Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 14, 2016

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 14C/139/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4306209502
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kostolanská

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4306209502.38

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v spore žalobcu: Rímskokatolícka cirkev

Biskupstvo Nitra, so sídlom Námestie Jána Pavla II. č. 7, Nitra, IČO: 35 395 008, zast. JUDr. Svoradom
Petruškom, advokátom, so sídlom Kupecká 18, Nitra, proti žalovanému: LESY Slovenskej republiky,
štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, zast. JUDr. Lenkou
Molčanovou, advokátkou, so sídlom Kamenná Poruba 15, Vranov nad Topľou, prevádzka Hlavná 10,
Prešov, o vydanie nehnuteľných vecí, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý vydať a navrátiť žalobcovi vlastníctvo k nehnuteľnostiam parcela číslo XXXX,
druh pozemku les o výmere 80,0294 ha, parcela číslo XXXX, druh pozemku les o výmere 0,4528 ha,

parcela číslo XXXX/X, druh pozemku les o výmere 4,5874 ha, vedených v Pozemkovoknižnej vložke
číslo XX v katastrálnom území F. a ktoré sú vedené Okresným úradom Levice, katastrálny odbor, obec
F., v katastrálnom území F., v katastri nehnuteľností v registri C na mape určeného operátu, na Liste
vlastníctva číslo XXXX ako parcela číslo XXXX/X, druh pozemku lesné pozemky o výmere 800279
m2, parcela číslo XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 15m2, parcela číslo
XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 4528 m2, parcela číslo XXXX/X, druh pozemku lesné
pozemky o výmere 45874 m2, spolu s dokumentáciou, ktorá k nim prislúcha, všetko do troch dní odo

dňa právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 17. 07. 2006 sa žalobca domáhal vydania nehnuteľných vecí,
špecifikovaných v žalobe. Mal za to, že Ostrihomská kapitula bola výlučným vlastníkom nehnuteľností
zapísaných v Pozemkovoknižnej vložke č. XX, v katastrálnom území F.. Podľa článku I prvá veta
Modusu vivendi medzi Československou republikou a Svätou Stolicou z 02. 02. 1928 a Pápežskej
konštitúcie slovenskosti zo dňa 30. 12. 1977 bola na základe konštitúcii „Praescriptionum sacrosancti“

a „Qui Divino“ zriadená samostatná Slovenská provincia. Na základe týchto konštitúcii boli zosúladené
hranice cirkevnej jurisdikcie štátnym hraniciam a potvrdená úprava právneho nástupníctva k cirkevnému
majetku na území Slovenskej republiky. V zmysle Modusu vivendi a uvedených konštitúcii vyplýva,
že žalobca je právnym nástupcom Ostrihomskej kapituly na území Slovenskej republiky. Žalobca dňa
18. 07. 2005 vyzval žalovaného podľa zákona č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným
veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam na
navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam a na ich vydanie, nachádzajúcich sa v katastrálnom území

F., vedených v pozemkovoknižnej vložke č. 11. O podanej výzve žalobca tiež upovedomil Odštepný
závod Z., nakoľko predmetná nehnuteľnosť sa nachádza v rámci jeho územného obvodu. Okrem toho
dodal, že vlastníctvo k nehnuteľnostiam bolo žalobcovi odňaté bez náhrady úpravou pozemkového
vlastníctva v zmysle pozemkovej reformy alebo bez právneho dôvodu, o čom svedčí zápis v Pozemkovejknihe vo vložke č. XX zo dňa 02. 07. 1948. Na základe uvedeného mal za to, že žalobca oprávnene podal
výzvu na navrátenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam u žalovaného ako povinnej osoby. Žalovaný
nevyhovel písomnej výzve, preto na uplatnenie si svojich nárokov sa žalobca obrátil na súd a žiadal,

aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať a navrátiť žalobcovi vlastníctvo k nehnuteľnostiam parcela
číslo XXXX, druh pozemku les o výmere 80,0294 ha, parcela číslo XXXX, druh pozemku les o výmere
0,4528 ha, parcela číslo XXXX/X, druh pozemku les o výmere 4,5874 ha, vedených v Pozemkovoknižnej
vložke číslo XX v katastrálnom území F. a ktoré sú vedené Katastrálnym úradom v Nitre, Správa katastra
Levice, v katastrálnom území F., v katastri nehnuteľností v registri C na mape určeného operátu, na

Liste vlastníctva číslo XXXX ako parcela číslo XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 800294
m2, parcela číslo XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 4528 m2, parcela číslo XXXX/X, druh
pozemku lesné pozemky o výmere 45874 m2, spolu s dokumentáciou, ktorá k nim prislúcha, všetko do
troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

2. Svoj žalobný návrh doplnil podaniami zo dňa 31. 10. 2006, zo dňa 08. 02. 2007, zo dňa 15. 03. 2008,

zo dňa 15. 04. 2008, zo dňa 29. 05. 2008, zo dňa 07. 07. 2008, zo dňa 15. 10. 2008, zo dňa 14. 11.
2008, zo dňa 14. 10. 2013 a uviedol, že sa mu nepodarilo uvedenú listinu zadovážiť ani prostredníctvom
lustrácie štátneho archívu, preto označil ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva štátom v zmysle
§ 3 ods. 1 písm. h) zák. č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a
náboženským spoločnostiam prevzatie majetku bez právneho dôvodu. Nevylúčil, že nehnuteľnosti mohli

na štát prejsť aj v zmysle pozemkovej reformy, avšak na takéto tvrdenie nemá k dispozícii prídelovú
listinu, ktorá by preukázala, že sa jedná o tento právny spôsob prevzatia predmetných nehnuteľností. Čo
sa týkalo právneho nástupníctva, poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 119/2012.
Naviac, mal za to, že predmetné nehnuteľnosti neprešli do vlastníctva štátu účinnosťou záborového
zákona, o čom svedčí súpis pôdy a žiadosť MO KSS. Nehnuteľnosti neprešli na štát podľa záborového

zákona z dôvodu článku 250 Trianonskej zmluvy, uverejnenej pod č. 102/1922 Sb, článku II. Dohody
Modus Vivendi zo dňa 02. 02. 1928 a ďalších súvisiacich právnych predpisov. Navyše Najvyšší súd
SR ustálil, že reštitučné zákony majú vo vzťahu k Občianskemu zákonníku povahu legis specialis za
podmienky, že sú dané všetky podmienky pre ich použitie. Preto v prípade, keď zákon vlastníckeho
práva pôvodného vlastníka nebol preukázaný a vec bola štátom alebo právnickou osobou prevzatá len

fakticky, nemožno vylúčiť uplatnenie nárokov podľa Občianskeho zákonníka vrátane jeho ustanovení
o ochrane vlastníckeho práva. Namietal, že čo sa týka listu Ostrihomského arcibiskupa, ide o názor
fyzickej osoby a nie názor Katolíckej cirkvi.

