Decision was made at the court Okresný súd Senica
Judgement was issued by JUDr. Anton Jaček
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoE/19/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2607202544
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anton Jaček
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2607202544.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Anton Jaček a sudcov: JUDr. Daniel
Ilavský a Mgr. Michal Novotný, v exekučnej veci oprávnenej: Sociálna poisťovňa Bratislava, so sídlom
Ul. 29. augusta 8, Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Senica, so sídlom Hollého 1219, Senica, proti
povinnému: V. S., nar. XX.XX.XXXX, adresa A., K. XXX, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Štefan
Hrebík, Exekútorský úrad so sídlom Malacky, Duklianskych hrdinov 2946/6, pod sp. zn. EX 193/2007,
o vymoženie 513,84 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu
Skalica, č. k. 1Er/2119/2008-12 zo dňa 8. január 2018, takto
r o z h o d o l :
I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa v časti zastavenia exekúcie p o t v r d z u j e .
II. Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm.
h) v spojení s § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok (ďalej len EP) a výrokom II.
uložil oprávnenej povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 61,14 eura do
troch dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia. Súd po preskúmaní správy súdneho exekútora o
šetrení majetku došiel k záveru, že súdny exekútor majetkové pomery povinnej dostatočne zisťoval a
nemajetnosť povinnej súd považuje za preukázanú. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie
v súlade s § 196 a § 203 ods. 2 EP a uložil oprávnenej povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu
trov exekúcie v sume 61,14 eura do troch dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v časti zastavenia konania odvolanie oprávnená.
Poukázala na to, že listom č. 33522-10/2017-SE zo dňa 10.11.2017 súdnemu exekútorovi oznámila, že
exekučný titul nie je možné z dôvodu uplynutia času vykonať. Súd v uvedenej veci rozhodol nesprávne,
exekúcia nemala byť zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, nakoľko v čase rozhodovania súdu,
rozhodnutie už bolo prekludované. I súdny exekútor v čase podania návrhu na zastavenie exekúcie bol
listom oprávnenej informovaný, že rozhodnutie je prekludované. V závere navrhol odvolaciemu súdu,
aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil.
3. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
OSP, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenou stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP a § 37 ods.
1 EP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 58 ods. 5 EP), po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie vmedziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 ods.1 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že uznesenie
súdu prvej inštancie je v časti zastavenia exekúcie vecne správne.
5. Exekučným titulom je v prejednávanej veci rozhodnutie č. 700-0710539906-GC04/06 zo dňa
09.11.2006 vydané Sociálnou poisťovňou, pobočka Senica, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
27.12.2006avykonateľnosťdňa11.1.2007.Týmtorozhodnutímbolopovinnémuuloženézaplatiťpoistné
na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení v zmysle zák. č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej
poisťovni v znení účinnom do 31.12.2003 vo výške 15.480,- Sk. Exekučné konanie sa začalo doručením
návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi dňa 26.2.2007. Súdny exekútor podal na súd prvej inštancie
podnet na zastavenie exekučného konania zo dňa 29.09.2017, nakoľko lustráciou majetku povinného
nebol u neho zistený žiadny majetok.
6. Podľa § 9a ods. 1 EP v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Podľa § 243h ods. 1 EP ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté
pred 01.04.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí
exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných
po 01.04.2017.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie.
9. Podľa § 154 ods. 1 OSP v znení účinnom do 30.06.2016 pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase
jeho vyhlásenia.
10. Podľa § 167 ods. 2 OSP v znení účinnom do 30.06.2016 ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú
sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
11. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že jedným z dôvodov zastavenia exekúcie je i nemajetnosť
povinného, čo znamená, že povinný nemá žiadny majetok, alebo že povinný síce má majetok, ale iba
takej malej hodnoty, že jeho exekúciou sa nedosiahne uspokojenie ani trov exekúcie. Bolo by potom
nehospodárne viesť takú exekúciu, ktorá by nielenže neviedla k uspokojeniu vykonateľnej pohľadávky
oprávnenej, ale pre neexistenciu, resp. existenciu len nepatrného majetku povinného, by z majetku
povinného nemohli byť uhradené ani náklady spojené s vykonaním exekúcie. Rozhodnutie o zastavení
exekúcie pre nemajetnosť povinného však predpokladá, že nemajetnosť je spoľahlivo zistená, pričom
platí pravidlo, že súd má rozhodovať podľa skutkového stavu v čase rozhodovania.
12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia zistil, že súd prvej inštancie založil svoje
rozhodnutie na podnete súdneho exekútora (č. l. 9), ktorý podal na súd prvej inštancie podnet na
zastavenie exekučného konania zo dňa 29.09.2017, nakoľko lustráciou majetku povinného nebol u neho
zistený žiadny majetok. V odvolaní oprávnený nespochybňuje nemajetnosť povinného. Odvolací súd
považuje záver o nemajetnosti povinného súdom prvej inštancie za riadne zistený a odôvodnený.
13.Podľa§57ods.1písm.b)EPexekúciusúdzastaví,akrozhodnutie,ktoréjepodkladomnavykonanie
exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
14. Podľa § 57 ods. 4 exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne
pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
15. Podľa § 277 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ak povinnosť platiť poistné na
nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti
zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť
príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 01.01.2004 a
táto povinnosť nebola do 31.12.2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31.12.2003 postupuje
podľa predpisov účinných do 31.12.2003.16. Podľa § 25 ods. 1, 2, 3 zákona o Sociálnej poisťovni pohľadávky na poistnom na nemocenské
poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov
na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia (ods. 1). Rozhodnutie uvedené v odseku 1
možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia
všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú (ods. 2). Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia
rovnako aj na pohľadávky na poistné na poistenie zodpovednosti za škodu (ods. 3).
17. Odvolací súd má na základe uvedeného preukázané, že oprávnená nespochybňuje vecnú správnosť
napadnutého výroku o zastavení, domáha sa iba zmeny jej dôvodu. Z uvedených dôvodov odvolací
súd napadnuté uznesenie v časti zastavenia exekúcie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.
18. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému povinnému vznikol zásadne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP,
použitých s odkazom na § 9a ods. 1 Exekučného poriadku), o ktorom nároku v zmysle § 262 ods. 1 CSP
v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím
sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2
CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade úspešný povinný bol v odvolacom konaní pasívny,
nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu
mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.
20.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu
spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky
použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).
21. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie
o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania
oprávneného - povinného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom.
Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa
obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim
procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní
nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania,
za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné,
ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.
22. Odvolací súd s poukazom na uvedenú argumentáciu potom rozhodol tak, že povinnému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
23. Toto uznesenie bolo odvolacím senátom prijaté počtom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.