Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, December 11, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/167/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112225761
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8112225761.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcov: 1/ Z. V., nar.

XX.XX.XXXX, K. Z. XX, 2/ ATEMER, s.r.o., IČO: 36477192, Prešov, Janouškova 12, proti žalovanému:
Josim s.r.o., IČO: 44556209, Kapitána Nálepku 6, Prešov, v konaní zastúpený JUDr. Ivetou
Hrebenárovou advokátkou so sídlom v Prešove, Grešova 7, o neplatnosť a odporovanie právneho
úkonu, takto

r o z h o d o l :

z a m i e t a návrh na prerušenie konania zo dňa 5.9.2014,

žalobu v časti o určenie neplatnosti právneho úkonu z a m i e t a ,

konanie v časti odporovateľnosti právneho úkonu v y l u č u j e na samostatné konanie, v ktorom
rozhodne aj o trovách konania súvisiacich s odporovateľnosťou právneho úkonu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia v 1. a 2.rade sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.8.2012 domáhali vyslovenia
neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy, na základe ktorej došlo k prevodu nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v k.ú. K., obec K., okres K. a to pozemku registra KNC č. XXXX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 276 m2 a na ňom postavenej budovy súpisné č. XXXXX predávajúceho JoŠi
s.r.o. so sídlom Kpt. Nálepku 6/A, Prešov, IČO: 44556152, alebo určenia, že žalovaný nadobudol

nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XX XXX, k.ú. K., okres K., obec K. pozemku registra KNC
č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 276 m2 na ňom postavenej budovy súpisné č. 12 155
na základe odporovateľného právneho úkonu, ktorý je pre žalobcov v 1. a 2.rade právne neúčinný až do
splnenia uloženej povinnosti vyplývajúcej z rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn. 13C 199/2009 ako
exekučného titulu v exekučnom konaní č.k. Ex 3246/10 (17 Er 838/2010 ), ako aj do času vysporiadania
zákonného nároku náhrady za škody.

Svoju žalobu odôvodnili tým, že žalobca v 1.rade je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej
sa v katastrálnom území K. a to parcely č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 221
m2, a na ňom postavenej budovy súpisné č. XX XXX, ktorú užíva žalobca v 2.rade. Žalovaný je
vlastníkom susediacich nehnuteľností katastrálne územie K. pozemku č. XXXX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 276 m2 a na ňom postavenej budovy súpisné č. XXXXX. Dňa 29.7.2009 predchodca
žalovaného JoŠI s.r.o. so sídlom Kapitána Nálepku 6/A, IČO: 44556152, bez predchádzajúcej výzvy
prerušil dodávku vody - zároveň odstránil časť vodovodného potrubia a tým znemožnil riadne užívanie

nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu v 1.rade a v užívaní a podnikaní žalobcu v 2.rade, napriek
skutočnosti, že predpísané vodovodné a stočné fakturované predchodcom žalovaného, bolo zo strany
žalobcu v 2.rade riadne a včas uhradené. Žalobca v 1.rade podal návrh na vydanie predbežného
opatrenia na tunajšom súde, o ktorom bolo rozhodnuté rozhodnutím č. k. 17C 171/2009 tým, že mubolo vyhovené, nakoľko predchodca žalovaného dobrovoľne nesplnil uloženú povinnosť, bol donútený
podať návrh na výkon rozhodnutia v exekučnom konaní, ktoré bolo vedené pod spisovou značkou Ex
2646/2009 exekútorským úradom JUDr. Radovana Ferenca, vo veci samej bola uložená povinnosť

rozsudkom č. k. 13C 199/2009 potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 9Co 31/2010,
ktorého uloženú povinnosť nevykonal aj napriek opätovnému výkonu rozhodnutia v exekučnom konaní.