3. K žalobe žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný a to podaniami zo dňa 31. 10. 2006, zo dňa 08. 01.

2007, zo dňa 23. 08. 2007, zo dňa 05. 04. 2008, zo dňa 09. 05. 2008, zo dňa 30. 06. 2008, zo dňa
08. 10. 2008, zo dňa 17. 11. 2008, zo dňa 15. 06. 2009, zo dňa 19. 12. 2010, ako aj zo dňa 03. 05.
2016, neuznávajúc rozsah a ani základ uplatňovaného nároku. Mal za to, že žalobca v hmotnoprávnej
lehote končiacej dňom 30. 04. 2006, kumulatívne nepreukázal dôvod navrátenia vlastníctva, ako ani
status oprávnenej osoby. Následne vzniesol námietku preklúzie práva, ako aj nedostatku aktívnej

vecnej legitimácie. Poprel, že by Modus vivendi bol medzinárodnou zmluvou, ako aj mal za to, že v
texte sa nenachádza žiadne ustanovenie o právnom nástupníctve po Ostrihomskej kapitule, o prevode
alebo prechode nehnuteľných vecí na žalobcu z Ostrihomskej kapituly. Okrem toho dodal, že právny
predchodca Slovenskej republiky, t.j. Československá republika, nadobudol vlastnícke právo k predmetu
sporu ex lege - zákonom č. 215/1919 Sb., ktorý nadobudol účinnosť dňom svojho vyhlásenia, t.j. dňa

16. apríla 1919. Z toho vyplývalo, že na predmetné vlastnícke právo štátu, ktoré vzniklo konštitutívne
priamozozákona,sanajehoúčinnosťnevyžadovalaintabuláciavzmyslePozemkovoknižnéhoporiadku
z 15. 12. 1855 platného aj pre územie Slovenskej republiky. Podľa § 31 zákona č. 329/1920 S.z. a n.
nebolo možné domáhať sa uznania práva vlastníckeho k nehnuteľnostiam prevzatým ani voči štátu a
ani voči osobám, ktorých sa nehnuteľností týchto dostalo prídelom, pričom bolo nerozhodné, či vklad

práva vlastníckeho bol prevedený ihneď po uplynutí tejto lehoty alebo nie. Navyše, vzniesol aj námietku
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.

4. Podaním zo dňa 10. 09. 2007 žalobca spresnil žalobu v časti dokumentácie tak, že žiadal o
lesný hospodársky plán, evidenciu ťažby dreva, evidenciu plochy po ťažbe dreva, evidenciu plochy

na zalesnenie, evidenciu zalesňovania a prirodzeného zmladenia, evidenciu pestebnej činnosti, výkaz
bilancie zalesňovacích povinností podľa jednotiek priestorového rozdelenia lesa, výkaz porastovej
evidencie ťažby, výkaz porastovej evidencie zalesnenia, výkaz porastovej evidencie pestovnej činnosti,
výkaz evidencie úhrnných ročných výsledkov za kategóriu lesa, bilančný výkaz lesnej hospodárskejevidencie, výkaz vykonaných hospodárskych opatrení podľa jednotiek priestorového rozdelenia lesa za
príslušný rok, grafická evidencia, plochové tabuľky, porastové mapy, ťažbové mapy, projekty pestebnej
ťažobnej a ostatnej činnosti, číselníky, karty pôvodu porastu, hlásenia na obvodný lesný úrad, bilancia

holín, priemerkovací manuál, súhlas na ťažbu dreva, evidencia požiarov a požiarna ochrana, evidencia
škôd spôsobených zverov, evidencia sadzového materiálu, záznamy priestupkového konania.

5. K zmene petitu sa vyjadril žalovaný, podaním zo dňa 22. 10. 2007 a mal za to, že je dôvodné
nepripustenie zmeny petitu žaloby, pričom poukázal na § 3 ods. 3 posledná veta zákona č. 161/2005

Z.z., § 40 ods. 1, 2, 3 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov a mal za to, že
súdnym rozhodnutím by súd prikročil v konaní k založeniu povinnosti pre žalovaného nad rámec platnej
zákonnej úpravy v problematike vydávania dokumentácie.

6. V priebehu konania došlo k zmene žalobcu a to uznesením zo dňa 16. 12. 2008 č.k.
14C/139/2006-1018 súd pripustil zmenu strany sporu tak, že namiesto žalobcu Rímskokatolícka cirkev

Bratislavsko-trnavská arcidiecéza, IČO: 00419702, Hollého 10, Trnava, P.O. BOX 78 do konania vstúpi
v procesnom postavení žalobcu Rímskokatolícka cirkev Trnavská arcidiecéza, IČO: 00419702, Hollého
10, Trnava, P.O. BOX 78. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný, v dôsledku čoho odvolací
súd odvolanie žalovaného odmietol. Dňa 21. 09. 2009 došiel súdu návrh na vstup novej strany sporu do
konania, v dôsledku čoho súd uznesením zo dňa 04. 03. 2010 č.k. 14C/139/2006-1249 pripustil zmenu

strany sporu tak, že namiesto žalobcu Rímskokatolícka cirkev Trnavská arcidiecéza, IČO: 00419702,
Hollého 10, Trnava, P.O. BOX 78 do konania vstúpi v procesnom postavení žalobcu Rímskokatolícka
cirkev Biskupstvo Nitra, Nám. Jána Pavla II. č. 7, P.O. BOX 46A, Nitra, IČO: 35 593 008. Aj proti tomuto
uzneseniu podal žalovaný odvolanie a odvolací súd uznesením odvolanie žalovaného odmietol.

