taktiež odmietla absolvovať školenie

BOZP, ktoré sa konalo 10.04.2018. Je stále v hmotnej núdzi a spĺňa podmienky nároku na pomoc v
hmotnej núdzi, ale vzhľadom na to, že v apríli 2018 neodpracovala stanovený rozsah 32 hodín mesačne,
dávka sa znížila o sumu 61,60 €. Má nárok na dávku v hmotnej núdzi vo výške 61,60 €, avšak vzhľadom
na to, že výška pomoci v hmotnej núdzi sa jej znížila práve o 61,60 €, úrad rozhodol o odňatí pomoci
v hmotnej núdzi.

2. Na základe odvolania žalobkyne vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č. UPS/US1/

SSVOPHNSSD/SOC/2018/7977-0002 Km zo dňa 25.06.2018 jej odvolanie zamietol a prvostupňové
rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení poukázal na skutkový stav zistený prvostupňovým správnym
orgánom. Účastníčka ponuku 02/2018 prijala a z evidencie dochádzky občana poberajúceho dávku
v hmotnej núdzi bolo preukázané, že v mesiaci apríl 2018 vykonávala ponúknuté činnosti len v
rozsahu 8 hodín. Ďalej bolo preukázané, že účastníčka sa dňa 09.04.2018 dostavila na Obecný úrad
v Nesluši (organizátor činností), kde sa mala zúčastniť BOZP školenia, ktoré zabezpečoval organizátor
činností. Nakoľko školenie bolo presunuté o jeden deň na 10.04.2018, prvý deň výkonu činností bol

účastníčke konania uznaný za odpracovaný. Dňa 10.04.2018 organizátor zabezpečil školenie BOZP,
ktoré účastníčka konania absolvovala, ale odmietla ho podpísať. Z tohto dôvodu nemohla vykonávať
ponúknuté činností. Preto bol odôvodnený postup na zníženie dávky hmotnej núdzi o sumu 61,60 €
z dôvodu, že sa nezúčastnila výkonu činností podľa § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdziv stanovenom rozsahu. Ďalej vysvetlil, že zákon o pomoci v hmotnej núdzi v súvislosti s aplikáciou
§ 10 ods. 3 nehovorí o práci. Pri výkone činností podľa tohto ustanovenia nejde o výkon práce v
pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnoprávnom vzťahu. Vykonávanie činností možno chápať

ako aktívnu činnosť občana na riešení svojej životnej situácie, ktorá podmieňuje výšku dávky v hmotnej
núdzi. Vykonávaním činností v rozsahu 32 hodín sa rozumejú aj menšie obecné služby pre obec, a
to v zmysle § 3 ods. 3 citovaného zákona. Všetky činnosti majú a musia mať všeobecne prospešný
charakter, sú v záujme obyvateľov obce, v záujme ochrany životného prostredia, kultúrneho dedičstva
a nemožno si ich vysvetľovať ako nútené práce. Účastníčka v odvolaní namietala obsahové a formálne

náležitosti ponuky a výzvy. Odvolací orgán preskúmal vystavenú ponuku a zistil, že jej boli ponúknuté
činnosti v zmysle § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi v rozsahu 32 hodín mesačne podľa
pokynu organizátora Obce Nesluša na obdobie od 01.04.2018 do 31.12.2018 v čase od 07:00 hod.
do 11:00 hod., a to v rôznych dňoch podľa rozpisu uvedeného v ponuke s uvedením druhu činnosti.
Účastníčka mala vykonávať aktivity sociálneho typu (pomoc starším, sociálne odkázaným, chorým,
odkázaným občanom v domovoch dôchodcov, kluboch dôchodcov, sociálnych zariadeniach zriadených

obcou), pomoc v mestských knižniciach a práce v školských zariadeniach, participácia na kultúrnych
a športových podujatiach. Súčasťou ponuky bolo poučenie k vykonávaniu činností a o povinnostiach
občana. Odvolací orgán konštatoval, že vystavená ponuka spĺňala všetky náležitosti a bola dostatočne
jasná, zrozumiteľná a určitá. Čo sa týka samotného výroku prvostupňového rozhodnutia uviedol, že
účastníčke bola priznaná pomoc v hmotnej núdzi od 01.10.2016, v ktorej bola zohľadnená aj dávka

v hmotnej núdzi vo výške 61,60 € mesačne. Keďže v mesiaci marec 2018 mala príjem (nemocenské
dávky), bola pomoc v hmotnej núdzi od 01.03.2018 znížená na sumu 11,90 € mesačne ako rozdiel medzi
úhrnom súm nárokov a úhrnom súm príjmu. V mesiaci apríl 2018 pre neúčasť na vykonávaní činností v
zmysle § 10 ods. 3 citovaného zákona v stanovenom rozsahu, bolo potrebné napadnutým rozhodnutím
znížiť dávku v hmotnej núdzi o sumu 61,60 € a keďže úhrn súm nárokov bol 0,- €, aj odňať pomoc v

hmotnej núdzi priznanú v sume 11,90 €.

3. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podala správnu žalobu žalobkyňa. Ako žalobné body
uviedla: Namietala platnosť dohody medzi ňou a Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina č.
02/2018. Ponuku podpísala Ing. E. F. ako koordinátor úradu, ktorá nie je štatutárnym orgánom a

nemá oprávnenie na uzatváranie predmetných dohôd. Z uvedenej ponuky nebolo žalobkyni zrejmé, aký
konkrétny druh činnosti má vykonávať, nakoľko z označení A3, A2, A4 uvedených v ponuke nie je možné
jednoznačne určiť druh činností. K uzatvoreniu dohody o podmienkach vykonávania menších obecných
prác preto nedošlo, pričom ponuka č. 02/2018 neobsahuje náležitosti špecifikované v § 52 ods. 12
zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. Ďalej namietala, že by sa pridelenej aktivačnej činnosti

zúčastnila v mesiaci apríl 2018 len v rozsahu 8 hodín tak, ako to vyplýva z potvrdenia o dochádzke
zo dňa 25.04.2018. Čas strávený žalobkyňou na Obecnom úrade Nesluša je riadne zaznamenaný v
evidencii dochádzky pracovníkov obecného úradu, pričom jeho rozsah je v súlade s ponukou Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina č. 02/2018. Ako dôkaz navrhla vyžiadať knihu evidencie dochádzky
pracovníkov Obecného úradu Nesluša za mesiac apríl 2018. Ďalšou námietkou bolo, že žalobkyni bola

odňatá pomoc v hmotnej núdzi s účinnosťou od 01.04.2018. Prvostupňové rozhodnutie je v rozpore s §
10 ods. 9 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi, nakoľko pokiaľ by aj žalobkyňa nedodržala
rozsah činností podľa ponuky č. 02/2018, bol poskytovateľ príspevku oprávnený ho odňať, resp. znížiť s
účinnosťou od júla 2018, keďže prvotné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o odňatí, resp.
znížení dávok (ide o prvostupňové správne rozhodnutie, ktoré je preskúmavané v tomto súdnom konaní)

bolo vydané dňa 03.05.2018. Posledná námietka sa týkala namietania oprávnenosti prvostupňového
správneho orgánu vydať napadnuté rozhodnutie, nakoľko pracovisko je organizačnou zložkou úradu v
zmysle zákona č. 453/2003 Z.z. a nie je oprávnené rozhodovať za Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Žilina. Žiadala napadnuté rozhodnutie aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 29.10.2018. K námietke, že z ponuky č. 02/2018
nebolo na základe označení A3, A2, A4 zrejmé, aký druh činností má žalobkyňa vykonávať, uviedol,
že súčasťou ponuky bolo poučenie o povinnostiach občana a vysvetlivky k druhom vykonávaných
činností. Samotné náležitosti tejto dohody sa nespravujú § 52 ods. 12 zákona č. 5/2004 Z.z., ale §
10 ods. 4 zákona č. 417/2003 Z.z.. K rozporu s § 10 ods. 9 zákona č. 417/2013 Z.z. uviedol, že

nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká právoplatným rozhodnutím o priznaní pomoci v hmotnej núdzi,
teda u žalobkyne vznikol od 01.10.2016. Nevykonávanie, resp. nezúčastnenie sa na výkone činností
v stanovenom rozsahu sa považuje za zmenu rozhodných skutočností, ktorá má vplyv na nárok na
pomoc v hmotnej núdzi a v danom prípade od apríla 2018 žalobkyňa nevykonávala činností, pretodošlo k zníženiu dávky od 01.04.2018. Na námietku, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina,
pracovisko Kysucké Nové Mesto nie je oprávnené rozhodovať za Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Žilina uviedol, že ústredie môže na zabezpečenie výkonu niektorých činností zriaďovať a zrušovať na

návrh riaditeľa úradu pracovisko úradu mimo sídla úradu a určovať jeho územný obvod. Pracovisko
úradu je oprávnené rozhodovať o pomoci v hmotnej núdzi a osobitnom príspevku v zmysle zákona č.
417/2013 Z.z. v zmysle organizačnej štruktúry a náplne činností Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Žilina. K námietke nemožnosti koordinátorky úradu podpisovať ponuku uviedol, že táto má oprávnenie
podpisovanie ponúk na základe internej normy č. IN-031/2017. K námietke žalobkyne týkajúcej sa

