Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 30, 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/30/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514200523
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8514200523.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: L.. A. S., nar.

X.XX.XXXX, bytom R. XXX/XXX, Z. H. proti žalovanej: O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. H. XXX,
pr. zastúpená: JUDr. Marián Geleneky, advokát, Garbiarska 20, Stará Ľubovňa v konaní o vydanie
hnuteľných vecí takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, o ktorej výške bude rozhodnuté
po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou voči 4 žalovaným domáhal vydania hnuteľných vecí, a to voči každému

žalovanému osobitne vydania inej veci na základe inej kúpnej zmluvy. Žaloba bola na Okresnom súde
StaráĽubovňazapísanápodsp.zn.5C/164/2013.Vzhľadom nato,žeišloosamostatnékúpnezmluvys
rozdielnymipredmetmi,súduznesenímč.k.5C/164/2013-18zodňa25.11.2013vylúčilvecvočikaždému
zo žalovaných na samostatné konanie. Konanie voči žalovanej bolo zapísané pod sp. zn. 5C/30/2014.
Voči žalovanej sa žalobca domáhal vydania motorového vozidla Citröen N., VIN S (SL 284 AO) a
nákladného prívesu Sport M. VIN XXXX (SL XXX YC). Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe
zmluvy o predaji a kúpe ojazdených motorových vozidiel zo dňa 19.6.2013 sa stal vlastníkom uvedených

hnuteľných vecí. Dohodnutú kúpnu cenu vo výške 400 eur uhradil dňa 19.6.2013 v hotovosti k rukám
žalovanej. Žalovanú prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval na vydanie uvedených vecí s
tým, že patria jemu. Ku dňu podania žaloby k vydaniu vecí nedošlo.

2. Na podporu svojich tvrdení predložil kúpnu zmluvu zo dňa 19.6.2013, v ktorej je ako predávajúci
uvedená žalovaná a príjmový a výdavkový pokladničný doklad zo dňa 19.6.2013 bez uvedenia čísla.

3. Žalovaná vo svojich vyjadreniach k žalobe uviedla, že nárok žalobcu čo do dôvodu ani právneho
základu neuznáva. Tvrdenia žalobcu považovala za nepravdivé, pretože so žalobcom žiadnu
kúpnu zmluvu neuzavrela. Podpis na predloženej kúpnej zmluve, ani na príjmovom a výdavkovom
pokladničnom doklade nie je jej. Dňa 19.6.2013 sa pritom vôbec so žalobcom nestretla a žiadnu kúpnu
cenu od neho neprevzala. Navrhla preto žalobu zamietnuť. K druhému svojmu vyjadreniu pripojila aj
doklady (príjmový doklad zo dňa 8.3.2013, faktúru č. 201309 zo dňa 8.3.2013, zmluvu o predaji a kúpe
ojazdeného motorového vozidla zo dňa 8.3.2013, zápisnicu z mimoriadneho valného zhromaždenia

spol.DOPSs.r.o.zodňa22.2.2013ajejprezenčnúlistinu),naktorýchjepodpísaná,azktorýchjezrejmé
aj bežným okom, že nejde o podpis ako na predloženej kúpnej zmluve. Poukázala ešte na skutočnosť,
že podľa právnych predpisov platných v roku 2013 mal žalobca prepísať motorové vozidlo do 15 dní, čo
neučinil, a teda neprihlásil predmetné motorové vozidlá.4. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 5C/30/2014-77 zo dňa 23.9.2016, ktorým žalobu
zamietol a priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnej výške voči žalobcovi. Súd po

vykonanom dokazovaní vychádzal z toho, že zmluva predložená žalobcom je absolútne neplatná z
dôvodu, že ju žalovaná nepodpísala. Zároveň ďalší dôvod pre zamietnutie žaloby videl aj v nedostatku
pasívnej legitimácie žalovanej, a to z dôvodu, že žalovaná už nie je vlastníčkou motorových vozidiel,
ktoré sú predmetom sporu, teda nemá čo vydať.

5. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 23Co/8/2017 zo dňa 28.2.2018 zrušil
napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd vychádzal z toho,
že záver o tom, či podpis v zmluve nie je podpisom žalovanej, nemôže súd prvej inštancie založiť na
vlastnom zhodnotení jeho pravosti. Táto otázka je v zásade otázkou znaleckou. Ak žalobu zamietol
iba na základe vlastného posúdenia pravosti podpisu žalovanej a nevykonal znalecké dokazovanie
navrhnuté žalobcom, postupoval nesprávne a nemohol použiť sudcovskú koncentráciu v neprospech

strany sporu. Odvolací súd skonštatoval, že súd prvej inštancie neoprel svoje skutkové zistenia o
vykonané dôkazy a nesprávne vyhodnotil otázku dôkaznej povinnosti u žalobcu, preto odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil. Uložil súdu prvej inštancie znova posúdiť platnosť zmluvy a podľa výsledku
tohto posúdenia rozhodnúť. Na záver potvrdil správnosť názoru súdu prvej inštancie v tom smere, že ak
sa preukáže, že hnuteľné veci nie sú v dispozícii žalovanej, nie je možné ju zaviazať na ich vydanie.

6. Súd doručil rozhodnutie odvolacieho súdu stranám sporu a vyzval ich na vyjadrenie, či ešte navrhujú
vykonať nejaké ďalšie dôkazy, ktoré neboli doposiaľ vykonané, resp. na vykonaní ktorých doposiaľ
nevykonaných dôkazov trvajú. Žalobcu zároveň vyzval na predloženie originálov kúpnej zmluvy, ktorú
pripojil k žalobe len v kópii.

7. Žalobca na výzvu súdu žiadnym spôsobom nereagoval.

8. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázala na skutočnosť, že kúpna zmluva
pripojená k zmluve je úplne odlišná od tej, ktorá bola predložená právnym zástupcom žalobcu na

pojednávaní, nehovoriac o tom, že doposiaľ žalobca nepredložil originál tejto zmluvy. Ak má byť vo veci
nariadené znalecké dokazovanie grafológom (poznamenala, že nie je jej zrejmé, na ktorej zmluve, t.j.
či na zmluve pripojenej k žalobe alebo na zmluve predloženej na pojednávaní), žiadala, aby žalobca
predložil originály zmluvy zo dňa 19.6.2013. Zároveň poukázala na bod 7 odôvodnenia rozhodnutia
odvolacieho súdu, ktorý upriamil pozornosť na, že pokiaľ žalovaná motorové vozidlá odpredala a týmito

nedisponuje, v takomto prípade by vlastnícka žaloba mala smerovať proti tomu, kto tieto veci zadržiava.
K svojmu vyjadreniu pripojila 2 kúpne zmluvy zo dňa 21.12.2015 a zo dňa 24.4.2015.

9. Súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu a žalobcovi zároveň zaslal vyjadrenie
žalovanej na vedomie. Žalobca sa pojednávania bez ospravedlnenia nezúčastnil, preto súd prejednal

vec aj v jeho neprítomnosti.

10. Právny zástupca žalovanej navrhol na pojednávaní žalobu zamietnuť vzhľadom na názor
odvolacieho súdu vysloveného v bode 7 odôvodnenia a vzhľadom na kúpne zmluvy, ktoré žalovaná
predložila a ktoré preukazujú, že už nie je vlastníčkou hnuteľných vecí, ktoré sú predmetom sporu.

Žalovaná teda nie je pasívne legitimovaná v spore.

11. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že predmetné hnuteľné veci predala a po predaji si ich zobral ten
ktorý kupujúci. Čo s týmito vecami kupujúci urobili, resp. kde sa tieto nachádzajú, nemá vedomosť.

12. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu a ich zástupcov a na základe vykonaného
dokazovania listinnými dôkazmi doloženými stranami sporu, ako sú uvedené vyššie v bodoch 2, 3 a 8
odôvodnenia, zistil tento skutkový stav:

13. Dňa 19.6.2013 bola vyhotovená zmluva o predaji a kúpe ojazdených motorových vozidiel,

predmetom ktorej mal byť prevod motorového vozidla Citröen N., S. S (SL 284 AO) a nákladného prívesu
Z. M. S. XXXX (SL XXX YC) za kúpnu cenu 400 eur. Ako predávajúci v tejto zmluva bola označená
žalovaná a ako kupujúci žalobca. K tejto zmluve bol vyhotovený 1 výdavkový pokladničný doklad a 1
príjmový pokladničný doklad, ktoré mali preukazovať zaplatenie sumy 400 eur zo strany žalobcu, resp.prevzatie tejto sumy zo strany žalovanej. Na mieste pre podpis predávajúceho v zmluve predloženej
žalobcom k žalobe a na príjmovom a výdavkom pokladničnom doklade je šifra začínajúca veľkým
písaným „S“, ktorá je naklonená do ľavej strany. Motorové vozidlo Citröen Berlingo predala žalovaná

kúpnou zmluvou zo dňa 21.12.2015 spoločnosti VMPJ s.r.o., D. H. XXX a nákladný príves Sport Jacht
predala žalovaná kúpnou zmluvou zo dňa 24.4.2015 A. R., G. XXX.

14. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), vlastník je v medziach zákona oprávnený
predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

15. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

16. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný.

17. Vlastnícke právo je základným vecným právom. Obsahom tohto práva je neobmedzená moc nad
vecou. Vlastnícke právo ako absolútne právo pôsobí voči všetkým subjektom. V prípade, že do tohto
právajeneoprávnenezasiahnuté,môžesavlastníkdomáhaťochrany.Jednouzforiemochranyvlastníka
veci je aj možnosť žiadať vydanie veci voči tomu, kto ju neoprávnene zadržuje. Predpokladom úspechu
takejto žaloby je však preukázanie, že žalobca je skutočne vlastníkom veci a na druhej strane, že

žalovaný je osobou, ktorá neoprávnene zadržiava vec.

18. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v civilnom sporovom
konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť strán sporu vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú
legitimáciu má tá strana, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho

práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného
práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. „Preskúmanie vecnej legitimácie,
či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú
legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (pozri
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 205/2009 z 29. júna 2010), kde zistenie

nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby.“ (nález Ústavného súdu SR zo 16.
decembra 2014, sp. zn. III. ÚS 266/2014-27).

19. Pasívne legitimovaným v spore o vydanie veci, ktorej sa domáha vlastník veci, je osoba, ktoré
veci neprávom zadržuje. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaná už nedisponuje

vecami, ktoré sú predmetom sporu a že tieto predala, teda ich vlastníkmi a držiteľmi sú iné osoby. Toto
tvrdenie žalovanej, ktoré vyslovila už pred vydaním prvého rozsudku vo veci samej, žalovaný doposiaľ
nepoprel. Žalobca síce v odvolaní poukazoval na to, že podstatné je to, kto zadržiava vec, ale súd do
času vyhlásenia rozsudku nemal predložený žiaden dôkaz, že by žalovaná po predaji hnuteľných vecí,
ktoré sú predmetom sporu, ich reálne držala a nakladala s nimi. V civilnom sporovom konaní pritom súd

v zásade vykonáva iba dôkazy, ktoré strany navrhnú. Za tohto stavu smeruje žaloba voči osobe, ktoré
nemá čo vydať, keďže sporné veci nedrží, teda voči osobe, ktorá nie je pasívne legitimovaná v spore.
Nedostatok pasívnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby.

20. Keďže súd mal preukázaný nedostatok pasívnej legitimácie žalovanej, súd žalobu zamietol.

Vzhľadom na túto skutočnosť súd zamietol návrh žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania, a to
z dôvodu hospodárnosti a nenavyšovania trov konania, pretože akýkoľvek by bol výsledok posúdenia
pravosti podpisu žalovanej, nič by to nezmenilo na výsledku sporu, keďže ak by záver znalca bol
taký, že zmluvu nepodpísala žalovaná, bol by to len ďalší dôvod na zamietnutie žaloby z dôvodu
jej neplatnosti a ak by znalec vyslovil záver, že podpis na kúpnej zmluve je podpisom žalovanej, na

nedostatku pasívnej legitimácie by to nič nemenilo. Je pritom potrebné súhlasiť so žalovanou a poukázať
na skutočnosť, že žalobca za celý čas od podania žaloby (viac ako 4 a pol roka) nepredložil originál
kúpnejzmluvy,nazákladektorejsadomáhavydaniavecíatakistonešpecifikovalpresne,ktorýpodpisna
kúpnej zmluve navrhol znalecky skúmať, keďže podpis na zmluve predloženej na pojednávaní právnym
zástupcom žalobcu, ktorý ho vtedy zastupoval, žalovaná nespochybňovala ako svoj, ale namietala jeho

preskenovanie z iného dokumentu, kde bola podpísaná.21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. tak, že priznal žalovanej ako strane, ktorá mala vo veci plný úspech, nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi vo výške 100%. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.