7. Súd vec prejednal na nariadených pojednávaniach a to dňa 19. 02. 2008, dňa 08. 04. 2008, dňa 13.
05. 2008, dňa 01. 07. 2008, dňa 14. 10. 2008, dňa 18. 11. 2008, dňa 08. 12. 2008, dňa 16. 06. 2009, 28.
09. 2009, dňa 12. 04. 2011, dňa 14. 06. 2011, dňa 17. 01. 2012, dňa 15. 10. 2013, dňa 12. 08. 2014, dňa
21. 10. 2014, dňa 24. 02. 2015, dňa 09. 05. 2016, dňa 14. 11. 2016, pričom na pojednávaní konanom dňa
09. 05. 2016 žalobca požiadal o zmenu petitu a to z dôvodu, že zo strany žalovaného došlo k rozdeleniu

pôvodne žalovanej parcely č. XXXX na parcelu č. XXXX/X a č. XXXX/X. Dôvod mu nebol známy.

8. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 09. 05. 2016 uviedol, že čo sa týkalo zmeny petitu zo dňa
22. 10. 2007, táto je neaktuálna, nakoľko vyhlášku č. 31/1999 Z.z. nahradila vyhláška Ministerstva
pôdohospodárstva a vidieka SR č. 291/2011, z ktorej vyplýva úplne odlišný rozsah listín, ale najmä ich

obsahový význam. Okrem toho doplnil svoju argumentáciu o ďalšiu námietku, týkajúcu sa spôsobilého
predmetu konania a to nielen k parc. č. XXXX/X, ale aj k parc. č. XXXX, nakoľko ide o pozemok, na
ktorom je lesná cesta a táto môže byť predmetom vydania len vtedy, ak bola vybudovaná z prostriedkov
štátu.

9. S poukazom na uvedené súd na pojednávaní konanom dňa 14. 11. 2016 rozhodol tak, že nepripustil
zmenu petitu žaloby v zmysle podania zo dňa 10. 09. 2007 a pripustil zmenu petitu žaloby v zmysle
prednesu na pojednávaní konanom dňa 09. 05. 2016 tak, že:

Žalovaný je povinný vydať a navrátiť žalobcovi vlastníctvo k nehnuteľnostiam parcela číslo XXXX,

druh pozemku les o výmere 80,0294 ha, parcela číslo XXXX, druh pozemku les o výmere 0,4528 ha,
parcela číslo XXXX/X, druh pozemku les o výmere 4,5874 ha, vedených v Pozemkovoknižnej vložke
číslo XX v katastrálnom území F. a ktoré sú vedené Okresným úradom Levice, katastrálny odbor, obec
F., v katastrálnom území F., v katastri nehnuteľností v registri C na mape určeného operátu, na Liste
vlastníctva číslo XXXX ako parcela číslo XXXX/X, druh pozemku lesné pozemky o výmere 800279

m2, parcela číslo XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 15m2, parcela číslo
XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 4528 m2, parcela číslo XXXX/X, druh pozemku lesné
pozemky o výmere 45874 m2, spolu s dokumentáciou, ktorá k nim prislúcha, všetko do troch dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku.

10. Svoje rozhodnutie na pojednávaní odôvodnil tým, že keďže výsledky doterajšieho konania by
nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu v zmysle podania zo dňa 10. 09. 2007, súd
nepripustiltútozmenunávrhu.Malzato,žečosatýkadokumentácie,zákonukladápovinnejosobespolu
s vydávanými nehnuteľnosťami vydať aj prislúchajúcu dokumentáciu, ktorú však bližšie nešpecifikuje,a preto je možné vychádzať z toho, že predmetom vydania bude všetka existujúca dokumentácia,
týkajúcasavydávanýchnehnuteľností,založenáaevidovanáodprevzatianehnuteľnostíaždomomentu
vydania nehnuteľnosti oprávnenej osobe. Špecifikovanie dokumentácie tak, ako bolo uvedené v návrhu

na zmenu návrhu by zakladalo ďalšie dokazovanie, a to v danom prípade nie je hospodárne, navyše,
sám zákon vymedzil, že ide o dokumentáciu súvisiacu s nehnuteľnosťami. Rovnako tak bola dôvodná
aj námietka žalovaného, týkajúca sa zmeny vyhlášky, a preto súd nepripustil zmenu návrhu v zmysle
podania zo dňa 10. 09. 2007.

11. Následne sa zaoberal návrhom zmeny petitu predneseným na pojednávaní konanom dňa 09. 05.
2016 a v súčinnosti s listom vlastníctva zistil, že predmetný návrh zmeny petitu je dôvodný, a preto mu
vyhovel.

12. Na základe vykonaného dokazovania, oboznámiac sa s listinnými dôkazmi, nachádzajúcimi sa v
spise, ako aj vyjadreniami strán sporu, súd zistil tento skutkový a právny stav:

13. Výzvou na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam a na vydanie nehnuteľných vecí v
katastrálnom území Kozárovce - PK vložka číslo XX, adresovanej žalovanému zo dňa 13. júla 2005 sa
žalobca domáhal navrátenia a vydania nehnuteľných vecí. Vo výzve bolo uvedené, že nehnuteľnosti
žalobca špecifikuje v Prílohe k výzve podľa ich zápisu v pozemnoknižnej vložke č. XX, identifikácie

parciel č. XXX/XX K1 zo dňa 21. 06. 2005, ktoré listiny zasiela s rovnopisom tejto výzvy aj príslušnému
odštepnému závodu. Záverom uviedol, že nehnuteľnosti z PKV č. XX prešli do vlastníctva štátu z dôvodu
uvedenom v § 3 ods. 1 písm. c) zákona alebo z dôvodu uvedenom § 3 ods. 1 písm. h) zákona. Žalovaný
výzvu prevzal dňa 18. 07. 2005. Príloha k výzve sa nachádza na č.l. 437 spisu a vyplývajú z nej sporné
parcely, totožné s pozemnoknižnou vložkou č.XX.

14. Rovnako tak žalobca zaslal výzvu aj odštepnému závodu žalovaného, nazvanú: Nehnuteľnosti v kat.
území F. - výzva podľa § 5 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam
cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam. Uvedenú
výzvu odštepný závod žalovaného prevzal dňa 18. 07. 2005.

