Rozsudok Judgement was issued on Monday, May 28, 2018

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 5P/60/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817205917
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Janečková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2018:7817205917.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Katarínou Janečkovou, v opatrovníckej veci maloletej V. G., nar.

XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave, na návrh otca W. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX,
XXX XX R. I., zastúpeného JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom
Čučmianska dlhá 45, 048 01 Rožňava, za účasti matky R.Í. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, XXX XX
I., zastúpenej JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Cyrila a Metoda
4, 048 01 Rožňava, za účasti Okresnej prokuratúry v C. Y. G., o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností voči maloletej takto

r o z h o d o l :

I. Súd maloletú V. G., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e do striedavej osobnej starostlivosti rodičov s tým,
že dieťa bude každý párny týždeň v starostlivosti otca W. G., nar. XX.XX.XXXX a každý nepárny týždeň
v starostlivosti matky R. C., nar. 25.11.1988. Matka maloletú prevezme v nedeľu o 16.00 hod. v mieste
bydliska otca a otec maloletú prevezme ďalšiu nedeľu o 16.00 hod. v mieste bydliska matky.

II. Výživné na maloletú sa n e u r č u j e .

III. Súd z a v ä z u j e otca zaplatiť na účet tunajšieho súdu trovy znaleckého dokazovania vo výške
139,- Eur.

IV. V ostatnej časti štát n e m á nárok na náhradu trov tohto konania.

V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec podaným návrhom žiadal, aby súd maloletú zveril do jeho osobnej starostlivosti a matku zaviazal
prispievať na jej výživu. Svoj návrh odôvodnila tým, že matka maloletej sa dňa 29.05.2017 po vzájomnej

hádke odsťahovala zo spoločnej domácnosti a odišla bývať ku svojim rodičom do I.. Maloletú na základe
ich vzájomnej dohody nevzala, pretože v dome jej rodičov neboli vytvorené vhodné podmienky na jej
výchovu. Maloletá zostala v jeho starostlivosti a stará sa o ňu za pomoci svojich rodičov. Maloletá je
zvyknutá na starých rodičov ako aj na toto prostredie.

2. Maloletá od narodenia vyrastala v R. I. a má veľmi pekný citový vzťah k svojim starým rodičom.
Maloletá k rodičom matky odmietala chodiť a keď ju matka chcela zobrať, začala plakať. Dňa 30.05.2017

v popoludňajších hodinách prišla matka maloletej do ich spoločnej domácnosti s tým, že prišla pozrieť
maloletú. Následne zamknutý zadný vchod do rodinného domu vylomili rodičia matky, vošli do domu
a napadli ho. Rodičia matky ho fyzicky napadli a vykrikovali, že pokiaľ im dieťa nedá, ho zabijú. Tentoincident sa odohral za prítomnosti maloletej, ktorú držala na rukách jeho matka. On zavolal políciu a na
to matka aj s rodičmi odišli.

3. Vzhľadom na skutočnosť, že otec maloletej vie riadne zabezpečiť starostlivosť o maloletú, pričom
matka súčasnosti nie je schopná túto starostlivosť riadne zabezpečiť a je ohrozená výchova, zdravie,
výživa a všestranný vývoj maloletej.

4. Matka nesúhlasila s návrhom otca, ale maloletú žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti. Uviedla,

že jej spolužitie s otcom maloletej nikdy nebolo usporiadané, pretože ju týral, jednak fyzicky ako aj
psychicky. Už v čase, keď bola v treťom mesiaci tehotenstva, otec ju maloletej vyhodil a musela ísť
do nemocnice. Ona nemohla nikde chodiť, mať kamarátky a ani chodiť k rodičom. Jej rodičia nemohli
ku nim chodiť, pretože mali zlé vzťahy s rodičmi otca maloletej. Ona sa o dcéru starala, ale aj v tom
bola obmedzovaná, pretože dcéra zistila, že starí rodičia sú doma, išla za nimi. Ona ju nemohla vonku
kočíkovať, a preto sa bála detí, pretože nebola s nimi v kontakte. K jej rodičom nemá taký vzťah ako k

rodičom otca, pretože málo bola s nimi. Matka na poslednom pojednávaní navrhovala prípadne maloletú
zveriť do ich striedavej osobnej starostlivosti.