účasti na pridelenej aktivačnej činnosti uviedol, že v spise správneho orgánu sa nachádza evidencia
dochádzky žalobkyne, z ktorej je preukázané, že v apríli 2018 sa zúčastnila len v rozsahu 8 hodín s
oznámením, že odmietla absolvovať BOZP školenie, ktoré sa konalo dňa 10.04.2018. Žiadal žalobu
zamietnuť.

5. Na vyjadrenie žalovaného reagoval replikou právny zástupca žalobkyne podaním zo dňa 13.11.2018.

V plnom rozsahu sa pridržiaval odôvodnenia svojho žalobného návrhu. Namietal, že došlo k porušeniu §
29 ods. 2 písm. a), b) zákona o pomoci v hmotnej núdzi, nakoľko si pracovníci prvostupňového orgánu
nesplnili povinnosť informovať žiadateľa o pomoc v hmotnej núdzi o možnostiach riešenia hmotnej
núdze a došlo k porušeniu povinnosti poskytovať pomoc pri uplatnení nároku na pomoc v hmotnej núdzi,
nakoľko žalobkyni neboli poskytované dostatočné informácie o pomoci v hmotnej núdzi a o možnostiach

riešenia hmotnej núdze.

6. V duplike zo dňa 23.11.2018 žalovaný k namietanému porušeniu § 29 ods. 2 písm. a), b) zákona
o pomoci v hmotnej núdzi poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, v ktorom
odvolací orgán uviedol, že dotazy a otázky, ktoré žalobkyňa adresovala úradu ohľadne výkonu činnosti

boli úradom zodpovedané písomnou alebo emailovou formou. Zároveň jej bolo poskytnuté poučenie
vo veciach práv a povinností pre účely podmienok poskytnutia dávky v hmotnej núdzi, ktoré žalobkyňa
potvrdila svojím podpisom. Toto poučenie je súčasťou administratívneho spisu.

7. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 199 a

nasl. z.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (SSP) v zmysle žalobných bodov, ktorými nebol viazaný
(§ 203 ods. 2 SSP), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je v celom rozsahu zákonné, preto žalobu
ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov:

8. Zo správneho spisu súd zistil, že rozhodnutím zo dňa 09.04.2018 prvostupňový správny orgán podľa

§ 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi rozhodol tak, že žalobkyni znížil pomoc
v hmotnej núdzi na sumu 11,90 € mesačne od 01.03.2018, čo odôvodnil tým, že v mesiaci február
2018 dosiahla príjem 49,70 € (nemocenské dávky), ktorý jej bol vyplatený v marci 2018, preto ho treba
odpočítať z dávky 61,60 €, na ktorú by inak mala nárok.
Následne bola žalobkyni dňa 15.02.2018 doručená ponuka č. 02/2018 spolu so sprievodným listom zo

dňa13.02.2018.Zponukyvyplýva,žežalobkyňamalapracovaťvobciNeslušavpresnešpecifikovaných
dňochahodináchod01.04.2018do31.12.2018včinnostiachA3,A2aA4,pričomvapríli2018sajednalo
o dni: 09., 10., 11., 12., 13., 16., 17. a 18. apríla. Zo sprievodného listu vyplýva, že jej bolo doručené
tlačivo „ponuka“, v ktorom je potrebné vyznačiť, či ponúkaný výkon činností prijíma alebo odmieta. Jej
písomné vyjadrenie s jej podpisom má doručiť osobne alebo poštou na adresu úradu. Druhú stranu

tlačiva si má ponechať, nakoľko sú na nej uvedené pre ňu dôležité pokyny. Žalobkyňa prvú stranu tlačiva
úradu doručila vypísanú s tým, že sa vyjadrila, že ponuku prijíma a na tlačivo pripísala: Nedobrovoľne
pod hrozbou postihu a odmietnutia pomoci. Datovala ho dňom 19.02.2018.
Dňa 11.04.2018 došla prvostupňovému správnemu orgánu správa od organizátora činností, pre ktorého
mala žalobkyňa činnosti podľa ponuky č. 02/2018 vykonávať (obec Nesluša). Uviedol, že keď dňa