Nevykonaním uloženej povinnosti obnoviť pôvodný stav dodávky vody žalobcovi opravou prerušeného
potrubia na parcele č. XXXX (v súčasnosti evidovanej ako parcela č. XXXX/X) zdržať sa akéhokoľvek

konania, ktorým by obmedzil žalobcu v nerušenom užívaní vodovodnej prípojky s vodomernou šachtou
ako aj dodávky vody z nej, ktorá bola uložená rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 13C 199/2009, zo dňa
15.3.2010 a ktorý sa stal právoplatným dňa 9.11.2010 a vykonateľným dňa 13.11.2010 do dnešného
dňa nesplnil. Podaným návrhom na zmenu zápisu v katastri nehnuteľností zo dňa 23.5.2012 č. vkladu
I. XXXX/XXXX došlo len k ďalšiemu spôsobu, ako sa tejto uloženej povinnosti vyhnúť, ako aj znášaniu
vzniknutých škôd, ktorých rozsah a výška sa rozhoduje v konaní vedenom na Okresnom súde v Prešove

pod sp. zn. 9C 74/2011. Poukázal na skutočnosť, že spoločnosť JoŠI s.r.o., ako aj žalovaný a ako
aj Športový klub ŠPORT Prešov, majú toho istého vlastníka osobu Z. Š.. Má zato, že účelový prevod
zo strany povinného JoŠI s.r.o. je nezákonný, nakoľko v upovedomení o začatí a spôsobe vykonania
exekúcie zo dňa 21.12.2010, ktoré mu bolo doručené dňa 7.1.2011 mu bol uložený zákaz nakladať s
majetkom a teda je zrejmé, že žalovaný o účelovosti a nezákonnosti prevodu vedel (konateľ spoločnosti

a vlastník na strane predávajúceho aj kupujúceho). Vymoženie súdom uloženej povinnosti a doteraz
spôsobenej škody je viazané na nerozlučné vlastníctvo nehnuteľnosti a vodovodnej prípojky (vodovodná
a kanalizačná prípojka je vodnou stavbou a riadi sa ustanoveniami zákona č. 364/2004 Z.z. v znení
neskorších predpisov o vodách). Vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prítoky
je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady a to spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného

vodovodu, alebo verejnej kanalizácie. Ak je vlastník nehnuteľnosti vlastníkom vodovodnej prípojky alebo
vlastníkom kanalizačnej prípojky prechádza pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti vlastníctvo vodovodnej
prípojky alebo vlastníctvo kanalizačnej prípojky na nového vlastníka nehnuteľností. Poukázal na
ustanovenie § 54 zákona, že na účely uskutočnenia držby a opráv na vodnej stavbe sú vlastníci
pozemkov susediacich s vodnou stavbou povinný umožniť vlastníkovi vodnej stavby vstup na tieto

pozemky.

Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

Súd vo veci vykonal pojednávanie bez prítomnosti žalobcu v 1.rade a žalobcu v 2.rade podľa

ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p., pričom predvolanie na pojednávanie bolo žalobcovi v 1.rade doručené
dňa 22.9.2014 a štatutárnemu zástupcovi žalobcu v 2.rade dňa 22.9.2014. V zmysle tohto ustanovenia
je možné pokračovať v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Procesná aktivita účastníka nie je zásadne
nevyhnutná preto, aby súd mohol pokračovať v začatom konaní. Procesná pasivita na druhej strane
jedného z účastníkov konania, nemôže mať za následok zásah do práva druhého účastníka na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR. V sporovom
konaní ide zásadne na ťarchu účastníka, ktorý sa neustanovil na pojednávanie, že súd je oprávnený
konať aj v jeho neprítomnosti.

V preskúmavanej veci žalovaní neoznámili súdu relevantnú prekážku v neúčasti na nariadenom

pojednávaní, pričom návrh na prerušenie konania taktiež nie je prekážkou na vykonanie pojednávania.
Preto súd prejednal vec v neprítomnosti žalobcov v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 101 ods.
2 O.s.p..

Súdvovecivykonaldokazovanielistinnýmidôkazmi,atonávrhomuznesenímKrajskéhosúduvPrešove

č. k. 6Co 28/2012, výpisom listu vlastníctva č. XX XXX, výpisom listu vlastníctva č. XX XXX, výpisom
z internetového portálu katastrálneho úradu, výpisom z obchodného registra žalovaného, rozhodnutím
Okresného súdu Prešov č.k. 17C 171/2009, rozhodnutím Krajského súdu v Prešove 2Co 188/2009,
rozhodnutímOkresnéhosúduPrešovsp.zn.13C199/2009,rozhodnutímKrajskéhosúduvPrešove9Co
31/2010, uznesením Okresného súdu Prešov vo veci sp. zn. 17 Er 838/2010, upovedomením o začatí