15. Z Pozemkovoknižnej vložky č. XX (na č.l. 34 - 35 spisu) vyplýva, že v časti A. Majetková podstata
je uvedené, že podlieha revízii podľa zák. č. 142/47 (čd 2441). Následne ako vlastník je označená
Ostrihomská kapitula a parcely sú vymedzené: i. parc. číslo XXXX/X Les „S.“ katastrálna plocha 4
ha, 58 a, 74 m2, 2. parc. číslo XXXX Les „S.“ katastrálna plocha 48a, 28 m2, 3. parc. číslo XXXX

Les „S.“ katastrálna plocha 80 ha 02 a 94 m2. V časti B. Vlastníctvo je pod poradovým číslom 1
uvedená Ostrihomská kapitula a pod poradovým číslom 2 poznámka, že došlo 2. júla 1948 č.d. XXXX
- poznamenáva sa, že tieto nehnuteľnosti zamýšľa prevziať štát a že podliehajú revízií podľa zák. č.
142/47.

16. Z listu vlastníctva číslo XXXX pre kat. úz. F., obec F., okres Z., vedeného Okresným úradom Levice,
katastrálny odbor vyplýva, že na predmetnom liste sa nachádza parcela registra „C“ číslo XXXX/X, druh
pozemku lesné pozemky o výmere 800274 m2 spôsob využitia 38, t.j. pozemok s lesným porastom,
dočasne bez lesného porastu za účelom obnovy lesa alebo po vykonaní náhodnej ťažby, parcela registra
„C“ číslo XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 15 m2 spôsob využitia 17, t.j.

pozemok, na ktorom je postavená budova bez označenia súpisným číslom, parcela registra „C“ číslo
XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 4528 m2 spôsob využitia 22, t.j. pozemok, na ktorom je
postavená inžinierska stavba - cesta, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník,
nekryté parkovisko a ich súčasti, parcela registra „C“ číslo XXXX/X, druh pozemku lesné pozemky o
výmere 45874 m2, spôsob využitia 38, t.j. pozemok s lesným porastom, dočasne bez lesného porastu

za účelom obnovy lesa alebo po vykonaní náhodnej ťažby.

17. Z listu vlastníctva číslo XXXX pre kat. úz. F., obec F., okres Z., vydaný v čase začatia súdneho
konania vyplýva, že pri parcele registra „C“ číslo XXXX je uvedený spôsob užívania 10230, t.j. pozemky
nezalesnené, slúžiace lesnému hospodárstvu (prieseky, nespevnené lesné cesty, lesné sklady).

18. Dňa 21. 04. 2006 bola spísaná ďalšia výzva na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam a na
vydanie nehnuteľných vecí, adresovaná žalovanému a doručená žalovanému dňa 24. 04. 2006, avšakbez špecifikácie konkrétnych nehnuteľností, len s odkazom na prílohu č. 1, v ktorej neboli uvedené
nehnuteľnosti, ale oprávnené osoby.

19. V spise sa nachádza aj tretia výzva a to zo dňa 23. 06. 2009, čo je po uplynutí zákonom stanovenej
lehote.

20. Zo správy zo dňa 03. 03. 1947 (č.l. 1524 a nasl. spisu) vyplynulo, že z majetku Ostrihomskej
kapituly sa vykrojilo na krytie patronátnych subjektov a na krytie náležitosti r.kat.kostola fary a

odovzdalo sa do úžitku a vlastníctva Rímskokatolíckemu patronátnemu fondu vo R. L.. Okrem toho
bola vyjadrená mienka, že obidve ujednania zo dňa 19. mája 1939 v Trnave nie sú dvojstrannými
smluvami, ale vnútorným hospodárskym opatrením cirkevnej vrchnosti o užívaní určitého cirkevného
majetku Ostrihomskej kapituly.

21. Zo súpisu pôdy podľa zákona zo dňa 21. marca 1948 o novej pozemkovej reforme vyplynulo, že

vlastníkom je Patronátny fond F., spravuje rím.kat. fara Sv. L. (Patronátny fond Sv. L.), celková výmera
lesov a pôdy určenej k zalesneniu 85 ha 08 á 75 m2. Na poslednej strane pod bodom 10 je okrem
iného uvedené, že majetok nepodlieha revizii, nakoľko zriadenie patron. fondu bolo povolené a smluva o
výmene patronátov zo dňa 19. mája 1939 bola schválená 3t. pozk. úradom v L. pod č. 4159/44.I. Majetok
spravuje sám patr. fond t.j. fara vo R.. L. (č.l. 438 - 440 spisu).

22. Zo žiadosti o výmeru lesa súd tiež zistil, že podpísaní zástupcovia MO KSS v obci F., okres B. H.,
úctivo žiadali o združstevnenie patronátneho lesa vo výmere 85 ha 08 á 75 m2, ktorý sa nachodí v
katastrálnom území obce F.. Svoju žiadosť odôvodnili tým, že v roku 1935 pri prideľovaní lesa z majetku
Ostrihomskej kapituly v chotári obce F., bola ponechaná vyšeuvedená plocha lesa ako patronátny les.

Podľa zákona čís. 46/1948 Sb. tento les podlieha súpisovému pokračovanie a súpisové prihlášky boli
podané (č.l. 528 spisu).

23. Zo správy na č.l. 829 spisu bolo zistené, že uvedená správa sa týkala zbytového statku podľa § 1
ods. 1 písm. d ) zákona č. 142/1947 Szb a preberá sa štátom celý § 6 ods. 3 cit. Zákona v znení zákona

č. 44/1948 Sb. Išlo o pozemkový majetok v kat. území Sv. L., X., Y., F. vo výmere 583 ha, uvedený v
súpisovej prihláške zo dňa 17. 01. 1949 podané.

24.Zlistuzodňa25.02.1949bolozistené,žežiadosťozdružstevneniejebezpredmetná,keďžežiadaný
majetok bol pridelený, resp. odovzdaný do držby a úžitku Čsl. štátnym lesom, národnému podniku.

Uvedené potvrdila vyhlášky č.l. 833 spisu.

25. Navyše podaniami Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky potvrdilo právnu subjektivitu žalobcu,
ako aj z listu č. 2172/96/RS vyplýva, že žalobca je zákonným nástupcom na územiach vymedzených
katolíckej cirkvi v Uhorsku (č.l. 99 spisu).