09.04.2018 žalobkyňa nastupovala na aktivačné práce, povedala, že nebude pracovať, pokiaľ nebude
vyškolená na BOZP. Obec Nesluša ju nechala, aby aktivačnú časť dňa 09.04.2018 presedela na
lavičke obecného úradu. Na druhý deň bola prizvaná aj poverená zastupovaním domova opatrovateľskej
služby (DOS) Bc. E. B., že po absolvovaní školenia bude vykonávať aktivačnú činnosť v domove
opatrovateľskej služby, čo namietala, že nie, lebo nemá uvedené v ponuke adresu DOS, obviňovala ich,

že ju nezamestnali, ale uprednostnili známe a rodinné príslušníčky bez vzdelania a že ona tam nemôže
ísť, lebo nevedia, či je zdravotne spôsobilá tam byť a či neprenáša nejakú chorobu. Samotné školenie
BOZP žalobkyne prebehlo 10.04.2018 od 08:00 hod. s nasledovným priebehom: Žalobkyňa tvrdila, že
sa nemôže zúčastniť školenia, lebo školenie má byť presne zamerané na pracovnú pozíciu a funkčnúnáplň. Uvádzala, že nerozumie skratkám na ponuke, čo je A3 ... a žiadala ÚPSVaR, aby jej to prišli
vysvetliť. Zároveň uvádzala, že je zamestnankyňou na obecnom úrade č. 978 a nemôže byť daná nikde
inde, aj keď v ponuke, ktorú podpísala, je určený celý kataster Obce Nesluša.

Obec Nesluša predložila evidenciu dochádzky občana poberajúceho dávku v hmotnej núdzi, ktorý
vykonáva pracovnú činnosť na základe dohody medzi úradom a organizátorom v zmysle § 10 zákona o
pomoci v hmotnej núdzi, ktorá došla prvostupňovému orgánu 25.04.2018. Z uvedenej evidencie vyplýva,
že žalobkyňa dňa 09.04.2018 odpracovala 4 hodiny a dňa 10.04.2018 taktiež 4 hodiny. Ostatné dni
v mesiaci apríl nepracovala. Zároveň je v dochádzke poznámka, že klient odmietol absolvovať BOZP

školenie, ktoré sa konalo dňa 10.04.2018. Uvedená evidencia bola potvrdená Obcou Nesluša.
V spisovom materiáli administratívneho spisu sa ďalej nachádza kompletný návrh ponuky č. 02/2018
zo dňa 13.02.2018 pred tým, ako bola žalobkyni doručená na schválenie. Z uvedenej ponuky vyplýva,
že jej súčasťou okrem strany, ktorú žalobkyňa vrátila naspäť prvostupňovému správnemu orgánu
podpísanú, bola aj druhá a tretia strana. Na druhej strane bola zopakovaná ponuka s konkrétnym
rozpisom jednotlivých činností, dní a hodín činností ako aj miestom výkonu činností tak, ako to bolo

uvedené na prvej strane s tým, že na zadnej strane ponuky boli uvedené povinnosti občana pod bodom
1. až 12.. Na tretej strane boli uvedené vysvetlivky k druhom vykonávaných činností a to pod písm. A 1.
až 6., písm. B 1. až 8. a písm. C, teda aj druhy činností uvedené v ponuke: A3, A2 a A4.

9. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie

Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby
vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a
poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.

Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa § 10 ods. 3 písm. a) zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi v znení účinnom ku dňu

29.06.2018 (právoplatnosť napadnutého rozhodnutia) ak v odsekoch 6 a 7 nie je ustanovené inak, dávka
podľa odseku 2 sa znižuje o sumu 61,60 eura za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nie je
v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti,12) a nezúčastní sa na základe
písomnej dohody medzi úradom a obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou,
ktorej zriaďovateľom je obec, alebo právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá

organizuje alebo sprostredkúva dobrovoľnícku činnosť pre inú osobu s jej súhlasom v jej prospech
alebo vo verejný prospech (ďalej len „organizátor dobrovoľníckej činnosti“) v rozsahu 32 hodín mesačne
na vykonávaní menších obecných služieb pre obec alebo rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú
organizáciu, ktorej zriaďovateľom je obec.

Podľa § 10 ods. 4 písm. b) citovaného zákona písomná dohoda podľa odseku 3 a odseku 5 písm. b)
obsahuje miesto a druh vykonávania menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác
podľa odseku 3 písm. c).

