Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 6, 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10Csp/89/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718201937
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5718201937.3

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného
Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kováč, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04, Bratislava, IČO:
36 857 033, proti žalovanému J. B., V.. XX.X.XXXX, B. P. R. R., v konaní o zaplatenie 1.300,20 € s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť sumu 1.300,20 € spolu so
- zmluvnou pokutou vo výške 0,04 % denne a
- ročným úrokom z omeškania 0,55 %
zo sumy 1.300,20 € od 14.3.2016 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta
spolu neprevýšia sumu 1.500 € a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z
omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.500 €, len 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy

1.300,20 € do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť aj sumu 83,99 € titulom nákladov spojených s mimosúdnym
uplatnením pohľadávky do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

IV. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 28.5.2018 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia
sumy 1.300,20 € spolu so

- zmluvnou pokutou vo výške 0,04 % denne a
- ročným úrokom z omeškania 0,55 %
zo sumy 1.300,20 € od 14.3.2016 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta
spolu neprevýšia sumu 1.500 € a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z
omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.500 €, len 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy
1.300,20 € do zaplatenia sumy 83,99 € a náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že ako veriteľ 8.4.2015 so žalovaným uzavrel zmluvu o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovanému poskytol úver vo výške 1.500 €.
Žalovaný ho mal zaplatiť podľa dohody 36 mesačnými splátkami po 53,08 € v termínoch dohodnutých
v splátkovom kalendári. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou 8. a nasledujúcich splátok a to
napriek predchádzajúcemu upozorneniu veriteľa o možnosti okamžitého zosplatnenia úveru v zmysle

ust. § 565 Obč. zákonníka. Žalobca preto úver zosplatnil a toto oznámenie bolo žalovanému doručené
26.2.2016. Úver bol zosplatnený 14.3.2016 a žalovaný zvyšok úveru, ale ani predtým dlžné splátkyžalobcovi nezaplatil. Na splátkach žalovaný celkovo dlhuje sumu 1.300,20 €, keďže na úver zaplatil len
610,68 €. Žalovaný uplatnil nárok na zmluvnú pokutu a aj úroky z omeškania v zmysle Nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z. tak, aby výška zmluvnej pokuty a úroku z omeškania neprevyšovala priemernú hodnotu

ročnej percentuálnej miery nákladov, naposledy zverejnenú podľa zákona č. 129/2010 Z.z. pred vznikom
omeškania o viac ako 10 %-uálnych bodov.

3. V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval a k žalobe pripojil oznámenie o zosplatnení zo dňa
22.2.2016, pokus o zmier pred začatím súdneho konania, úverovú zmluvu, dôkaz o doručení oznámenia

o zosplatnení úveru, prehľad o splácaní úveru žalovaným a dôkaz o poskytnutí úveru žalovanému.

4. Súd vo veci rozhodol najskôr vydaním platobného rozkazu, ktorý sa však neporadilo žalovanému
doručiť do vlastných rúk, v dôsledku ktorej skutočnosti bol platobný rozkaz zrušený v zmysle ust. § 266
ods. 3 C.s.p.. Žaloba, jej prílohy a poučenie žalovaného boli potom žalovanému doručované spôsobom,
ktorý predpokladá ust. § 116 ods. 2 C.s.p., teda oznámením o doručení týchto listín žalovanému na

úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu s tým, že po 15 dňoch od zverejnenia sa tieto listiny
považovali za doručené napriek tomu, že sa o nich adresát nedozvedel.

5. Súd následne nariadil pojednávanie na deň 6.12.2018, na ktorý predvolal procesné strany - právneho
zástupcu žalobcu a žalovaného z adresy evidovanej v Registri obyvateľov Slovenskej republiky.

6. Žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe ani obsah listinných dôkazov pripojených k žalobe
nerozporoval, nenamietal a preto sa v zmysle ust. § 151 ods. 1 C.s.p. považovali za nesporné.

7. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie čítaním listín pripojených do súdneho spisu, ktoré predložil

žalobca a vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav veci:

8. Strany sporu uzavreli dňa 8.4.2015 zmluvu o spotrebiteľskom revolvingovom úvere, na základe ktorej
bol žalovanému poskytnutý úverový limit vo výške 1.500 € pri mesačnej splátke úveru 53,08 €, počte
splátok 36, celkovej čiastke k zaplateniu 2.060,88 €, RPMN úveru 26,84 % a priemernej hodnote RPMN

ku dňu podpísania úverovej zmluvy 34,42 %, pri úrokovej sadzbe 17,77 % ročne, zročnosti prvej splátky
úveru 10.5.2015 a konečnej splatnosti úveru 10.4.2018, mesačnej periodicite splácania a so zročnosťou
mesačnej splátky vždy k 10. dňu v mesiaci. V článku 8 bod 1 úverovej zmluvy bol dohodnutý nárok
veriteľa na zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, čiže 14,6 %
ročne, pričom tento nárok bol dohodnutý popri práve veriteľa požadovať zákonné úroky z omeškania.

