Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 29, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 17CoE/97/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711206618
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7711206618.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu
JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Jozefa Kuruca v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova25,Bratislava,IČO:35807598,zastúpenýadvokátskoukanceláriouAdvocates.r.o.,sosídlom
v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: Q. S., Y..Č.. XXXXXX/XXXX, O. B. Y. XX,
o vymoženie 1.235,83 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Krutý, PhD.,

Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Michalovce, č.k.: 2Er/236/2011-18 zo dňa 24.2.2016, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania stranám n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného
poriadku. Súd prvej inštancie konštatoval v odôvodnení uznesenia, že mu bola predložená žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na podklade exekučného titulu, ktorým
je rozhodcovský rozsudok vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM sp. zn.: SR 13269/10 zo dňa
21.1.2011.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie po právnom posúdení veci podľa § 52 až 54 občianskeho zákonníka,
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zákona č. 233/1995 o exekútoroch a exekútorskej
činnosti /ďalej len exekučný poriadok/ uviedol, že súd poverením zo dňa 24.5.2011 poveril súdneho
exekútora na vykonanie exekúcie. Ako vyplýva z § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, je
povinnosťou súdu zastaviť exekúciu v prípade, ak rozhodnutie, v tomto prípade rozhodcovský rozsudok,
ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo

zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo
prihliadnuté na ktorúkoľvek z podmienok taxatívne uvedených v tomto ustanovení, a síce na neprijateľné
zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi
alebo so zákonom. Zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 7.1.2010 a rovnakého dňa došlo aj k vystaveniu
vlastnej zmenky znejúcej na sumu 1.235,83 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne
zo zmenkovej istiny. V zmysle citovaného § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z.z. v prípade, ak veriteľ prijal

zmenku od dlžníka, tá smela byť len zabezpečovacia a zmenková suma v čase vyplnenia smela byť
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva, vo výške
maximálne 30 % istiny. V danom prípade bol spotrebiteľovi poskytnutá suma 600,- Eur, ktorý mal splatiť
spolu s poplatkom za poskytnutie úveru predstavujúcim viac ako 90 % sumy poskytnutej istiny, čo
súd považuje za hrubý rozpor s dobrými mravmi, na čo rozhodcovský súd, ktorý exekučný titul vydal,
absolútne neprihliadal. Po preštudovaní listinných dôkazov ale nie je jasné, koľko reálne oprávnený

povinnému uhradil a z čoho má pozostávať suma, ktorú oprávnený na blankozmenke vyplnil a to
s prihliadnutím na skutočnosť, že vo Všeobecných podmienkach pre poskytnutie úveru je uvedenémnožstvo zmluvných pokút. Celkový dlh povinného tak predstavoval sumu, ktorá prekračuje najvyššiu
prípustnú sumu stanovenú zákonom a zároveň navýšenú o ďalší úrok vo výške 0,25 % denne. Z
uvedeného dôvodu vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení veriteľ nebol oprávnený

prijaťoddlžníkatakútozmenku,resp.jubolpovinnýdlžníkovivrátiť.Napokonoprávnenýnepreukázalani
to,čiišloozmenkuzabezpečovaciu,aleboišloozmenkuslúžiacunazabezpečenieveriteľovýchnárokov
zo spotrebiteľského úveru, čo má za následok zákaz plnenia dlhu takouto zmenkou. Ďalej v zmysle
Zákonazmenkovéhoašekového,článkuI.§48ods.1,majiteľzmenkymôžepostihomokremzmenkovej
istiny a dohodnutých úrokov žiadať šesťpercentové úroky odo dňa zročnosti. V danom prípade si

oprávnený okrem 6 % ročných úrokov uplatnil aj 0,25 % denný úrok, čo predstavuje 91,25 % ročne.
Uvedené úroky uvedené v zmenke sú v hrubom rozpore s citovaným zákonným ustanovením, pričom aj
v tomto prípade, nie len že boli oprávnený uplatnené v rozpore so zákonom ako aj v rozpore s dobrými
mravmi, ale zároveň rozhodcovským súdom priznané, čo potvrdzuje názor súdu, že ten rozhodoval
neobjektívne a priznával protizákonné nároky v prospech oprávneného. Napokon, súd neakceptoval ani
samotný exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, nakoľko rozhodcovský súd nemal právomoc konať a

rozhodnúť, vzhľadom na kontinuálne označovanie rozhodcovskej zmluvy, ktorú oprávnený uzatváral s
povinnými,zaneprijateľnúzmluvnúpodmienku,očomsvedčíkonštantnájudikatúravšeobecnýchsúdov.
Dojednanie rozhodcovskej zmluvy k spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá
je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky je rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul

v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu,
nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu
odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok
materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. (uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. marca 2012). Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd prvej

inštancie dospel k záveru, že sú naplnené všetky podmienky stanovené v hypotéze § 57 ods. 1 písm.
m/ Exekučného poriadku, a síce rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v
konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti
sospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténaneprijateľnézmluvnépodmienky,obmedzeniealebo
neprípustnosť použitia zmenky, a zároveň rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Preto súd v

súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami exekúciu zastavil.