Podľa § 10 ods. 9 citovaného zákona skutočnosť odôvodňujúca zníženie dávky podľa odseku 3

alebo odseku 5 sa prvýkrát skúma za kalendárny mesiac nasledujúci po uplynutí dvoch kalendárnych
mesiacov, v ktorom vznikol nárok na pomoc v hmotnej núdzi.

10. Podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu SR č.k. II.ÚS 127/07-21 alebo
rozhodnutie NS SR sp.zn. 6Sžo/84/2007) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva

nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda
to, či oprávnenosť a príslušnosť správneho orgánu pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou
rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Preto správny súd posudzoval otázku
správneho zistenia rozhodujúcich skutočností a dostatočného rámca podkladov pre naplnenie zásady
materiálnej pravdy v ďalšom procese aplikácia hmotného práva. Podľa názoru správneho súdu žalovaný

správny orgán aj prvostupňový správny orgán náležite posúdili všetky predložené doklady, riadne zistili
skutkový stav a z neho vyvodili správny právny záver. Zároveň sa žalovaný dôsledne zaoberal všetkými
odvolacími námietkami žalobkyne a tieto správne vyhodnotil.11. Čo sa týka konkrétnych žalobných námietok, súd ich vyhodnotil ako v celom rozsahu nedôvodné.
K žalobnej námietke, že k uzavretiu dohody o podmienkach vykonávania menších obecných prác na
základe ponuky č. 02/2018 nedošlo, pretože ponuka č. 02/2018 neobsahuje náležitosti dohody podľa §

52 ods. 12 zákona č. 5/2004 Z.z.. uvádza nasledovné: Ust. § 9 ods. 3 z.č. 417/2013 Z.z. ustanovuje
jednotlivé druhy pomoci v hmotnej núdzi. Okrem iných je ňou dávka v hmotnej núdzi a aktivačný
príspevok. Dohoda podľa § 52 ods. 12 z.č. 5/2004 Z.z. je uzatváraná pre účely výkonu aktivačnej činnosti
podľa citovaného zákona. Zákon č. 417/2013 Z.z. spája s vykonávaním tejto aktivačnej činnosti (aj
formoumenšíchobecnýchslužieb)nároknajedenzdruhovpomocivhmotnejnúdzi:aktivačnýpríspevok

(§ 12). Dávka v hmotnej núdzi je rozdielny inštitút od aktivačného príspevku. Je zakotvená v § 10 cit.
zákona. Odmietnutím ponuky podľa § 10 ods. 3 cit. zákona sa dávka zníži. Zákon o pomoci v hmotnej
núdzi nepodmieňuje zníženie dávky v hmotnej núdzi aj neuzavretím dohody o aktivačnej činnosti podľa
§ 52 ods. 12 z.č. 5/2004 Z.z.. Inštitút dohody podľa § 52 ods. 12 z.č. 5/2004 Z.z. je rozdielny ako prijatie
ponuky podľa § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Teda nie je namieste právna argumentácia
žalobkyne, že ponuka podľa § 10 ods. 3 zákona o hmotnej núdzi neobsahuje náležitosti podľa ust. § 52

ods. 12 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti.

12. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi v § 10 ods. 3 z. č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi
nepredpokladá medzi úradom a príjemcom dávky uzavretie dohody o vykonávaní menších obecných
služieb podľa § 52 ods. 12 z.č. 5/2004 Z.z.. Na zníženie dávky postačí, ak sa osoba nezúčastní v

konkrétom rozsahu na prácach uvedených v tomto ustanovení, ktoré jej boli ponúknuté. Preto úrad
postupuje tak, že príjemcovi dávky zašle konkrétnu ponuku s tým, že ak ju odmietne, dôsledkom bude
zníženie dávky. Samotný popis vykonávaných činností v ponuke by mal byť dostatočne určitý. V tejto
súvislosti súd poukazuje na náležitosti dohody uzatváranej medzi úradom a organizátorom činností,
ktoré sú uvedené v § 10 ods. 4 citovaného zákona. Náležitosti ponuky týkajúce sa špecifikácie činností

by mali korešpondovať s týmito náležitosťami. V zmysle § 10 ods. 4 písm. b) zákona o pomoci
v hmotnej núdzi je náležitosťou písomnej dohody aj miesto a druh vykonávania menších obecných
služieb. Teda nejde o špecifikáciu druhu prác, ako to býva uvedené v pracovnej zmluve či v dohodách
vykonávaných mimo pracovného pomeru podľa Zákonníka práce. Ponuka má obsahovať miesto a
druh vykonávania menších obecných služieb v zmysle § 10 ods. 3 písm. a) citovaného zákona. Tým,

