Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 29, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/54/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115236527
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4115236527.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: U. L., bytom N. XXX/XX, XXX XX
W., zastúpeného JUDr. Norbertom Kálmánom, advokátom so sídlom Sv. Beňadika 30/B, 949 01 Nitra,
proti žalovanému: R. C., bytom XXX XX T. XXX, zastúpenému JUDr. Ivanom Kochanským, advokátom
so sídlom Farská 33, 949 01 Nitra, o zaplatenie sumy 17.456,65 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 18C/686/2015-55 zo dňa 16.10.2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalovanému priznal náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 17.12.2015 domáhal
zaplatenia sumy 17.456,65 eura s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia, ku ktorému malo
dôjsť z dôvodu, že od žalobcu prevzal dňa 31.05.2008 sumu 600.000 Sk ako zálohu kúpnej ceny
pozemku v kat. úz. Zobor, parc. č. XXXX/X o výmere 1055 m2, pričom ku kúpe nakoniec nedošlo a
žalovaný pozemok predal tretej osobe. Žalobca sa na druhý deň po odovzdaní zálohu informoval na
stavebnom odbore, či je pozemok určený na zastavanie, a keď zistil, že nejde o stavebný pozemok, tak

sa so žalovaným dohodol na vrátení peňazí. Žalovaný mu potom vrátil len 2.459,70 eura. Žalovaný v
konaní vzniesol námietku premlčania, na ktorú súd pri rozhodovaní prihliadal. Vychádzal totiž z toho, že
k bezdôvodnému obohateniu došlo dňa 01.06.2008, keď medzi stranami sporu bolo už jasné, že kúpna
zmluva realizovaná nebude, a týmto okamihom začala plynúť aj subjektívna a aj objektívna premlčacia
doba na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobu však žalobca podal na súd až dňa 17.12.2015, teda
po jej uplynutí. Súd rozhodnutie vo veci samej oprel o ustanovenia § 451 ods. 1, 2 a § 107 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka a výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie pre nesprávne právne posúdenie.
Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 256/2010, podľa ktorého
záloha na kúpnu cenu, ktorá bola vyplatená vlastníkovi veci, sa stala jeho bezdôvodným obohatením
v okamihu, keď ju odmietol predať, prípadne keď nastala nemožnosť predať ju. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd dohodu o vrátení zálohy považoval za odpadnutie dôvodu, na

základe ktorého on plnil. Uvedený názor si súd síce z rozsudku sp. zn. 4Cdo 256/2010 osvojil, ale použil
ho nesprávne. Podľa tohto rozsudku poskytnutie zálohy nie je možné považovať za zmluvu o budúcej
zmluve a bezdôvodné obohatenie z prijatia zálohy vzniká vo chvíli, keď žalovaný odmietol nehnuteľnosť
predať, prípadne keď vytvoril stav, z ktorého bolo zrejmé, že kúpna zmluva nebude zrealizovaná.Počítanie lehoty na uplatnenie vydania predmetu bezdôvodného obohatenia sa odvodzuje od konania
žalovaného, resp. vzniku prekážky na jeho strane a nie jeho konaním. Súd v napadnutom rozsudku
nezdôvodnil, ako zistil, že žalovaný odmietol predať vec na druhý deň po prevzatí zálohy, keďže nebol

v konaní vypočutý. Súd tiež nezistil, kedy odpadol právny dôvod, na základe ktorého plnil. On za taký
dôvod považoval vklad vlastníckeho práva k pozemku do katastra nehnuteľností.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť a priznať mu aj náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že súd náležite zistil skutkový stav,

vec správne právne posúdil a správne rozsudok odôvodnil. Pri zisťovaní skutkového stavu súd prvej
inštancie vychádzal zo samotnej výpovede žalobcu, ktorý uviedol, že hneď na druhý deň, ako odovzdal
zálohu, sa išiel informovať na stavebný odbor, či ide o stavebný pozemok, a keď zistil, že nie, tak sa
so žalovaným dohodli na vrátení peňazí po čiastkach. Z toho vyplýva, že o kúpu pozemku už nemal
záujem a domáhal sa vrátenia peňazí. Žalobca si vyložil rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo
256/2010 vo svoj prospech. On neodmietol vec predať a bol to práve žalobca, ktorý o kúpu veci po zistení

informácií na stavebnom úrade, týkajúcich sa nehnuteľnosti, nemal záujem o jej kúpu. Túto skutočnosť
nebolo potrebné zisťovať jeho výsluchom, lebo vyplynula z výpovedi žalobcu.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinnéhood1.júla2016,ďalejlen„Civilnýsporovýporiadok“alebo„CSP“),viazanýrozsahomadôvodmi

odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP),
prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods.
1, § 177 ods. 2 písm. c/, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej
inštancie je vecne správny. Preto tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Pri
rozhodovaní aplikoval Civilný sporový poriadok v súlade s ustanovením § 470 ods. 1, 2, podľa ktorého:

(1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci,
popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

5. Odvolací súd zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Na dôvažok k odôvodneniu rozsudku súdu prvej

inštancie dodáva nasledovné:

6. Súd prvej inštancie v dôsledku vznesenej námietky premlčania správne skúmal jej opodstatnenosť.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká,

iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v
dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť
na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a
zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené plniť svoje
povinnosti. Zásada hospodárnosti konania vedie konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní

vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie
k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov (obdobne
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 82/2009, 1 Cdo 43/2009, 2 Cdo 194/2011, 3 Cdo
231/2009, 3 Cdo 187/2013, 7 Cdo 305/2014). Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom
musí byť právo vykonané, inak môžu nastať účinky premlčania podľa § 100 Občianskeho zákonníka.

Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym časovým úsekom, ktorý má určený začiatok plynutia.
Dĺžku premlčacej doby určuje zákon. Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka upravuje trojročnú
všeobecnú premlčaciu dobu. Občiansky zákonník stanovuje objektívny začiatok plynutia premlčacej
doby. Trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Za tento deň
sa všeobecne považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohla byť

dôvodne podaná žaloba na súd (actio nata). Ide o objektívnu možnosť vykonať právo bez zreteľa na to,
či oprávnená osoba (veriteľ) by mohol právo subjektívne vykonať alebo nie, t.j. či oprávnený subjektívne
vedel alebo nevedel o svojom práve.7. Z obsahu spisu vyplýva ten skutkový stav, ktorý súd prvej inštancie konštatoval v odôvodnení svojho
rozsudku. Na jeho podklade bolo možné vyvodiť, že medzi stranami sporu došlo dňa 31.05.2008 k
dohode, že žalovaný predá žalovanému pozemok a že žalobca mu poskytne zálohu vo výške 600.000

Sk, na dôkaz čoho bola toho istého dňa spísaná listina o prevzatí zálohy. V písomnom potvrdení (v spise
na č. l. 5) pozemok podľa označenia v katastri nehnuteľností označený nebol, ale medzi nimi v podstate
nebolo sporné, o aký pozemok išlo, a nebolo sporné ani to, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nakoniec
nedošlo na základe vlastného rozhodnutia žalobcu, ktorý zistil, že daný pozemok nie je stavebným
pozemkom. Žalobca sa sám rozhodol, že zmluvu neuzavrie, a od žalovaného žiadal vrátenie zálohy, z

čoho je zjavné, že ku kúpe pozemku napokon nedošlo z vôle žalobcu.

8. Najvyšší súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sp. zn. 4Cdo 256/2010 prijal záver, že
„bezdôvodné obohatenie získané plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol (§ 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka) vzniká okamihom, kedy odpadol právny dôvod poskytnutého plnenia. Ak sa zamýšľaná
kúpa nerealizovala, záloha sa stala bezdôvodným obohatením vo chvíli, kedy odpadol právny dôvod,

na ktorého základe budúci kupujúci plnil budúcemu predávajúcemu, teda kedy predávajúci odmietol
nehnuteľnosť kupujúcemu predať, prípadne kedy sa vytvoril stav, z ktorého bolo zrejmé, že kúpa nebude
realizovaná. Súd preto musí bezpečne zistiť, kedy sa žalobca dozvedel, že zamýšľaná kúpa nebude
uskutočnená - až týmto okamihom začala v danom prípade plynúť tak subjektívna, ako aj objektívna
premlčacia doba na vrátenie zálohy“.

