Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, December 7, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 17CoE/224/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612204818
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7612204818.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kuruca, členov senátu
JUDr. Pavla Naďa a JUDr. Dany Bystrianskej, v exekučnej veci oprávneného Union zdravotná poisťovňa
a.s., so sídlom Bajkalská 29/A, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému X. V., K.. XX.XX.XXXX,
O. K. I. XXXX/XX, J., v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom,
so sídlom Duklianskych hrdinov 2946/6, Malacky pod sp. zn. Ex 1298/2012, o vymoženie 87,96 eur

s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k.
1Er/219/2012-16 zo dňa 30.05.2018 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

II. Stranám právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu a zaviazal oprávneného na úhradu trov
exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 52,68 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení uviedol, že dňa 16.03.2012 bolo vydané poverenie na výkon exekúcie pre vymoženie
87,96 eur s príslušenstvom a trov exekúcie. Súdu bol doručený podnet súdneho exekútora na
zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku,

nakoľko svojím šetrením zistil, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, pretože
nebol zistený žiaden majetok vo vlastníctve povinného, ktorý by bol postihnuteľný exekúciou. Súd z
pripojeného exekučného spisu mal za to, že je preukázaná nemajetnosť povinného, a to na základe
lustrácií a správ o majetkových pomeroch povinného. Ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní by
bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti exekučného konania. Vzhľadom na uvedené súd
exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.

3. Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku o zastavení exekúcie, podal v zákonnej lehote odvolanie
oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zmeniť tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie
exekúciesazamietnealebozrušiťavecvrátiťsúduprvejinštancienaďalšiekonanie.Uviedol,žetvrdená
nemajetnosť je len prechodného charakteru a zastavenie exekúcie pre nemajetnosť je v tomto štádiu
konania predčasné. Mal za to, že majetkové pomery povinného neboli zistené dôkladne. V prípade, ak

by bola exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky bude premlčané.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP")
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel
k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.5. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na
doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:

6. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 13.03.2012, kedy bol
súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je výkaz nedoplatkov
č. 1110223907 zo dňa 21.12.2011. Súd prvej inštancie vydal súdnemu exekútorovi dňa 16.03.2012
poverenie na vykonanie exekúcie.

7. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

9. V citovanom ustanovení je zakotvený princíp ochrany povinného spočívajúci v povinnosti súdu
zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii
dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom
oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným

exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou.

10. Je pritom vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného,
tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu prípadne podať podnet na zastavenie
exekúcie pre nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí

byť pritom vždy založené na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazoch.

11. Zo spisu vyplýva, že súdny exekútor vykonal šetrenie majetkových pomerov povinného, pričom zistil,
že povinný nevlastní žiadne nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností, nemá vedený bankový
účet, nie je zamestnaný, nie je vlastníkom motorového vozidla.

12. Šetrením teda súdny exekútor nezistil žiaden majetok povinného, ktorý by bolo možné postihnúť
exekúciou a tým uspokojiť pohľadávku oprávneného a právo súdneho exekútora na náhradu trov
exekúcie. Zistenú nemajetnosť povinného, resp. skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie, predpokladá Exekučný poriadok ako dôvod pre zastavenie exekúcie (§ 57 ods.

1 písm. h)).

13. Úvahy o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov povinného, ktoré navyše ani nie sú
podložené žiadnymi relevantnými zisteniami, sú pre rozhodnutie v danej veci bez právneho významu
a nezakladajú dôvod pre nerešpektovanie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

Rozhodujúca je skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom odvolací
súd dáva do pozornosti, že exekučné konanie sa začalo ešte v roku 2012, teda zistené osobné a
majetkové pomery povinného sa až do rozhodnutia súdu nezmenili. Exekučný poriadok ani nedáva
podklad pre právny záver o povinnosti súdneho exekútora počas nešpecifikovaného obdobia vyčkávať
na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinného.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie postupoval
správne, ak exekúciu proti povinnému zastavil. Odvolanie oprávneného je preto v tomto smere
nedôvodné.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol

v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
účastníkom preukázateľne trovy konania nevznikli, preto im neboli priznané.17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).
Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa podľa § 428 CSP popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).