26. Prot. č. 1433/11 zo dňa 21. 10. 2011 rovnako potvrdil, že 8 diecéz latinského obradu v
Slovenskejrepublikejelegitímnymmajiteľomhnuteľnýchanehnuteľnýchmajetkov,ktorésamomentálne
nachádzajú na teritóriu príslušných arcidiecéz a diecéz, a ktoré v minulosti patrili maďarským diecézam
alebo cirkevným jednotkám.

27. Zo záveru posudku zo dňa 25. 04. 1995 vyplynulo, že pri požiadavkách o reštitúciu majetku
ostrihomskej arcidiecézy trnavskou arcidiecézou sa musí vychádzať zo zásady právneho dôkazu
nárokov.

28. Po úpravách petitu sa súd zaoberal žalobou vo veci samej, v znení podanom dňa 17. 07. 2006 a
dňa 09. 05. 2016.

29. Účelom zákona č. 161/2005 Z.z. je navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam, ktoré neboli
vydané podľa osobitného predpisu, t.j. zákona č. 282/1993 Z.z. o zmiernení niektorých majetkových

krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam v znení zákona č. 97/2002 Z.z. a prechod
vlastníctva k niektorým nehnuteľným veciam. Toto právo je podmienené preukázaním existencie
zákonom predvídaných právnych skutočností.30. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z., vlastnícke právo sa vracia k nehnuteľným veciam, ktoré
tvoria a/ poľnohospodársku pôdu, b/ hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej
usadlosti,c/lesnýpôdnyfond,hospodárskestavbyaostatnéstavbysúvisiacesním,d/podielyspoločnej

nehnuteľnosti.

31. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 161/2005 Z.z., právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam
podľa odseku 1 môže uplatniť oprávnená osoba, ktorou je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť
so sídlom na území Slovenskej republiky vrátane ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu, ktorých

nehnuteľná vec prešla do vlastníctva štátu, obce v období od 8. mája 1945, židovským náboženským
obciam od 2. novembra 1938 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 3.

32. Podľa § 3 ods. 1 písm. c/ zákona č. 161/2005 Z.z., oprávnenej osobe sa navráti vlastníctvo k
nehnuteľným veciam, ktoré prešli do vlastníctva štátu alebo obce na základe odňatia bez náhrady
postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č.

46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme (trvalej úprave vlastníctva k poľnohospodárskej a lesnej pôde).

33. Podľa § 3 ods. 1 písm. h/ zákona č. 161/2005 Z.z., oprávnenej osobe sa navráti vlastníctvo k
nehnuteľným veciam, ktoré prešli do vlastníctva štátu alebo obce na základe prevzatia bez právneho
dôvodu.

34. Podľa § 3 ods. 3 zákona č 161/2005 Z.z. s lesnými pozemkami sa vydajú aj investičné lesné cesty
alebo ich časti podľa osobitného predpisu vybudované z prostriedkov štátu. Nehnuteľná vec sa vydá
oprávnenej osobe s dokumentáciou, ktorá k tejto prislúcha.

35.Podľa§4ods.1zákonač.161/2005Z.z.,povinnouosoboujeprávnickáosoba,ktorákudňuúčinnosti
tohto zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, obce alebo nehnuteľnú vec
drží.

36. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z., právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam

môže uplatniť oprávnená osoba písomnou výzvou voči povinnej osobe do 30. apríla 2006, ak v tejto
lehote preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v tejto lehote právo zaniká.

37.Podľa§6zákonač.161/2005Z.z.,vlastníctvosanenavraciaka/pozemku,naktorombolpoprevode
alebo prechode do vlastníctva štátu zriadený cintorín, b/ pozemku, ktorý bol po prechode alebo prevode

do vlastníctva štátu zastavaný; ak bol pozemok zastavaný stavbou, ktorá slúži zariadeniam telesnej
kultúry, zdravotníctva, kultúry, na poskytnutie služieb sociálnej starostlivosti alebo sociálnych služieb na
pracovnú rehabilitáciu a zamestnávanie telesne postihnutých osôb a na školské účely, nemožno vydať
ani priľahlé pozemky slúžiace na tieto účely, c/ pozemku, na ktorom bola zriadená záhradková alebo
chatová osada, d/ pozemku, na ktorom sú telovýchovné a športové zariadenia, e/ pozemku, ktorý slúži

na účely obrany štátu, ťažbu vyhradených nerastov, chráneného areálu, národnej prírodnej pamiatky,
chráneného krajinného prvku alebo ich ochranného pásma s tretím stupňom alebo štvrtým stupňom
ochrany.

38. V prvom rade sa súd zaoberal námietkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie a zistil, že v

Pozemkovoknižnej vložke č. XX je ako vlastník pod poradovým číslom 1 uvedená Ostrihomská kapitula
a pod poradovým číslom 2 je poznámka, že došlo 2. júla 1948 č.d. XXXX - poznamenáva sa, že
tieto nehnuteľnosti zamýšľa prevziať štát a že podliehajú revízii podľa zák. č. 142/47. Z uvedeného
vyplýva, že k zmene vlastníckeho práva nedošlo a to i napriek tomu, že predmetné nehnuteľnosti
mal v užívaní Patronátny fond F., nakoľko zmluva o výmere patronátov zo dňa 19. mája 1939 v

konaní predložená nebola a ako vyplýva zo správy zo dňa 03. 03. 1947 zmluva nebola dvojstranou
zmluvou, ale vnútorným hospodárskym opatrením cirkevnej vrchnosti o užívaní určitého cirkevného
majetku Ostrihomskej kapituly. V opačnom prípade by sa to premietlo aj do Pozemkovoknižnej vložky
č. XX. Čo sa týka ostatných správ, nebolo presne špecifikované, o aké nehnuteľnosti ide a tiež zo
žiadosti o výmeru lesa vyplýva, že v roku 1935 pri prideľovaní lesa bola ponechaná plocha lesa ako

patronátny les, teda neobstojí ani námietka týkajúca sa záborového zákona. Vychádzajúc z rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. februára 2012 sp. zn. 3 Cdo 200/2010, v zmysle ktorého,
ak v rozhodnom období prešla do vlastníctva štátu alebo obce spôsobom uvedeným v § 3 ods. 1 zákona
č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiama prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam nehnuteľnosť evidovaná v pozemkovej knihe ako
vlastníctvo právneho subjektu Rímskokatolíckej cirkvi sídliaceho mimo územia Slovenska, má sa za to,
že išlo o prechod vlastníctva tejto nehnuteľnosti z vlastníctva právneho subjektu Rímskokatolíckej cirkvi

sídliaceho v Slovenskej republike.