3.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s

p.) a zároveň má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(§ 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.). Exekučný súd na základe exekučného titulu, žiadosti o udelenie
poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky.
Formálne preskúmavanie exekučného titulu, v danom prípade rozhodcovského rozsudku, sa obmedzuje
na dodržanie jeho formálnych náležitostí podľa ustanovenia § 34 ZRK. Preskúmavaním materiálnej

stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu, teda jeho
dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi. Exekučný súd sa však musí obmedziť len na skúmanie
výroku exekučného titulu, pretože zákonné ustanovenie zaväzuje skúmať rozhodcovský rozsudok, nie
rozhodcovské konanie. Pritom podmienkou pre zastavenie konania je zjavný nedostatok exekučného
titulu, ktorý zaväzuje k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu,

čo je v rozpore s dobrými mravmi. S poukazom na Nález ÚS SR č. ÚS 5/2000 mal za to, že
exekučný súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na odôvodnení právneho posúdenia veci. Zákon o
rozhodcovskomkonaníumožňujeúčastníkovivprípadenesúladutakéhorozsudkusozákonompodrobiť
ho na návrh preskúmaniu všeobecným súdom. Napadnutým rozhodnutím však súd prvej inštancie zrušil
rozhodnutie rozhodcovského súdu spôsobom, ktorý ho pozbavuje práva domáhať sa plnenia zo zmluvy.

Postupom podľa § 45 ZRK exekučný súd teda nahradil konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovských
súdov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní a
navyše pozbavuje účastníka konania jeho základných práv, a to práva na prejednanie veci v civilnom
dvojinštatnčnom konaní. Inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je
podľaoprávnenéhovkonkrétnomprípadeneúplnézistenieskutkovéhostavuvecisúdomprvejinštancie,

ktorý uviedol, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva, rozhodcovská
doložka. Oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. V
niektorýchprípadochjerozhodcovskádoložkadohodnutávrámcivšeobecnýchobchodnýchpodmienok,ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Poukázal na zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
a na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Konajúci súd však
tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového

stavu. V prejednávanej veci teda konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

4.Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu nevyjadrili.

5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),

ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
v znení neskorších predpisov. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP je povinný
pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP.

6. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané
odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v

zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7.Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov Exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd

vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

8.Súd prvej inštancie zastavil exekúciu z dôvodu, že strany neuzavreli platnú rozhodcovskú zmluvu.

9.Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo

posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský
rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej zmluvy. Súdna prax je jednotná v názore, že už v
štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie, ale aj v priebehu celej exekúcie, sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie
(iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie

a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné
tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí
za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť
otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

10.Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej
podmienky, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, a to aj
napriek tomu, že ustanovuje možnosť voľby, ktorá je však len iluzórna a v konečnom dôsledku núti
spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len ako celok
odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť, pričom nič na tom nemení ani skutočnosť. Povinný ako

spotrebiteľ sa reálne vopred vzdal práva na účinnú ochranu, a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti
vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľné a čo má podľa § 53 ods. 1,
ods. 4 Občianskeho zákonníka za následok, že táto podmienka je od počiatku neplatnou.

11.Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

12.Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej

rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

13.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

14.Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.15.Podľa ustanovenia § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej

činnosti.

16.Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

17.Predmetná zmluva spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 - § 54 Občianskeho
zákonníka, preto ju súd prvej inštancie správne posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu.

18.Dôvodom zastavenia exekúcie bolo vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorá
neoprávňovala rozhodcovský súd vo veci konať a vydať rozhodcovský rozsudok. Uvedená skutočnosť
predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú nemožno odstrániť a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok

stáva nespôsobilým exekučným titulom. Takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na
vykonanie exekúcie, preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď exekúciu zastavil.

19.Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ust. § 387
ods. 1 CSP.

20.O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol
tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný
a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.

21.Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§429 ods.1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).