Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 31, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/145/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417206038
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1417206038.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov
senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: SPOKOJNÉ
BÝVANIE,s.r.o.,sosídlomToplianska5,Bratislava,IČO:35815329,zastúpeného:Mgr.EvaBognárová,
advokátka, Krížna 17, Bratislava, proti žalovanému: J.. V. C., nar. X.XX.XXXX, bytom B. M. XXX, A.,
štátny občan SR, o zaplatenie 6 204,87 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu

Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 5.2.2018, č.k. 22C/33/2017-95, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti (t.j. vo výroku o trovách konania) p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa proti žalovanému priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie o žalobe žalobcu a žalobcovi s

použitím ust. § 256 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) priznal voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Výrok o trovách konania vecne odôvodnil
tým, že žalovaný svojim konaním (keď po podaní žaloby zaplatil žalobou uplatnený nárok) procesne
zavinil zastavenie konania. Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že žalovaný podľa svojho vyjadrenia
3/4 žalovanej istiny uhradil ešte pred doručením žaloby. V tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatoval,
že v ust. § 256 C.s.p. je zakotvená zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie konania, ktorá je

inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti
sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Za osobu, ktorá v danom prípade zavinila zastavenie konania,
je považovaný žalovaný, ktorý svoj dlh splnil po začatí sporu a vyvolal tým u žalobcu nevyhnutnosť
späťvzatia dôvodne podanej žaloby.

2. Proti výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný žiadajúc, aby odvolací súd

rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa ust. § 388 C.s.p. zmenil tak, že
žiadnej zo strán nevznikol nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Uznesenie súdu
prvej inštancie v napadnutej časti mal za nesprávne, keď konajúci súd na základe náležite zisteného
skutkového stavu vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p..
Súd prvej inštancie nevzal do úvahy skutočnosti uvedené vo vyjadreniach sa k žalobnému návrhu zo
dňa 18.8.2017 a 9.1.2018 spočívajúce v tom, že zálohový predpis a výška mesačnej zálohovej platby

nebola žalovanému zo strany žalobcu akýmkoľvek spôsobom oznámená, a teda nemal a ani nemohol
mať žiadnu vedomosť o celkovej výške dlžnej sumy z titulu neuhradenia nákladov na správu a údržbu
nebytového priestoru. O výške zálohovej platby a celkovej výšky dlžnej sumy z titulu neuhradenia
nákladov na správu a údržbu nebytového priestoru, ktorú voči nemu žalobca eviduje, sa dozvedel až
z doručeného vyúčtovania za rok 2016, ktorý bol vyhotovený (nie doručený) dňa 18.5.2017 a bola v
ňom uvedená lehota úhrady nedoplatku 30 dní. Počas súdneho konania sa snažil poukázať na fakt, že

oznámenie o výške zálohových platieb, ktoré má uhrádzať za správu nebytového priestoru a oznámenie
o celkovom vyúčtovaní správy nebytového priestoru mu ku dňu podania žaloby nebolo zo stranyžalobcu doručené. Žalobca tieto skutočnosti počas konania žiadnym spôsobom nerozporoval, žiadnym
spôsobom nepreukázal doručenie zálohových predpisov a ročného vyúčtovania za správu k rukám
žalovaného a do konania ako dôkaz predložil iba informácie vytlačené z jeho informačného systému.

Takýmto porušením oznamovacej, resp. informačnej povinnosti bolo zasiahnuté do spotrebiteľských
práv žalovaného v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Poukazujúc na ust. §
256 ods.1 C.s.p. odvolateľ vyslovil názor, že jedinou osobou, ktorá procesne zavinila zastavenie
konania je žalovaný (správne žalobca; poznámka odv. súdu), nakoľko práve jeho protiprávnym konaním
spočívajúcim v opomenutí doručovania, resp. informovania o výške zálohových platieb za správu

nebytovéhopriestoruaročnýchvyúčtovanízasprávu,došlokzavineniuvznikutohtosporovéhokonania.
O výške zálohových platieb za správu nebytového priestoru a o výške celkového nedoplatku za správu
nebytového priestoru sa dozvedel až dňa 20.7.2017 z príloh doručenej žaloby, a teda po už vykonanej
úhrade vo výške 5 500 eur.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu s poukazom na kladný prístup žalovaného k úhrade

svojich záväzkov súhlasil s názorom odvolateľa, aby odvolací súd v predmetnom konaní nepriznal ani
jednej zo strán konania náhradu trov právneho zastúpenia.

4. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 C.s.p. v spojení s § 470 C.s.p.

a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

5. Podľa § 145 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

7. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

8. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 256 ods. 1 C.s.p., ak súd zastavuje konanie
(napr. z dôvodu späťvzatia žaloby) zaoberá sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania tým, či niektorá zo
strán sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené. V prípadoch, v ktorých bolo zastavenie

konania zavinené stranou sporu, súd prizná protistrane náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložila
na uplatňovanie alebo bránenie svojho práva. Otázku, či a ktorá strana zavinila, že konanie muselo
byť zastavené, musí pritom posudzovať výlučne podľa procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti
za zavinenie je inštitútom procesného práva , a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto
zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Pokiaľ jedna procesná strana zavinila, že konanie

muselo byť zastavené , pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či bola žaloba
podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.

9. Z obsahu súdneho spisu v danej veci vyplýva, že žalobca sa v žalobe podanej na súd dňa 25.5.2017
domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu neuhradené vyúčtovanie nákladov za rok 2015 za

nebytový priestor č. X-XXX nachádzajúci sa v suteréne bytového domu súp.č. XXXXX,XXXXX, XXXX,
XXXXX na W. L..Č.. X,X,XX,XX v A. o rozlohe 941,98 m2 (ktorých je žalovaný vlastníkom) v sume 4
681,15 eur a predpísané zálohové platby za označený nebytový priestor obdobie február až máj 2017
v sume 1 523,72 eur spolu s úrokmi z omeškania špecifikovanými v žalobe; celkovo nárok predstavoval
sumu6204,87eur.Žalovanývpísomnomvyjadreníkžalobezodňa18.8.2017 namietalvýšku žalovanej

sumy vyúčtovania nákladov za rok 2015, keď dňa 4.2.2016 mal žalobcovi uhradiť sumu vo výške 4
973,34 eur v dvoch splátkach vo výške 3 066,50 eur a 1 906,84 eur, ktorú mal žalobca započítať na
vyrovnanie nedoplatku za rok 2015. Ďalej uviedol, že ešte pred doručením žaloby zo strany súdu a
pred uplynutím lehoty splatnosti danej mu zo strany žalobcu, uhradil na zaplatenie nedoplatku za rok
2016 v zmysle Vyúčtovania za rok 2016 žalobcovi dvoma splátkami sumu 5 500 eur (dňa 10.6.2017

sumu 3 000 eur a dňa 10.6.2017 sumu 2 500 eur). Konštatoval, že z predložených Vyúčtovaní žalobcu
za roky 2015 a 2016 je zjavné, že vykazovanie dlhu a jeho následné úhrady hore-dole z roku do
roku a späť je úmyslom zo strany žalobcu vykazovať voči nemu stále žalovateľný dlh, a to bez jeho
predošlého oznámenia. Dňa 9.8. 2017 došlo z jeho strany k úhrade zvyšného nedoplatku v zmysleVyúčtovania za rok 2016 v celom rozsahu, t.j. vo výške 704,87 eur, vrátane zálohových úhrad k obdobiu
do mája 2017 vrátane, čím k 31.5.2017 uhradil aj časť zálohovej platby na mesiac jún 2017. Svoje
tvrdenie podložil Potvrdeniami o úhrade zo dňa 10.6.2007 na sumu 3 000 eur, zo dňa 10.6.2017 na

sumu 2 500 eur a zo dňa 9.8.2017 na sumu 704,87 eur. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 23.10.2017
uviedol, že v nadväznosti na realizovanie vyúčtovania nákladov aj za rok 2016, upravuje svoj nárok ako
nedoplatok z vyúčtovania za rok 2015 vo výške 4 681,15 eur znížený o preplatok za rok 2016 v sume
398 eur. Konštatoval, že žalobca úhradami realizovanými 12.6.2017 v sume 2 500 eur, 16.6.2017 v
sume 3 000 eur, 10.8.2017 v sume 704,87 eur, 25.8.2017 v sume 164,68 eur a 31.8.2017 v sume

235,50 eur (celkovo 6 587,05 eur) pokryl najstaršie pohľadávky, teda nedoplatok za rok 2015 a časť
predpísaných zálohových platieb za rok 2017 (január až apríl 2017), čím zostala zo žalovanej istiny
neuhradená časť predpísaného zálohového predpisu vo výške 357,86 eur. So žalovaným boli vedené
osobitné rokovania a tento bol o svojich nedoplatkoch informovaný. Žalobca oznámil, že berie späť
nárok vo výške 5 847,01 eur z dôvodu jeho úhrady žalovaným po podaní žalobného návrhu žalobcom a
v tejto časti žiada konanie zastaviť. Predmetom konania tým zostal nárok na zaplatenie istiny vo výške

357,86 eur s príslušenstvom uplatneným v žalobe. V písomnom podaní zo dňa 29.1.2018 žalobca súdu
oznámil, že berie žalobu späť a žiada konanie zastaviť.

