Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, February 13, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115010790
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová Medvecká, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4115010790.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Libantovej Medveckej, PhD.
a sudcov JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci proti obžalovanému S.
C., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm.
d) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného S. C. a Okresného prokurátora v Nitre proti rozsudku Okresného
súdu Nitra zo dňa 11.09.2017, sp.zn. 33T/77/2015, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 13.

februára 2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, d/ Trestného poriadku sa zrušuje napadnutý rozsudok súdu I. stupňa
v celom rozsahu.
Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa
obžalovaný
S. C. narodený XX.XX.XXXX v U. K.,
trvale bytom C. č. XX,

u z n á v a v i n n ý m , ž e :
od presne nezisteného dňa v mesiaci júl 2010 najmenej do septembra 2013, predovšetkým v rodinnom
dome vo C. č.XX, poškodenú V. D., ktorá s ním bývala v spoločnej domácnosti a ktorá bola jeho
partnerkou, opakovane urážal nadávkami a posmeškami, že je „tučná, škuľavá, šmatlavá“, nútil ju do
neprimeraného vykonávania domácich prác, spočívajúcich v nadmernom umývaní okien a vysávaní

vnútorných priestorov obydlia a udržiavaní tepla počas zimných mesiacov, počas tehotenstva jej
odopieral spánok tým, že ju nútil zotrvať v bdelom stave až do času po pol noci, vyhadzoval ju z domu,
obmedzovaljuvužívaníosobnéhomotorovéhovozidlaajehoužívanieneustálekontrolovalzapisovaním
počtu odjazdených kilometrov, kontroloval jej telefonické hovory s cieľom zistiť, s kým volá, prípadne,
kde sa nachádza a čo robí, nedával jej žiadne peniaze, peniaze, ktoré zarobila alebo dostala poškodená
chodili na účet obžalovaného, ku ktorému nemala prístup a po narodení ich spoločného dieťa A. tomuto
odmietal kupovať kojeneckú stravu a plienky a poškodenú opakovane fyzicky napádal chytaním pod krk,

vyhrážal sa jej zabitím, keď jej zároveň popisoval presný postup ako to spraví, najmä trhnutím hlavy a
zlomením väzu, úderom do hrude a ohrozoval ju tiež s nožom pre prípad, že by od neho chcela odísť
a zastrašoval ju, že ak tak urobí, tak ju bodne, zabalí do koberca a vyhodí na smetisko, pričom jej tiež
uviedol, že zareže aj syna A. s odôvodnením, že doba je krutá a pri fyzických útokoch ju udrel do hlavy
do oblasti ucha takou intenzitou, že utrpela poškodenie sluchu a keďže poškodená brala jeho vyhrážky
vážne, pretože tieto sa neustále stupňovali a bála sa o svoj život ako aj o život syna A. a mala pocit, že to

už nevydrží, pretože sa vyjadril, že oznámenie na polícii bude pre ňu to posledné, čo spraví, poškodená
dňa 15.04.2013 požiadala o pomoc brata N. J., ktorý jej pomohol odsťahovať sa s maloletým synom
A., kde následne po tomto zistení poškodenej neustále aj 80-krát denne telefonoval a posielal krátke
textové správy a žiadal ju, aby sa vrátila, vyhľadával ju a vyhrážal sa jej, že jej odreže hlavu, zoberie syna
a zabije aj jeho, v dôsledku čoho poškodená v septembri 2013 išla na odbor sociálnych vecí do Nitry,
kde toto jeho konanie oznámila, pričom takéto opakované, dlhodobé, hrubé, bezcitné a pretrvávajúce
konanie obžalovaného poškodená pociťovala ako ťažké príkorie,

t e d a :týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie údermi, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním
a správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické a psychické zdravie, bezdôvodným odopieraním oddychu a

spánku, bývania a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
t ý m s p á c h a l :
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/, odsek 2
písmeno d/ Trestného zákona v znení zákona číslo 174/2015 Z. z. (ďalej len Trestný zákon) s poukazom
na § 138 písmeno b/ Trestného zákona.

