Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/89/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217010900
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4217010900.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov senátu
JUDr. Zity Matyóovej a JUDr. Ľubomíry Kubáňovej, v trestnej veci mladistvého obžalovaného T. R., pre
prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b/, odsek 3 písmeno a/
Trestného zákona, o odvolaní okresnej prokurátorky v Komárne (ďalej len „prokurátor") proti rozsudku
Okresného súdu Komárno z 24.04.2018, sp. zn. 2T/110/2017, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre

31.01.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 320 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku z r u š u j e s a napadnutý rozsudok a
podľa § 280 odsek 2 Trestného poriadku s a trestná vec proti obžalovanému mladistvému T. R.,
narodenému XX.XX.XXXX v Q. M., trvale bytom J. X., toho času v N. centre U., pre skutok v obžalobe
prokurátorky Okresnej prokurátorky Komárno zo 16.10.2017, č. 2Pv 581/16/4401 právne posúdený ako
zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b/, odsek 3 písmeno a/

Trestného zákona v spojení s § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť
tak, že:
v presne nezistený deň v období od 3. do 9. októbra 2016 v poobedňajších hodinách v X. na J. ulici číslo
X vyliezol na balkón prízemného bytu obývaného H. R., nar. X.X.XXXX, ktorého poznal zo skoršieho
obdobiaaoktoromvedel,žeideoosobuvyššiehoveku,prelezenímzábradliabalkónacezjehootvorené

dvere vošiel do bytu, v ktorom zo stola v kuchyni odcudzil jeden nerozbalený balíček cigariet zn. Golden
Gate, v hodnote 3,20 eur, a následne z bytu odišiel rovnakým spôsobom, ako do neho vnikol, t.j. cez
balkón,

p o s t u p u j e Okresnému úradu Komárno, Odboru všeobecnej vnútornej správy, oddelenie priestupkov,
ktorý by mal tento skutok prejednať ako priestupok.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno (ďalej len „súd I. stupňa“) napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného vinným
zo spáchania prečinu prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b/,
odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona v spojení s § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona, na tom
skutkovom základe, že:
v presne nezistený deň v období od 3. do 9. októbra 2016 v poobedňajších hodinách v X. na J. ulici číslo
X vyliezol na balkón prízemného bytu obývaného H. R., nar. X.X.XXXX, ktorého poznal zo skoršieho

obdobia a o ktorom vedel, že ide o osobu vyššieho veku prelezením zábradlia balkóna cez jeho otvorené
dvere vošiel do bytu, kde bol vyzvaný Q. R., aby odišiel a následne z bytu odišiel rovnakým spôsobom,
ako do neho vnikol, t.j. cez balkón.

Za to mu bol podľa § 194 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno j/ Trestného zákona a § 38
odsek 2, odsek 3 Trestného zákona a § 117 odsek 1 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v

trvaní 20 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 119 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odložený
s probačným dohľadom a určená skúšobná doba 24 mesiacov.Proti tomuto rozsudku, v zákonnej 15 dňovej lehote odo dňa jeho oznámenia podal odvolanie prokurátor
v neprospech obžalovaného, ktoré odôvodnil tým, že súd I. stupňa pri stanovení podmienečného

odkladu výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom opomenul použiť ustanovenie § 94
odsek 2 Trestného zákona, ktoré je nevyhnuté použiť subsidiárne, pretože podmienky na povolenie
podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom sú upravené vo
všeobecných ustanoveniach, ktoré sa vzťahujú jednak na dospelých a jednak aj na mladistvých
páchateľov. Ustanovenie §119 Trestného zákona teda nemožno použiť izolovane, ale v súvislosti s §

49 a nasl. Trestného zákona. Táto spojitosť má byť vyjadrená formálne, aj vo výroku rozsudku. Z dikcie
ustanovenia § 51 Trestného zákona vyplýva, že jeho súčasťou sú aj obmedzenia a povinnosti, ktorých
demonštratívny výpočet je uvedený v nasledujúcich ustanoveniach a aj keď v ustanovení § 119 odsek
1 Trestného zákona nie je výslovne uvedené, že sa majú zároveň uložiť aj primerané obmedzenia a
povinnosti, musí súd v tomto prípade vychádzať zo znenia § 51 Trestného zákona, ktorý ich uloženie
obligatórne predpokladá. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku a

uložiť obžalovanému povinnosť podľa § 51 odsek 4 písmeno a/ Trestného zákona a to príkaz nepriblížiť
sa k poškodenému H. R. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jeho obydlia.
Obžalovaný mladistvý sa na verejné zasadnutie krajského súdu nedostavil, o jeho termíne bol riadne a
včasupovedomený,tohočasujeumiestnenývReedukačnomcentreBystričanyavprítomnostisociálnej
pracovníčky tohto centra T. J. prehlásil, že žiada, aby sa verejné zasadnutie krajského súdu o odvolaní

prokurátora vykonalo v jeho neprítomnosti. Krajský súd preto za splnenia podmienok ustanovenia §
293 odsek 7 Trestného poriadku verejné zasadnutie vykonal v neprítomnosti obžalovaného T. R..