5. Zo správy od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave vyplýva, že otec s maloletou žijú
vo veľkom poschodovom murovanom rodinnom dome, zariadenom moderným a vkusným nábytkom,

ktorý je v osobnom vlastníctve otca maloletého dieťaťa. Ide o 2 samostatné jednotky s príslušenstvom v
dome. V spoločnej domácnosti s nimi žijú rodičia otca maloletej, ktorí mu s výchovou dieťaťa pomáhajú.
Hygiena a kultúra bývania bola v čase sociálneho šetrenia na veľmi dobrej úrovni.

6. Otec maloletého je nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Vykonáva aktivačnú

činnosť, s matkou maloletej je spoločne posudzovaný pri poskytovaní dávky v hmotnej núdzi vo výške
312,70 Eur mesačne. Na chode domácnosti sa väčšou mierou podieľajú rodičia otca.

7. Maloletá v súčasnej dobe predškolské zariadenie nenavštevuje, je zdravá, prekonáva len bežné
ochorenia. Otec má vytvorené podmienky pre riadnu výchovu a starostlivosť maloletej. Pohovor s

maloletou bol vykonaný za účasti otca a starých rodičov. Počas celého rozhovoru maloletá sedela na
kolenách starého otca a bola zrejmá výrazná citová väzba na neho. Starý otec jej číta rozprávky a aj
spáva s ním. Uviedla, že pokiaľ matka príde do R. I., hráva sa s ňou a má k nej vytvorenú zjavnú pozitívnu
citovú väzbu.

8. Matka býva s rodičmi v 3izbovom murovanom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve rodičov matky.
Matka má v predmetnom dome k dispozícii izbu. Dom je zariadený moderným funkčným nábytkom,
hygiena a kultúra bývania bola v čase šetrenia na dobrej úrovni. Matka v súčasnom období nie je
zamestnaná, je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a spolu posudzovaná s otcom maloletej.
Matka má vytvorené podmienky pre riadnu výchovu a starostlivosť o maloletú.

9. V záujme maloletého dieťaťa je ochota a schopnosť jeho rodičov spoločne komunikovať, vedieť sa
vo veciach ohľadne výchovy a starostlivosti dohodnúť. Do ich vzťahu výraznou mierou zasahujú aj starí
rodičia z obidvoch strán.

10. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že maloletá má vybudované vzťahy k obom rodičom a
aj k otcovej rodine, najmä starému otcovi. Vzťah s matkou je aktuálne problematický, realizuje sa
málo. Maloletá sa postupne matke odcudzuje, ale hlavnou príčinu vníma v konfliktoch dospelých, teda
dôvody nie sú na strane matkiných rodičovských kvalít a samotného vzťahu matka/dcéra. To, čo sa
medzi nimi javí ako blok je prekonateľné, odstrániteľné a v najlepšom záujme dieťaťa je, aby styk bežal

čo najčastejšie a čo najprirodzenejšie. Rozrušenie maloletej vyvoláva najmä reakcia okolia, vytváraný
dojem nebezpečia so všetkými verbálnymi signálmi, celou scénou, ktoré maloletá zachytáva. Rodičia
majúsilnokonfliktnývzťahakeďžesúobajaemotívnyamenejzrelí,nevediasavzáujmedieťaťaovládať
a dať prednosť komfortu dcéry pred tým ako druhému "povedať do duše". Maloletá tak prítomnosť
rodičov vníma ako bojové pole s množstvom napätia a je pre ňu jednoduchšie sa tomu vyhnúť, to sa

navonok javí ako odmietanie matky. Maloletá však neodmieta matku, ale konflikt a napätie.

