Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, January 9, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/139/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3017200409
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:3017200409.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.

Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu IMPORTA, s. r. o., Nádražná
1783/17, Dubnica nad Váhom, IČO: 36 341 398, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária
JUDr. Danica Birošová, s. r. o., Piaristická 46, Trenčín, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce,
Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2017/5306,
O-609/2017 zo dňa 26.9.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a rušenia rozhodnutia č. PO/BEZ/2017/5306,
O-609/2017 zo dňa 26.9.2017, ktorým žalovaný ako odvolací orgán zamietol jeho odvolanie a potvrdil
odvolaním napadnuté rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava č.k. R 174/2017/SE, ROZ/2017/190,
2017/13427 zo dňa 31.7.2017 ukladajúce mu podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod č. 1 zákona o inšpekcii
práce pokutu vo výške 2000 eur za porušenie ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm.
b) zák. č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní tým, že v dobe od 26.10.2015 do
30.11.2015 využíval závislú prácu fyzickej osoby - C. H., asistentky predaja nábytku a bytových doplnkov

na prevádzke OC MAX Skalica, bez splnenia prihlasovacej povinnosti voči Sociálnej poisťovni podľa
osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zák. č. 461/2003 Z.z.).

2. Žalobca poukazoval na to, že jeho porušenie spočívalo v tom, že zamestnankyňu C. H. síce dňa
22.10.2015 prihlásil do registra poistencov Sociálnej poisťovne s účinnosťou od 26.10.2015, avšak
miesto seba ako zamestnávateľa označil obchodnú spoločnosť MEUBLE, s. r. o. Prihlášku takto omylom
realizovala jeho zamestnankyňa, ktorá personálne a mzdové veci zabezpečovala pre obe spoločnosti.

Po zistení omylu bola dňa 30.11.2015 vykonaná oprava zrušením prihlásenia pre zamestnávateľa
MEUBLE, s. r. o. a prihlásením zamestnankyne pre správneho zamestnávateľa dňom 26.10.2015.
Zamestnankyňa tak podľa žalobcu bola v Sociálnej poisťovni nesprávne prihlásená iba 5 dní (?).

3. Žalobca má za to, že inšpektorát práce pri výkone kontroly dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, nakoľko nešlo o nelegálnu prácu a neboli naplnené
všetky znaky definície zákazu nelegálneho zamestnávania a nelegálnej práce. Podľa jeho názoru

vychádzajúceho z dôvodovej správy k návrhu zákona mal zákonodarca pri úprave zákazu nelegálnej
práce za cieľ obmedziť najmä také úmyselné konanie zamestnávateľov, pri ktorom dochádzalo k
neprihlasovaniu a k neplateniu odvodov do štátneho rozpočtu. V danom prípade inšpektorát opomenul
aplikovať teologickú (účelovú) metódu výkladu umožňujúcu zohľadniť účel a zmysel dotknutej právnejnormy vo vzťahu k zameraniu celého právneho predpisu. V tejto súvislosti uvádzal, že jeho úmyslom
nebolo vyhnúť sa odvodovej povinnosti za zamestnankyňu, ktorá mala platne uzatvorenú pracovnú
zmluvu a nebyť neúmyselného, nedbanlivostného konania zodpovednej zamestnankyne žalobcu bola

by aj riadne prihlásená do Sociálnej poisťovne. Prihlásenie do Sociálnej poisťovne nebolo obídené,
zamestnankyňanasociálnepoistenieprihlásenábola,aleuinéhozamestnávateľa,čímnebolonaplnené
porušenie zákona v § 2 ods. 2 písm. b).

4. Žalobca poukazoval tiež na novelu zákona o nelegálnom zamestnávaní, ktorá zmierňuje

predchádzajúcu tvrdosť zákona a upravuje pojem nelegálneho zamestnávania tak, aby sa eliminovalo
postihovanie určitého oneskoreného prihlásenia zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov, ako
aj na to, že na základe napadnutého rozhodnutia sa dostal do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov
a je tak na päť rokov vylúčený z možnosti uchádzať sa o zákazky štátu alebo poberať od štátu dotácie.

5. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

6. Poukazoval na inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty, s tým, že zamestnávateľ je
zodpovedný už tým, že k porušeniu došlo, bez ohľadu, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie či
opomenutie. Pre vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt je nepodstatné, či k
pochybeniu došlo zavinením určitých okolností, zavinením zamestnancov zamestnávateľa alebo iných

subjektov ako zamestnávateľa. Žalobca bol teda povinný prihlásiť zamestnanca do registra poistencov
Sociálnej poisťovne najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. V tejto súvislosti žalovaný
uvádza,žežalobcunezbavujezodpovednostiprihláseniezamestnankynepodinúspoločnosť(MEUBLE,
s. r. o.), ktorá má rovnaké sídlo, ako má žalobca, ktorý uzatváral s menovanou zamestnankyňou
pracovnú zmluvu, pričom posudzovanie úmyselnosti alebo neúmyselnosti konania pri prihlasovaní

zamestnanca do Sociálnej poisťovne považuje žalovaný za irelevantné. K argumentácii žalobcu,
ktorý poukazuje na novelu zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, žalovaný uvádza,
že s účinnosťou od 1.1.2018 podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou,
ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah

alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a neprihlásila ju do registra poistencov
a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dni od uplynutia lehoty podľa osobitného
predpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a
nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dni od uplynutia lehoty podľa osobitného
predpisu na prihlásenie do tohto registra. Žalovaný prihlásil zamestnankyňu C. H. do registra poistencov

Sociálnej poisťovne dna 30.11.2015 s dátumom vzniku poistenia 26.10.2015. Z uvedeného vyplýva, že
aj podľa neskoršej právnej úpravy by sa žalobca dopustil správneho deliktu právne kvalifikovaného ako
porušenie ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní.