Z a t o s a m u u k l a d á :
podľa § 208 odsek 2 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno
j) Trestného zákona a nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, postupom
podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona za použitia § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d/ Trestného
zákona trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa zaraďuje na výkon uloženého trestu do ústavu na

výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nitra (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného S. C. (ďalej len
obžalovaný) vinným, zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1
písm. a), písm. b), ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom

základe, že:
od presne nezisteného dňa v mesiaci júl 2010 najmenej do septembra 2013, predovšetkým v rodinnom
dome vo C. č.XX, poškodenú V. D., ktorá s ním bývala v spoločnej domácnosti a ktorá bola jeho
partnerkou, opakovane urážal nadávkami a posmeškami, že je „tučná, škuľavá, šmatlavá“, nútil ju do
neprimeraného vykonávania domácich prác, spočívajúcich v nadmernom umývaní okien a vysávaní

vnútorných priestorov obydlia a udržiavaní tepla počas zimných mesiacov, počas tehotenstva jej
odopieral spánok tým, že ju nútil zotrvať v bdelom stave až do času po pol noci, vyhadzoval ju z domu,
obmedzovaljuvužívaníosobnéhomotorovéhovozidlaajehoužívanieneustálekontrolovalzapisovaním
počtu odjazdených kilometrov, kontroloval jej telefonické hovory s cieľom zistiť, s kým volá, prípadne,
kde sa nachádza a čo robí a po narodení ich spoločného dieťa A. tomuto odmietal kupovať kojeneckú

stravu a plienky a poškodenú opakovane fyzicky napádal chytaním pod krk, vyhrážal sa jej zabitím, keď
jej zároveň popisoval presný postup ako to spraví, najmä trhnutím hlavy a zlomením väzu, úderom do
hrude a ohrozoval ju tiež s nožom pre prípad, že by od neho chcela odísť a zastrašoval ju, že ak tak
urobí, tak ju bodne, zabalí do koberca a vyhodí na smetisko, pričom jej tiež uviedol, že zareže aj syna A. s
odôvodnením, že doba je krutá a pri fyzických útokoch ju udrel do hlavy do oblasti ucha takou intenzitou,

že utrpela poškodenie sluchu a keďže poškodená brala jeho vyhrážky vážne, pretože tieto sa neustále
stupňovali a bála sa o svoj život ako aj o život syna A. a mala pocit, že to už nevydrží, pretože sa vyjadril,
že oznámenie na polícii bude pre ňu to posledné, čo spraví, poškodená dňa 15.04.2013 požiadala o
pomoc brata N. J., ktorý jej pomohol odsťahovať sa s maloletým synom A., kde následne po tomto zistení
poškodenej neustále aj 80-krát denne telefonoval a posielal krátke textové správy a žiadal ju, aby sa

vrátila, vyhľadával ju a vyhrážal sa jej, že jej odreže hlavu, zoberie syna a zabije aj jeho, v dôsledku čoho
poškodená v septembri 2013 išla na odbor sociálnych vecí do Nitry, kde toto jeho konanie oznámila.

Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na všetky vo veci vykonané dôkazy a
tieto vyhodnotil s tým, že uviedol, že po vykonanom dokazovaní považoval za potrebné mierne upraviť

skutkovú vetu obžaloby, ktorá bola na obžalovaného podaná pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej
osoby tak, že spresnil spôsob konania obžalovaného akým vyvolal a spôsobil u poškodenej ťažké
príkorie, ktoré prežívala a upravil aj dĺžku obdobia, v ktorom sa mal dopustiť týrania tak, že toto obdobie
skrátil s určením začatia konania na mesiac júl 2010 a nie máj 2009 a vypustil zo skutkovej vety okolnosť,
že obžalovaný nedával poškodenej žiadne peniaze a že aj tie peniaze, ktoré zarobila chodili na jeho

účet, ku ktorému nemala poškodená prístup. Aj napriek tomu, že obžalovaný spáchanie skutku nekriticky
popieral a obvinenie opakovane označoval ako nepravdivé a účelové a zdôrazňoval, že bol starostlivým
partnerom aj otcom, jeho vinu mal súd I. stupňa za preukázanú nielen z výpovede poškodenej ale aj
ďalších vo veci vypočutých svedkov.Uvedený rozsudok ihneď po jeho vyhlásení odvolaním napadol obžalovaný a v zákonnej lehote okresný
prokurátor.

Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania, ktoré zaslal prostredníctvom svojho obhajcu sa domáhal
zrušenia napadnutého rozsudku súdu I. stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), d) Tr. por. a navrhol
odvolaciemu súdu aby rozhodol vo veci sám, v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. a obžalovaného podľa §
285 písm. a) Tr. por. oslobodil. Súd I. stupňa jeho konanie vyhodnotil z hľadiska úmyslu ako priamy
úmysel podľa § 15 písm. a) Tr. zák. Tento záver vyvodil súd I. stupňa so skutočnosti, že tak robil po

dlhší čas s istotou, že jeho konanie nebude prezradené, nakoľko aj vyhrážanie sa poškodenej pre prípad
jeho oznámenia bolo súčasťou takéhoto konania, pričom osobou poškodenou neskrývane a otvorenie
pohŕdal. Rozsudok súdu I. stupňa považoval za nezákonný, pretože v konaní predchádzajúcom
napadnutému rozsudku došlo k nejasnostiam a neúplnostiam skutkových zistení, pretože súd I. stupňa
sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie keď dôkazy nevyhodnotil
dôsledne v zmysle zásad vyplývajúcich z § 2 ods. 12 Tr. por. a došlo k porušeniu ustanovení Tr.

zák. Vykonaným vyšetrovaním v prípravnom konaní a dokazovaním na hlavnom pojednávaní nebol
produkovaný jeden jediný hodnoverný dôkaz svedčiaci o tom, že by sa dopustil žalovaného trestného
činu. Súd I. stupňa na základe vykonaného dokazovania čiastočne upravil skutkovú vetu na rozdiel od
obžaloby, aj keď následne nevyslovil iný právny názor a uznal ho vinným zo zločinu týrania blízkej osoby
a zverenej osoby a to v rozpore so zásadou prezumpcie neviny. Poukázal na výpovede svedkov O. C.,

N. J., K. T., E. J. a A. C., avšak pripomenul, že všetci svedkovia o jeho neadekvátnom správaní sa sa mali
dozvedieť iba sprostredkovane od poškodenej. Taktiež pokiaľ súd I. stupňa ako listinný dôkaz oboznámil
obsah listu svedkyne E. C. zo dňa 05.09.2017, z ktorého vyplynulo, že výpoveď urobená pred súdom sa
nezakladá na pravde, resp. túto výpoveď daná svedkyňa odvolala a uviedla, že skutočnosti uvedené v
obžalobe sa podľa jej názoru zakladajú na pravde, pretože aj k nej sa mal tak správať, bolo povinnosťou

súdu I. stupňa opätovne vypočuť na hlavnom pojednávaní túto svedkyňu aby osvedčila, či list písala
skutočne ona a ak áno, čo ju k tomu viedlo a od koho sa dozvedela, čo je obsahom obžaloby. Poukázal
na znalecký posudok vypracovaný znalcom N.. N. K., v ktorom bola poškodená charakterizovaná ako
málo sebavedomá, zakomplexovaná, so stratou sebaúcty, menej diferencovaná, emočne nevyrovnaná,
s výrazne depresívnou symptomatológiou v popredí. Avšak nebolo uvedené, či tieto jej charakteristické

rysy vznikli práve s použití s ním. Práve charakteristické rysy poškodenej boli podľa jej názoru v
protiklade s jeho charakteristickými rysmi, popísanými v znaleckom posudku K.. K. G.. Samotný znalec
N.. N. K. na hladnom pojednávaní uviedol, že posudok vypracoval na základe informácií poškodenej,
pričom sa nezaoberal jej predchádzajúcim životom a ani intelektom. Pred súdom I. stupňa navrhol
vykonať dôkazy, ktoré oslabovali obvinenie a spochybňovali vierohodnosť výpovede poškodenej, avšak

tieto dôkazy neboli súdom I. stupňa vykonané. Dospel k záveru, že celé jeho obvinenie je založené len
na výpovedi poškodenej. Jej tvrdenie sa však vykonaným dokazovaním ani nepotvrdilo, nepreukázalo,
že by nemala prístup k finančným prostriedkom, práve naopak , tieto vyberala alebo prevádzala na
iné účty a mala k dispozícii aj osobné motorové vozidlo. Navštevovala ho v práci, nosila mu stravu
a jeho zamestnávateľ ich považoval za šťastnú rodinku. Nikdy sa nikomu nesťažovala na neho a už

vôbec nehovorila o nejakom týraní jej osoby. Poukázal na to, že bol naučený na určitý svoj životný štýl,
ktorý nepovažoval za šikanovanie, ani za týranie, vyžadoval len poriadok a disciplínu. Viedli spoločnú
domácnosť na dedine, spolu s gazdovstvom a preto bolo prirodzené, že o toto sa bolo potrebné starať.
Na dedine to však nie je nič výnimočné, aby sa aj osoby ženského pohlavia starali o domáce zvieratá a
aj o domácnosť. Aj poškodená veľmi dobre vedela, keď spolu začali žiť na dedine, čo to obnáša a aké jej

vznikajú povinnosti. Upriamil pozornosť na to, že od skutku uplynulo viac ako päť rokov a od doručenia
napadnutého rozsudku viac ako jeden rok a počas tejto doby nebol odsúdený a snažil sa viesť riadny
život. Stará sa stále o maloleté dieťa, má vážne zdravotné problémy so srdcom a je neustále liečený.
V prípade, že by sa dovolací súd nestotožnil s jeho názorom o jeho oslobodení navrhol aby odvolací
súd podľa § 208 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j) Tr.