9. Súd prvej inštancie z prejavov žalobcu v tomto spore mal za preukázané, že sa o tom, že kúpa
nebude zrealizovaná, dozvedel na druhý deň po odovzdaní peňazí žalovanému (t. j. 01.06.2008), po
návšteve príslušného úradu, kde zistil, že nejde o stavebný pozemok, a preto sa so žalovaným dohodol
na vrátení peňazí. Je teda zrejmé, že v tento deň došlo k vytvoreniu stavu, z ktorého muselo byť obom

stranám zrejmé, že kúpa nebude realizovaná. V tento deň, t.j. 01.06.2018 začala plynúť subjektívna
a aj objektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 107 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka). Na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie, pretože právny dôvod ním prijatého
plnenia odpadol. Podľa listín založených v spise žalovaný zálohu vrátil po častiach len vo výške 2.459,70
eura. Podľa výpisu z účtu žalobcu žalovaný plnil napr. dňa 24.05.2010 sumu 200 eur a dňa 09.10.2012

sumu v rovnakej výške a to odporuje tvrdeniu žalobcu, že o bezdôvodnom obohatení sa mal dozvedieť
až v roku 2015, keď zistil, že nehnuteľnosť bola predaná tretej osobe. Rovnako aj z uznesenia Okresnej
prokuratúry Nitra č. 1Pn 1355/13-4 zo dňa 29.11.2013 vyplýva, že žalovaný vrátil žalobcovi od októbra
2008 do 04.12.2012 spolu sumu 2.459,70 eura. Na tom podklade súd prvej inštancie prijal správny
skutkový záver, že obom stranám už v r. 2008 bolo zrejmé, že kúpa nehnuteľnosti nebude realizovaná.

10. Žalobca vychádzal z nesprávneho názoru, že bezdôvodné obohatenie u žalovaného mohlo
nastať na základe konania žalovaného, keď predal pozemok inej osobe. Takáto úvaha nezodpovedá
ustanoveniu § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého môže ktorákoľvek zo zmluvných
strán svojím konaním spôsobiť situáciu, ktorá bude mať za následok vznik bezdôvodného obohatenia.

Ak by platilo to, čo tvrdil žalobca, tak v dôsledku jeho prejavu (ako kupujúceho), že zmluvu neuzavrie,
by fakticky ani nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na strane predávajúceho a nemohol by sa
ani domáhať jeho vydania. On v pozícii kupujúceho by tak musel čakať až na reakciu predávajúceho
(v tomto prípade žalovaného), z ktorej by vyplynulo, že kúpnu zmluvu so žalobcom neuzavrie. Ani zo
spomínaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR takýto záver nemožno vyvodiť. Z odôvodnenia jeho

rozsudku vyplýva, že ak žalobca v súvislosti so zamýšľanou kúpou nehnuteľnosti poskytol žalovanému
preddavok a žalovaný túto sumu prijal ako preddavok na budúce plnenia zo zamýšľanej kúpnej
zmluvy, došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného v okamihu, keď žalovaný odmietol nehnuteľnosť
predať, prípadne keď sa vytvoril stav, v ktorom bolo zrejmé, že kúpa nebude realizovaná. Najvyšší
súd nepripísal vytvorenie stavu, ktorý vylučuje uzavretie zmluvy, len žalovanému, teda predávajúcemu,

čím žalobca v odvolaní argumentoval. Taký stav vo všeobecnosti totiž môže nastať aj rozhodnutím
kupujúceho, ktorý odmietne zmluvu uzavrieť, k čomu napokon došlo aj v tomto prípade. V tejto súvislosti
bolo potom nadbytočné vypočúvať žalovaného na okolnosť, že na druhý deň po prevzatí finančných
prostriedkov odmietol predať nehnuteľnosť. Súd prvej inštancie túto skutočnosť ani nedával do popredia,
ale vychádzal z toho, že to bol primárne žalobca, ktorý odmietol zmluvu uzatvoriť.

11. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo,
vykonajúc tie dôkazy, ktoré boli navrhnuté. S ohľadom na odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolací
súd konštatoval, že rozhodnutie súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky podstatné námietkyžalobcu opísané v odvolaní, a jeho odôvodnenie zodpovedá požiadavkám upraveným v ustanovení §
220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Toto rozhodnutie odvolací súd nezhodnotil ako arbitrárne,
nepresvedčivé a nepreskúmateľné, preto odvolanie žalobcu posúdil ako neopodstatnené a napadnutý

rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému podľa § 255 ods. 1 CSP patrí náhrada trov
vynaloženýchvtomtoštádiukonaniavcelomrozsahu.Odvolacísúdvsúladesustanovením§396ods.1
a § 262 ods. 1 CSP rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania,

o výške ktorých podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).