Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617010396
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Osif
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7617010396.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr. Ladislava
Tomčovčíka a JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 31.januára
2019, v trestnej veci proti obžalovanému B. I., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1,
ods.2 písm.b/ Tr.zák., o odvolaní okresného prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Spišská Nová Ves zo dňa 12.októbra 2018 sp.zn. 5T/64/2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora a obžalovaného B. I..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 12.10.2018 sp.zn. 5T/64/2017 bol obžalovaný
B. I. uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2 písm.b/ Tr.zák.
na tom skutkom základe, že

v priebehu mesiaca december 2016 do 24.12.2016 v Krompachoch, okres Spišská Nová Ves, v
spoločnej domácnosti na ul. R. č. XX opakovane fyzicky napadol svoju družku Z. Y. po čom sa jej
vyhrážal, že keď to oznámi na polícii, tak ju, aj jej maloletého syna zabije, pričom po poslednom
fyzickom napadnutí obžalovaným, poškodená dňa 24.12.2016 zo spoločnej domácnosti s dieťaťom
ušla a oznámila jeho konanie na polícii, pretože také konanie obžalovaného vzbudilo u nej obavu z
uskutočnenia vyhrážok.

Za to bol obžalovanému B. I. podľa § 360 ods.2 Tr.zák., za použitia § 37 písm.m/, § 38 ods.2, ods.4
Tr.zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 16 /šestnásť/ mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods.2 písm.b/ Tr.zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.

Obžalovaného B. I. nar. XX.X.XXXX v Y., bytom Y., t.č. Y. R. č. XX podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku súd
oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves č.1Pv 545/16/8810-52 zo dňa 9.6.2017
pre skutok, že:

-v dobe od 9.12.2016 do 24.12.2016 v Krompachoch, okr. Spišská Nová Ves, v spoločnej domácnosti na

ul. R. č. XX fyzicky ubližoval maloletému synovi svojej družky F. Y. nar. X.X.XXXX tak, že ho opakovane
fyzicky napádal tak, že ho bil rukami, päsťami a kopal do rôznych častí tela, v jednom prípade ho
chytil a prehodil cez otvor v stene do susednej nepoužívanej miestnosti a pri poslednom útoku dňa
24.12.2016 asi o 18.00 hod. maloletého kopol do zadnej časti tela a bil po rôznych častiach tela, čím
maloletému opakovane spôsoboval drobné poranenia a modriny v oblasti hlavy a iných častí tela, ktoré
si nevyžadovali práceneschopnosť a uvedeným konaním spôsoboval maloletému fyzické utrpenie,

kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona,pretože skutok nie je trestným činom,

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku odkázal poškodeného mal. F. Y. nar. X.X.XXXX, zastúpený opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves s nárokom na náhradu škody, na civilný
proces.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení, jeho odôvodnení a po poučení o opravnom prostriedku ihneď
do zápisnice o hlavnom pojednávaní prokurátor podal odvolanie voči oslobodzujúcej časti rozsudku.

Obžalovaný B. I. taktiež na hlavnom pojednávaní podal odvolanie do viny a trestu vo výroku o oslobodení
sa vzdal práva odvolania.

Okresný prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že súd za nezmenenej dôkaznej situácie
opätovne uznal obžalovaného za vinného tak ako v pôvodnom rozsudku a opätovne ho oslobodil zo
zločinu podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

Okresný súd v odôvodnení oslobodzujúceho rozsudku prihliadol len na závery znaleckých posudkov

vykonaných v prípravnom konaní, aj na hlavnom pojednávaní . Zo znaleckého posudku MUDr. Jána K.
z odboru zdravotníctva, odvetvia pediatrie a zo znaleckého posudku znalca psychológie vyplynulo, že
u maloletého nebol konštatovaný syndróm týraného dieťaťa a neboli preukázané negatívne následky
na psychike dieťaťa.

Prokurátor uviedol, že hrubé a násilné správanie sa obžalovaného k dieťaťu bolo v príčinnej súvislosti so
skutkom nebezpečného vyhrážania Alžbete Kóňovej. Vyplýva to z obsahu výpovedí menovanej, ktorá
uviedla, že obžalovaný dieťa bil takmer každý deň a chlapec mal modriny. Zároveň fyzicky napádal aj
ju a vyhrážal sa jej zabitím, ak ho pôjde oznámiť na políciu.

Z fotodokumentácie vykonanej dňa 28.12.2016 podľa názoru prokurátora je nepochybné, že zistené
modriny si nemohlo dieťa spôsobiť samé a tieto zodpovedajú údajom matky o opakovaných fyzických
útokoch voči dieťaťu. V závere prokurátor po citácii § 208 navrhol, aby krajský súd vyhovel odvolaniu
prokurátora a po zrušení oslobodzujúcej časti rozsudku a výroku o treste vec vrátil okresnému súdu a
uložil, aby znovu konal a rozhodol.