zák. nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 Tr. zák. , s použitím § 38 ods. 2, ods. 3
Tr. zák. a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. uložil mu trest odňatia slobody tri roky a podľa § 51
ods. 1 Tr. zák. mu výkon tohto trestu podmienečne odložil a zároveň mu uložil probačný dohľad nad
jeho správaním sa v skúšobnej dobe a stanovil mu skúšobnú dobu na päť rokov a zároveň podľa
§ 51 ods. 4 písm. a), písm. g) Tr. zák. mu uložil povinnosti spočívajúce v prípade nepriblížiť sa k

poškodenej na vzdialenosť menšiu ako päť metrov ako aj nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia a
podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom programu sociálneho výcviku alebo
inému výchovnému programu. Trest odňatia slobody vo výmery sedem rokov ako mu bol uložený súdomI. stupňa je pre neho neprimerane prísny, doslovne likvidačný a z hľadiska individuálnej prevencie, teda
potreby jeho nápravy aj trestnom neúčelným.

Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že odvolanie voči napadnutému rozsudku podal
v neprospech obžalovaného proti výroku o vine, pretože súd I. stupňa čiastočne upravil skutkovú vetu
uvedenú v obžalobe, pričom vypustil zo skutkovej vety časť týkajúcu sa „obžalovaný nedával poškodenej
žiadne peniaze, peniaze, ktoré zarobila alebo dostala poškodená, chodili na účet obvinenému, ku
ktorému nemala prístup“. Dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní

bolo preukázané, že obžalovaný okrem iného konania ustáleného v skutku veľmi významným a
negatívnym spôsobom obmedzoval bežný život poškodenej práve tým, že nemala peniaze. Peniaze,
ktoré do vzťahu poškodená priniesla v čase, keď s obžalovaným začala bývať a ktoré si sama zarobila
v jej predchádzajúcom zamestnaní, mu poškodená všetky odovzdala, pričom obžalovaný rozhodoval
na čo sa peniaze použijú a použil ich výhradne pre seba. Po tom, keď žila s obžalovaným vždy riadne
pracovala a aj v čase, keď čakala dieťa pracovala aj 16 hodín a obžalovaný jej zakázal povedať,

že je tehotná práve z toho dôvodu, aby viac pracovala a viac zarobila. Tvrdenia poškodenej sú v
súlade s výpoveďami svedkov O. C. a K. T., ktorým okrem iných skutočností uviedla, že nemá žiadne
peniaze, pričom svedkyňa K. T. tiež vypovedala, že poškodená nedisponovala žiadnymi peniazmi a ich
dieťaťu preto ona kupovala plienky a kojenecké mlieko. Obmedzovanie k prístupu k vlastným finančným
prostriedkom bolo mimoriadne závažným zásahom do života poškodenej a bolo súčasťou ponižujúceho,

pohŕdavého zaobchádzania a vydierania. Prokurátor preto navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý
rozsudok súdu I. stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Tr. poriadku a sám vo veci rozhodol tak,
že obžalovaného uzná vinným zo skutku uvedeného v napadnutom rozsudku tak, že ho doplní konaním
spočívajúcim v tom, že „obžalovaný nedával poškodenej žiadne peniaze, peniaze, ktoré zarobila alebo
dostala poškodená, chodili na účet obžalovanému, ku ktorému nemala prístup“ a uloží obžalovanému

trest odňatia slobody v rovnakej výmere ako mu bol uložený súdom I. stupňa.

Verejné zasadnutie bolo vykonané podľa § 293 ods. 7 Tr. poriadku v neprítomnosti obžalovaného, ktorý
o to požiadal.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupca krajského prokurátora poukázal na písomné dôvody
odvolania a navrhol zrušil napadnutý rozsudok súdu I. stupňa podľa § 322 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Tr.
poriadku a odvolaciemu súdu rozhodnúť podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku tak, ako bolo uvedené v petite
podaného odvolania. Ohľadom odvolania obžalovaného navrhol rozhodnúť v zmysle § 319 Tr. poriadku.