exekúcieEX3246/10,žiadosťouovydaniestanoviskazodňa10.8.2012,informáciamioliste,vyjadrením
žalobcov, uznesením Krajského súdu v Prešove 6Co 28/2012, vyjadrením žalobcov a návrhom na
prerušenie konania a ostatným obsahom spisu, pričom zistil tento skutkový stav veci :Z listu vlastníctva č. XX XXX, k. ú. K., zo dňa 20.8.2012 mal súd zistené, že nehnuteľnosti a to parcela
č. XXXX/X o výmere 276 m2 - zastavané plochy a nádvoria, na ktorej je postavená stavba súpisné č.
XXXXX - administratívna budova, je v celosti vo vlastníctve žalovaného Josim s.r.o. z titulu kúpnej

zmluvy vkladového konania č. I. XXXX/XXXX, v časti C bez uvedenia ťarchy prípadne poznámky.

Z listu vlastníctva č. XX XXX zo dňa 24.6.2012, teda skorší dátum ako je predchádzajúci list vlastníctva,
vyplynulo, že v časti B boli k tomuto dátumu predmetné nehnuteľnosti boli evidované na žalovanom s
vyznačenou plombou na základe I. - XXXX/XXXX, časti C bez tiarch a bez poznámky.

Z listu vlastníctva č. XX XXX katastrálne územie K. mal súd zistené, že parcela č. XXXX/X o výmere
221 m2- zastavané plochy a nádvoria a budova stojaca na tejto parcele súpisné č. XX XXX, ako
administratívna budova sú vedené vo vlastníctve žalobcu v 1.rade titulom kúpnej zmluvy vkladového
konania I. XXXX /. bez zápisu v časti C ťarchy a bez poznámok.

Z uznesenia Okresného súdu Prešov 17C 171/2009 - 17 zo dňa 28.8.2009 bolo zistené, že týmto
uznesením žalovanému obchodnej spoločnosti JoŠi s.r.o., IČO : 44556152 bola uložená povinnosť
obnoviť pôvodný stav dodávky vody a zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by obmedzil žalobcovi (v
tomto konaní žalobcovi v 1.rade) pri užívaní vodovodnej a kanalizačnej prípojky z vodomernou šachtou
na pozemku KNC XXXX, k. ú. K. vedenom na liste vlastníctva č. XX XXX do právoplatného skončenia vo

veci samej a súčasne uložil povinnosť podať návrh na začatie konania o zdržanie sa zásahov pri užívaní
vodovodnej a kanalizačnej prípojky. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2009 a
vykonateľnosť dňa 5.9.2009 ods. 1.

Z rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 13C 199/2009 - 58 zo dňa 15.3.2010 mal súd zistené,

že na základe návrhu v tomto konaní žalobcu v 1.rade bola žalovanému obchodnej spoločnosti
JoŠi s.r.o. uložená povinnosť obnoviť pôvodný stav dodávky vody žalobcovi opravou prerušeného
potrubia na parcele č. XXXX, katastrálne územie Prešov, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXXX a
zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by obmedzil žalobcu v nerušenom užívaní vodovodnej prípojky
s vodomernou šachtou, ako aj dodávky vody v nej. Žalobca, totožná osoba, ako v tomto konaní

žalobca v 1.rade, sa domáhal žalobou podanou na súd dňa 25.9.2009 určenia, že nadobudol zo
zmluvy právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré bude zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX,
katastrálne územie Prešov a žiadal uložiť žalovanému povinnosť obnoviť pôvodný stav. V tomto konaní
súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že bolo preukázané, že žalobca a žalovaný sú vlastníkmi
susediacich nehnuteľností. Žalobca je vlastníkom pozemkov KNC č. XXXX/X a na nej stojacej budovy

a žalovaný vlastníkom susediaceho pozemku č. XXXX/X a na nej stojacej budovy. Vodovodná prípojka
žalobcu bola so súhlasom vtedajšieho vlastníka pozemku č. XXXX/X a č. XXXX vedená cez tento
pozemok a napojená vodovodnej prípojky vtedajšieho vlastníka budovy stojace na parcele č. XXXX/
X. Pokiaľ teda žalobca takýmto súhlasom disponoval a svoju vodovodnú prípojku si vybudoval, a na
jeho právach túto vodovodnú prípojku užívať nezmenila ani skutočnosť, že parcelu č. XXXX/X a na