10. Vychádzajúc z uvedeného je treba konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania
tým, že po podaní žaloby úhradami realizovanými 12.6.2017 v sume 2 500 eur, 16.6.2017 v sume 3

000 eur, 10.8.2017 v sume 704,87 eur, 25.8.2017 v sume 164,68 eur a 31.8.2017 v sume 235,50
eur, t.j. v celkovej sume 6 587,05 eur uhradil žalobcovi dlh súvisiaci s nebytovým priestorom č.
2-901 nachádzajúcim sa v suteréne bytového domu súp.č. 14353,14354, 1435, 14356 na Píniovej ul.č.
6,8,10,12 v Bratislave o rozlohe 941,98 m2, ktorého je žalovaný vlastníkom . Súd prvej inštancie preto
v otázke náhrady trov konania svojim rozhodnutím nepochybil, keď otázku zavinenia na zastavení

konania posudzoval výlučne z procesného hľadiska, kedy pri posúdení tejto zodpovednosti za zavinenie
sa mohol zaoberať výlučne rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré vznikli po začatí konania. Na základe
uvedeného súd prvej inštancie preto nemohol posudzovať dôvodnosť námietok žalovaného o tom, že
dňa 4.2.2016 mal žalobcovi uhradiť sumu vo výške 4 973,34 eur v dvoch splátkach vo výške 3 066,50
eur a 1 906,84 eur , ktorú mal žalobca správne započítať na vyrovnanie nedoplatku za rok 2015 a

o tom, že vykazovanie dlhu a jeho následné úhrady hore-dole z roku do roku a späť je úmyslom
zo strany žalobcu vykazovať voči nemu stále žalovateľný dlh, a to bez jeho predošlého oznámenia. V
tejto súvislosti pre úplnosť odvolací súd konštatuje, že žalovaný tvrdenie o uhradení sumy v celkovej
výške 4 973,34 eur dňa 4.2.2016 do rozhodnutia súdu o zastavení konania nepreukázal. Vychádzajúc
z uvedeného, potom na vecnú a právnu správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti,

nemajú akýkoľvek vplyv námietky žalovaného o nesplnení si povinnosti žalobcu informovať ho ako
vlastníka nebytového priestoru o výške zálohových platieb za správu nebytového priestoru a o ročných
vyúčtovaniach za správu , keď naviac toto tvrdenie bolo medzi stranami sporné.

11. Pokiaľ žalobca v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu s poukazom na “kladný prístup žalovaného

k úhrade svojich záväzkov súhlasil s názorom odvolateľa, aby odvolací súd v predmetnom konaní
nepriznal ani jednej zo strán konania náhradu trov právneho zastúpenia“, s týmto návrhom nebol
odvolací súd povinný sa zaoberať. V záujme úplnosti rozhodnutia zdôrazňuje, že o nároku na náhradu
trov konania súd rozhoduje bez návrhu, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods.1. C.s.p.) zohľadňujúc
pritom zásadu úspechu vo veci (§ 255 C.s.p.), alebo zásadu zodpovednosti za zavinenie

(§ 256 C.s.p.), resp. či sa nejedná o prípad možného odchýlenia sa od týchto zásad (§ 257 C.s.p.).
O výške náhrady trov konania s prihliadnutím na odôvodnenosť a účelnosť vynaložených výdavkov,
ktoré v danej veci vznikli žalobcovi v konaní v súvislosti s uplatňovaním žalovaného nároku (pri ktorej
bude súd prihliadať aj na vyjadrenie sa právnej zástupkyne žalobcu zo dňa 9.4.2018, ktorým „súhlasí
s nepriznaním náhrady trov právneho zastúpenia ani jednej zo strán“) súd prvej inštancie rozhodne

až po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods.2 C.s.p.).

12. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti , t.j. vo
výroku o nároku na náhradu trov konania ako vecne a právne správne podľa § 387 ods.

1 C.s.p. potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s
§ 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a nárok na ich plnú náhradu priznal v odvolacom konaní úspešnémužalobcovi s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262
ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý
vydá súdny úradník.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).