V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný B. I. prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že žiaden
z vypočutých svedkov v prípravnom konaní a ani na hlavnom pojednávaní nepotvrdil násilné správanie
obžalovaného proti obom poškodeným, okrem usvedčujúcej výpovede poškodenej Z. Y..

Poukázal predovšetkým na znalecký posudok znalca z odboru psychológie, z ktorého vyplýva, že
poškodená Z. Y. má sklon preháňať a zveličovať. Zároveň poukázal aj na jej sluchový hendikept, kde
je typická zvýšená senzitivita na prebiehajúce udalosti.

V závere po citácii jednotlivých výpovedí vykonaných na hlavnom pojednávaní, obžalovaný

prostredníctvom svojho obhajcu zdôraznil, že tak, ako obžalovaný B. I., aj poškodená Z. Y. pochádzajú
zo sociálne slabšieho prostredia, ich osobnosti sú jednoducho štruktúrované a obžalovaný sa nikdy
úmyselne nevyhrážal poškodenej.

Obžalovaný preto navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok v časti napadnutej obžalovaným zrušil

a aby ho spod obžaloby oslobodil.

Na podklade podaných odvolaní krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr.por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil , že odvolanie okresného prokurátora a

odvolanie obžalovaného nie sú dôvodné.

V predmetnej trestnej veci Krajský súd v Košiciach už raz rozhodoval, a to uznesením zo dňa 9.8.2018
sp.zn. 7 To/2/2018, keď o odvolaní obžalovaného a prokurátora rozhodol tak, že pôvodný rozsudokOkresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 5T/64/2017 zo dňa 20.12.2017 zrušil v celom rozsahu a vec
vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že okresný súd pri rozhodovaní o vine obžalovaného vychádzal
nielen z výpovede poškodených a svedkov, ale aj zo záverov znalca z odboru psychológie a znalca z
odvetvia zdravotníctva a odboru pediatrie, pričom vyslovil aj právny názor vo vzťahu ku skutku právne
kvalifikovaného ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods.1 písm.a/ Tr. zákona.

Krajský súd v Košiciach ďalej vo svojom zrušujúcom uznesení sp.zn. 7To/2/2018 zo dňa 9.8.2018 vo
vzťahu ku skutku, ktorým bol obžalovaný B. I. uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania,
nemal žiadne výhrady a so zisteniami súdu po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní sa v
celomrozsahustotožnil,akoajsjehodôvodmi,natietovcelomrozsahupoukázal.Zuvedenýchdôvodov
sa krajský súd na ním uvedené právne úvahy opätovne v celom rozsahu odvoláva.

Dôvodom zrušenia vyššie uvedeného rozsudku boli procesné pochybenia, resp. porušenie obžalovacej
zásady, vo vzťahu ku ktorým nedostatkom krajský súd vyslovil právny názor, a to: V prípadoch, keď
okresný súd obžalovaného oslobodzuje spod obžaloby podľa § 285 Tr. por. je neprípustné akýmkoľvek
spôsobom upravovať skutok uvedený v obžalobe a musí byť v rozsudku uvedený v celom rozsahu.
Taktiež v oslobodzujúcom výroku, aj keď je podaná obžaloba na jedného obžalovaného, nemožno

vynechať jeho meno, dátum narodenia, miesto narodenia, bydlisko a iné skutočnosti konkretizujúce jeho
osobu, taktiež musí byť uvedená spisová značka obžaloby, dátum jej podania a jeho právna kvalifikácia.

Podľa názoru krajského súdu okresný súd vo svojom rozsudku sp. zn.5T/64/2018 zo dňa 12.10.2018
pri hodnotení dôkazov a pri rozhodovaní o vine správne vychádzal nielen z výpovede poškodených

a svedkov, a nielen zo záverov znalca z odboru psychológie PhDr. Ľubici Pokrievkovej. Tieto dôkazy
a predovšetkým výpoveď poškodenej Z. Y. obžalovaného B. I. zo spáchania prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2 písm.b/ Tr.zák.jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností
usvedčujú.

Tak, ako krajský súd už konštatoval vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení sp.zn. 7
To/2/2018 zo dňa 9.8.2018, aj v tomto uznesení zdôrazňuje, že pod pojmom týranie podľa § 208 ods.
1 písm. a) Tr.zák. treba rozumieť také konanie páchateľa, ktoré sa vyznačuje zlým nakladaním buď s
blízkou osobou, alebo i inou osobou, s ktorou páchateľ žije v spoločnom dome, či byte a súčasne sa
vyznačuje i určitou mierou trvalosti a dosahuje takú intenzitu, aby bolo spôsobilé vyvolať stav, ktorý

pociťuje postihnutá osoba ako ťažké príkorie, resp. psychické alebo i fyzické útrapy.

V predmetnej trestnej veci, ako už bolo konštatované, ani podľa názoru krajského súdu nedošlo konaním
obžalovaného B. I. popísaného vo výrokovej časti napadnutého rozsudku právne kvalifikovaného ako
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, nedošlo k

takému zlému zaobchádzaniu s poškodenými, ktorým by bol preukázaný hrubší stupeň necitlivosti a
bezohľadnosti.