Obhajca obžalovaného poukázal na písomné dôvody odvolania, ktoré doplnil tým, že v prípade konania
obžalovaného sa jedná o latentnú trestnú činnosť, pretože nikto nežil v spoločnej domácnosti s
obžalovaným a poškodenou. Súd I. stupňa vychádzal z vykonaných dôkazov, ktoré boli predkladané tak
obžalovaným, ako aj samotnou poškodenou. Takto vznikli dve skupiny dôkazov a to jednak svedčiaca
v prospech obžalovaného a druhá svedčiaca v jeho neprospech. Opakovane poukázal na rozpory vo

výpovediach svedkov, ktorí obžalovaného usvedčovali zo spáchania konania. Obžalovaný od počiatku
popieral spáchanie konania voči poškodenej, pričom poukázal na závery znaleckého posudku doktorky
G. z ktorého vyplynulo, že obžalovaný mal svoj spôsob života a takéto správanie sa vyžadoval aj od
svojej partnerky. Samotný súd I. stupňa považoval za potrebné zistiť osobnostné rysy obžalovaného,
avšak na závery znaleckého posudku sám neprihliadol. Poukázal aj na list predložený predchádzajúcou

manželkou obžalovaného, pričom súd I. stupňa sa týmto listom nijako nevysporiadal a neboli vysvetlené
rozdielne tvrdenia predchádzajúcej manželky, čo podľa jeho názoru bolo zrejmé z toho dôvodu, že
podala návrh na zmenu zverenia spoločného syna do svojej opatery.
Čo sa týka uloženého trestu samotným súdom I. stupňa, tento považoval vzhľadom na osobu
obžalovaného za drakonicky prísny. Ide o jednoduchého človeka, pričom poukázal na jeho zlý zdravotný

stav ako aj na skutočnosť, že sa stará sa o maloleté dieťa, svoju matku a počas celého konania sa
jeho zdravotný stav rapídne zhoršil. Celý čas žije usporiadaným životom. Nepodmienečný trest odňatia
slobody tak, ako bol uložený súdom I. stupňa považoval za neprimerane prísny a vzhľadom na všetky
uvádzané skutočnosti vyslovil názor, že v prípade obžalovaného je postačujúci trest z jeho priameho
výkonu. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa a obžalovaného oslobodiť spod obžaloby

alternatívnemuuložiťtrestodňatiaslobodyzapoužitia§39Tr.zákona.Čosatýkaodvolaniaprokurátora,
toto považoval za nedôvodné, pretože súd I. stupňa upravil skutkovú vetu v súlade s vykonanými
dôkazmi.Splnomocnenec poškodenej sa na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu k podaným odvolaniam
nevyjadrilakeďžepoškodenásivkonaníneuplatnilažiadnynároknanáhraduškodyničkvecineuviedol.
Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaných odvolaní oprávnenými osobami

- obžalovaným a prokurátorom, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolania sú dôvodné.
Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy

obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktorésvedčiavjehoprospech, avobochsmerochvykonávajúdôkazytak,abyumožnilisúduspravodlivé
rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých

okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.
Súd I. stupňa na základe zákonného a úplného dokazovania náležite zistil skutkový stav veci v rozsahu
nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por..
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanoveniami § 168 ods. 1 Tr. por., súd I. stupňa

v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov,
s ktorými aj odvolací súd súhlasí, pretože pri tomto hodnotení postupoval v súlade so zásadami
vyplývajúcimi z ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., preto na ne v podrobnostiach len poukazuje.
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu sa odvolací súd plne stotožnil s právnymi závermi
súdu I. stupňa. Čo sa týka skutkových záverov uvádzaných súdom I. stupňa tu odvolací súd sa plne

stotožnil so skutočnosťami, uvádzanými v odôvodnení napadnutého rozsudku, kde podrobne rozobral
jednotlivé vo veci vykonané dôkazy, zadovážené či už v prípravnom konaní, ako aj samotným súdom I.
stupňaatietodôkazyajsprávnevyhodnotilanazákladenichčiastočneupravilskutokuvedenývpodanej
obžalobe. Odvolací súd sa však nestotožnil s názorom súdu I. stupňa, že nebolo preukázané konanie
obžalovaného týkajúce sa finančného hospodárenia s poškodenou. Keď súd I. stupňa uveril výpovedi

poškodenej v iných častiach konania obžalovaného nie je zrejmé, prečo tak neurobil aj ohľadom financií,
keď vypustil zo skutku že poškodenej nedával žiadne peniaze a peniaze, ktoré zarobila išli na účet
obžalovaného a o ich využití rozhodoval obžalovaný. Skutočnosť, že poškodená sama nerozhodovala
o finančných prostriedkoch vyplýva nielen z jej samotnej výpovedi, ale aj podporne z výpovedi svedkov
ako O.B. a K. T., na ktoré poukázal aj prokurátor vo svojom odvolaní.