že žalobkyňa podpísala prvú stranu jej doručenej ponuky, ponuku prijala. Je v rozpore s obsahom
administratívneho spisu tvrdenie žalobkyne, že špecifikácia menších obecných služieb nebola v tejto
ponuke uvedená. Opak je pravdou. Z kompletnej ponuky (pred jej doručením žalobkyni, ktorá sa
nachádza v správnom spise, nepodpísaná žalobkyňou) vyplýva, že jej súčasťou boli aj ďalšie strany.
Strana, na ktorej boli uvedené dátumy vykonávania činností, miesto výkonu činností, čas vykonávania

činností a druh činností, jej zostala k dispozícii, aby mala prehľad o tom, kedy má nastupovať na
jednotlivé činnosti. Súčasťou tejto strany bolo aj poučenie o povinnostiach občana v hmotnej núdzi.
Ďalšia strana obsahovala vysvetlivky k druhom vykonávaných činností, z ktorých mohla žalobkyňa
jednoznačne zistiť, aké činností sú špecifikované pod jednotlivými druhmi činností uvedenými na prvej
strane, t.j. druhmi činností A3, A2, A4 (A3 - podpora vzdelávania, najmä pomoc v mestských knižniciach,

práce v školských zariadeniach, A2 - starostlivosť, rozvoj, ochrana a zachovanie kultúrneho dedičstva,
najmú participácia na kultúrnych a športových podujatiach, údržba kultúrnych a cirkevných pamiatok,
pamiatkovýchúzemíapamätihodnosti,A4-rozvojaposkytovaniesociálnychslužiebaďalšíchčinnostív
sociálnej oblasti, najmä aktivity sociálneho typu, ktoré boli vo vysvetlivkách ďalej špecifikované). Ponuka
č. 02/2018 teda obsahovala všetky podstatné náležitosti. Tá skutočnosť, že žalobkyni bola táto ponuka

doručená v jej kompletnej verzii, teda aj s ďalšími stranami, vyplýva zo sprievodného listu pri doručovaní
tejto ponuky zo dňa 13.02.2018, z ktorého vyplýva, že druhú stranu tlačiva si má ponechať, nakoľko sú
na nej uvedené pre ňu dôležité pokyny. Z tohto sprievodného listu vyplýva aj poučenie pre žalobkyňu,
že pokiaľ ponuku odmietne alebo ju nedoručí v stanovenej lehote na úrad, bude sa to považovať za
prejav nesúhlasu zúčastniť sa výkonu činností v zmysle § 10 ods. 3 citovaného zákona a tým sa dávka v

hmotnej núdzi zníži o sumu 61,60 €. Žalobkyňa teda bola poučená o právnych následkoch odmietnutia
alebo nedoručenia ponuky.

13. Nedôvodná je tiež námietka, že táto ponuka nebola podpísaná oprávnenou osobou. Pokiaľ ponuku
podpísala pracovníčka prvostupňového správneho orgánu poverená na vykonávanie tejto konkrétnej

činnosti, čo v danom prípade nebolo sporné, táto skutočnosť ju oprávňuje v rámci svojho poverenia
vykonávať túto činnosť ako poverený pracovník úradu. Nie je teda správny názor žalobkyne, že takúto
ponuku musí podpísať vždy len štatutár konkrétneho úradu.14. Ďalšia námietka sa týkala vykonávania pridelenej činnosti v mesiaci apríl 2018, keď žalobkyňa
namieta, že by vykonávala prácu v tomto mesiaci len 8 hodín. Podľa nej je jej pracovný čas riadne
zaznamenaný v evidencii dochádzky pracovníkov obecného úradu, ktorú žiadala zabezpečiť ako

dôkaz pred správnym súdom. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že nie je jeho úlohou
nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda
ani nevykonáva dokazovanie, ktoré by inak patrilo správnym orgánom v rámci zisťovania skutkového
stavu veci. Preto správny súd preskúmal, či skutkové zistenie správnych orgánov o tom, že žalobkyňa v
mesiaci apríl 2018 pracovala len dňa 09.04.2018 4 hodiny a 10.04.2018 4 hodiny, vyplýva z dôkazov v