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedla, že zotrváva na dôvodoch odvolania
prokurátora a navrhla zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/, odsek

2 Trestného poriadku a podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku rozhodnúť tak, že krajský súd
obžalovanému uloží trest uložený rozsudkom súdu I. stupňa s určením povinnosti obžalovanému podľa
§ 51 odsek 4 písmeno a/ Trestného zákona spočívajúcu v príkaze nepriblížiť sa k poškodenému na
vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jeho obydlia.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí k dôvodom odvolania prokurátora uviedla, že s týmto
súhlasí a súhlasí s udelením povinnosti citovanej v tomto odvolaní.

V rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej z citovaného ustanovenia Trestného poriadku, odvolací
súd na podklade odvolania prokurátora preskúmal celý výrok rozsudku súdu I. stupňa, napriek tomu,

že odvolateľom bol napadnutý len výrok o treste tohto rozsudku a to z dôvodov uvedených v § 317
odsek1druhávetaTrestnéhoporiadku,pretožechyby,ktoréneboliodvolanímvytýkanébyodôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku a to z dôvodu naplnenia odvolacieho dôvodu
podľa § 371 odsek 1 písmeno i/ Trestného poriadku, pretože rozhodnutie je založené na nesprávnom
právnom posúdení zisteného skutku.

Odvolací súd pri preskúmavaní správnosti postupu prípravného konania z predloženého materiálu
zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné
skutočnosti,dôležitépretrestnéstíhanieuvedenév§119odsek1Trestnéhoporiadku,ktorésúdI.stupňa
potreboval pre svoje rozhodnutie. Pri vykonávaní dôkazov orgány činné v tomto konaní postupovali

podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonaní dôkazov postupoval podľa príslušných ustanovení
Trestného poriadku, ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom
konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného

poriadku.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy
na zistenie skutkového stavu veci a tieto vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti podľa § 2 odsek
12 Trestného poriadku, pričom tak dospel v čase svojho rozhodnutia k správnym skutkovým zisteniam.

V hore naznačenej súvislosti považuje odvolací súd za potrebné predovšetkým uviesť, že skutkové
zistenia súdu I. stupňa a jeho úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení vykonaných, zvlášť navzájom
si odporujúcim dôkazov, ktoré mali zásadný vplyv a význam pre zistenie skutkových okolností, nie sú
v rozpore ani s pravidlom pri dokazovaní „in dubio pro reo“, pretože o tom, že obžalovaný v časeuvedenom v skutkovej vete napadnutého rozsudku vyliezol na balkón prízemného bytu obývaného
poškodeným,vošieldobytuapovýzveosoby,ktorásavbytenachádzala,tentobytrovnakýmspôsobom
opustil. Taktiež neboli pochybnosti o ďalšom skutkovom zistení vyjadrenom skutkovej vete napadnutého

rozsudku, t.j o veku poškodeného a o vedomosti obžalovaného o tejto skutočnosti.

Plnením si svojej prieskumnej povinnosti však odvolací súd zistil, že obžalovaný v prejednávanej
veci zažalovaným skutkom nenaplnil zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu porušovania domovej
slobody podľa §194 odsek 1, odsek 2, písmeno b/ odsek 3 písmeno a/ v spojení s § 139 odsek 1

písmenoc/Trestnéhozákona(hocisprávnemalobyťpodľa§139odsek1písmenoe/Trestnéhozákona,
ktorého pochybenia sa dopustil už prokurátor v podanej obžalobe - osoba vyššieho veku je uvedená v
tomto ustanovení Trestného zákona), pretože nenaplnil objektívnu stránku skutkovej podstaty odseku
3 citovaného ustanovenia Trestného zákona a to z dôvodu, že čin uvedený v odseku 1 ustanovenia §
194 odseku 1 nespáchal voči chránenej osobe.