11. Obaja rodičia sa javia zhruba rovnako emočne aj osobnostne nezrelší, ich rodičovské predpoklady
sú teda v zásade rovnocenné. Obaja jej vedia rovnocenne vytvárať podmienky na ďalší vývin, výhoduna strane otca je to, že maloletá zostala v pôvodnom prostredí, ktoré si pamätá ako svoj domov. Nemalú
úlohu zohráva aj pomoc jeho rodičov, ktorá značne vykrýva to, čo by mohlo pri samotnej realizácii sa ako
otca vystupovať ako deficit. Ani na jednej strane nezistila nič, prečo by maloletí nemala mať kontakt s

tým ktorým rodičom. Problém je na strane dospelých, tí ho vytvárajú a aj udržujú, maloletá tým zbytočne
trpí a zbytočne sa buduje blok k matke, ktorý je umelý a absolútne proti jej záujmom.

12. Súd na základe takto vykonaného dokazovania rozhodol v zmysle ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine
s prihliadnutím k ust. § 24 ods. 1 až 5 a § 62 ods. 6 Zákona o rodine a to tak, ako je to uvedené vo

výrokovej časti tohto rozsudku.

13. V zmysle ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú

pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa
použijú primerane.

14. V zmysle ust. § 24 ods. 1 až 5 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas

po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

15. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja

rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v
záujmedieťaťaaakbudútaktolepšiezaistenépotrebydieťaťa.Aksostriedavouosobnoustarostlivosťou
súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v
záujme dieťaťa.

16. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov.
Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

17. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne

na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

18. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov
dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na
pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na

súde.

19. V zmysle ust. § 62 ods. 6 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej
starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti
každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti

rodičov výživné neurčuje.

20. Súd na základe takto vykonaného dokazovania rozhodol a maloletú zveril do striedavej osobnej
starostlivosti rodičov. Pri rozhodovaní vychádzal z toho, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a
spoločne sa nepodieľajú na výchove maloletej. Obnovenie spolužitia v súčasnom období vylučujú obaja

rodičia. Po prerušení spolužitia maloletá zostala v starostlivosti otca, ktorý žije v spoločnej domácnosti s
rodičmi,ktorímuajpomáhajúpristarostlivostiomaloletú.Maloletájezvyknutánatotorodinnéprostredie.
Matka mala záujem sa podieľať na jej starostlivosti, ovšem otec jej v tom stále bráni s odôvodnením, že
dcéra stále plače, keď matka príde za ňou. Túto skutočnosť však vyvrátila znalkyňa, ktorá v znaleckomposudku uviedla, že vzťah medzi matkou a dcérou je pozitívny a jej nálady nevyvoláva negatívny vzťah k
matke, ale konflikty medzi dospelými. Rodičia nedokážu komunikovať ohľadom výchovy maloletej a ich
stretnutia sa stále končia hádkami, a to aj pred maloletou. Tieto konflikty negatívne vplývajú na psychický

vývoj maloletej, a preto jej plač pri stretnutí s matkou sa javí, ako že svoju matku nemá rada. Najhoršie na
tom je, že sú rozpory medzi rodičmi otca a rodičmi matky, ktoré tiež neprispievajú k zabráneniu konfliktov
medzi rodičmi, čo nie je v záujme maloletej.

21. Podľa znaleckého posudku ako aj prešetrenia pomerov u oboch rodičov obaja rodičia majú vytvorené

rovnaké predpoklady a podmienky pre osobnú starostlivosť o maloletú a maloletá má rovnakú citovú
väzbu na oboch rodičov. Súd neodkladným opatrením upravil styky matky s maloletou, ovšem táto
úprava nefunguje, pretože otec stále hľadá výhovorky, prečo nemôže prísť s maloletou na stretnutie.
Tým vlastne umožňuje, aby sa matka mohla podieľať na výchove maloletej a aby sa jej maloletá celkom
odcudzila.Tovšakvôbecniejevzáujmemaloletej,pretožedieťapotrebujeprisvojompsychickomvývine
oboch rodičov. Vzhľadom na to, že styky napriek nariadenému neodkladnému opatreniu nefungujú, súd

považoval za najlepšie riešenie, dieťa zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Pritom
je nesporné, že obaja rodičia sa dokážu rovnako dobre postarať o výchovu a starostlivosť o maloletú.

22. Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia v troch vyhotoveniach,
ktoré sa podáva na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa § 363 CSP , v odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods.
1, 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a

uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) .

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).V odvolacom

konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).

Podľa § 376 ods. 1,2,3 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia
aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.