správnom spise. Konštatuje pritom, že skutkový stav zistený správnymi orgánmi vyplýva z vykonaného
dokazovania. Z vyjadrenia Obce Nesluša zo dňa 11.04.2018 vyplývajú konkrétne skutkové okolnosti,
za ktorých sa žalobkyňa dostavila na miesto určené v dohode ako miesto vykonávania služieb. Z
uvedeného vyplýva, že v prvý deň 09.04.2018 potom, ako odmietla vykonávať prácu z dôvodu, že nemá
absolvované školenie bezpečnosti ochrany zdravia pri práci, zdržiavala sa na Obecnom úrade Nesluša.
Na druhý deň odmietla pre ňu zabezpečené školenie BOZP absolvovať. Uvedené korešponduje aj s

evidenciou dochádzky Obce Nesluša ako organizátora činností zo dňa 25.04.2018, z ktorej vyplýva, že
09.04.2018 odpracovala 4 hodiny a 10.04.2018 taktiež 4 hodiny s tým, že odmietla absolvovať školenie
BOZP, ktoré sa konalo 10.04.2018. Z týchto dôkazov jednoznačne vyplýva skutočnosť, že žalobkyňa
neodpracovala činnosti uvedené v dohode v dňoch 11., 12., 13., 16., 17. a 18. apríla 2018. Pokiaľ podľa
jej názoru táto skutočnosť má byť preukázaná knihou evidencie dochádzky pracovníkov Obecného

úradu Nesluša za apríl 2018, tento dôkaz nebolo potrebné v rámci konania pred súdom vykonať. Z
dôkazov nachádzajúcich sa v správnom spise totiž jednoznačne vyplýva skutkový stav tak, ako ho zistili
správne orgány, pričom tieto dôkazy priamo pochádzajú od organizátora činností Obce Nesluša. Ak
teda Obec Nesluša tieto skutočnosti výslovne potvrdila, dokonca ich sama uviedla, je potom nadbytočné
od tej istej Obce Nesluša vyžadovať knihu evidencie dochádzky pracovníkov obecného úradu. Okrem

toho je potrebné uviesť, že tento dôkaz by sa týkal len evidencie dochádzky pracovníkov Obecného
úradu v Nesluši, avšak žalobkyňa nebola pracovníčkou Obecného úradu Nesluša, preto ani nemôže byť
jej dochádzka evidovaná v tomto dôkaze. Naopak, evidencia jej dochádzky bola evidovaná v dôkaze,
ktorý predložila Obec Nesluša, a to v evidencii dochádzky občana poberajúceho dávku v hmotnej núdzi
vykonávajúceho pracovnú činnosť na základe dohody medzi úradom a organizátorom. Správny súd

preto zamietol tento návrh na vykonanie dokazovania. Táto obrana žalobkyne sa javí ako účelová a v
priamom rozpore s nezvratnými dôkazmi obsiahnutými v správnom spise.

15. Ďalšia námietka sa týkala tvrdeného rozporu s § 10 ods. 9 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Táto
námietka je plne nedôvodná. Sama žalobkyňa uvádza citáciu tohto ustanovenia, podľa ktorej sa môže

dávka znížiť až mesiac nasledujúci po uplynutí dvoch kalendárnych mesiacov, v ktorom vznikol nárok
na pomoc v hmotnej núdzi. Dôležité teda je skúmanie mesiaca, v ktorom vznikol nárok na pomoc v
hmotnej núdzi a nie mesiaca, v ktorom bola dávka znížená. Napriek tomu žalobkyňa však dva mesiace
ráta nie od mesiaca, v ktorom jej vznikol nárok na pomoc v hmotnej núdzi, ale naopak od mesiaca,
v ktorom bolo vydané prvostupňové rozhodnutie o jej znížení a odňatí pomoci v hmotnej núdzi, teda

od mája 2018, čo je výklad v priamom rozpore s § 10 ods. 9 citovaného zákona. Zo správneho spisu
vyplýva, že nárok na dávku jej vznikol právoplatným rozhodnutím o priznaní pomoci v hmotnej núdzi
od 01.10.2016, teda od tohto mesiaca by sa inak počítali dva mesiace, počas ktorých by jej dávka
nemohla byť znížená. Keďže však dávka jej bola znížená až právoplatnosťou napadnutého rozhodnutia
(29.06.2018), napadnuté rozhodnutie je plne v súlade s § 10 ods. 9 citovaného zákona.

16. Posledná žalobná námietka sa týkala oprávnenosti pracoviska Kysucké Nové Mesto rozhodovať
za Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina. Správny súd sa v plnom rozsahu stotožnil s vyjadrením
žalovaného k žalobe, že zákon č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí,
rodiny a služieb zamestnanosti v znení neskorších predpisov dáva možnosť ústrediu na zabezpečenie

výkonu niektorých činností zriaďovať pracovisko mimo sídla úradu a určovať jeho územný obvod. Týmto
spôsobom bolo zriadené aj pracovisko Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina v Kysuckom Novom
Meste, ktoré je oprávnené rozhodovať o pomoci v hmotnej núdzi v zmysle zákona o pomoci v hmotnej
núdzi.