39. Vychádzajúc z § 2 ods. 2 citovaného zákona, toto ustanovenie v otázke právnej subjektivity
jednotlivých cirkví a náboženských spoločností odkazuje na zákon č. 308/1991 Zb. priznávajúci právnu
subjektivitu všetkým cirkvám a náboženským spoločnostiam registrovaných štátom.

40. Vzťahy medzi Československou republikou a Svätou stolicou boli upravené medzinárodnou zmluvou
Modus vivendi zo 17. decembra 1927, ktorá nadobudla platnosť 2. februára 1928. Touto zmluvou bol
stanovený spôsob a zásady nového ohraničenia diecéz na území Československej republiky. Podľa čl.
I tejto zmluvy Československá republika uznala, že len Svätá stolica má právo ohraničiť svoje diecézy
a súčasne sa Svätá stolica zaviazala, že žiadna časť Československej republiky nebude podriadená

ordinárovi so sídlom za hranicami Československej republiky a že žiadna československá diecéza
nebude presahovať štátne hranice.

41. V súlade so zmluvou Modus vivendi Svätá stolica Apoštolskou konštitúciou „Ad eclesiastici regiminis
incrementum“ z 2. septembra 1937 určila obvody diecéz na území Československej republiky tak,

aby sa kryli so štátnymi hranicami. Touto konštitúciou bolo rozhodnuté aj o rozčlenení Ostrihomskej
arcidiecézy tak, že územie Ostrihomskej arcidiecézy ležiace na území Československej republiky sa
od nej odčlenilo a odčlenená časť prešla na samostatnú cirkevnú jednotku - Trnavskú apoštolskú
administratúru. Svätá stolica tým územne zladila hranice diecéz so štátnymi hranicami a rozhodla, že
hnuteľný a nehnuteľný majetok na území Československej republiky patriaci pôvodne Ostrihomskej

arcidiecéze pripadá Trnavskej apoštolskej administratúre so sídlom v Trnave. Aj ďalšie Apoštolské
konštitúcie „Praescriptionum sacrosancti“ a „Qui divino“ potvrdili krytie hraníc slovenských diecéz s
československými štátnymi hranicami. Tieto konštitúcie sú v plnom súlade s právnym poriadkom
Slovenskej republiky.

42. Rímskokatolícka cirkev mala na území dnešnej Slovenskej republiky status štátom uznanej cirkvi aj v
tzv. rozhodnom období vymedzenom v zákone č. 161/2005 Z.z. a bola vlastníčkou aj tých nehnuteľností,
ktoré boli v čase odňatia štátom vedené v pozemkových knihách ako vlastníctvo Ostrihomskej
arcidiecézy alebo iného zahraničného právneho subjektu Rímskokatolíckej cirkvi sídliaceho na
území dnešnej Slovenskej republiky. V čase odňatia sporných nehnuteľností štátom už Ostrihomská

arcidiecéza nemala k nim žiadne práva ani de facto ani de iure, lebo Svätá stolica jej práva k sporným
nehnuteľnostiam odňala 29. mája 1922. Územie so spornými nehnuteľnosťami bolo aj právne odčlenené
od Ostrihomskej arcidiecézy a 2. septembra 1937 pripojené k Trnavskej apoštolskej administratúre.

43. V období, ktoré je rozhodujúce pre posúdenie danej veci, boli vzhľadom na uplatnenie uvedeného

územného princípu subjekty Rímskokatolíckej cirkvi sídliace na území dnešnej Slovenskej republiky
vlastníkmi nehnuteľností, ktoré boli pôvodne zapísané v pozemkových knihách ako vlastníctvo
cirkevných subjektov sídliacich mimo tohto územia (vrátane Ostrihomskej arcidiecézy). K rovnakému
záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v iných rozhodnutiach (viď napríklad sp. zn. 3 Cdo
119/2002 a 2 Cdo 208/2009). Spôsob, akým bola vo veci sp. zn. 2 Cdo 208/2009 Najvyšším súdom

Slovenskej republiky riešená otázka prechodu vlastníctva, bol spochybnený v ústavnej sťažnosti, o
ktorej rozhodoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý podanú sťažnosť odmietol z dôvodu jej
zjavnej neopodstatnenosti (viď IV. ÚS 216/2011). Obdobne rozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky o
ústavnej sťažnosti podanej vo veci Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9 Co 232/2007 (viď III. ÚS 142/2009).

44. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu, a preto už
sa ďalšími vykonanými dôkazmi v tomto ohľade nezaoberal.

45. Uvedené nevyvrátila ani požiadavka žalovaného, týkajúca sa doplnenia dokazovania, za účelom
zabezpečenia zmluvy k výmene patronátov zo dňa 19. 05. 1939 od subjektu G. R. F. C. - J. R. R. J.

F. X, P. L., nakoľko ani napriek umožneniu získania tohto dôkazu, takýto dôkaz v konaní predložený
nebol, a preto žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, týkajúce sa popretia vlastníckeho práva žalobcu k
nehnuteľnostiam v rozhodnej dobe. Vychádzajúc z toho, že dôkaz, v dôsledku ktorého možnej existencie
bolo zrušené vyhlásenie rozsudku, nebol ani dodatočne dokladovaný do predmetného sporu, súdnepovažoval za potrebné vyčkať na takýto dôkaz, a preto ho zamietol. Aktívnu legitimáciu žalobcu
nepoprel ani posudok - odborné vyjadrenie uvedené v Oznámení Úradu geodézie, kartografie a katastra
Slovenskej republiky č. LP-3290/1995, pretože uvedené stanovisko malo len odporúčací charakter a

nemožno ho zamieňať s rozhodovacou činnosťou súdov, ktoré konštituujú alebo deklarujú určité vzťahy.

46. Naviac, bolo potrebné dodať, že z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR vyplýva záver, že pokiaľ
by z kanonického práva vyplývali iné závery, tieto nie sú záväzná, lebo sudcovia pri rozhodovaní nie
sú viazaní nielen podzákonnými normami, ale ani normami, ktoré nie sú súčasťou právneho poriadku

Slovenskej republiky, teda nie sú viazané kanonickým právom a vôbec nie vyjadrením príslušníka
katolíckej cirkvi, a preto sa nezaoberal ani námietkami týkajúcimi sa nesprávnej aplikácie kanonického
práva a tiež vyjadreniami cirkevných hodnostárov, tvrdiacich, že nehnuteľnosti na území Slovenskej
republiky nepatria pod Ostrihomskú kapitolu, čo je pravda v súčasnosti, avšak nie v minulosti.