Vyšší stupeň hrubosti a necitlivosti vyplýva len z výpovede poškodenej Z. Y..

V tejto súvislosti krajský súd pripomína, že v prípade, ak má slúžiť výpoveď poškodeného (svedka)
ako jediný priamy dôkaz preukazujúci vinu obžalovaného, bez ďalších podporných dôkazov (odborné
vyjadrenie, znalecký posudok, stopy, výpovede svedkov, či listinné dôkazy), musí byť tento dôkaznú
prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi
spochybniteľný, či dokonca vyvrátený.

Podľa názoru krajského súdu, po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov neboli spoľahlivo
preukázané všetky okolnosti žalovaného skutku, a teda nebola vylúčená možnosť akéhokoľvek iného
záveru, než ako je uvedený v obžalobe.

V súvislosti s „dôkaznou núdzou“, aká sa vyskytla aj v posudzovanom prípade, krajský súd poukazuje na
zásadu „in dubio pro reo“, teda „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ vyplývajúcu z ustanovenia
§ 2 ods.4 Tr.por., použitie ktorej prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom
konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov,ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na
objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.

Navyše v žalovanom skutku je uvedená len všeobecná konštatácia: „v dobe od 9.12.2016 do 24.12.2016
v Krompachoch, okr. Spišská Nová Ves, v spoločnej domácnosti na ul. R. č. XX fyzicky ubližoval
maloletému synovi svojej družky F. Y. nar. X.X.XXXX tak, že ho opakovane fyzicky napádal tak, že ho bil
rukami, päsťami a kopal do rôznych častí tela, v jednom prípade ho chytil a prehodil cez otvor v stene do
susednej nepoužívanej miestnosti a pri poslednom útoku dňa 24.12.2016 asi o 18.00 hod. maloletého

kopol do zadnej časti tela a bil po rôznych častiach tela, čím maloletému opakovane spôsoboval drobné
poranenia a modriny v oblasti hlavy a iných častí tela, ktoré si nevyžadovali práceneschopnosť a
uvedeným konaním spôsoboval maloletému fyzické utrpenie“.

Toto konanie navyše nespĺňa ani určitú mieru trvalosti, sústavnosti a predovšetkým vykonaným
dokazovaním neboli zabezpečené také nespochybniteľné dôkazy, ktoré by túto sústavnosť a trvalosť

potvrdzovali, či už v podobe psychických, resp. fyzických útrap. Uvedené je v zjavnom rozpore s
objektívnou stránkou zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, ktorá spočíva v dokonaní útokov, ktoré
spôsobili či už fyzické alebo psychické následky poškodeným. Teda že by došlo k dokonaniu a nie k
ohrozeniu chráneného záujmu Trestným zákonom (t.j. ochrana určitej kategórie osôb pred domácim
násilím).

Krajský súd si je vedomý, že dokazovanie pri tzv. „domácom násilí“ je značne sťažené tým, že je v
podstate „skryté“, prebieha v domácnosti, kde medzi blízkymi osobami existujú určité citové väzby,
ktoré sa dlhšie obdobie vytvárajú v rámci rodiny. Na druhej strane je však potrebné zdôrazniť, že o
protiprávnom konaní páchateľa musia existovať okrem výpovedí poškodených aj iné nezávislé dôkazy,

ktoré dokazovanú skutočnosť bez akýchkoľvek pochybností preukazujú.

Takýmito dôkazmi sú napríklad viaceré lekárske správy minimálne o jednodňovom ošetrení,
oznámenia o spáchaní priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, fotografie o zraneniach, výpovede
nezaujatých svedkov (susedov, učiteľov, sociálnych kurátoriek), ale aj napríklad iných rodinných

príslušníkov, ktorí majú nenarušený vzťah, či už k obžalovanému, alebo poškodeným.

Ďalším hodnoverným dôkazom je znalecký posudok z odboru psychológie, ktorý by konštatoval
rozvinutie syndrómov CAN a X., práve v dôsledku protiprávneho konania obžalovaného.

Okresný súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní v potrebnom rozsahu, dôkazy jak jednotlivo,
tak aj vo vzájomnom súhrne správne vyhodnotil a dospel tak k úplným skutkovým, ako aj právnym
záverom.

Po preskúmaní obsahu jednotlivých dôkazov, ako aj dôvodov, o ktoré okresný súd oprel svoje

rozhodnutie a kde v súlade s ustanovením § 168 Tr.por. vyložil, ktoré skutočnosti mal za preukázané,
ktoré za pochybné a akými hodnotiacimi závermi sa riadil, aj krajský súd pri hodnotení týchto dôvodov
dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu v zmysle zásady „in dubio pro reo“ je v celom rozsahu
namieste.

Krajský súd vzhľadom na vecnú správnosť dôvodov okresného súdu si tieto v podrobnostiach v celom
rozsahu osvojuje a na ne poukazuje.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.