nej stojacu budovu následne nadobudol žalovaný. Uviedol, že práva vyplývajúce z dohody vlastníkov
žalobcovi ostali zachované a aj po zmene vlastníctva parcely č. XXXX/X a na nej stojacej budovy mal
žalobca právo naďalej užívať svoju vodovodnú prípojku. Žalovaný mu túto vodovodnú prípojku prerušil
bez existencie zákonného dôvodu, a preto súd návrhu čiastočne vyhovel a zaviazal žalovaného obnoviť
pôvodný stav dodávky vody žalobcovi opravou prerušeného potrubia a zároveň mu uložil povinnosť

zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by obmedzoval žalobcu k užívaniu vodovodnej prípojky s
vodomernou šachtou. Návrh v časti o určenie vecného bremena vyplývajúceho zo zmluvy súd zamietol
z toho dôvodu, že uzavretá zmluva o užívaní inžinierskych sietí zo dňa 7.11 2007, podľa jej textu nemá
vecno - právne účinky a ani nebola vložená do katastra nehnuteľností. Vecné bremeno nehnuteľnosti
môže vzniknúť len vkladom zmluvy do katastra nehnuteľností. Poukázal na to, že žalobca nemohol

ani právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržať, pretože od uzavretia zmluvy, teda od 7.10.2007
ešte neuplynula dostatočná doba výkonu práva. Uvedené rozhodnutie bolo Krajským súdom v Prešove
rozsudkom č. konania 9Co 31/2010 - 114 zo dňa 26.10.2010 potvrdené.

Predmetom č. konania 17Er 838/2010 bolo vymoženie uloženej povinnosti obnoviť pôvodný stav

dodávky vody oprávnenému voči povinnému JoŠi s.r.o., vo veci prerušeného potrubia na parcele č.
XXXX katastrálne územie K., zapísané na liste vlastníctva XX XXX a zdržať sa akéhokoľvek konania,
ktorým by obmedzil oprávneného nerušenom užívaní vodovodnej prípojky a vodomernou šachtou, akoaj dodávky vody z nej, pričom išlo o práve o povinnosti uložené právoplatným rozhodnutím tunajšieho
súdu z rozhodnutia 17C 171/2009 - 17 zo dňa 28.8.2009.
Žalovaný sa vo veci vyjadril ústne prostredníctvom právnej zástupkyne na vytýčenom termíne

pojednávania, kde uviedol, že formulovaný petit v časti napadnutia neplatnosti právneho úkonu č.
konania I. XXXX/XXXX je podľa ich názoru nezrozumiteľný a trpí vadou formálnej a materiálnej
vykonateľnosti. V ďalšom poukázal na to, že na strane žalobcu v 1. a 2.rade neexistuje naliehavý
právny záujem na určenie neplatnosti právneho úkonu a z toho dôvodu je potrebné žalobu zamietnuť.
Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je daný naliehavý právny záujem na

určení neplatnosti právneho úkonu zaťažuje v prvom rade žalobcu v 1. a 2.rade. Žalobcovia podľa jeho
názoru nepreukázali, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý ich spor a ich
postavenie vyrieši, teda odstraňuje nehody s touto účastníkov konania, alebo vytvára pevný základ pre
jeho usporiadanie. Čo sa týka účastníkov konania, žalobca označil na strane žalovaného spoločnosť
JOSIM s.r.o., pričom účastníkom právneho vzťahu napadnutého žalobcami bola spoločnosť JoŠi s.r.o..
čiže ani z hľadiska okruhu účastníkov konania nie je splnená podmienka na úspešnosť vyslovenie

neplatnosti právneho úkonu. Pokiaľ ide o predmet, poukázal žalovaný na to, že konanie o neplatnosť
právneho úkonu má pred dovolaním sa odporovateľnosti právneho úkonu vždy prednosť, a to z toho
dôvodu, že právny úkon, ktorý by nebol platný, nemohol by žalobca úspešne odporovať, z toho dôvodu
žiadal, aby súd zamietol žalobu o neplatnosť právneho úkonu a prípadne pokračoval v konaní o žalobe
o odporovanie právneho úkonu.

Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd právne uzatvára:

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 40a OZ ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods.
1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto
je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda

účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.
Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 90 O.s.p., účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých
zákon za účastníkov označuje.

Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
môže vykonať aj také dôkazy, ktoré nie sú navrhované. Súd rozhoduje aj na základe skutkového stavu

zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné,
ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné alebo závažné pochybnosti.

V danej právnej veci žalobcovia v 1. a 2 rade nešpecifikovali dôvod neplatnosti právneho úkonu - kúpnej
zmluvy o prevode nehnuteľnosti v zmysle ktorej nadobudol vlastníctvo žalovaný. Možno len vychádzať

zo skutkového opisu žaloby, že neplatnosť by malo vyvolať to, že došlo k jej uzatvoreniu v čase keď
predávajúci spoločnosť JoŠi s.r.o. mal v zmysle exekučného konania zákaz nakladať s nehnuteľnosťou
a druhým dôvodom mala byť skutočnosť, že žalobcom vznikla škoda, ktorá by mala byť uspokojená z
majetku, a to práve predmetnej nehnuteľnosti susediacej s nehnuteľnosťou žalobcu v 1.rade, pôvodne
vo vlastníctve spoločnosti JoŠi s.r.o.

V danej právnej veci žalobcovia formulovali petit žaloby v dvoch nárokoch, aj keď formulácia petitu je
veľmi dôležitou okolnosťou, nakoľko vymedzuje predmet konania, na ktorý súd zásadne nemôže ísť a
zároveň podmieňuje budúcu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia. Súdu bolo zrejmé, že žalobcovia sa
domáhajú určenia neplatnosti právneho úkonu, a to kúpnej zmluvy, na základe ktorej došlo k prevodu

nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XX XXX, katastrálne územie K.. Rovnako druhý výrok
bol zreteľný tým, že týmto sa domáhajú odporovateľnosti právneho úkonu. Aj keď uvedená bola spojka
„alebo“, medzi oboma nárokmi nemožno takto uplatnené nároky charakterizovať ako eventuálny petit
prípadne alternatívny petit. Na výzvu súdu žalobca k tomuto nevedel zaujať jednoznačné stanovisko apreto súd vychádzal z jednoduchého jazykového výkladu uvedeného v žalobnom návrhu (viď za istý čas
pojednávania č. listu spisu 59).

Z týchto dôvodov sa súd v prvom rade zaoberal žalobným návrhom určenia neplatnosti právneho úkonu
kúpnej zmluvy.

Súd pri rozhodnutí o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy súd vychádzal z právneho názoru, že žaloba
o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy nemôže byť úspešná, ak nemožno prejednať jej neplatnosť so

všetkými účastníkmi zmluvy. Účastníkmi konania majú byť všetci účastníci zmluvy, či už na strane
žalobcov alebo žalovaných (R 69/96). V predmetnej veci bol ako účastník konania na žalovanej strane
označený len kupujúci subjekt. Žalobou v sporovom konaní disponuje žalobca, ktorý určuje aj okruh
žalovaných osôb. Nesprávne určenie okruhu účastníkov konania v sporovom konaní nemôže súd
odstrániť z úradnej moci a nemôže o tomto nedostatku žalobcu ani poučiť v zmysle § 5 O.s.p. pretože by
išlo o poučenie o tzv. vecnej legitimácii, t.j. o tom kto má byť podľa hmotného práva účastníkom konania

(Uznesenie NS SR sp.zn. 2CDo 87/98). Z týchto dôvodov žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy
zamietol.

Naviac z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd vyvodil ten právny
záver, že žaloba nebola podaná dôvodne aj z toho dôvodu, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno

a nepreukázali naliehavý právny záujem a to osobitne vo vzťahu k žalobcovi v 1.rade a aj žalobcovi v
2.rade, nakoľko ide o dva samostatné subjekty, s úplne iným vzťahom k veci samej a teda aj dôvodu
napadnutej neplatnosti právneho úkonu na určení neplatnosti kúpnej zmluvy. Žalovaný subjekt Josim
s.r.o.,niejeprávnymnástupcomspoločnostiJoŠis.r.o.,alenovýmvlastníkompredmetnejnehnuteľnosti,
pritom nebol povinným subjektom z rozhodnutia č.k. 17C 171/2009 -71, zo dňa 28.8.2009. Zákaz

nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou mala povinná spoločnosť JoŠi s.r.o., ktorá však žalovaná nebola
(viď čl. 24 upovedomenie o začatí exekúcie Ex 2646/09 -13).
Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaný návrh je vhodný
(účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany navrhovateľovho práva, či sa ním môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj

tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie. Určovací návrh je spravidla prípustný pri spornosti práv
(právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci
návrhu môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Najvyšší súd Slovenskej republiky už
v rozsudku sp. zn. 3Cdo 98/2004 (na ktorý poukázal aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 1Cdo 91/2006, a ktorý opätovne pripomenul v uznesení sp. zn. 3Cdo 36/2007) uviedol, že ak

právna otázka platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu
k existencii práva alebo povinnosti, nie je daný naliehavý právny záujem na vyriešení (určení) tejto
predbežnej otázky. Stav ohrozenia práva navrhovateľa alebo neistota v jeho právnom postavení sa
samotným vyriešením tejto (iba predbežnej) otázky definitívne neodstráni; želaný stav sa dosiahne až
určením, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo (povinnosť). V už spomenutom rozhodnutí sp. zn.

1Cdo 91/2006 Najvyšší súd Slovenskej republiky dodal, že nedostatok naliehavého právneho záujmu
„predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh nemôže obstáť a ktorý sám osebe
a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu návrhu“.
Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení
právnehovzťahualebopráva,zaťažujetoho,ktosatohtourčeniadomáha(žalobcu).Pokiaľchcežalobca

osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti
prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo
právojealebonieje,nadruhejstranevysvetliť,žeprávepodanážalobajeprocesnevhodnýmnástrojom,
ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre
jeho usporiadanie).

Podaním doručeným súdu dňa 11.9.2014 žalobcovia žiadali prerušiť konanie, podľa ustanovenia §
109 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. c) O.s.p. svoj návrh odôvodnili tým, že vo veci neplatnosti
a odporovateľnosti právneho úkonu voči kupujúcemu Josim s.r.o. ovplyvňuje konanie vedené na
Okresnom súde v Prešove sp. zn. 9C 74/2011 o určenie zodpovednosti za škodu a určenie jej
výšky a plnenia kde je žalovaným subjektom totožná obchodná spoločnosť ako v tejto právnej veci. V

predmetnom spore sp. zn. 9C 74/2011 sa rieši otázka, ktorá má význam pre prebiehajúce konanie v
časti odporovacej žaloby ako ochrany pred scudzením jediného majetku žalovaného.
Podľa § 109 ods. 1 O.s.p. súd konanie preruší, aka) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre
celé konanie;
b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu

pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je
v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v
tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,
c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
medzinárodnej zmluvy. 12)

Podľa § 109 ods. 2 O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak a) sa
účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie je
známy;
b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;
c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak

súd dal na takéto konanie podnet.

Po preskúmaní v návrhu na prerušenie konania súd dospel k záveru, že v danom prípade v tomto
štádiu konania vyhovieť návrhu na prerušenie konania, by bolo v rozpore zo zásadou hospodárnosti
a účelnosti, naviac prípadný výsledok konania na, ktorý žalobcovia poukázali najmä vo vzťahu k

neplatnosti právneho úkonu a skutkový základ uvedený v odôvodnení návrhu nemá žiaden právny
význam pre toto prebiehajúce konanie z týchto dôvodov súd návrh na prerušenie konania zamietol.
V ďalšom súd opakovane poukazuje na to, že súdne konanie je o rovnosti strán, ak sa začne konanie,
postupuje súd v ňom i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá
(§ 100 ods. 1 O.s.p.) a nielen účastník, ktorý podáva návrh má svoje ústavou chránené práva, ale aj

2. účastník má rovnaké práva pri prejednaní veci. Súd rozhodujúci medzi dvoma sporovými stranami
konať tak, aby nedošlo k narušeniu rovnosti strán v konaní.
Čosatýkavýrokuovylúčenínasamostatnékonanievovzťahukzuplatnenémunárokuodporovateľnosti
právneho úkonu, v tomto smere súd v tejto časti konanie vylúčil z dôvodu hospodárnosti, nakoľko v tomto
smere je potrebné vykonať rozsiahlejšie dokazovanie, kde rozhodne aj o trovách tohto konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.