47. Rovnako tak dospel k záveru, že žalovaný má pasívnu vecnú legitimáciu, nakoľko povinnou osobou

v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z. je právnická osoba, ktorá ku dňu účinnosti zákona č.
161/2005 Z.z. spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, obce alebo nehnuteľnú vec
drží. Jazykový aj logický výklad uvedeného ustanovenia nasvedčuje tomu, že tu ide o dve možnosti
označenia povinnej osoby a charakteristiky, ktoré jej uvedený zákon dáva a umožňuje, aby oprávnená
osoba uplatnila svoj nárok proti povinnej osobe, ktorá zároveň môže spravovať a držať nehnuteľnú vec,

ale môže túto vec len spravovať alebo len držať. Pred podaním žaloby, v čase podania žaloby aj po
jej podaní predmetné nehnuteľnosti drží, užíva a berie z nich úžitky práve žalovaný, a preto ani tejto
námietke súd nevyhovel.

48. K náležitostiam výzvy je potrebné uviesť, že z dôvodovej správy k uvedenému zákonu vyplýva, že

existujúci právny stav, najmä zákon č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a doplnení
zákonač.180/1995Z.z.oniektorýchopatreniachnausporiadanievlastníctvakpozemkompreukazovali,
že vlastníckemu právu k pôde fyzických osôb a náprave krívd spáchaných na tomto majetku fyzickým
osobám v rozhodnom období poskytoval štát vyššiu ochranu ako náprave krívd spáchaných na majetku
cirkví a náboženských spoločností podľa zákona č. 282/1993 Z.z. v platnom znení, čím boli porušené

ústavné práva týchto subjektov a ústavná rovnosť ochrany vlastníctva. Cieľom zákona č. 161/2005 Z.z.
je umožniť oprávneným osobám, ktoré nestihli uplatniť svoj nárok v stanovenej lehote, aby tento mohli
uplatniť v novej lehote a aby sa poskytla rovnaká ochrana vlastníctva fyzickým osobám a vlastníctva
cirkvám a náboženským spoločnostiam.

49. Žalobca výzvou z 13. júla 2005 doručenou žalovanému 18. júla 2005 vyzval žalovaného na
navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam nachádzajúcim sa v k.ú. F., špecifikovaným v Prílohe
k výzve podľa ich zápisu v pozemnoknižnej vložke č. XX, identifikácie parciel č. XXX/XX F. zo dňa
21. 06. 2005, ktoré listiny zaslal aj príslušnému odštepnému závodu, preto sa v spise nachádzajú
dve výzvy. Čo sa týka tretej výzvy, je len všeobecná, a preto súd hodnotil námietku žalovaného za

irelevantnú, nakoľko bola podaná aj po lehote stanovenej zákonom. Vo výzve uviedol, že žalobca ako
cirkevná právnická osoba, registrovaná na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky, cirkevný odbor,
je zákonným nástupcom všetkých nehnuteľných vecí na jej území po zaniknutých alebo zrušených
cirkevných organizáciách rímskokatolíckej cirkvi. Záverom uviedol, že nehnuteľnosti z PKV č. XX prešli
do vlastníctva štátu z dôvodu uvedenom v § 3 ods. 1 písm. c) zákona alebo z dôvodu uvedenom § 3

ods. 1 písm. h) zákona, čo osvedčuje zápis v pozemnoknižnej vložke.

50. Zákon č. 161/2005 Z.z. je podľa predmetu v ňom obsiahnutej právnej úpravy reštitučným predpisom,
ktorého účelom je zmierniť následky minulých majetkových a iných krívd. Orgány štátu sú pri aplikácii
a interpretácii tohto predpisu povinné postupovať v súlade so zákonnými záujmami subjektov, ktorých

ujma má byť aspoň čiastočne kompenzovaná. K splneniu jeho účelu a cieľa je preto nutné, aby súdy
interpretovali tento predpis vo vzťahu k oprávneným osobám čo najústretovejšie v duchu snahy o
zmiernenie niektorých majetkových krívd, v dôsledku ktorých k prechodu majetku došlo (Uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. septembra 2010 sp. zn. 4 Cdo 247/2009).

51. V prípade písomnej výzvy podľa § 5 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z. nemožno ustúpiť od požiadavky
určitosti tohto jednostranného právneho úkonu ako podmienky jej platnosti v súlade s § 37 Občianskeho
zákonníka. Avšak vzhľadom na to, že v § 5 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z. nie je bližšie vymedzený
obsah pojmu „výzva“ a jej náležitosti, potom sa stanovenie minimálnych kritérií pre jej určitosť aplatnosťmusíspravovaťtakýmvýkladovýmpravidlom,ktorýsledujenaplnenieúčeluzákona.Stanovenie
minimálnych kritérií pre určitosť a platnosť výzvy nesmie opomenúť ani to, či obsah výzvy je spôsobilý
vyvolať zákonodarcom zamýšľané účinky, a rovnako je namieste neopomenúť a prihliadať na konkrétne

okolnosti veci vrátane subjektu oprávnenej a povinnej osoby. Vzhľadom na už uvedené nemožno pri
výzve oprávnenej osoby podľa § 5 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z. ustúpiť od požiadavky minimálnej
konkretizácie nehnuteľností, ku ktorým si oprávnená osoba uplatňuje reštitučný nárok a uvedenia
dôvodu, o ktorý ho opiera. Na splnenie požiadavky určitosti výzvy požiadavka minimálnej konkretizácie
nehnuteľností bola splnená označením príslušnej pozemkovoknižnej vložky a katastrálneho územia

(porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 7. júla 2010 sp. zn. I. ÚS 12/2010).

52. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že výzva spĺňala všetky náležitosti vyžadované
zákonom a to označenie príslušnej pozemnoknižnej vložky a katastrálneho zákona. Naviac, súčasťou
výzvy bola aj príloha, ktorá presne špecifikovala požadované nehnuteľnosti. Čo sa týkalo preukázania
prechoduvlastníctvakpredmetnýmnehnuteľnostiamnaštátaleboobecvrozhodnomobdobíspôsobom,

uvedeným v § 3 zákona č. 161/2005 Z.z., mal za to, že v danom prípade z pozemnoknižnej vložky v časti
B. Vlastníctvo je pod poradovým číslom 1 uvedená Ostrihomská kapitula a pod poradovým číslom 2
poznámka, že došlo 2. júla 1948 č.d. XXXX - poznamenáva sa, že tieto nehnuteľnosti zamýšľa prevziať
štát a že podliehajú revízií podľa zák. č. 142/47. Prídelová listina preukázaná nebola, avšak v konaní bol
predložený súpis pôdy podľa zákona zo dňa 21. marca 1948 o novej pozemkovej reforme, ako aj žiadosť

o výmeru lesa, z ktorých vyplýva, že v rozhodnom období bol právny predchodca žalobcu vlastníkom
nehnuteľností a tieto mu boli odobraté. Keďže nie je zrejmý dôvod, správne právny predchodca žalobcu
vo svojej výzve uviedol kombináciu dôvodu podľa § 3 písm. c), ako aj písm. h) zák. č. 161/2005. Naviac,
z hľadiska interpretácie § 5 ods. 1 zákona stačí pre riadne uplatnenie práva na navrátenia vlastníctva,
ak v písomnej výzve doručenej povinnej osobe do 30. apríla 2006, boli nehnuteľnosti, ku ktorým sa

uplatnilo právo na navrátenie vlastníctva, označené hoci aj len odkazom na dokument zapísaný v
pozemnoknižných vložkách, z ktorého bol tento dôvod zistiteľný. Žalovanému preto boli dostupné všetky
potrebné údaje týkajúce sa uplatneného práva na navrátenie vlastníctva vydaním nehnuteľných vecí.
Uvedené nenarúša ani skutočnosť, že nebol zistiteľný právny dôvod prechodu vlastníckeho práva,
nakoľko existovalo veľa prípadov zabratia nehnuteľností bez právneho dôvodu, čo bol aj daný prípad. V

konaní bolo jednoznačne preukázané, že právny predchodca žalobcu nemohol svoje vlastnícke právo k
týmto nehnuteľnostiam vykonávať. Neobstojí námietka žalovaného ohľadom záborového zákona a to s
poukazomnapredloženélistiny,najmäpozemkovoknižnúvložku,vktorejsanenachádzažiadenzáznam
o takomto konaní. Naviac, posledný záznam je z obdobia až po tomto zákone, teda v čase prevzatia
nehnuteľností boli stále vo vlastníctve právneho predchodcu žalobcu. Vychádzajúc z uvedeného, súd

dospel k záveru, že námietky žalovaného popierajúce náležitosti výzvy a následne preklúziu práva
neobstoja.

53. Na pojednávaní, konanom dňa 09. 05. 2016 žalovaný doplnil svoje námietky aj o námietku
neprípustnosti predmetu vydania, dôvodiac, že parcela č. XXXX/X predstavuje zastavané plochy a

nádvoria a parcela č. XXXX lesné pozemky, pričom pri spôsobe užívania je uvedené, že ide o
pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná
cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. V tejto súvislosti súd poukazuje na
predchádzajúci spôsob využitia parciel, najmä parcely č. XXXX t.j. pozemky nezalesnené, slúžiace
lesnému hospodárstvu (prieseky, nespevnené lesné cesty, lesné sklady), pričom mal za to, že s lesnými

pozemkami sa vydávajú aj investičné lesné cesty alebo ich časti podľa osobitného predpisu vybudované
z prostriedkov štátu. Keďže v konaní zo strany žalovaného, ako užívateľa pozemkov od roku 1949
až doteraz nebolo preukázané investovanie zo strany inej osoby ako štátu a uvedenou informáciou
žalobca objektívne disponovať nemôže, súd mal za to, že uvedená námietka neobstojí, a preto nevidel
dôvod, prečo nevydať parcelu č. XXXX. Navyše, čo sa týkalo zastavanej plochy a nádvoria, v konaní

nebolo sporné, že k jej zastavaniu došlo v priebehu konania a to i napriek tomu, že prebieha konanie
o vydanie nehnuteľnosti, teda žalovaný úmyselným konaním narušil možnosť vydania nehnuteľnosti.
Navyše súd mal za to, že ide o pozemok, na ktorom je postavená budova bez označenia súpisným
číslom, a táto v zmysle judikatúry je prípustná na vydanie, nakoľko aj s poukazom na rozlohu zastavanej
plochy nejde o pozemok zastavaný stavbou, ktorá slúži zariadeniam telesnej kultúry, zdravotníctva,

kultúry, na poskytnutie služieb sociálnej starostlivosti alebo sociálnych služieb na pracovnú rehabilitáciu
a zamestnávanie telesne postihnutých osôb a na školské účely, pretože len tieto nemožno vydať a s nimi
aj priľahlé pozemky slúžiace na tieto účely. S poukazom na rozlohu a neoznačenie súpisným číslom,súd dospel k záveru, že ide o drobnú stavbu, ktorú je možné vydať, a preto žalobe žalobcu vyhovel a
vo veci rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

54. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP tak, že
úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal pritom z toho, že v danom prípade
dôvody hodné osobitného zreteľa je potrebné vidieť v samotnom predmete konania. Mal za to, že
samotný charakter reštitučným zákonov zakladá výnimočnosť takýchto konaní, ktorými dochádza k
naprávaniu krívd, spáchaných minulým režimom na pôvodných vlastníkoch. Na uvedenom nemení

nič skutočnosť, že žalovaný nevyvinul úsilie a spoluprácu pri vydávaní nehnuteľností a v prípade
dobrovoľného vydania nehnuteľností by neboli vznikli náklady spojené s týmto konaním, nakoľko až
rozhodovacia prax súdov ustálila minimálne náležitosti výzvy, ako aj aktívnu a pasívnu legitimáciu strán
sporu, a preto nebolo možné prisúdiť neúspech v konaní len konaniu žalovaného. Naviac, žalobca v
predmetnom konaní získal sporné nehnuteľnosti, v dôsledku čoho sa môže tiež podieľať na nákladoch
konania a to v rozsahu svojich nákladov na predmetnom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Levice písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.