Podľa § 18 Trestného zákona na priťažujúcu okolnosť alebo na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie
vyššej trestnej sadzby sa prihliadne, ak ide o a/ ťažší následok, aj vtedy, keď ho páchateľ zavinil
z nedbanlivosti, ak tento zákon nevyžaduje aj v tomto prípade zavinenie úmyselné, alebo b/ inú
skutočnosť, aj vtedy, keď o nej páchateľ nevedel, hoci o nej vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné
pomery vedieť mal a mohol, ak tento zákon nevyžaduje, aby o nej páchateľ vedel.

Podľa § 139 odsek 1 písmeno e/ Trestného zákona chránenou osobu sa rozumie osoba vyššieho veku.
Podľa § 139 odsek 2 Trestného zákona ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak trestný čin nebol
spáchaný v súvislosti s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby.

Ustanovenia § 18 Trestného zákona a ustanovenie § 139 odsek 2 Trestného zákona upravujú

spôsob riešenia dvoch odlišných právnych otázok a to jednak otázku zavinenia vo vzťahu k okolnosti,
ktorá podmieňuje použite vyššej trestnej sadzby, a jednak ďalšiu podmienku použitia osobitného
kvalifikačného momentu chránenej osoby, spočívajúcu v súvislosti spáchania činu s postavením, stavom
alebo vekom chránenej osoby. Taká súvislosť musí byť daná nielen objektívne, ale z hľadiska páchateľa
aj subjektívne. V zmysle § 139 odsek 2 Trestného zákona možno spáchanie činu voči alebo na

osobe vyššieho veku považovať za okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, len
pri úmyselnom trestnom čine. Zároveň sa však vyžaduje, aby páchateľ vedel, že poškodený je osoba
vyššieho veku a aby túto okolnosť subjektívne spájal s menším odporom alebo slabšou odvetou
poškodeného, umocnením účinku trestného činu voči poškodenému alebo inou okolnosťou, ktorá
zakladá alebo podporuje rozhodnutie páchateľa spáchať trestný čin ( rozhodnutie uverejnené v Zbierke

stanovísk NS a súdov SR 8/2014 pod číslom 117).
Vedomosť obžalovaného o tom, že poškodený je osobou staršou ako 60 rokov, teda osobou vyššieho
veku krajský súd nespochybňuje, táto okolnosť je v konečnom dôsledku aj v skutkovej vete napadnutého
rozsudku.Vzmyslevyššieuvedenéhojevšakzrejmé,žeprenaplnenieskutkovejpodstatyzažalovaného
trestného činu v jeho odseku 3 je potrebné, aby bol vek poškodeného v určitej vecnej súvislosti, zároveň

aj motivačným faktorom, ktorý založil alebo podporil vôľovú zložku subjektívnej stránky trestného činu, t.j
rozhodnutie páchateľa smerujúce k spáchaniu trestného činu. Z formulácie skutkovej vety napadnutého
rozsudku však nijako nevyplýva, že by spáchanie tohto trestného činu z hľadiska obžalovaného bolo
subjektívne ovplyvnené súvislosťou s vekom poškodeného. Na preukázanie existencie takejto súvislosti
nepostačuje iba konštatovanie, že obžalovaný mal vedomosť o veku poškodeného. Existenciu takejto

súvislosti je potrebné dokazovať, pričom na túto okolnosť nezamerali pozornosť ani orgány činné v
trestnom konaní, ani súd I. stupňa. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že o prítomnosti obžalovaného
vo svojom byte poškodený ani nevedel, dozvedel sa o tom až na nasledujúci deň, a to od svojej
vnučky a nie je možné preto konštatovať, že obžalovaný vedel vôbec o prítomnosti poškodeného v jeho
byte, pretože do bytu poškodeného vošiel prelezením zábradlia cez otvorené dvere, po byte sa podľa

skutkových zistení súdu I. stupňa ani nepohyboval a okamžite po vyzvaní ďalšej osoby, ktorá sa v byte
nachádzala, byt opustil, takáto subjektívna súvislosť s vekom poškodeného zo strany obžalovaného,
takáto subjektívna súvislosť s vekom poškodeného nebola preukázaná ani výpoveďou poškodeného a
svedkyne, pričom z výpovede poškodeného vyplýva, že od svedkyne sa o skutku dozvedel a skutok
sa mal stať podľa tvrdenia svedkyne R. tak, že obžalovaný mal skočiť do bytu cez balkón, prítomná

svedkyňa ho mala ponúknuť cigaretou a následne mal obžalovaný byt opustiť.

Z týchto dôvodov preto krajský súd konštatuje, že konaním obžalovaného boli naplnené znaky skutkovej
podstaty prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestnéhozákona, pretože obžalovaný vnikol neoprávnene do bytu iného a spáchal čin prekonaním prekážky,
ktorej účelom je zabrániť vniknutiu.

Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd posudzujúc konanie obžalovaného ako prečin
porušovania domovej slobody a nie ako zločin porušovania domovej slobody, sa krajský súd zaoberal
závažnosťou prečinu, ktorý je určený ustanovením § 10 odsek 2 Trestného zákona a ktorý určujú
spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, pričom pôjde najmä
o poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa. Tieto kritériá sa týkajú

tak objektívnej stránky trestného činu, t.j. konania a následku, ako aj subjektívnej stránky, t.j. miery
zavinenia a pohnútky, pričom niektoré okolnosti týkajúce sa osoby sú vyjadrené v priťažujúcich a
poľahčujúcich okolnostiach. Spôsob vykonania činu zahŕňa druh a povahu konania, ako aj použité
prostriedky. Pod pojmom následok sa nemá na mysli len primárny následok v podobe porušenia
alebo ohrozenia chráneného záujmu, ktorý bol v danom prípade spôsobený, ale má sa tým na mysli
aj ohrozenie a porušenie ďalších náhodných vedľajších objektov. Pokiaľ je následkom ohrozenie

chráneného záujmu, význam má nielen veľkosť hroziacej škody, ale aj stupeň pravdepodobnosti, že
škoda nastane. Tieto kritériá samozrejme nemožno hodnotiť izolovane, ale v ich súhrne bez toho, aby
niektoré boli preceňované na úkor iných. Vyššie citované kritériá je potrebné hodnotiť vo vzájomnej
súvislosti bez toho, že by sa niektoré z kritérií, či už spôsob vykonania činu alebo následok alebo
osobu obžalovaného, precenilo na úkor jedného z citovaných kritérií. Ani jedno kritérium určujúce

mieru závažnosti konania obžalovaného nie je možné v danom prípade vyhodnotiť v neprospech
obžalovaného. Obžalovaný bez zistenia konkrétnej pohnútky, síce vnikol na do bytu iného, avšak
bez spôsobenia ďalšieho vedľajšieho následku, bez toho, aby takýto následok čo i len hrozil, bez
spôsobenia akejkoľvek škody ( skutková veta napadnutého rozsudku). Obžalovaný po tom, čo bol
vyzvaný osobou nachádzajúcou sa v byte, ktorú mimochodom poznal, opustil byt poškodeného, toto

urobil bez toho, aby bolo potrebné opakovane vyzývať obžalovaného na odchod, bez akéhokoľvek
náznaku násilia. Z hľadiska ďalších kritérií rozhodných pre určenie miery závažnosti, je potrebné
poukázať a obzvlášť zdôrazniť aj osobu obžalovaného, ktorý doteraz nebol súdne trestaný, nebol ani
priestupkovo postihovaný, a ide o osobu, ktorá mala v čase spáchania skutku 14 rokov, pričom vek
potrebný na dosiahnutie trestnej zodpovednosti dovŕšil len sedem mesiacov pred spáchaním skutku.

Je možné konštatovať, že v osobe obžalovaného, išlo v čase spáchania skutku o osobu, ktorú je možné
vzhľadom na vek považovať za rozumovo a mravne nevyspelého a v prípade osoby obžalovaného je
potrebné prihliadnuť aj na existujúce sociálne prostredie, z ktorého obžalovaný pochádza poukazujúc
na správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, podľa ktorej mladistvý obžalovaný pochádza
z neúplnej rodiny, je v starostlivosti matky( ktorá medzičasom zomrela) a v roku 2013 bola matka

obžalovaného aj s deťmi, vrátane jeho osoby umiestnená v niekoľkých krízových centrách ochrany a
podpory.

Na základe vyššie uvedeného je preto aj krajský súd toho názoru, že závažnosť konania obžalovaného
vzhľadom na spôsob vykonania činu, jeho následok, pohnútku páchateľa a predovšetkým osobou

obžalovaného, je nepatrná.

Podľa § 280 odsek 2 Trestného poriadku súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin,
ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne
previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, ktoré odvolací súd vzal za dokázané, úvahy, ktorými
sa spravoval pri hodnotení dôkazov a napokon s poukazom aj na všetky vyššie uvedené právne úvahy,
ktorými sa spravoval posudzujúc dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke
vinyzrušilnapadnutýrozsudokvcelomrozsahuapodľa§280odsek2Trestnéhoporiadkuprejednávanú

trestnú vec obžalovaného postúpil Okresnému úradu v Komárne, ktorý by tento zažalovaný skutok
obžalovaného mal prejednať ako priestupok.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok (§ 185 odsek 2 veta druhá Trestného poriadku).