7. Žalovaný má za to, že v správnom konaní bolo porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania
zo strany žalobcu nepochybne zistené a objektívne preukázané. V rámci procesu rozhodovania sa
žalovaný aj prvostupňový správny orgán riadili zásadami správneho trestania a ich postup podľa názoru
žalovaného nevykazuje také známky pochybenia, ktoré by boli dôvodom na zrušenie napadnutého
rozhodnutia zo strany konajúceho súdu.

8. Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s
obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel
k záveru o nedôvodnosti žaloby.

9. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce, inšpektorát práce uloží pokutu
zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za
1. porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2000 eur do 200000 eur, a ak ide o nelegálne
zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5000 eur,
2. vykonávanie činnosti bez oprávnenia, osvedčenia, preukazu alebo povolenia, ak na vykonávanie

činnostijepotrebnéoprávnenie,osvedčenie,preukazalebopovolenie,ktorévydávaNárodnýinšpektorát
práce, inšpektorát práce, fyzická osoba alebo právnická osoba podľa osobitného predpisu, od 300 eur
do 33000 eur.Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení účinnom
do 31.12.2017, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou,
ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu

a) fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer
podľa osobitného predpisu,
b) fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa
osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu, alebo
c) štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa

osobitného predpisu.

Podľa§2ods.2zákonač.82/2005Z.z.vznenízákonač.294/2017Z.z.účinnéhood1.1.2018,nelegálne
zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak
využíva závislú prácu
a) fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer

podľa osobitného predpisu,
b) fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa
osobitného predpisu a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového
sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra,
najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala

do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra alebo
c) štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa
osobitného predpisu.

10. Skutkové okolnosti prípadu týkajúce sa existencie pracovnej zmluvy a výkonu práce zamestnankyne

žalobcu C. H., ako aj jej prihlásenia do registra poistencov ako zamestnankyne obchodnej spoločnosti
MEUBLE, s. r. o., neboli v konaní spornými

11. Žalobca spochybnil posúdenie vzniknutej situácie ako nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2
písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase z dôvodu, že jeho zamestnankyňa v

Sociálnej poisťovni prihlásená bola, hoci nesprávne, pričom nešlo o zištný úmysel zamestnávateľa, ale
o omyl pracovníka personálneho oddelenia, ktorý nemal za následok vznik škody na štátnom rozpočte.

12. V rozpore s právnym názorom žalobcu je však potrebné konštatovať, že naplnenie znakov skutkovej
podstaty nelegálneho zamestnávania nie je podmienené vznikom škody, či už na štátnom rozpočte

alebo inej, ani preukázaním úmyselného konania zamestnávateľa, hoci účelom zákona nepochybne je
primárne postihovanie zamestnávateľov, ktorí sa k nekalým praktikám uchyľujú v snahe ušetriť náklady
na pracovnú silu.

13. Ustanovenie § 2 ods. 2 písm. b) zák. č. 82/2005 Z.z. naplnenie pojmu nelegálneho zamestnávania

spája s využívaním závislej práce fyzickej osoby so založeným pracovnoprávnym vzťahom, ktoré
skutočnosti v danom prípade neboli spornými, za súčasného nesplnenia povinnosti podľa osobitného
predpisu - prihlásenia zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov podľa § 231 ods. 1 písm. b)
zákona o sociálnom poistení najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Za splnenie tejto
povinnosti logicky možno považovať iba také prihlásenie zamestnanca, ktoré zakladá jeho sociálne

poistenie ako zamestnanca zamestnávateľa, u ktorého zmluvnú pracovnú činnosť vykonáva, pričom
je nepochybné, že žalobca takéto prihlásenie zamestnankyne nerealizoval a že Sociálna poisťovňa v
období od 26.10. do 30.11.2015 J. H. vykonávajúcu závislú prácu pre žalobcu ako zamestnankyňu
žalobcu neevidovala. Pokiaľ toto obdobie žalobca označil za päť dní nesprávneho prihlásenia, ide o
jeho zjavné pochybenie v počtoch. Doba neprihlásenia zamestnankyne presahuje sedem dní po začatí

výkonu jej pracovnej činnosti a preto vylučuje možnosť priaznivejšieho posudzovania konania žalobcu
podľa novelizovaného znenia § 2 ods. 2 písm. b) zák. č. 82/2005 Z.z. účinného od 1.1.2018.

14. Z vyššie uvádzaných dôvodov sa súd stotožnil s právnym názorom žalovaného a správneho
orgánu prvého stupňa, ktoré okolnosti spočívajúce v nedostatku úmyselného konania zamestnávateľa

a absencii negatívnych následkov porušenia právneho predpisu mohli v prospech žalobcu zohľadniť iba
pri určení výšky sankcie, ktorú aj žalobcovi uložili v najnižšej zákonom prípustnej výške.15. Súd tak v rozhodnutiach a v postupe správnych orgánov vo veci nezistil nezákonnosť odôvodňujúcu
zrušenie preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a žalobu preto podľa § 190 SSP ako nedôvodnú
zamietol.

16. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému
žalovanému žiadne trovy nevznikli.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Trnave, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva

(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.