17. Žalobkyňa v replike zo dňa 13.11.2018 len vo všeobecnosti namietala, že žalovaný, resp.
prvostupňový správny orgán si nesplnil povinnosť podľa § 29 ods. 2 písm. a) a b) zákona o pomoci
v hmotnej núdzi, nakoľko ju neinformoval o možnostiach riešenia hmotnej núdze a nepomohol jej pri
uplatňovaní jej nároku na pomoc v hmotnej núdzi, keď jej neboli poskytnuté dostatočné informácie.Aj túto námietku správny súd vyhodnotil ako plne nedôvodnú. Z administratívneho spisu totiž vyplýva,
že žalobkyňa najmä emailovou komunikáciou žiadala prvostupňový správny orgán o poskytnutie
konkrétnych informácií, na ktoré jej vždy zo strany správneho orgánu bola daná odpoveď písomnou

alebo emailovou formou. Zároveň zo správneho spisu vyplýva, že žalobkyňa bola pri spisovaní žiadosti
o pomoci v hmotnej núdzi zo dňa 03.10.2016, kedy požiadala o túto dávku, poučená ako žiadateľka o
pomoc v hmotnej núdzi o konkrétnych procesných právach v zmysle zákona o pomoci v hmotnej núdzi.
Toto poučenie vlastnoručne podpísala dňa 03.10.2016.
V tejto súvislosti žalobkyňa v replike namietala, že uvedené musela riešiť až cez ustanovenia zákona

o slobode informácií. Z pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa komunikovala s
prvostupňovým správnym orgánom za účelom podania doplňujúcich informácií podaniami, ktoré došli
úradu 7. novembra 2018 (emailové podanie) a 12.11.2018 (ide o písomné podania zo dňa 08.11.2018
a 11.11.2018), ktoré sa však týkali informácií o ďalšej ponuke zo dňa 29.10.2018, ktorá bola doručená
žalobkyni po právoplatnom ukončení správneho konania, ktoré je predmetom tejto správnej žaloby.
Jedná sa teda už o novú ponuku, ktorá nie je predmetom prieskumu v tejto veci. Tejto ponuky sa potom

týka aj úradný záznam zo dňa 12.11.2018, ktorý bol spísaný Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Žilina. Uvedené námietky sa teda netýkajú správneho konania a v ňom vydaných rozhodnutí, ktoré sú
predmetom súdneho prieskumu.

18. Čo sa týka námietky žalobkyne na súdnom pojednávaní, že samotný úrad ponuku dňa 22.05.2018

ukončil, o čom predložila Ukončenie Ponuky zo dňa 22.05.2018, správny súd uvádza, že toto ukončenie
je súčasťou administratívneho spisu prvostupňového orgánu (jeho aktivačného centra) na č.l. 13. Z
jeho obsahu vyplýva, že ide o ukončenie ponuky č. 02/2018 zo dňa 13.02.2018, ktorú žalobkyňa síce
prijala, avšak sa nezúčastnila činností v nej uvedených. Dôvodom ukončenia ponuky bolo odňatie dávky.
Správny orgán prvého stupňa týmto podaním formálne ukončil platnosť tejto ponuky na vykonávanie

činností podľa § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, keďže na základe tejto ponuky žalobkyňa
činnosti nevykonávala a z tohto dôvodu jej bola napadnutými rozhodnutiami znížená dávka a odňatá
pomoc v hmotnej núdzi. Ukončenie ponuky nemá žiaden vplyv na nesplnenie povinností žalobkyne
vyplývajúcich z nej v čase, keď ponuka bola účinná. Zároveň súd poukazuje na to, že o ukončenie
ponuky žiadala samotná žalobkyňa podaniami zo dňa 11.04.2018, 13.04.2018 a 16.05.2018.

19. Vzhľadom na to, že všetky žalobné námietky boli vyhodnotené ako nedôvodné a súd sám nezistil
dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, žalobu ako nedôvodnú zamietol.

20. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni, ktorá nebola v

konaní úspešná, náhradu trov nepriznal. Rovnako nepriznal náhradu trov ani žalovanému (§ 169 SSP
a contrario), pretože nevznikli podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v
lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý

napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.