Právo veriteľa pre nesplácanie úveru úver zosplatniť, bolo dohodnuté v čl. 13 bod 1 písm. a/ zmluvných
dojednaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou
úverovej zmluvy. V konaní nebol produkovaný dôkaz preukazujúci, že by žalovaný bol na úhradu svojho
záväzkuzúverovejzmluvy zaplatilviac,nežsumu,ktorúuviedolžalobcaatotižsumu610,68€.Žalovaný
k 22.2.2016, kedy žalobca upozornil žalovaného na možnosť zosplatnenia úveru, dlhoval žalobcovi

261,72 € na dlžných splátkach, čiže viac ako 3 mesačné splátky. Žalovaný bol týmto listom upozornený,
že ak tento dlh nezaplatí do 15 dní od doručenia tohto oznámenia, jeho všetky záväzky z úverovej
zmluvy, ktoré sú splatné v budúcnosti, sa stanú splatnými, čím žalovaný stratí výhodu splátok. Tento list
bol podľa podpísanej doručenky žalovanému doručený 26.2.2016 a 15-dňová lehota následne uplynula
13.3.2016.Dňom14.3.2016sažalovanýdostaldoomeškaniasúhradoudovtedynezaplatenýchsplátok,

ale aj zvyšku nesplateného úveru. Pred podaním žaloby na súd vznikli žalobcovi ešte náklady spísaním
pokusu o zmier - listu zo dňa 17.3.2016, kedy žalobca využil služby advokáta a zaplatil mu odmenu za
tento úkon právnej služby vo výške 73,69 € a režijný paušál vo výške 10,30 €, čím mu vznikli náklady
spojené s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 83,99 €, ktoré tvoria príslušenstvo pohľadávky.

9. Podľa presvedčenia súdu a vykonaného dokazovania medzi stranami sporu vznikla platná úverová
zmluva, ktorá obsahovala všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako ich vymedzovalo
vtedy platné ust. § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

10. Nárok žalobcu na zaplatenie zvyšku úveru (podľa dohody zmluvných strán mal žalovaný celkovo

zaplatiť sumu 2.060,88 €) a na zmluvný úrok nachádza právnu oporu v ust. § 497 a nasl. Obch.
zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec pre úpravu úverovej zmluvy.11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom,
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú

úroky vyššie než prípustné podľa zákona, alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v
najvyššie prípustnej výške.

13. Podľa § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška
úrokov sa týka ročného obdobia.

14. Nárok žalobcu na úroky z omeškania vzhľadom na spotrebiteľský charakter úverového vzťahu
nachádza právnu oporu v ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády
Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obč. zákonníka.
Žalobca mohol požadovať úroky z omeškania o 5 %-uálnych bodov vyššie ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Popri

úrokoch z omeškania však požadoval aj zmluvnú pokutu, ktorá je zabezpečovacím inštitútom pre plnenie
povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas. Nárok žalobcu na zmluvnú pokutu nachádza právnu oporu
vo vyššie citovaných ustanoveniach úverovej zmluvy, ale aj v ust. § 544 a nasl. Obč. zákonníka. Keďže
žalobca požadoval zmluvnú pokutu popri zákonných úrokoch z omeškania, ktoré popri zmluvnej pokute
požadoval v nižšej výške, postupoval v súlade s ust. § 3a Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.

87/1995 Z.z..

15. Podľa § 3a ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy
poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním
peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov,

naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 %-uálnych
bodovročneasúčasnenesmúprevýšiťtrojnásobokúrokovzomeškaniapodľatohtonariadeniavlády;za
rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.

16. Podľa § 3a ods. 2 citovaného nariadenia vlády za sankcie podľa ods. 1 sa považujú úroky z

omeškania,zmluvnépokutyaakékoľvekinéplneniazaomeškaniespotrebiteľasosplácanímpeňažných
prostriedkov.

17. Podľa § 3a ods. 3 citovaného nariadenia vlády ak sankcie podľa ods. 1 dosiahnu výšku
poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním

peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády.

18. Ku dňu 14.3.2016, keď sa žalovaný dostal do omeškania so zvyškom zosplatneného úveru, bola
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,05 % ročne, teda maximálna výška úrokov z
omeškania mohla predstavovať 5,05 % ročne a ich trojnásobok predstavoval sadzbu 15,15 % ročne,

čo je súčet požadovanej zmluvnej pokuty a úroku z omeškania do momentu dosiahnutia sumy 1.500
€, ktorá suma predstavovala poskytnutú istinu úveru. Súd žalobu považoval za plne dôvodnú a preto
jej v celom rozsahu vyhovel.

19. Vzhľadom na 100%-ný úspech žalobcu v konaní súd priznal žalobcovi proti žalovanému právo na

náhradu trov konania v plnom rozsahu v zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.