Súd I. stupňa sa v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne zaoberal jednotlivými
skutočnosťami na základe ktorých uznal vinu obžalovaného a preto odvolací súd len poukazuje na tieto
dôkazy a ich hodnotenie súdom I. stupňa. Keďže odvolací súd mal za to, že vina obžalovaného týkajúca
sa aj finančných prostriedkov bola preukázaná zrušil napadnutý rozsudok súdu I. stupňa a do skutku
uviedol aj konanie obžalovaného týkajúce sa finančného hospodárenia tak, ako to navrhoval prokurátor.

Okrem tohto odvolací súd bol toho názoru, že súd I. stupňa v skutku napadnutého rozsudku neuviedol
následok konania obžalovaného tak, ako to bolo uvedené aj v už podanej obžalobe a preto skutok doplnil
aj ohľadom tejto skutočnosti.
Čo sa týka právnej kvalifikácie konania obžalovaného tu súd I. stupňa správne právne kvalifikoval
konanie obžalovaného ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.

a/, písm. b/, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona avšak pochybil, keď neuviedol číslo zákona platného v čase
spáchania skutku. Od podanej obžaloby do momentu rozhodovania došlo k zmene zákonného znenia
ustanovenia § 208 Trestného zákona, keď odsek 2 paragrafu 208 Tr. zákona sa v dôsledku vsunutia
novej skutkovej okolnosti posunul na odsek 3. Odvolací súd z toho dôvodu do svojho rozsudku uviedol,
že čo sa týka právnej kvalifikácie táto je v zmysle zákona č. 125/2016 Trestného zákona s poukazom

na § 2 Tr. zák.
Súd I. stupňa ukladal obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody, s prihliadnutím na
poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j/ Tr. zákona a nezistiac žiadnu z priťažujúcich okolností
uvedených v § 37 Tr. zákona postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona nepodmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 7 rokov. V tomto je potrebné upriamiť pozornosť na to, že skutok pre ktorý

bol obžalovaný uznaný vinným bol spáchaný v rokoch 2010 až 2013, pričom obžaloba bola podaná v
roku 2015 a súd I. stupňa rozhodol na hlavnom pojednávaní dňa 11.09.2017. Rozsudok súdu I. stupňa
bol obžalovanému doručený až v novembri 2018 a následne bola trestná vec predložená odvolaciemu
súdu v januári 2019. Od doby spáchania skutku až po rozhodovanie odvolacieho súdu sa obžalovanýnedopustil protiprávneho konania, za ktoré by bol odsúdený a aj vzhľadom na dĺžku trvania celého
trestnéhokonaniatrestodňatiaslobodyuloženýsúdomI.stupňapovažovalodvolacísúdzaneprimerane
prísny.Obžalovanýnavrhovaluloženiepodmienečného trestuodňatiaslobodyzapoužitiaustanoveniao

mimoriadnomzníženítrestu.Ajodvolacísúdsavzhľadomnaosobuobžalovanéhostotožnilsmožnosťou
zníženia trestnej sadzby s poukazom na § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona. Vzhľadom
však na charakter trestnej činnosti, dĺžku jej páchania ako aj hrubé bezcitné a pretrvávajúce konanie
obžalovaného voči poškodenej považoval odvolací súd za potrebné pôsobiť na obžalovaného trestom
represívnym, teda trestom nepodmienečným. Po vyhodnotení všetkých skutočností rozhodných pri

výmere trestu odvolací súd dospel k záveru, že v prípade obžalovaného bude postačujúce uloženie
trestu odňatia slobody vo výmere 5 rokov.
Súd I. stupňa na výkon uloženého trestu obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia. S týmto sa stotožnil aj odvolací súd, pretože obžalovaný v predchádzajúcich 10
rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre iný úmyselný trestný čin.
S poukazom na všetky hore uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možný ďalší riadny opravný prostriedok.